OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Change Of Life 4. kapitola

18.03.2015 (10:00) • sarner123 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 907×

4. kapitola:

Upíri proti tieňolovcom. Jacea s Derekom mlátili dvaja svalnatí upíri, Isabelle šľahala okolo seba zlatým bičom a Casimirovi sa darilo asi najlepšie. Ako sa hýbal a mykal rukou s dýkou, upíri pod ním padali mŕtvi k zemi. Rozbehla som sa k Jaceovi a Derekovi.

Dvom upírom som schytila vlasy a silno trhla. Vtedy ma jeden chlap chytil pod krk a škrtil ma. Voľnou rukou som vytiahla z puzdra meč a odsekla mu hlavu a telo som zo seba striasla. Na Isabelle sa rozbehla ryšavá upírka.

Schmatla som stoličku a prerazila jej ju cez hlavu. Isabelle sa na mňa vďačne pozrela.

Pousmiala som sa.

„Rýchlo, tam je východ na strechu!" zakričal Derek.

Bežali sme cez celú miestnosť až k dverám, s upírmi v pätách.

Jace zápasil s kľučkou. „Nejdú otvoriť!"

„Uhni," kopla som do nich a tie s rachotom dopadli na zem. Vyšli sme von.

„Kde sú?" spýtal sa zadychčaný Casimir.

„Nemôžu sem ísť. O chvíľu vyjde slnko," vysvetlil Derek, ktorý taktiež chytal dych.

Obzrela som sa. Slnko pomaly vychádzalo.

Jace ma chytil za ramená a hodil na zem. Lenže ja som mala lepší postreh a predtým ho stihla chytiť za lem trička, čiže spadol rovno na mňa.

„Čo robíš?!" zrúkla som.

On sa mi stále pozeral do očí. „Slnko."

„Ale prosím ťa," zhodila som ho zo seba a postavila sa, „slnko mi neublíži."

„Ako je to možné?" nechápala Isabelle.

„Neviem. Pozor!" Na Casimira sa zozozadu rútil démon.

Skočila som cez neho a démon mi skočil na chrbát. Vystrčil ostré, slizké pazúry, zaryl mi ich do ramena a potiahol až na koniec ku prstom. Zaskučala som som bolesťou.

Od zúrivosti som vycerila už teraz dlhé očné zuby a vytiahla meč. Zdvihla som ho a prepichla mu chrbát. Z démona sa valila čierna krv a to bol dôkaz, že bolo po ňom.

Pozrela som sa na svoju ruku. Čakala som, že po chvíli rana zmizne, ale ona tam stále bola a krvácala čím ďalej, tým viac. „Nehojí sa to!" panikárila som.

„Musíme ísť ihneď naspäť. Ak ťa poškriabol démon, treba to zahojiť runou," povedal Derek.

V nemocničnom krídle v Inštitúte mi Casimir so stélé kreslil na krvácajúcu ranu runu bezbolestného liečenia. „Vďaka za záchranu."

„Za to mi nemusíš ďakovať. To je samozrejmosť," usmiala som sa.

„Prečo si šla proti vlastným? Mohla si ísť proti nám," podotkol.

„Mám tri dôvody. Za prvé, boli ovplyvnení Magnusom. Za druhé, svoju rasu neznášam. A za tretie, zo žiadnym upírom som sa doteraz nebavila, takže nemám s nimi skúsenosti. Ako keby som k nim nepatrila," odpovedala som.

„Si iná ako ostatní. Neviem, či sa mi to zdá, ale aj ty máš nejaké city napriek tomu, že si mŕtva," rozmýšľal a dal si stélé do vrecka.

„Myslíš si, že mám ešte nejaké city po tom, čo mi zomreli obaja rodičia aj s mojou malou sestrou?" zdvihla som obočie.

„Asi nie. Ale tvojich rodičov a sestry mi je ľúto," skonštatoval úprimne.

„To nemusí. Mám len jeden pocit, a to je pomsta." Dokončila som, lebo práve vtedy tam vstúpila nejaká baba.

Mala hnedé až červené vlasy, štíhlu postavu. „Casimir, volá ťa Jace."

Prekvapene som sa na ňu pozrela.

„Oh, prepáč. Ja som Clarissa, ale hovor mi radšej Clary," usmiala sa na mňa.

„Alicia," predstavila som sa a unavene ľahla do podušiek.

Casimir sa postavil a vykročil k dverám. Pred nimi sa zastavil a pohybom pier mi naznačil: ,To je Jaceova frajerka.'

Chápavo som prikývla. V noci som nevedela zaspať, lebo ruka ma stále bolela. Prehadzovala som sa z jednej strany na druhú, ale spánok nie a nie prísť.

„Au!" zvreskla som. Ruka ma neskutočne pálila. Chvíľami som myslela, že si tú ruku odhryznem.

„Si v poriadku?" Jace ku mne rýchlym krokom kráčal.

„Nie. Celá ruka ma neskutočne páli!" zakričala som znovu od bolesti.

„Ukáž mi ju." Chytil mi ruku. „Však máš na nej iba dlhú jazvu!"

„Ale hrozne to bolí!" tvrdila som si si svoje.

„Skúsim niečo." Vytiahol z nočného stolíka stélé a začal mi ním prechádzať po jazve. Slabo som sykla.

„Lepšie?" pozrel sa na mňa.

Prikývla som. „Omnoho."

„Čo to..." začal, ale nedopovedal. Na mojej ruke sa vyjímala presne tá istá runa, akú som videla na stene na chodbe.

Obaja sme sa na ňu s údivom pozerali.

„To je nemožné," zašepkal Jace.

„Jace, hľadám ťa už hodinu po celom Inštitúte a teba nikde!" dobehla Clary. „Jace! Na čo sa to-"

„Zvolaj poradu," prerušil ju Jace.

„Ale pre-"

„Hneď!" zvreskol. Clary sa otočila na opätku a odišla.

„Idem do knižnice," vyhlásil Jace a vyšiel z nemocničného krídla.

„Na ruke má runu a nie je to len tak. Je to nastálo," počula som z dolnej knižnice a podľa tej dávky arogancie, to hovoril Jace.

„Ale to je blbosť. Je upír a nemôže mať na ruke runu," zachechtal sa Derek.

„Ale má ju tam," súhlasila s Jaceom Isabelle.

„Čo to môže spôsobiť? Runy majú iba tieňolovci." Podľa piskľavého podtónu to bola Clary.

„Zajtra pôjde Isabelle niečo zistiť od nejakej čarodejnice," rozkázal Jace.

„Nemusí. Mne Olivia povedala, že je tehotná, ale obávala sa, či jej deti prijmú svoje ozajstné ja," povedal ticho Derek.

Vyskočila som z postele a pritisla ucho ku stene. Ozajstné ja, ozývalo sa mi neustále v hlave.

„Aj tak by sme to mali pre istotu preveriť. Ak nechce ísť Isabelle, pôjdem ja," ponúkla sa Clary.

„Už netreba. Mala si sa ozvať skôr," odvrkol Jace. Ďalej som nepočula.

Autor: sarner123, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Change Of Life 4. kapitola: