OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Iskričky



Izba, skriňa, spomienky a vyťahaný sveter.

Izba stála neporušene a honosne na kraji domu. Všetko bolo na svojom mieste a čakalo, kým sa neodhodlám izbu konečne upratať. Už dlho som nebývala vo svojej izbe. Po tom, čo som sa presťahovala do mesta, som ani nemohla. Môj život sa tak veľmi zmenil, až ma to pri spomienke, kedy som ešte bola tým malým uličníckym dievčatkom, pichlo pri srdci.

Pomaly som vydýchla a chytila som do ruky krabicu, ktorú som si šetrila práve na tento deň. Položila som si ju k nohám a navlhčenou handrou som začala čistiť veci, ktoré za tých pár rokov stihol prikryť prach. Postupne sa z toho stala automatická činnosť, pri ktorej som nevnímala nič, okrem predmetu v rukách, ktorý, keď som ho dokonale vyčistila, putoval do krabice pod nohami. Rezko som chodila k jednej strane miestnosti k druhej a šikovne ukladala veci do škatule. Väčšinu už som mala vo svojom byte, takže to nebolo tak zdĺhavé, ako sa mohlo zdať.

Veci, ktoré sa ešte neleskli čistotou, ubúdali a s tým aj moja dobrá nálada, ktorej nebolo veľa už ani predtým. Možno by ste si všimli, že som sa niečomu v izbe vyhýbala. Možno by ste postrehli, že som pohľadom zámerne obchádzala jeden predmet, akoby som sa bála, že ak sa naň čo i len pozriem, niekto ma za to potrestá...

Prestala som umývať poličku a po prvý krát som sa skutočne pozrela na skriňu oproti posteli. Bola stará, ošúchaná, no stála tam pevne a rovno, pripravená na to, aby som ju otvorila. Podišla som k nej a dotkla som sa jej tmavého ťažkého dreva. Chvíľu som rozmýšľala, či by len predsa nebolo lepšie urobiť niečo iné. No napokon som usúdila, že som to odkladala už priveľmi dlho. Zovrela som teda v rukách úchyty a zatiahla za ne, pričom sa skriňa so zavŕzganím a s rozvírením prachu, ktorý sa za tie roky stihol usadiť na šatoch, otvorila. Otupene som sledovala, ako sa prach predo mnou začal vznášať a robil nepokojné kroky zabudnutého tanca. Zavrela som oči a potriasla nahnevane hlavou, pričom sa mi vlasy rozhojdali okolo tváre.

Nie, dnes to spravím. Už bolo dosť obchádzania okolo nej nemo a bez vypovedaných slov.

Otvorila som oči a prudkými pohybmi som začala zvesovať vešiaky a pokladať ich na zem. Látky jednotlivých šiat ma pri tom príjemne hladili po odhalenej pokožke a dávali mi pocítiť fakt, že som ich celé tie roky nevytiahla ani raz na slnečné svetlo. Po chvíli som s nimi začala narábať jemnejšie a opatrnejšie vediac, že tak to bude správne. Nechcela som uraziť svoje staré ja, tým, ako som sa chovala k svojim šatom. Dráždivá vôňa starého parfumu mi vstupovala do nosa a nútila ma spomínať na staré časy i proti mojej vôli. Spomínala som na chladný večer, keď som mala na sebe jedny zo starých šiat, ktoré viseli na vešiaku. Bola to oslava narodenín môjho otca. Oslavovali sme pod šírim nebom a spolu s rodinnými priateľmi sa veselili a zabávali na vínnej škvrne krášliacej oslávencovu košeľu. Pousmiala som sa, sčasti zabudnutá v spomienkach.

Áno, a práve vtedy, keď som otcovi išla dať darček, brat do mňa už pod parou drgol a ja s otcom sme sa rozčapili na zemi aj s darčekom, ktorý málom skončil v potoku... chvalabohu sa rodinnej fotografii s medeným ozdobným rámom nič nestalo.

Pamätám si to presne. To, ako som sa vzdialila od neutíchajúcej hudby a hovoru. Vnímala som iba nočný vánok, hrejivé svetlo, ktoré aj napriek vzdialenosti, ktorú som voči nám vytvorila, ku mne dočiahlo a smiech od neho šíriaci sa ma nenechal samú... a predsa len som si ukradla troška súkromia z toho búrlivého dňa pre seba.

Takmer by som zabudla na dôvod, prečo som sa tej skrini vyhýbala ako čert krížu. Našťastie mi to pripomenuli staré vyťahané svetre, ktoré bez výčitiek ležali na dne skrine. Prázdnym pohľadom som vzala jeden z nich do dlaní a nemo naň pozerala. Spomienka naň sa mi pomaly objavovala v pamäti ako pavučina prasklín na dokonalom zrkadle. Rozširovala sa pomaly, bolestne a hrozivo. Tuho som zvierala jemnú látku v rukách a sklonila k nej tvár. Do nosa mi stúpila vôňa. Opantávajúca, čistá a jemná. Tá vôňa ale nepatrila do tohto šatníka. Všetky ostatné veci voňali inak. Rozhodne sem tá vôňa nepatrila.

Nepatrila mne.

***

Damian mal položenú hlavu na mojich stehnách a vyzeralo to tak, akoby zaspal. Pomaly som sa natiahla za ovládačom a vypla telku, ktorú sme pozerali.

Jemne som mu vošla prstami do vlasov a začala ho masírovať, pričom som nespúšťala zrak z jeho uvoľnenej tváre. Skúmala som jeho viečka, pod ktorými sa skrývali oči s nezbednými iskrami a rozmýšľala, ako dokázali tak presvedčivo zakrývať to, čo naozaj cítil.

Rozmýšľala som nad tým, ako jednoducho vie ľudí presvedčiť, že okrem humoru a ľahostajnosti, sa v ňom nič iného neskrýva. Aj mňa tým jeho vystupovaním oklamal. Ale iba na chvíľu. Nebol až tak nečitateľný, ako si myslel. Uškrnula som sa.

Tiež by som sa to však chcela naučiť. Zakrývať svoje pocity pred ostatnými...

Naklonila som sa, aby som mu videla lepšie do tváre, no pár vlasov mi skĺzlo z pliec a pošteklilo jeho spiacu tvár. Rýchlo som si ich stiahla dozadu, no neskoro.

„To, čo si mi robila predtým bolo lepšie,“ zamrmlal ospalo a vyhľadal moju ruku. Nežne mi ju pobozkal na vnútornú stranu dlane, a zdalo sa, že teraz už zaspal určite. Keď som sa však chcela spod neho vyslobodiť, iba pevnejšie mi zovrel ruku a voľačo zamumlal. Pokrútila som pobavene hlavou a na jeho potiahnutie si k nemu ľahla. Okamžite ma objal okolo pásu a pritiahol si ma k sebe. Privrela som spokojne oči a nechala sa jeho prítomnosťou úplne priniesť do stavu spánku.

Milovala som tieto momenty... to som ale netušila, že ich bude tak málo.

***

Po lícach mi stekali horúce slzy. Netušila som, ako ich zastaviť, a tak som príval smútku len ticho pretrpela.

Stále to tak veľmi bolelo... pohľad na jeho telo. Oči privreté, no nie dosť natoľko, aby zakrývali jeho zreničky, v ktorých sa viac neodrážal život. Tie iskričky...

Tie iskričky, ktoré by ma dokázali upútať na množstvo životov. Tie, ktoré mi dávali vedieť, že je stále pri mne, že sa mi nič nemôže stať. Iskričky, ktoré hriali tak vrúcne, keď mi hovoril slová milujem... ony tam už viac neboli. A s nimi som zomrela aj ja.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Iskričky:

2.
Smazat | Upravit | 30.07.2016 [17:10]

Ďakujem... :)

1. Angela přispěvatel
29.07.2016 [22:59]

AngelaHezké, smutné. Ovšem píšeš velmi čtivě. :)

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!