OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Cut-throat 12. kapitola

15.04.2016 (14:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1137×

12. kapitola - Mea Culpa

Cítila som sa príšerne. Žalúdok mi skrúcalo ešte minimálne hodinu po tom, ako som sa dozvedela o Timovi. Bála som sa opustiť kúpeľňu. Krv ma opäť prekvapila. Neľutovala som však to, že som sa pokúsila zachrániť Tima.

Nohy sa mi chveli. Mala som problém udržať sa na nich bez toho, aby som sa niečoho držala. Nevedela som, čo budem robiť. Taktiež som nemala potuchy, prečo ma chceli vypočúvať, keď som o tom, čo sa stalo na Centrále, vedela rovnako ako oni. A niečo mi hovorilo, že s tým ešte ani zďaleka neskončili. Rovnako ako oni, ani ja som nevedela, čo sa Timovi v skutočnosti stalo.

Nechcel nikomu nič povedať.

Sadla som si na posteľ a cítila som, že všetky pocity sa na mňa zosypali naraz. Nevedela som stále prijať fakt, že je Tim mŕtvy. Slzy sa mi začali tlačiť do očí a ja som im nechala voľný priebeh. Všetko to bola moja vina. Keby som sa držala chvíľu dlhšie, neohrozila by som Tima, Olivera a ani seba.

Klopanie na dvere som cez vzlyky takmer prepočula. Hlavu som sklonila a dlaňou si zotierala slzy z líc a z okolia očí. Celá som sa chvela. Najradšej by som sa schovala niekde do kúta, aby ma nik nevidel a nemohol obviňovať. Moje výčitky svedomia mi ako trest kvalitne stačili.

„Nina? Si v poriadku?“ opýtal sa ma známy hlas. Prekvapene som nadvihla hlavu a stretla sa s ustarosteným pohľadom Richarda. Opieral sa o zárubňu a vykúkal z pootvorených dverí. „Klopal som a asi si nepočula.“

„Nie,“ odvetila som na jeho otázku. Potiahla som nosom a zodvihla hlavu, aby som si zotrela ďalšie slzy, ktoré sa mi rinuli z očí.

„Oliver ma poslal ťa skontrolovať. Viem, že Tim z teba včera pil a po tom, čo dnes... čo to Tim nezvládol...“ hlas sa mu úplne zlomil, takže nedokončil vetu. Zhlboka sa nadýchol a podišiel ku mne. Posadil sa vedľa mňa. Videla som, že má čo robiť, aby sa tiež nerozreval. Strata Tima bola niečo, čo nikto z nás nečakal. „Nemala si to odkiaľ vedieť, pretože nikomu nenapadlo, že sa niečo také môže stať. Keď umrie tvoj stvoriteľ, pociťuješ chvíľu príšernú bolesť. Viem, že si si tým dnes prešla...“

„Takže to je naozaj pravda,“ povedala som.

„Áno,“ vydýchol. „Je to príšerné, no... už sa nebude trápiť. Odkedy sa otrávil, bol slabý. Veď si videla.“ Prikývla som na súhlas. „Ublížiť mu nebolo správne. Možno by sa z toho dostal.“

„Čo bude teraz? Bude sa konať pohreb?“

Mykol plecami. „Čsa pohrebu týka, tak upír sa rozplynie na prach. Je to zvláštne. Bude sa to určite riešiť. Nemali dôvod to spraviť.“

„Mali,“ vzdychla som a potlačila vzlyk. „Grayson sa o mne dozvedel, ale o tom asi vieš. Taktiež podozrieval Tima z toho, že dávnejšie stvoril polovičného. Keby som sa držala o niečo dlhšie, nič z toho by sa nestalo!“

„Mal len podozrenie a za to ho potrestal už dávnejšie. Teraz sa predsa jednalo o teba, Nina. Určite by ti neublížil tým, že by sa pokúsil zabiť tvojho stvoriteľa. O Oliverovi nevedel.“ Bola som zmätená. Taktiež by som odprisahala, že sa Grayson zmenil a bol by schopný všeličoho. A vedela som, že o Oliverovi minimálne tušil.

„Keby tak Tim niekomu povedal, čo sa mu v skutočnosti stalo.“ Ricky si povzdychol. „Naozaj nechápem, prečo to neurobil.“

„Keby to bol Hrdlorez, varoval by vás. Muselo sa tam stať niečo iné.“ Zamračila som sa a pozrela naňho. Obraňoval ho, pritom pochybujem, žeby ho poznal.

„Prečo sa ho zastávaš?“ spýtala som sa ho. Nadvihol jedno obočie, akoby nerozumel.

„Len rozmýšľam. Nemôžeš súdiť všetkých podľa toho, čo predpokladáš, že urobili. Ja ti dávam na to len iný pohľad. Ty si ho poznala, ja nie.“ Jasné, z ničoho nič začal krvácať a stratil veľa krvi. Ako môže upír zomrieť na niečo také? Vedela som, že im koluje v tele krv, ale toto bolo na mňa príliš. O svete upírov som toho vedela málo, pritom som jednou z nich. Teda z časti.

Graysona som možno poznala, no očividne nie dobre, keď predo mnou zatajil leukémiu. Nemala som o ňom a jeho osude ani páru. Očividne mi neveril. Keby sa mi zdôveril s tým, čo ho trápi, určite by sme našli spôsob, ako to vyriešiť. Ospravedlňovať to strachom bolo zbabelé. Teraz sa jeho rodina oňho bojí ešte viac.

„Naozaj pochybujem o tom, že som ho poznala dobre. Už ho v živote nechcem ani vidieť. Spôsobil mi dosť starostí. Keby nebol zbabelý, nemusela by som tu teraz byť a rozmýšľať, čo so svojim životom. Nebola by som preč od svojej rodiny a nezomrel by kvôli mne dobrý človek.“ Rozvzlykala som sa a Richard sa ku mne nahol, aby ma objal.

„Šššš, bude dobre.“ Jednou rukou ma pohladil po chrbte. „Ak ti to pomôže, tak Tim už bol teoreticky mŕtvy. Kto ti povedal, že rodinu nebudeš už nikdy vidieť? Môžeš, no nesmú sa o tebe dozvedieť. Taktiež by si sa musela v blízkosti ľudí ovládať, aby si ich nezabila. Chuť na krv môže byť často potvora.“

Pri tých slovách som si spomenula na predchádzajúcu noc. Na Olivera a jeho krv, ktorá chutila úžasne. Taktiež som si pamätala, ako veľmi som túžila zaboriť mu zuby do pokožky, preraziť žilu a napiť sa.

„Woa! Brzdi!“ vykríkol Ricky. Zmätene som sa naňho pozrela. Odtiahol sa odo mňa a na perách mal úškrn. „Naozaj nepotrebujem vedieť, čo ste vy dvaja s Oliverom vyvádzali po nociach.“ Nadvihla som obočie a nevedela, čo na to povedať.

„Ako...“ Ako to tušil? Vie mi čítať myšlienky?

„Čo ako? Ukázala si mi svoje spomienky. Na to stačí len obyčajný dotyk. To ťa ešte nikto nenaučil?“ 

„Nie, ešte nie. Vedela som o tom, že sa to dá urobiť tak, že ťa niekto chytí. Ale že na to stačí len taký dotyk... prepáč.“ Bola som naozaj mimo z toho, čo sa stalo. Ak by som mu niečo chcela ukázať, toto by to nebolo ani náhodou! „Myslela som, že to je zložitejšie.“

„To nie. Musíš si dávať pozor na to, na čo myslíš a čo si predstavuješ. Časom to budeš vedieť kontrolovať dokonale.“ Usmial sa. „Takže ty a Oliver...?“

Zamračila som sa a pozrela naňho. Nebolo to niečo, o čom by som sa s ním chcela rozprávať. Pri pomyslení na Olivera a včerajšiu noc sa mi však rozbúchalo srdce a nahnalo mi horúčavu do líc. Určite som sa musela červenať až niekde na zadku.

„Nič.“

„Podľa toho, čo si mi ukázala, to nevyzerá na nič, ale skôr na niečo.“

„Môžeme sa rozprávať o niečom inom?“ opýtala som sa ho. Chcela som to zahovoriť, pretože som ani ja sama netušila, čo znamenala včerajšia noc. Hlavne preňho, u mňa to bolo niečo, na čo asi do smrti nezabudnem.

„Samozrejme. Bol som lem zvedavý, pretože pri Oliverovi som ešte žiadne dievča nevidel. Teda len jedno a to dávno. Je skôr samotársky. A pri jeho povahe sa mu ani nečudujem. No je to len môj pohľad na vec. Možno nie správny. Oliver je upírom niečo cez dva roky a nedá sa tvrdiť, že by som ho poznal dobre. No urobil niečo, čo určite veľmi ľutuje dodnes.“ Olivera premenil Tim, to bolo asi jediné, čo som o ňom vedela ja. Urobil niečo, čo ľutuje? Oliver?

Spýtavo som sa pozrela na Rickyho. „Čo urobil?“

„Vieš, tá izba, v ktorej momentálne bývaš...“ Prikývla som na súhlas. Zhlboka sa nadýchol. „Nemal by som ti o tom hovoriť. Oliver sa zamiloval do dievčaťa, ktoré bolo človek. Jej rodine sa niečo stalo a ona bola jediná, čo prežila. Práve on ju zachránil. Už si nepamätám, čo sa vlastne stalo. Oliver ju zobral tu, kde chvíľu žila, v tej izbe.“ Vedela som, že tie veci patrili niekomu! No fakt, že tam bývalo dievča, ktoré tvorilo kedysi s Oliverom pár, sa mi absolútne nepáčil. Prečo tie veci nevyhodili? Prečo mňa nedali niekde inde?

„Čo sa s ňou stalo?“ spýtala som sa.

„Oliver bol upír ešte veľmi krátko a nevedel sa poriadne ovládať. Síce je len polovičný, no začiatky mal ťažké. Myslel si, že túžbu po krvi sa mu podarí ovládnuť. No nestalo sa. Keď z nej Oliver pil, neovládol sa. Stratila veľa krvi. Bývala tu len niekoľko dní. No tá izba pôvodne patrila upírke, ktorá tu žila, no odsťahovala sa.“

Vyvalila som naňho oči a prekvapene na Richarda hľadela. Tieto informácie ma úplne odrovnali. Konečne som však vedela, prečo sa Oliver ku mne správal tak odporne, keď som nosila veci zo šatníka jeho bývalej priateľky.

„Nechce sa mi veriť, že by to Oliver urobil.“

Mykol plecom. „Stáva sa. Dostal sa z toho našťastie skoro. Ako vravím, nepoznal som ho dobre, no toto tu spôsobilo veľké haló.“

Bol to pre mňa menší šok. No zároveň som si vedela vysvetliť jeho správanie sa ku mne. No aj to ma miatlo.

„Ako sa vlastne stal upírom?“ opýtala som sa ho. Teraz som už bola naozaj zvedavá. Zmena témy bola super, aspoň sme nemuseli myslieť na to, čo sa stalo Timovi. Chcela som tému Oliver zmeniť úplne, no stále tu bol fakt, že som o ňom nevedela takmer nič.

„Podľa toho, čo viem, bol vážne zranený pri autonehode. Zišiel z cesty a narazil do stromu. Dokázal ešte zavolať bratovi, čo sa stalo. Keďže bola noc, Tim bol pri ňom hneď. Vraj bol Oliver na tom vážne zle a umieral. Už si vieš domyslieť, že ho premenil. Odvtedy tu zostal aj so svojim bratom. Je to trocha risk, keďže je poloupír, no nikto z nás tu nie je práskač a držíme spolu. Takmer nik z nás nemal na výber, čo sa týka premeny na upíra.“

„Aký je teda tvoj príbeh?“ O mne tu zrejme vedeli všetci, no ja o nikom nič. Ani len Tim mi nechcel nič povedať. Všetci sú tajnostkári, no Richarda som začínala mať rada. Od začiatku na mňa pôsobil dobrým dojmom a chcel mi pomôcť.

„Ja som tu už približne päť rokov, no upírom som viac než sedem. Žil som v Európe, konkrétne v Londýne. Tam ma jeden večer napadli na ulici a zmlátili, a to všetko kvôli peniazom, ktoré som dlžil, no nemal z čoho splatiť. Takže namiesto toho, aby dotyčný človek počkal, kým zarobím peniaze a vrátim požičané, najal si ľudí, ktorí zo mňa vymlátili dušu. Doslova. Potom si pamätám už len to, že som sa prebudil na neznámom mieste. Mal som šťastie, že ma našiel upír, ktorý ma premenil.“ Chvíľu mi trvalo, kým som vstrebala toľko informácii. Mala som pocit, že ja jediná som tu bola na pokraji smrti fakt nezvyčajne a až trápne. Veď kto sa podchladí a takmer zamrzne pri rieke? Aj tak som si stále myslela, že by som sa z toho dostala a nemuseli ma premeniť.

„Ľutuješ to?“

„Čo? Že to dopadlo takto?“ opýtal sa a ja som prikývla na súhlas. Myslela som skôr to, že ak by si nepožičal peniaze od tej osoby ale od niekoho iného, nemusel by tu teraz byť. „Teraz už nie. Zo začiatku to bolo ťažké, vieš predsa, o čom hovorím. Potom som sa naučil takto žiť a celkom si to užívam. Po nociach často pracujem v jednom klube ako vyhadzovač. Tam sa tá upíria sila často zíde,“ zasmial sa.

„Rodina ti nechýba?“ Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Ja by som dala všetko za to, aby som mohla mať späť svoj starý život.“

„To hovoríš teraz, no o pár rokov to už bude iné. Nájdeš si prácu a môžeš sa venovať tomu, čo ťa baví. Ty k tomu môžeš chodiť na slnku, tak máš neobmedzené možností,“ pousmial sa.

Ešte chvíľu som sa s ním rozprávala. Pýtal sa na môj život, bol zvedavý na Graysona ako človeka. Povedala som mu úplne všetko. Potrebovala som sa s niekým porozprávať a Ricky sa zdal byť ako tá pravá osoba. Vypočul, poradil, dozvedela som sa od neho dokonca aj nové informácie.

Keď odišiel, zaspala som.  Bolo toho na mňa veľa a po tom, čo zo mňa Tim pil, som sa cítila skutočne hrozne. Stále som nemohla uveriť tomu, že Tim umrel. To ma trápilo najviac. Ďalej tu bola vec s Oliverom, no to malo ešte čas. S ním budem mať ešte možnosť sa porozprávať, no s jeho bratom už nie.

V posteli som sa prevažne len prehadzovala a mala som pocit, že som ani nespala. V bruchu mi škvŕkalo od hladu a cítila som, že súrne potrebujem krv. Ten pocit, keď som o nej túžila pri Oliverovi nestál v porovnaní s týmto za nič. Moje prvé kroky preto putovali k darcom a potom do kuchyne. Celý čas som sa úspešne vyhýbala všetkým obyvateľom tejto budovy.

Moje jediné zbožné prianie bolo, aby som stretla Olivera a porozprávala sa s ním. Nevedela som si ani predstaviť, ako sa musel cítiť. Nechcel som ho ale hľadať po všetkých miestnostiach a vyklopkávať mu na dvere. Niečo mi hovorilo, že sa vyhýba miestam, kde by som sa mohla nachádzať. Ale prečo by to robil? Ľutuje predchádzajúcu noc, kedy pri mne spal a to, že ma pobozkal? Mala som milión otázok, ktorými by som ho mohla bombardovať, no v tejto chvíli by to nebolo správne.

Keď som dochystala palacinky, zacítila som sladkú a omamnú vôňu. Myslela som si, že to je nutela, no mýlila som sa. Do kuchyne vošiel Oliver.

Takmer som prestala dýchať a zvedavo sa na neho pozrela. Tmavé kruhy pod očami a oči bez života hovorili za všetko. Pôsobil strhano, unavene a úplne zničene. Poriadne sa na mňa ani nepozrel. Pomaly podišiel k chladničke a vytiahol odtiaľ mlieko. Potom si ho nalial do pohára a sadol si za stôl.

„Oliver?“

Pozrel sa na mňa, no hneď odvrátil pohľad.

Nechápala som. Tváril sa, akoby som ho ani neoslovila. Chcela som sa ho spýtať na to, ako sa cíti, či mu môžem nejako pomôcť. S povzdychnutím som sa od neho odvrátila.

Bola som z neho úplne mimo. Cítila som sa zmätene. Nevedela som, čo je vlastne medzi nami. Ja som k nemu niečo cítila. Ak by on na tom nebol minimálne podobne, v noci by pri mne nezostal a nepobozkal by ma. Možno to všetko ale bolo kvôli tomu, že tiež nechcel byť sám a chcel myslieť na niečo iné než umierajúceho brata.

Chcela som sa otočiť a objať ho. Tu nutkanie bolo príšerné, no vydržala som to. Nechcela som naňho tlačiť. No ak by som neurobila nič, možno si bude myslieť, že to pre mňa neznamenalo nič. Teraz, keď ma okato ignoroval, som mohla len hádať, ako sa cíti a čo musí prežívať. Bol to snáď jediný chlap, ktorého by som najradšej prefackovala za správanie a potom sa naňho vrhla, a pobozkala ho.

Pôvodca môjho terajšieho stavu sedel predo mnou, držal pred sebou telefón a nervózne doňho ťukal. Odkedy sme prišli, nemal najmenší záujem sa rozprávať. Bála som sa, aby sa do seba neuzavrel. Chcela som mu pomôcť, vypočuť ho... objať ho. Myslím, že objatie bolo to, čo som teraz potrebovala aj ja.

Snažila som sa vcítiť do jeho pocitov. Nevedela som si predstaviť, aké to musí byť, stratiť niekoho tak blízkeho. Teoreticky som zažívala niečo podobné, keď som sa stala upírom, no to bolo niečo iné. Moja rodina ešte žije. Znovu som začala myslieť na Timothyho.

Moja vina, všetko toto bola moja vina. Nemala som sa dať odhaliť, všetko vychádzalo podľa plánu. Tim mohol ešte žiť. Prekliaty Grayson! Keby nebolo jeho, nikdy by som sa nedostala do tejto situácie, nikdy by nevyhasol život jednej úžasnej a milujúcej osoby. Znovu som mala pred sebou Tima, ktorý mi doslova vykrvácal v náručí. Do očí sa mi opäť tlačili slzy, ktoré som sa ani nesnažila zadržať. Jedine som sa nútila pravidelne dýchať, aby som nezačala vzlykať.

Posadila som sa vedľa Olivera. Zdalo sa, že si len teraz plne uvedomil, že tu som. Položila som pred neho tanier s palacinkami. Celý deň určite nič nejedol.

Vzdychol si a pozrel na mňa. Prekvapil ma chlad v jeho modrých očiach. Potom prehovoril, konečne za celý deň. „Nemusíš si robiť starosti.“

„Ale ja chcem. Toto je to najmenej, čo pre teba môžem urobiť, Oliver.“ Ruku som mu položila na rameno. Odtiahol sa, pohľad zo mňa nespúšťal. Zhlboka dýchal, akoby premýšľal nad niečím dôležitým. Nevedela som si ani predstaviť, čo musí prežívať.

„Netreba už nič.“ Mobil si vložil do vrecka na nohaviciach. Hľadel pred seba. Mala som pocit, že sa ma snaží nevnímať.

„Oliver, čo sa deje? Nad čím premýšľaš? Som tu pre teba... ak by si sa potreboval vyrozprávať.“ Chcela som sa povzbudivo usmiať, no to by asi nepomohlo. Preto som len stisla pery a nadvihla obočie.

Nervózne sa zasmial. Ruky mu dopadli na stôl a odtisol sa od stola. Počula som tlkot jeho srdca a nevedela, čo bude nasledovať. Jeho chovanie bolo znovu tam, kde predtým. Jeho výbušná povaha bola ako časovaná bomba.

„A čo ti mám povedať? O čom sa s tebou mám práve teraz rozprávať? Že ťa viním zo smrti brata, Nina? Pretože to je to, nad čím premýšľam.“ Jeho slová mi vyrazili dych a ja som nebola schopná sa ani nadýchnuť. Len som naňho neveriacky hľadela. Chcela som len pomôcť. Teraz som vedela, že to bolo zbytočné.

Cítila som sa akoby ma zasiahlo tisíc ostrých kúskov ľadu. Nebola som schopná ničoho, len neveriacky hľadieť predo mňa.

Tak, čo si myslíte, že bude nasledovať? Môžem zatiaľ prezradiť, že sa už pomaly začnú objavovať postavy z prvých kapitol. ;)

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cut-throat 12. kapitola: