OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » Stretnutie so Sherlockom Holmesom



Stretnutie so Sherlockom HolmesomAko to môže dopadnúť, keď sa slávny Sherlock Holmes, znudený z priemerných ľudí, stretne s niekým seberovným? A to rovno vo vyšetrovacej miestnosti.

Vedela som, že kyselina fluorovodíková je svinstvo, ale aj tak ma z tých výparov svrbí celá koža. Zvlášť na krku, kde som nemala dýchaciu masku. Potrebujem sa poškriabať. Hlavne nenápadne, lebo na mňa určite pozerajú cez sklo, všetko analyzujú a čítajú moju zložku. Len lenivo pokrúžim hlavou, akože sa už nudím a krk obtriem o sveter. To je úľava.

Včera to bol celkom v pohode deň. V labáku mi to šlo od ruky a už som len čakala na extrahovanie čistého heroínu. No čo... človek sa nejako živiť musí. Keď tam nabehli šéfovia, mávali zbraňami a kričali niečo o zrade. Keď začali aj strieľať, nebolo mi všetko jedno. Prestrelili extrahovací kotol a tlak nás odhodil na všetky strany starého skladu. Oni pomaly zomierali na otravu plynom. Ja som mala dýchaciu masku. Ale aj tak som mala pri sebe dve mŕtvoly a drogový labák po výbuchu. Tých dvoch som namočila do kyseliny a utekala preč.

Ale na polceste zo starých opustených skladov som sa už stretala s políciou, ktorá dostala hlásenie o výbuchu. Jedno s druhým a ja sedím tu, obvinená za dvojnásobnú vraždu. Teda za podozrenie z vraždy! Hej... presne to. Zatiaľ iba podozrenie.

Detektív inšpektor Lestrade mi doniesol škatuľu so šiškami a fľašu minerálky. Sadol si oproti mne. Čo robia nevinní? Zjedia to, lebo žalúdok im nezväzuje ich ohavný zločin. Tak som to zjedla.

„Tak si to prejdeme naposledy.“ Otvoril moju zložku. „Odmietli ste nášho právnika.“

„Bol to blbec.“

„A nezohnali ste si vlastného.“

„Netreba mi ho. Nič som neurobila.“

„Našli sme vás na mieste činu s dvoma mŕtvolami naloženými v kyseline.“

Pri mieste činu. Hľadala som mačku.“

„Tri míle od civilizácie.“

„Uteká tam často.“

Otvorili sa za mnou dvere.

„Lestrade, čo takto byť užitočný pri nejakej papierovej robote?“ povedal príjemný, arogantný, mužský hlas.

„Sherlock. Nepotrebujem tvoju pomoc.“

„Vážne?“

Chvíľa ticha. Nakoniec sa Lestrade postavil a odišiel. Do môjho zorného poľa prišiel svižným ktorom mladý muž. Urobil otočku na mieste pred tým, ako si sadol zrkadlovo oproti mne. Lakte si oprel na stôl a prsty si založil, akoby sa modlil s tým, že ukazováky si oprel o bradu. Zavŕtal sa do mňa pohľadom. Ja som sa na neho ironicky usmiala. Bolo to jediné, čo som zvládla, keď som zistila, kto to je a keď som zistila, v akom som probléme. Potrebujem právnika. Toho najlepšieho! Stále na mňa zízal.

„Nemali by ste sa ma niečo spýtať? Alebo čo?“

„Nehovoriť, nemyslieť, nevrtieť sa!“ zavelil.

To bola voda na môj mlyn. Bola som potvora. Nahla som sa cez stôl a ruky som si založila do tej istej pózy, ako on. Putá zaštrngali na zápästiach.  

„Vy ste Sherlock Holmes, však? Prečo ste neprišli v tej smiešnej čiapke? Oh! A máte super blog. Teda nie ten váš. Ten je nudný. Ale ten čo píše váš kamarát. John. Je tu? Ahój...“ Zamávala som do zrkadla vo vyšetrovacej miestnosti.

„Nie je tu.“

„Trapas.“ Zaškerila som sa a ukázala zbierku bielych zubov. „Chodili sme na rovnakú školu. Vy a ja. Viete? Tiež som dostala štipko. Na škole ste legenda.“

Až teraz sa mu mihol úsmev na pekne krojených perách.

„Presne tak,“ opakovala som. „Legenda. Učte sa len toľko, aby vám nehrablo ako Sherlockovi Holmesovi,“ zopakovala som vetu, čo nám raz zo žartu povedal profesor. Konečne som ho vytrhla z rozmýšľania.

„To bol určite Starsky. Neznášal ma, lebo som poukázal na jeho aférku... s iným učiteľom.“

„Toho ani nepoznám. Ktovie prečo.“ Usmiala som sa.

„Bernay? Moc intelektu sa mu nedostalo. V jeho prípade aj oslovenie profesor považujem za sarkazmus.“

„Nie, nie,“ usmievala som sa na neho, potešená, že dokážem aj muža ako Sherlock Holmes zmiasť a odviesť pozornosť.

„Sherlock. Nenechaj sa rozptyľovať,“ zahučal v miestnosti Lestradov hlas, smiešne zmenený reproduktorom.

„Už viem všetko, čo potrebujem. Ty sa venuj papierom a mačkám na stromoch, detektív inšpektor...“

„Prečo ste taký hrubý!“ nechápala som. Lestrade mu preukazoval láskavosť, keď ho sem pustil.

Zamračil sa. „Neviem. Tááákže!“ Vyskočil zo stoličky, znova sa otočil na mieste a začal sa prechádzať po malej vyšetrovačke.

„Ty si zaujímavá osoba. Marry Olivia Krakauer. Po prvé, takmer mŕtve priezvisko s odkazom na židovský pôvod. Poľské. Starý otec musel emigrovať skôr, ako ich všetkých zavreli do Varšavy.“

„Ako to súvisí s prípadom?“

„Nijako.“

„Môžete sa prestať predvádzať?“

„Ešte sa len rozbieham. Na strednej ste vynechali dva ročníky. Na univerzite ste päťročné štúdium skončili po štyroch rokoch s najvyššími poctami.“

„To sa dá nájsť na internete.“

„Ja viem. Len chcem Lestrada presvedčiť, že jeho zložka pomohla k vyriešeniu prípadu. Vy ste povedala, že mám byť milý.“

„Už ste vyriešili prípad?“ Stiahlo mi žalúdok.

„Ešte neviem. Na základe vašich zreničiek... hm... ešte nie.“

„Asi by som si zavolala právnika.“

„Na čo? Už skončím kým príde. Udržuj pozornosť,“ zatykal a luskol mi pred očami.

„Ty si udržuj pozornosť!“ drzo som štekla a zložila si ruky na prsiach.

„Muselo to byť pre vás na univerzite ťažké. Výnimočná myseľ, talent pre biológiu a chémiu. V tom s vami sympatizujem. Schovali ste do vrecka všetkých. A to vám dali vyžrať. To namyslené decko, čo musí mať vždy pravdu. A preto teraz reagujete pichľavo, až prehnane, keď vám niekto protirečí alebo vás ignoruje.“

„To hovoríte o sebe? Pre mňa bola univerzita požehnanie. Mladé, pekné dievča v škole plnej dvadsaťročných šprtov, čo pre vás urobia prvé, posledné. Ale táto hra funguje aj opačne, pán Holmes.“ Postavila som sa a rukami som sa zaprela o stôl. „Zmysel pre drámu a gestá máte ako päťročné decko žiadajúce štipku pozornosti. Rodičia boli opilci. Alebo žeby dominantný súrodenec? Ó, áno. Dve geniálne deti v rodine. To najhoršie, čo sa môže stať. Keď ste zistili, že ostatné deti trápi pojedanie húseníc, kým vy ste si robil poznámky o ich rozklade, bolo už veľmi neskoro a psychika malého Sherlocka ostala zaseknutá. A to dali vyžrať na univerzite vám.“

„Ako prvý vás napadli rodičia opilci. Nemusíme ísť ďaleko do vašej rodinnej anamnézy, však? Rodinné prostredie nebolo ideálne a v živote vám chýbal úspešný ženský vzor a modely správania ste prevzali z pubertálnych seriálov. Čo potvrdzuje aj slovník ktorým sa prezentujete,“ dokončil a už aj on sa opieral hánkami o stôl a celú si ma premeriaval.

Nečakala som, že to bude vyzerať takto. Bolo mi z neho nepríjemne. Vyťahoval na mňa veci, na ktoré som nebola pripravená. Bála som sa, že mi ujde pohľad alebo pera a priznám sa na mieste.

„Zaujímavé,“ povedala som a odtiahla som sa od neho.

„Zaujímavé,“ zopakoval a tiež sa odtiahol.

„Ak sa prestanete predvádzať, prestanem tiež a pôjdeme konečne domov. Zjavne na mňa nič nemáte a naveky ma tu držať nemôžete,“ otočila som sa k zrkadlu a slová som venovala detektívom – bohvie, koľko ich tam bolo.

„Nechcel som váš rušiť,“ povedal Lestrade ironicky cez mikrofón. „Sherlock, keby si bol taký láskavý a konečne...“

„Samozrejme,“ povedal Sherlock a sadol si. Nohy vyložil na stôl. Páčili sa mi jeho topánky. „Tak teda, prejdeme k nudným a zrejmým faktom.“ Prevrátil očami, ale povedal to celom... milo. To je mi ale novinka.

„Ďakujem,“ zaznelo unavene z mikrofónu.

A teraz zo seba vysype verdikt a mňa zatknú. Už som sa aj prestala usmievať, sedela som ako socha.

„Hovorila vám pravdu,“ slová adresoval zrkadlu. „Má na svetre chlpy od čiernej mačky. S kyselinou v kontakte byť nemohla. Potom by jej oči a nos vyzerali ako pri chrípke a na topánkach nemá kremíkový prach, ktorý máte aj vy, Lestrade, aj ja, aj všetci zo zásahovky. Bol pri sklade, kde ste našli telá, rozsypaný na ceste. Okrem toho by jej v takých topánkach útek z miesta činu zabral najmenej štyri minúty a to nesedí so štádiom rozkladu tiel v kyseline, keď ste dorazili.“

Zabudla som na všetky základy správania. Oči som mala vypučené a ústa som zabudla zavrieť. Práve som počula ako sa Sherlock Holmes hrubo mýlil slovo za slovom. Ale Sherlock Holmes sa nikdy nemýli. Takže klamal. A klamal kvôli mne!

V miestnosti bolo hrobové ticho. Pozeral na mňa pokojným pohľadom, v ktorom sa nedala vyčítať jediná emócia. Potom sa dvere otvorili a Sherlock bez slova vyšiel von. Lestrade mi niečo mrmlal a ja som podpisovala pár papierov. Na všetko som naškriabala môj podpis a vybehla som za ním. Stihla som ho až na chodníku.

„Pán Holmes!“ kričala som na neho. Otočil sa a ruky si založil do vreciek kabáta.

„Zo všetkých vašich hlúpostí, je rozprávať sa so mnou pred policajnou stanicou tá najväčšia.“

„Vy ste sa mýlili!“

„Ja sa nikdy nemýlim. Občas klamem. Pracujem na tom.“

„To nedáva zmysel. Ale ďakujem. Nechcete vedieť, prečo som to urobila?“

„Ja viem, prečo ste to urobili. Lebo vaša mačka nemá lupiny.“

Začala som nad tým rozmýšľať. Usmiala som sa, keď to začalo dávať zmysel.

„Ľudia sa ma väčšinou spýtajú, čo to znamená,“ nervózne zamrmlal.

„Ja viem čo to znamená,“ usmiala som sa. Bol to naozaj génius. „No dobre. Vysvetlíte mi to, pán Holmes?“ zasmiala som sa.

„Keby srsť na svetri bola po mačke, je hlavne na vrchu ramien, kde sa mačky šplhajú. Okrem očividného faktu, že na tento drahý sveter by ste mačku nikdy šplhať nenechali, sú chlpy na svetri len na prednej časti ramien a na prsiach, čo sa môže stať len keď objímete človeka, nižšieho od vás. Deti neznášajú objatia, plus to množstvo vlasov. Tadá! Pacient s nádorom, pripútaný na lôžko.“

„Dokončite to,“ nabádala som ho.

„Ďalej to je už ľahké.“

„Ja viem, ale vám to spraví radosť.“ Usmiala som sa a on sa usmial späť.

„To vysvetľuje, prečo nadpriemerne inteligentná mladá žena zháňala veľké množstvo peňazí tak zúfalo, že bola ochotná vyrábať drogy. Čo - povedzme si my chemici na rovinu - nie je až tak ťažké. Niečo sa pokašľalo, začali strieľať, prestrelili ten kotol a zomreli na otravu plynom, zatiaľ čo vy ste mali na hlave masku, pretože máte dosť rozumu na to, aby ste pri extrahovaní nedýchala to svinstvo. Nikto si nevšimol všetky dôležité znaky, ktoré by vás mohli usvedčiť. Ako napríklad tú vyrážku na krku, veľkú ako Ázia!“ Zakrúžil prstom okolo môjho krku.

„A rozpad tiel v kyseline a kremík na topánkach ste zatajili prečo?“

„Lebo tí dvaja boli už mŕtvi a vy ste sa ich len zbavila. Veľmi šikovným spôsobom, musím uznať. Napadá ma len sedem lepších riešení. Ale na kráľovnú drámy celkom dobré.“

„Kráľovnú drámy?“ skočila som mu do reči.

„Áno. Neveril som, že výsluch si môže niekto tak užívať, ako vy. Len málo žien má zvádzanie tak hlboko v podvedomí, že ho predvádza aj vo vyšetrovačke. Bolo to ohromujúce aj úbohé zároveň. Lestrade si nevšimol, ako nakláňate hlavu do strany a ukazujete ternocleidomas toideus.“ Prešiel mi prstom po krku, kresliac nejakú krivku.

Zamrazilo ma na chrbte.

„Hrali ste sa s vlasmi a vždy v prítomnosti muža ste vystreli chrbát a predklonili sa, aby vynikli vaše prednosti a kľúčne kosti. A to všetko úplne podvedome, pretože ste sa sústredili na strnulé sedenie ako z príručky Som nevinný. Ale zaujíma ma ešte jedna vec. Najskôr som to typoval na leukémiu v rodine, ale po tom, čo ste spomenula alkohol to vsádzam na pečeň alebo pľúca. Síce rodičmi pohŕdate, ale aj tak ste pre nich schopná urobiť prvé, posledné. Takže otec alebo matka?“

Stalo sa mi to znova. Len som na neho pozerala s otvorenými ústami. Aj keď tento raz dávali jeho slová perfektný význam. „Čo? Ehm... ani jeden. Kamarát potrebuje peniaze na rehabilitáciu po operácií. To už poisťovňa nekryje a som mu dlžná... veľa.“

Nahnevane pokrčil obočie a niečo si zamrmlal.

„Pán Holmes?“ usmiala som sa. „Nemáte náhodou voľné miesto?“

„Obávam sa, že nemôžete u mňa pracovať.“

„Prečo?“

„Myslíme až príliš rovnako na to, aby ste bola užitočná. Neverím, že som to povedal.“ Pozrel do zeme. „A kartel vás bude chcieť zabiť, tak sa na pol roka skryte niekde do tepla. Ak prežijete, ozvite sa,“ otočil sa a odchádzal.

„Ozvem!“ zakričala som na neho.

Otočil sa a na pozdrav zdvihol ruku a kútiky úst. Tiež som sa naposledy usmiala. Potom som len sledovala jeho čierny kabát, kým mi nezmizol z dohľadu. 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Stretnutie so Sherlockom Holmesom:

6. Yriss
24.01.2014 [20:55]

Konečne ! Konečne poviedka o Sherlockovi a dokonca aj s riešením prípadu a bez SH/JW pairingu ! Splnený sen ... A teraz k príbehu . Páčil sa mi spôsob akým si to písala a scéna vo vyšetrovačke bola jednoducho neskutočná . Protiútok a podvedomé zvádzanie, Lestradove pripomienky , zmienky o univerzite ... Aj záver sa podaril (Sherlock pozrel do zeme ? No páni !) . Sherlocka si opísala naozaj skvelo . Nebolo to perfektné ale na to , že je to Sherlock je to výborné . Ďakujem , po tomto budem mať výbornú náladu azda na celý víkend . Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. MadHatter přispěvatel
10.01.2014 [23:08]

MadHatterUsagivonWonderland: Tak ďakujem aspoň za prečítanie. Ja viem, že vždy je čo zlepšovať. Emoticon

4. UsagivonWonderland
10.01.2014 [23:02]

Mhh... Je to jedna z těch lepších prací, co jsem na tohle téma četl. Ale Sherlocka jsi úplně nezachytila, z části určitě, jeho výstup by ještě chtěl dopilovat, abych ti ho sežral :3 ~

3. wani123 přispěvatel
10.01.2014 [21:38]

wani123 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Sherlock :3 Asi to najlepšie čo môže byť. (Samzrejme po doktorovi) :D Emoticon

2. Tethys přispěvatel
10.01.2014 [21:37]

TethysFajn, přiznávám, tenhle článek jsem otevírala jen ze zvědavosti, jak se ti podařilo zachytit něco absolutně nezachytitelného - Sherlocka.
Teď ale můžu říct, že mé obavy byly zbytečné. Krásně si vystihla jeho lehce rýpavou osobnost, která se ráda předvádí. Nejsem žádná milovnice slashu, ale představa Sherlocka, jak flirtuje (nebo nedej bože, jde na rande!) je zvláštní. Emoticon
Tleskám. Emoticon

1. Leporell
10.01.2014 [21:28]

C'est genial!:)) Páni! Tak tohle je úžasný. Svižný. Nedrhne to, šlape, jak má!:) Doufám, že další kapitolu bude, co nejdřív!

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!