OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hate - Kapitola XXXIX.



Hate - Kapitola XXXIX.Hate už neexistuje. Volaj ma Christine.

Kapitola tridsiata deviata

 

Prvú noc doma som strávila v Oliverovej posteli, tisnúc sa k bratovi najviac ako to len bolo možné. Potrebovala som vedieť, že sa nikam nevyparí a nenechá ma samú. Bála som sa, kto by sa v „mojej“ izbe mohol ukázať. Robertovi som ale napísala rýchlu správu a ubezpečila ho, že je všetko tak ako predtým. Vedela som, že za to klamstvo zhorím v pekle, ale sám mal veľa práce, než aby sa strachoval o mňa. Bola som už veľké dievča s ešte väčším bratom.  

Kufor som si nevybalila, nakoľko mi Oliver poradil počkať, kým ráno príde upratovacia čata, ktorú najal Vincent. Podľa všetkého tí dvaja neodišli dávno, čo ma znepokojovalo ešte viac. Môj príchod mu musel prísť vhod.

Spala som len v bratovom tričku, dúfajúc, že všetko, čo mi povedal, bol len sen. Nechcela som sa prebudiť do reality. Necítila som sa byť na ňu pripravená.

Budík ho prebudil už o siedmej ráno a síce som ja bola dávno hore, nepustila som ho.

„Ak ma budeš držať ešte silnejšie, rozpučíš ma,“ zamrmlal a voľnou ľavou rukou hmatal po mobile, len aby vypol tú otrasnú pesničku.

„Prepáč.“ Moje zovretie povolilo a trochu som sa od neho posunula, dávajúc mu priestor. Braček vypol mobil a keď sa uistil, že nemá žiadne prichádzajúce správy, otočil sa ku mne, ustarane. Opatrne ku mne dvihol ruku, len aby mi odsunul zopár vlasov z čela a zahľadel sa na jazvu, ktorú som tam mala.

„Čo sa ti stalo?“ Prstom mi jemne prešiel po jazve. „Dúfam, že ten druhý dopadol horšie.“

„To nič nie je,“ pokrútila som hlavou a jeho dotyk zmizol. Sama pre seba som sa zasmiala pri spomienke na Riley a naše prvé stretnutie. Pripadalo mi to tak dávno. „Umenie sa mi rozhodlo pomstiť za všetky roky, ktoré som ho prehliadala.“

„Odkedy už len ty oceňuješ umenie?“ zatváril sa prekvapene.

Kyslo som sa na neho usmiala a celou silou ho kopla, až zletel z postele. Behom sekundy bol na nohách, mieriac k šatníku.

„Tak poď, vstávame!“ vyzval ma. „Možno si si odvykla od práce, ale tu sa ráno cvičí!“ zavelil ako si hľadal v skrini nejaké športové oblečenie.

Telom mi prešiel menší výboj, podľa všetkého, radosti. Chcela som veriť, že sa toho zas tak veľa nezmenilo. Chcela som, aby sa v izbe objavili Nate a Sebastian, ktorí by sa obiehali, kto má krajšiu priateľku. Nakoľko som bola žena, Seb usúdil, že mi to pridáva na objektivite.

„Zatiaľ čo ty si sa hral so skalpelom, ja som si zarábala na živobytie!“ Vytrepala som sa spod perín a namierila si to do kúpeľne, aby som sa opláchla. Možno som pracovala, ale vďaka blízkosti môjho zamestnania som z postele nevstávala skôr ako o ôsmej.

Vybrala som si z kufra niečo na cvičenie, obula sa a nasledovala brata smerom do telocvične. Mobil som si zastrčila do zadného vrecka teplákov, pre prípad, že by sa mi Nate ozval. Bolo to síce nepravdepodobné, ale potrebovala som sa s ním rozprávať. Potrebovala som vedieť, čo sa stalo s Lauren, ktorá mala tiež odpojený mobil.

 

***

 

Hudba hrala hlasnejšie ako obyčajne, vďaka čomu som nedokázala premýšľať a jediné, na čo som sa rozhodla zamerať sa, bol môj dych. Behala som už asi hodinu na páse, očkom sledujúc Olivera, ktorý dvíhal činky.

Prestala som s cvičením a prešla k bratovi.

„Ideš večer do Impéria?“ naklonila som hlavu nabok, len aby som na neho lepšie videla.

„Ako každý večer,“ odvetil, ďalej sa sústrediac viac na činky než na mňa. Otravoval ma fakt, že jediné, čo bol Oliver ochotný robiť bolo posilňovanie. V ringu som ho nevidela snáď celú večnosť, ak nie dlhšie.

„Za predpokladu, že nebudem zas hľadať Sebastiana.“

Nechápavo som nakrčila obočie. Na môjho najmladšieho brata som akosi zabudla.

„Hľadať?? Založila som si ruky na prsiach. „Stratil sa aj on?“

„Ako sa to vezme.“ Konečne odložil činky a posadil sa, uprene sa mi dívajúc do očí. Bola v nich bolesť a... ľútosť? O čo všetko som vlastne prišla? Bol to len mesiac!

„Minulý týždeň ho Vincent ťahal z väzenia, potom, čo ho zatvorili za rýchlu jazdu.“ Nechcela som radšej ani vedieť, čo presne znamenala rýchla jazda v Sebastianovom poňatí.

„Zavreli? Ale... keď som prekročila rýchlosť ja, Seb ma z toho bez problémov dostal.“

„Áno, lenže ty si nešoférovala ukradnuté policajné auto so zapnutými sirénami,“ pretočil očami. „Vincent zúril. Mala si vidieť, ako ho frustroval pohľad na syna za mrežami,“ tlmene sa zasmial a moje škodoradostnejšie ja chcelo urobiť to isté. Sebastiana mi však bolo ľúto.

„Strávil dve hodiny v kancelárii šéfa, len aby všetko ututlali,“ pokračoval ďalej, keď zo seba zhodil tričko a začal sa prezliekať. „Nakoniec sa postaral o to, aby vyhodili Luka, pretože to bolo jeho auto, ktoré náš braček šoféroval. Vincent to odôvodnil dokonalo.“ Sarkazmus v jeho hlase prekypoval. „Ak by si plnil svoju povinnosť a nenechal sa rozptýliť, nikdy by mu neušlo, že si od neho jeho kamarát vypožičal auto. Samé sprostosti, len aby ostal Sebastian čistý.“

Bolo to horšie, než som si myslela. Naša rodina bola nezvratne roztrieštená a každý bojoval sám za seba. Ben sa ešte stále spamätával z klamstva, v ktorom žil, Sebastian očividne potratil zdravý rozum a Nate... Zaplatila by som čokoľvek, len aby som vedela, že je v poriadku. Ostal mi jedine Oliver. Muž svojho slova.

Pretrela som si tvár a zopla si vlasy do drdola, aby mi neprekážali.

„Spravil ešte niečo?“ zaujímalo ma. Oliver spojil pery, čím mi nepriamo prikývol. Zničene som sa posadila vedľa brata.

„Ako je možné, že si tu so všetkými ostal?“ nerozumela som. „Si taký skvelý, čaká ťa už len nemocnica, prax a práca... Načo tu ostávať?“ rozhodila som rukami naokolo. „Toto miesto ťa zničí.“

„Myslím, že to sa mu už podarilo,“ prehovoril po chvíli so sklonenou hlavou. „Vieš... nevedel som, že sa vrátiš domov. Ďalší semester mám nastúpiť do nemocnice a dostal som na výber,“ neisto ku mne dvihol zrak. „Zapísal som sa do jednej, hneď na juhu Manhattanu, aby som bol bližšie Benovi. Keď mi ale pred pár dňami braček zavolal a povedal mi o tebe...“ kútiky úst sa mierne vyšvihli. „Tešil som sa. Dúfal som, že budeme znova spolu, V New Yorku. Teraz ale...“

„Čo teraz?“ skočila som mu do reči a chytila ho za ruku, aby na mňa pozrel. „Oli, hovor so mnou.“

„Stiahnem moju žiadosť,“ zamrmlal, mysliac si, že ho prepočujem. Nestalo sa tak. „Nemôžem odísť, nie teraz, keď si sa vrátila.“

„Ale môžeš!“ zvýšila som hlas a zhlboka sa nadýchla. Nemohla som ho nechať obetovať svoju budúcnosť len pre pár mesiacov! Ta či onak bude musieť odísť, ak chce nasledovať Bena. Nemohla som mu v tom brániť.

„Oliver, neopováž sa niečo stiahnuť, rozumieš?!“ pozdvihla som obočie. „Nemôžeš sa riadiť nami, je na čase, aby si začal žiť vlastný život. Ja budem v poriadku, dám pozor na Sebastiana a ty na Bena. Budeme v tom spolu, braček,“ snažila som sa vyznieť odľahčene. „Dobre?“

Bojovala som s nutkaním povedať niečo ďalšie, ale na Olivera som musela ísť pomaly. Jediný z nás všetko prežíval. Keď sa niečo stalo, bral to ako osobnú prehru. Kým boxoval, bol iný, bezstarostnejší. Tie časy však boli v nenávratne.

„Si pripravená stretnúť sa s ním?“ zmenil odrazu tému.

Stuhla som na mieste, premýšľajúc. V noci som kvôli tomu nedokázala spať, musela som vedľa seba cítiť niečiu prítomnosť, len aby som sa trochu uvoľnila. Ako to ten muž robil, že už len myšlienka na neho ma desila? Na to, čoho bol schopný?

„Uvidím, keď sa tak stane,“ pokrčila som plecami, keď v tom mi niečo napadlo.

Prudko som vyskočila na nohy, schmatla mobil zo zeme a usmiala sa na bruneta, vďaka ktorému som mala o program postarané.

„Vravel si, že sa Vincent musí postarať o tie izby, nie?“ Braček prikývol, ale stále ničomu nerozumel. „Ten hajzel má papiere, ktoré potrebujem nájsť.“

„Chris, je to nebezpečné. Vo svojej pracovni je skoro stále,“ preľakol sa braček. „Čo ak ťa tam nájde?“

„No a? Čo mi urobí?“ zasmiala som sa. „Čo také mi ten človek môže urobiť, čo už nestihol?“ naklonila som sa k bratovi a dala mu božtek na líce. Jeho prítomnosť mi pomáhala.

„Drž mi palce.“ Dala som sa na ústup. Nebolo času nazvyš.

„Počkaj!“ zakričal a pribehol ku mne. „Pôjdem s tebou. Zdržím ho, ak náhodou príde...“

Záporne som pokrútila hlavou. „To by bolo príliš nápadné, ale ak chceš, môžeš z diaľky sledovať, kedy príde. Napíš mi, nech viem, kedy vypadnúť, ak nič nenájdem. Môžeš to pre mňa urobiť?“

„Samozrejme,“ prikývol a spoločne sme sa vybrali z telocvične, každý iným smerom. Zatiaľ čo ja som šla k Vincentovej pracovni, Oliver smeroval do haly, pripravený, s mobilom v ruke. Ten môj mi zapípal v ruke.

Ako to tam vyzerá? Bude to romantika alebo triler?

Nad správou d Riley som sa musela zasmiať. Vedela som si ju živo predstaviť, ako hľadá inšpiráciu do svojej najnovšej kapitoly. Než som odišla, sľúbila mi, že aj keby sme sa nestretli, pošle mi svoj rukopis, keď sa k nemu dokope. Musela sa ešte povenovať inému, tajnému, projektu, o ktorom so mnou hovoriť nechcela.

Vidím to na duológiu.

Stlačila som odoslať, hrdá sama na seba, že som tušila, ako sa volá súbor dvoch kníh. Riley ma toho naučila viac ako dosť, za čo jej budem navždy vďačná. Netušila som, čo všetko mi v živote unikalo, kým som nestretla nových ľudí s novými záľubami.

S rovnakým záporákom? Uf...

Zovrela som pery do úzkej linky a prešla hlavnou chodbou, smerujúc k cieľu. Rýchlo som do mobilu vyťukala odpoveď a zastrčila si ho do vrecka.

Uvidíme podľa dôkazov. Hlavne daj pozor na Roba.

Nevedela som, čo robiť, aj keby sa mi podarilo tú zmluvu nájsť. Vincent mohol mať kópiu, kamerové záznamy... hocičo. Ja som však mala zlosť za všetkých, ktorým ublížil.

Steve nestál pred dverami, čo som brala za moju zelenú. Prudko som otvorila dvere, len na to, aby som v nich strnulo zastala, so srdcom niekde v hrdle. Prepočítala som sa, do šľaka!

„Hate?“ otočil sa ku mne Sebastian, ktorý sedel v kresle oproti Vincentovi. Ten na mňa hodil nechápavý pohľad, no trvalo mu asi desať sekúnd, než si môj počin dokázal odôvodniť. Úlisne sa na mňa usmial, z čoho môj žalúdok začal robiť saltá.

„Sebastian, prosím ťa, nechaj nás s tvojou sestrou osamote,“ prehovoril až príliš pokojným hlasom.

Telom mi prešla triaška pri spomienkach na to, čo vo väčšine nasledovalo. Hraný pokoj u neho rázom vystriedala zúrivosť. Čím viac mi ale ublíži, tým ľahšie ho ja potopím.

„Vrátila si sa?“ vytriešťal na mňa braček oči. Jeho pohľad som mu však opätovala, pretože som ho ešte nikdy nevidela v stave, v akom sa postavil predo mňa.

Bola som zvyknutá na jeho mierne strnisko, avšak zanedbať sa do takej miery ako to dokázal teraz... Niečo sa s ním dialo, možno to súviselo s tou hrou či ako to vtedy ten policajt nazval. Každopádne sa zviezol ešte viac a vymykal sa spod kontroly.

„Ahoj, braček,“ silene som sa usmiala, vedomá si Vincentovho pohľadu na mne. Keď sa ku mne naklonil dostatočne blízko, postavila som sa na špičky a objala ho. Bolo to to najmenej, čo som pre neho mohla urobiť.

„Je dobré mať ťa späť,“ zašeptal a pustil ma. „Vidíme sa neskôr.“ A už ho nebolo.

Nasucho som preglgla a otočila sa k diablovi, ktorý sa na mňa usmieval ako tá šialená mačka, o ktorej zvykla Riley v jednom kuse rozprávať.

„Vskutku,“ ujal sa slova Vincent a narovnal sa na stoličke. „Je dobré mať ťa späť, Hatsheps.“ Odpil si z rannej kávy, z ktorej sa ešte parilo.

Naštvane som na neho zagánila a zaťala ruky do pästí, až mi zbeleli hánky. Krv mi vrela v žilách a musela som sa zhlboka nadýchnuť, aby som sa upokojila.

„Nie som Hatsheps,“ zavrčala som a bojovne vystrčila bradu, uvoľniac ruky. „Volaj ma Christine,“ usmiala som sa na neho a sledovala, ako vyprskol kávu na svoje papiere, čo mal uložené pred sebou.

„Ako sa opovažuješ....“ postavil sa z kresla a začal všetko utierať, len aby zachránil, čo sa dalo.

„Počul si ma,“ prehltla som nadávky, ktorými by som ho najradšej častovala. Podišla som o dva kroky bližšie. „Hate je preč, tvoja dcéra zomrela.“

„Naozaj?“ prekvapene pozdvihol obočie a premeral si ma. „Povedal by som, že si konečne dospela, tak, ako som dúfal.“ Poukladal si veci na kraj stola a znova sa posadil. „Ako sa inak má mladý Erhall?“

Musela som prehltnúť žlč, inak by som mu ovracala polovicu kancelárie. Ľahkosť, s ktorou so mnou jednal, ma prekvapila. Choval sa akoby sa nič nestalo, akoby sme boli priatelia!

„Nechala by som ťa s ním v ringu jedno kolo, aby si na to prišiel,“ prižmúrila som oči.

Nezmenil sa. Jeho zeleno-modrý pohľad bol stále rovnako uhrančivý a síce sa usmieval, neznamenalo to prívetivosť. U neho nikdy. Okolo očí sa mu črtali vrásky a na čele pribudla jedna nová, ale vedela som si predstaviť, aký rušný mal bezo mňa mesiac. Nemal si kde vybiť svoju energiu.

„Dostalo sa ku mne, že si sa zamestnala v boxerskom klube,“ nadhodil. „Dúfam, že si si tam užila, pretože s tým končíš.“

„Tento vtip ti naozaj vyšiel,“ kyslo som sa usmiala. Končiť s ringom? Jedine, že sa ponúkne ako panák. „Nič také sa nestane. Vrátila som sa, ako si chcel. Nastúpim do školy, presne, ako chceš. Nevezmeš mi box a Impérium,“ zjemnila som hlas, no jeho pohľad bol nekompromisný.

Chcel ma pripraviť o všetko.

„Vieš, prečo som ti dal meno Hatsheps?“ nadhodil bezstarostne. Zastihol ma nepripravenú. Vyjavene som na neho ostala civieť. Naozaj si myslel, že ma to vôbec zaujíma? Miranda mi to vysvetlila dostatočne.

Z pomsty.

„Nezaujíma ma to.“

„V prvom ročníku na vysokej som si mal k rímskemu právu vybrať ešte niečo a keďže moja vtedajšia... priateľka chodila na archeológiu, vzal som si nejaké dejiny, len aby som ju mohol uistiť, že nechodiť tam nie je nič zlé,“ začal a ja som bola prekvapená, ako ma dokázal pár vetami zaujať. Nikdy sa nedelil o svoju minulosť, s nikým z nás.

„Bolo tradíciou, že v starovekom Egypte vládli muži- faraóni. Jedna zo žien sa ale rozhodla, že pre ňu to platiť nebude,“ v očiach som mu videla... zápal? „Bola silná a nekompromisná. Zo šedej myšky, ktorá mala vládnuť len do času, sa ale vďaka dôvtipu stala dosť pozoruhodná vládkyňa. Nosila síce mužské oblečenie a briadku, ale bola naozaj impozantnou ženou. Volala sa Hatshepsut.“ Na chvíľu sa odmlčal a ja som sa snažila nájsť sánku, ktorá mi skoro od údivu padla. On o tom naozaj premýšľal?

„Keď si sa narodila, vedel som, že budeš veľká. Si predsa moja. Tvoji bratia ťa však zbytočne rozmaznali,“ pretočil očami. „Ako sa z teba mala stať dcéra svojho otca, keď jediné, čo si chcela, bolo hrať sa na ich princeznú?!“ odfrkol akoby to bolo niečo zlé.

Nasala som vzduch do pľúc. Nemohla som mu dovoliť obmäkčiť ma. Moja úloha bola jasná. Potrebovala som, aby sme sa hádali.

„Ako do toho zapadá Robert? Prečo si ho chcel zničiť? Nič ti nespravil.“

„Oh, ten tvoj Robert,“ zasmial sa a ani raz neuhol pohľadom. „Je to len ďalší klamár, ktorému na tebe nezáleží a ktorý ťa pri prvej príležitosti opustí. Nie je ťa hoden.“

Neveriacky som pokrútila hlavou. Mal ma za tak sprostú? Jazykom som si prešla po zuboch a uvažovala o vhodných slovách. Nemala som veľkú šancu dohovoriť mu, ale aj tak som sa o to chcela pokúsiť.

„Robert sa kvôli mne vzdal veľa vecí. Nemáš ani len potuchy.“

„Naozaj?“ dopil svoju kávu a položil pohár na okraj, stále ma väzniac pohľadom. „Vzdal by sa tých vecí, keby neodišiel? Podstúpil by niečo také, ak by ho k tomu nedoviedli okolnosti?“

Padla mi sánka. Nemohol o tom vedieť!

Jeho spýtavý pohľad ma uistil o jeho blafe, ktorý sa mu potvrdil. Netušila som, čo by robil, ak by neodišiel. Pomohol by Mirande? Čakal by na mňa?

Razantne som pokrútila hlavou. Nemala som v pláne nechať sa ním ovplyvniť! O to mu predsa šlo, o manipuláciu. Chcel mať nad všetkým kontrolu a nepáčilo sa mu, ako sa mu to všetko začalo vymykať z rúk.

„Áno,“ prikývla som. „Podstúpil,“ prekrížila som si ruky na prsiach. „Dám za neho aj ruku do ohňa, ak to bude nutné. Za všetkých mojich priateľov,“ prebodla som ho pohľadom a dala sa na ústup. Necítila som potrebu čakať na jeho povolenie. Pre dnešok som s ním skončila.

S rukou som kľučke som ale zastala, počúvajúc Vincentov smiech.

„Za všetkých?“ Ten hrdelný smiech mi spôsobil husiu kožu. Pomaly som otvorila dvere, otočiac sa k nemu. „Aj za tú tvoju kamarátku? Ako že sa to volala?“ pošúchal si bradu, sledujúc ma.

„Laurel? Lauren?“ zamýšľal sa, hajzel jeden. „Ak si vyberáš priateľov ako ona, musíš na tom byť dosť zle, Hatsheps.“

„Čo si jej urobil?!“ zavrčala som pomedzi zuby. „Vyhnal si ju preč?“

„Ja?“ okamžite dvihol ruky do vzduchu akoby sa vzdával. Následne sa však usmial, ako had, ktorý sa hrá so svojou korisťou. „Nechcel som, aby odišla. Bola tu s ňou väčšia zábava, než si dokážeš predstaviť.“

Hrudník sa mi dvíhal v ťažkých nádychoch. Nechcela som vedieť, čo znamenali jeho slová. Nedokázala som si predstaviť, čoho bol schopný. Ublížil jej? Mlátil ju, keď nemohol zbiť mňa?

Potlačila som slzy zúrivosti do úzadia, snažiac sa nájsť pevný hlas.

„Ak sa dozviem, že si jej ublížil...“ oblizla som si trasúce sa pery. „Postarám sa o to, aby si zhorel v pekle.“ 

Muž oproti mne sa len spokojne oprel na kresle a dal si ruky za hlavu.

„Vyhrážaš sa mi? Konečne to začína byť zaujímavé.“

Zhnusene som nad ním ohrnula nos a vydala sa preč. Považoval všetko len za hru?

„Prímam tvoju výzvu!“ zakričal ešte za mnou, predtým, než som zatresla dvere do jeho kancelárie. Okamžite som sa vydala do svojej izby skontrolovať jej stav. Musela som zistiť, čo mi Lauren zanechala. A s trochou šťastia sa dozvedieť, čo ju dohnalo k úteku, hoci jednu otázku som si nedokázala nijako zodpovedať.

Prečo bol Nathaniel ten, kto odišiel ako prvý? 

 

Kapitola XXXVIII. / Kapitola XXXX. 

 


Každý člen rodiny rieši vlastné problémy, no najväčším otáznikom ostáva stále Lauren s Natom. Nejaké teórie? :) 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hate - Kapitola XXXIX.:

7. Perla přispěvatel
21.06.2017 [11:05]

PerlaSunShines, nie je nad silu slov a Vincent s nimi vie narábať viac ako dobre. Asi však zabudol na to, že slová môžu hrať aj proti nemu, tak sa snáď dočkáme nejakej tej súrodeneckej súdržnosti nabudúce. Emoticon Ďakujem za komentáre. Emoticon

6. SunShines
20.06.2017 [20:57]

To čo na ňu skúšal akože Vincent s tým menom a silnými citmi a tým, že ju chcel vlastne vychovať ako silnú ženu? Blbec je na neho prislabé slovo. Len dúfam, že je natoľko odolná a poučená, že si ho nepustí pod kožu. Emoticon
Ale to dievča má šťastie na super kamošky, ale očividne aj so super tajomstvami.
Som rada, že Oli stojí pri nej. Keď vidím správanie Sebastiana nikto neostal voči ich otcovi imúnny, ale tak spolu by ho mohli poraziť alebo Vincenta by mohlo poraziť? Emoticon
Teším sa na ďalšiu! A aj na ďalšie odpovede na milión ďalších otázok a teórií po každej ďalšej kapitole. Emoticon

5. Perla přispěvatel
19.06.2017 [19:03]

PerlaTrisha, radšej nepremýšľaj, stačí, že to robím ja a stále neviem, ktorej variante sa prikloniť. Emoticon Ďakujem za komentár. Emoticon

Blacky, neviem, či to tvojej teórii pomôže alebo nie, no Laurenin príbeh svojou temnejšou stránkou desí aj mňa, nakoľko to bude poriadna výzva. Emoticon Ďakujem za komentár. Emoticon

4. Blacky přispěvatel
19.06.2017 [6:56]

BlackyStale viac verim svojej teorii... Do riti ak to tak bude som zvedava ako sa s tým jej pribehom popasujes. uz sa nemozem dockat. Vincovi pokrutit gulami a vyskusat si nimi hod do dialky. imbecil jeden.

3. Trisha
18.06.2017 [18:52]

Ach docerta. Tak ako som sz tedula na tu kapitolu tak som si ju ani nestia poriadne vychutnat. Vinc je bastard, oli zlaticko a hate tigrica. Ja sa ale fajt bojim konca. Radsej nad nim ani nepremyslam Emoticon

2. Perla přispěvatel
17.06.2017 [23:44]

PerlaMillie, o nie nie, Hate si svoje údery ešte trochu pošetrí. Koniec koncov, vieš, ako sa hovorí, že si musíš držať nepriateľa veľmi blízko. Emoticon Ďakujem za komentár. Emoticon

1. MillieFarglot admin
17.06.2017 [23:17]

MillieFarglotAaaaaaach, to čo má byť toto? Ja som čakala, že tam Hate napochoduje, porozdáva rany, dozvieme sa všetko. Emoticon
No ja len dúfam, že Vincent klamal o Robovi. A som strašne zvedavá na Lauren a Nata. Nemám ohľadom nich absolútne žiadnu teóriu.
Zlatoooo, chytro píš, nutne potrebujem ďalšiu kapitolku. Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]


Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!