OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » Memories - Kapitola 2. Volanie srdca



Bonnie a Damon sa vyberú na Whitmore College za svojim srdcom. Čo tam asi nájdu?

Damon:

„Damon! Kam to zas ideš?! Už som ti raz povedala, že máme ísť smerom na Virgíniu!“

„Virgíniu? Vážne, Bonnie? Čo chceš robiť v takých zapadákovoch ako sú okolo Virgínie. Sú to samé malomestá. Otras!“ Až ma striaslo pri pomyslení na malomestá. Ja som typ človeka/upíra, čo musí žiť, baviť sa. A to v takých malomestách naozaj nejde! Odmietam ísť za Boniiným srdcom. Chcem ísť za tým svojím, no to je nejaké hluché, alebo čo. Necítim vôbec nič. Neviem kam mám ísť. Moje srdce mi nič nevraví. Vlastne... až doteraz. Teraz som vôbec nerozmýšľal kam mám ísť, proste som len šiel. Možno to funguje takto. Nemôžem nad tým premýšľať. Musím sa len nechať viesť. Tak som sa nechal viesť, ignorujúc Bonniin nafučaný výraz. Najprv pôjdeme za mojim srdcom. Až potom za tým jej. Nech sa s tým zmieri. Šoférujem ja!

„Ideme zle!“ stála si za svojím aj po ďalšej hodine jazdy. No mal som pocit, že to už neznie tak sebaisto ako predtým. Možno už aj ju to začína viesť na rovnaké miesto ako mňa. O ďalšiu polhodinu sme museli zastaviť na benzínke. Bonnie si šla kúpiť niečo na jedenie a ja som natankoval. Keď som zaplatil a vyšiel naspäť smerom k autu, počul som za sebou Bonniine namosúrené kroky.

„Ja s tebou ďalej nejdem!“ vyhlásila sebavedome. Dokonca aj tvrdohlavo vztýčila hlavu. Musel som uznať, že bola celkom rozkošná.

„Ale no ták, Bonnie. Zasa začínaš?“ Pretočil som očami a pobral sa k autu. Vážne som si myslel, že s tým prestane a pôjde so mnou. No ona len ďalej stála.

„Nie vážne, Damon. Každý musíme ísť svojím smerom. Ty za tvojím srdcom a ja za tým mojím. Takto to proste nefunguje.“

„Nemôžeme sa teraz rozdeliť, Bonnie. To nejde. Pôjdeme najprv tam, kam chce ísť moje srdce, ok? Uvidíme, čo tam nájdeme, a potom sa vydáme za tým tvojím.“ Pozrel som jej do očí v snahe ju obmäkčiť.

„Nie!“ povedala rozhodne. „Ja pôjdem za svojím a ty za tým svojím. Nekomplikuj to, Damon!“ Povzdychol som si a vzal veci do vlastných rúk. A to doslovne! Prehodil som si ju cez plece a niesol ju k autu.

„Damon! Šibe ti?! Ty nie si normálny! Odporný, hnusný, smradľavý upír! Ihneď ma pusť!“ Ja som sa len rehotal a stále ju niesol do auta. Pustil som ju až tam. Posadil som ju na sedadlo spolujazdca, pripútal ju a rýchlo nasadol a naštartoval, aby nemohla ujsť.

„Si odporný!“ Neodpustila si ešte.

 

Bonnie:

Damon ma tak naštval! Prečo je akože jeho srdce prednejšie ako to moje? Prečo musíme ísť tam, kam chce ísť on? Je mi jasné, že šoféruje, ale aj tak! Nie je to fér! No musela som uznať, že na tej jeho ceste niečo je. Aj mňa to tam ťahalo, ale omnoho viac smerom na Virgíniu. Mala som pocit, akoby tam bolo niečo pre mňa veľmi dôležité. Niečo, čo musím nájsť. Niečo, čo šialene potrebujem. Bolo to až bolestivé. Potrebovala som tam ísť a hentento upír hnusný mi v tom bráni! Škaredo som na neho pozrela. Mykalo mu kútikmi úst. On sa mi ešte aj vysmieva! Toto nie je normálne! Neviem, ako dlho to tu s ním vydržím!

 

Elena:

„Párty? Vážne, Caroline?“ pozrela som na ňu skepticky. To posledné, na čo teraz myslím, je párty!

„Bude to úžasné. Potrebujeme niečo také. Relaxovať, nabrať nové sily. No ták, zaslúžime si to!“ Car bola taká nadšená. Nechcela som jej to pokaziť, ale naozaj teraz nemáme čas na žiadne párty. Musíme sa dostať späť do Mystic Falls. Teda, musíme nájsť nejaký spôsob, ako sa vrátiť späť do Mystic Falls.

„Mali by sme radšej hľadať spôsoby, ako sa dostať späť Mystic Falls. Mám tam totižto brata závislého na alkohole, kvôli smrti jeho priateľky.“

„Pozveme aj ich. Budú tu s nami. Budeme zasa všetci pokope. Aj Alaric a som ochotná strpieť aj Enza.“ Usmiala som sa. Enza a Alaric žijú v nejakom apartmáne neďaleko nás. Chcela by som vidieť ich spolunažívanie. Dvaja Damonovi najlepší priatelia. To musí byť pohľad! Chcela by som, aby to videl aj Damon. Chcela by som počuť nejakú jeho poznámku, ktorá by ma určite rozosmiala. Neskutočne mi chýba! Znova sa mi chcelo plakať, a tak som sa opäť sústredila na Caroline.

„No dobre. Ale nechci odo mňa, aby som sa na to tešila.“

„Bude to úžasné. Sľubujem.“ Car ma objala a poskakovala smerom z izby. Zrejme šla rozdávať pozvánky na jej úžasnú párty.

 

Damon:

Cestovali sme asi ďalšie tri hodiny, než som mal aspoň aký-taký pocit, že sme na správnom mieste. Aj keď ešte zatiaľ neviem ako sa to správne miesto nazýva.

„Kde sme, Damon?“ 

„To netuším, ale hneď to zistíme.“ Vybral som sa smerom k nejakej budove. Okolo nás boli samí študenti. Zrejme, vysokoškoláci? To som netušil. Čoskoro sme sa dostali k nejakej ceduli, na ktorej bolo napísané Whitmore College. Takže výška.

„Sme na nejakej vysokej škole.“

„No to mi došlo. Čo teraz?“

„Poďme sa zapísať.“ Pokrčil som plecami.

„Čože? Teraz sme prišli. Nechceš si to aspoň premyslieť?“

„Bonnie, sme tu z nejakého dôvodu. Nemáme čas premýšľať. Vyučko už začína. Musíme sa ponáhľať.“ Bonnie napokon uznala, že mám pravdu a šli sme sa zapísať. Bez problémov nás prijali. Aspoň som ich nemusel ovplyvňovať.

„A dostali sme aj pozvánku na dnešnú párty.“ Usmial som sa a podal Bonnie pozvánku. Som zvedavý, čo na nej zistíme a nájdeme...

 

Elena:

Musím uznať, že tá párty sa vydarila. Všetci sa zabávali a Car bola naozaj šťastná. Konečne sa po dlhom čase usmievala. O dve hodiny po začatí prišiel aj Stefan, Alaric, Jeremy, Matt a Tyler. Bolo milé byť zasa takto pokope. Dlho sme sa nevedeli, keďže Jeremy, Matt a Tyler sú v Mystic Falls a my ostatní tu. So všetkými som sa vyobjímala a potom sme si šli vypiť.

 

Damon:

„Tak, sme tu. Izba číslo 204. Izba, kde sa odohráva párty.“

„Si nervózny?“

„Ani nie. Prečo by som mal. Možno sú tam, tí ktorých hľadáme. Naše srdcia nás tu z nejakého dôvodu museli zaviesť.“

„Tvoje srdce,“ odsekla Bonnie nazúrene.

„Dobre, dobre. Zajtra pôjdeme za tvojím srdcom. Spokojnosť?“ Bonnie na mňa len škaredo pozrela z čoho som usúdil, že asi spokojná nie je.

„Ale no ták. Trocha sa zabavíme. Zaslúžime si to. Veď sme práve vstali z mŕtvych.“

„No fajn. Tak poďme.“ Obaja sme sa zhlboka nadýchli a vošli. Párty už bola v plnom prúde. Všetci tancovali, pili a zabávali sa. V mysli sa mi vynorili ďalšie spomienky. Tentoraz to boli spomienky na dávnejšiu minulosť. Na časy, keď som na vysokú chodil ešte predtým. Pamätám si na takéto večierky. Samé baby, chľast a v mojom prípade litre a litre mladučkej krvi. Nostalgicky som sa usmial.

„Čo sa tak uškŕňaš?“ všimla si aj Bonnie.

„Ale nič, len ďalšie spomienky.“ Bonnie si zúrivo vzdychla.

„Už zase? Prečo si nemôžem na niečo spomenúť aj ja!“

„Neboj. To príde časom. Teraz sa ideme zabávať.“ Hneď som zamieril k stolu so želé. Vypil asi tri na ex. Ja som si dala len jeden, ale boli naozaj výborné, to som musela uznať.

„Hej! Brzdi trocha! Ja ťa odtiaľto na pleciach niesť nebudem!“

„Bonnie, upokoj sa. Upíri sa nedajú len tak ľahko opiť.“ Vyčaril som svoj polovičný úsmev a vybral sa zase ďalej. Tentokrát k tancujúcim dievčatám.

 

Elena:

Sadla som si na gauč a dala si hlavu do dlaní. Prisahala by som na čokoľvek, že som práve pri želé videla Damona a Bonnie. Už mi začínalo naozaj šibať. Samozrejme, že to nemohli byť oni. Sú mŕtvi! Preboha, musím sa s tým už raz a navždy zmieriť! Aby mi niekto potvrdil, že nie som blázon, zašla som za Caroline.

„Car?“

„Je to tu skvelé, však?“ usmievala sa od ucha k uchu.

„Áno, to je,“ potvrdila som.

„Čo sa deje? Vyzeráš, akoby si videla ducha.“ Zasmiala sa, ale ja som ostala vážna. Myslím, že nebola tak ďaleko od pravdy.

„Ja som vlastne niečo videla.“ Pozrela som na ňu smrteľne vážne.

„Čo si videla, Elena?“

„Viem, že to bude znieť strašne divne, ale myslím, že som videla Damona a Bonnie.“ Vychrlila som na ňu a čakala na jej reakciu. Vyzerala prekvapene a vydesene. Tiež sa bála. Bála sa o mňa. O moje psychické zdravie. Samozrejme. Prečo som šla za ňou. Je to predsa Caroline! Teraz si o mne bude myslieť, že som blázon a bude to ešte horšie ako doteraz.

„Elena, je normálne, že ešte stále trúchliš. Naozaj, ja to chápem. Ale Bonnie ani Damon tu nie sú.“

„Áno, ja viem. Ja len že...“

„Chápem.“ Povedala Car a objala ma. „Bude to v poriadku. Uvidíš. Čoskoro to bude zasa všetko v poriadku.“ Usmiala som sa na ňu a rozhodla sa, že to nechám tak. Nech sa zabáva. Je konečne šťastná po dlhej dobe. Nebudem ju tým teraz zaťažovať. Vyšla som na chodbu, nadýchať sa čerstvého vzduchu.

 

Damon:

Bola naozaj nádherná. Pri nej som si opäť spomenul na časť svojho života. Časy, keď som bol ešte človekom. Spomenul som si na ňu... na Katherine. Bola ako jej dvojča, ale tak nejako... krajšia. Neviem to vysvetliť, ale tá ženská ma úplne ohúrila. Bola úžasná, ale vyzerala nejako... smutne. Bolo mi jej ľúto. Ten žiaľ v jej tvári bol neskutočný. Myslím, že niekoho stratila. Niekoho veľmi blízkeho. Rozprávala sa s nejakou blondínkou, a potom sa objímali. Vyzerala, že ju utešuje. Keď sa od seba odlepili, tá kráska vyšla na chodbu. Chopil som sa šance a vyšiel za ňou.

„Si v poriadku?“

 

Elena:

Počula som, ako niekto za mnou vyšiel na chodbu. Myslela som, že je to Caroline.

„Si v poriadku?“ Ten hlas. Jeho hlas. Spoznala by som ho kdekoľvek. Spomenula som si, ako mi šepkával slová lásky do ucha a ako na mňa kričal, keď som ho niečím naštvala. Spomínam si, ako mi sľuboval, že sa ku mne vráti, ale potom to nesplnil. Opustil ma. Keď som sa otočila, nemohla som uveriť vlastným očiam. Naozaj to bol on. Damon.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Memories - Kapitola 2. Volanie srdca:

1. LiliDarknight webmaster
19.08.2017 [15:55]

LiliDarknightAhoj
kapitolu ti vraciam na opravu. Podľa pravidiel tejto stránky môžeš mať obsah celej poviedky iba v perexe 1. kapitoly. Pri každej inej kapitole môžeš mať buď názov kapitoly, alebo krátky popis, o čom je kapitola. Neprípustné sú aj výňatky z kapitol.
Keď si to opravíš, znovu zaškrtni, že je článok hotový.
ďakujem

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]


Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!