OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pád princeznej - 19. časť

30.06.2015 (15:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 941×

Hotel 2. časť

Ronald pritisol palec na obdĺžnik. 

„Vstup povolený,“ ozvalo sa roboticky. Amy nedočkavo priskočila k manželovi. A vtom... Tresk!

Ozvala sa rana ako z dela a všetkých zasiahla menšia tlaková vlna. Zdvihol sa kúdol prachu a okolo pršali odpadky. Gillian to však nevnímala. Zúrivo sa prebíjala cez všetok sajrajt, vlečúc za sebou polohluchého Scotta. Hlava sa jej trocha točila. Odvykla si od takýchto výbuchov.

Pod nohami jej pristálo pár petárd. Dovolila si slabý úsmev. Dobehli šprintujúceho Rona. Minuli prvé uličky, aby Turnerovcov zmiatli. Počuli, ako okolo nich ľudia kričia, ale všetko bolo zastrené a čudne ozývajúce sa.

„Švihaj!“ ozývalo sa vedľa slabo. „Pridaj!!“ začula silnejšie a zrazu počula neznesiteľný šum, kakofóniu hlasov, trúbenia a zvučiek reklám.

Krátko sa obzrela. Päťdesiat metrov za nimi bežali Josh s Amy.

„Vľavo!“ skríkol Scott.

Bez váhania sa stočili a preleteli cez prechod. Pred nimi sa vynoril húf tínedžerov valiaci sa zo všetkých strán. Skrčili sa a spomalili.

„Dajte si dole bundy,“ velila Gill, kým sa do nich zaprel studený vietor.

„Šibe ti?“ odvrkol Scott.

„Makaj!“ strelil mu Ron a vyzliekol si bundu. Pred nimi sa črtala prázdna ulička. Ron vytiahol z vrecka mužskú blonďavú parochňu.

„Kde si ju zohnal?“

„Prisadol som ju keď sa váľala po zemi.“ Mykol plecami a podal ju Scottovi, ktorý mu na výmenu podal svoju ryšavú. Gill si rozpustila vlasy a zobrala Ronovu šiltovku.  

„Pohnime sa.“

Mlčky šli.

„Komu chceš zavolať?“ spýtal sa Scott.

„Čo?“ nechápavo sa k nemu otočila. Vytiahol mobil z jej kabáta. „Predvčerom si mi ho zobrala. Nebolo to pre parádu, nie?“

Široko sa usmiala. „Máš číslo na Jess? Chcem, aby povedala Sharmenovej kde sme.“

„Komu?“ Prižmúril Ron oči. „Hádam nie tej, čo zatkla tvojich rodičov?!“

„Presne tá,“ potvrdila s úsmevom. Rýchlo jej však zmrzol. „Mimochodom, musíme sa vrátiť.“

Chalani si vymenili neveriace pohľady.

„Tuším máš otras mozgu. Nemôžeme sa vrátiť!“

„Musíme sa vrátiť ak máme nájsť tie prachy!“

„Kašlem na ne!“  vrčal Scott a obzeral sa okolo.

„Fajn tak inak!“ Nadýchla sa. „Ako chcete utiecť? Keď nás nenájdu, pobežia k helikoptére, lebo vedia, že ty,“ otočila sa k Ronovi, „ju tu nenecháš.“

„Vrátim sa po ňu v noci!“ vyhlásil sebavedome.

„Hej, jasné, ak tam vôbec bude.“ 

Zagánil na ňu a nozdry sa mu rozšírili. „Keď si taká múdra, prečo si bežala za mnou? Nedala si najavo, že s tým nesúhlasíš.“

„Potrebovala som zavolať Jess!“

„Tie tvoje taľafatky môžu počkať!“

„Nemôžu, pretože chcem, aby ich,“ kývla rukou na ulicu, „Sharmanová zatkla, ale nemôže to urobiť skôr, ako sa dostaneme do cieľa! A nevrav, že milión by sa ti nehodil.“

To ho umlčalo. Zostal už iba Scott, ktorý z nej nespúšťal oči.

„Vieš koľko ľudí si na ne brúsi zuby?“ vravela mu. „Spôsobili nám dosť problémov, áno, ale nie viac ako mne za celé roky. Na druhej strane, správne by mali byť moje a čo je moje, to nepustím!“ 

„Sú kradnuté,“ namietol zamračene.  

„Stále  sa to dá klasifikovať ako námaha,“ odvrkla.  „Mimochodom, asi už nechceš bývať s rodičmi, nie? Kam inam by si šiel? Bez prachov, vzdelania... máš pravdu, ulica je krásne miesto.“

Otvoril ústa a hneď ich zavrel. Víťazoslávne sa usmiala a vytrhla mu mobil z ruky. Zakrátko odosielala správu, ktorú hneď po tom vymazala.

„Takže, čo teraz?“ spýtal sa Ron po pár minútach chodenia.  

„Zostaneš stáť, inak máš mozog na dlážke!“

* * *

Pomaly otvorila oči. Otvorila ich vôbec? Naokolo vládla tma, že nevidela ani vlastné telo. Trešťalo jej v hlave, mala stŕpnuté nohy. S námahou sa posadila.

Podlaha bola studená, rukou cítila jej zaprášený povrch. Nech už bola kdekoľvek, nič nepočula. Hluk mesta ani iných ľudí. Mala nepríjemný pocit, akoby ju sledovali. Zachvela sa a šmátrala po okolí.

Bolestivo sa postavila. To ticho... oblial ju studený pot a srdce jej začalo búšiť. Úplná tma... kde je? Kam sa to dostala? Ako vedeli, že sa desí tmy?

„Scott?“ zavolala trasľavo. Neodvážila sa hovoriť nahlas. Váhavo urobila krok v pred. V tom niečo šťuklo a miestnosť zalialo ostré biele svetlo.

Od bolesti skríkla a prikryla si oči. Inštinktívne sa skrčila do klbka. Začula pevný švih a vzápätí... Ohromná sila ju zrazila k zemi. Tá bolesť bola neskutočná! Prúdila jej celý telom, otupovala všetky zmysli. Asi jej rozbili hlavu, cítila ako jej krv lenivo prúdi cez vlasy až k lícu.

„Gill!“ Ten výkrik preťal ticho ako žiletka.

Alebo sa jej to len zdalo? Nevládala zdvihnúť hlavu. Niekto ju schytil za vlasy a vytiahol na nohy. Celý svet sa jej krútil. Bol zahalený do nejasných škvŕn. Bolo tak ťažké sústrediť sa na niečo...

„Gillian!“

Tupý náraz, rebrá jej protestne pukli. Začula ďalšie hlasy, ktoré jej nechutne narážali do uší ako zle ladené rádio vyvolávajúce ozvenu.

„Vstávaj! Pozor!“

Tie ruky... prečo sú jej povedomé?

Čia je to krv?

Trhanie látky. Zima útočiaca na jej telo.

„Ty bastard!“

Scott? Dezorientovanie pozrela na to miesto. Bol reťazami pripútaný k dákej klade spolu s Ronom. Obaja boli fialoví od modrín, Ron mal zakrvavenú hruď, dvíhajúcu sa v slimačom tempe. Pomaly pozrela do hora. Čierna postava s očami démona...

Zachrčala a snažila sa zabrániť veľkým rukám dotknúť sa jej. Ruky sa odmietali pohnúť.

Zovreli jej krk. Chrčala, vzpínala sa, ale počula len desivý smiech. Mala pocit, že ju vtláča do zeme. Tma  ju nabádala zatvoriť oči. Lákala ju krásnym zabudnutím... V tom tlak povolil. Automaticky nasala životodarný vzduch. Kašľať na zdvojnásobenie bolesti! 

„Čo... čo...?“ Lapala po dychu, keď uvidela pripútaných Turnerovcov na druhej strane miestnosti.

Amy asi odpadla. Hlava jej visela, pod ňou bola mláčka krvi. Josh sa ešte držal, bol spotený a dorezaný. Na zlomenom nose sa hompáľali okuliare. Zaostrila. Šlo to lepšie. Aj zvuk znel normálnejšie. Počula, ako dotyčný dýcha. Pokojne, isto. 

Pomaličky sa nadvihla. Topánky pred ňou boli nepochybne vojenské. Veľké kožené šnurovačky s pevnou vysokou podrážkou, dobre prispôsobené na hocaký terén. Aj nohavice boli maskáčové. Po prvý raz si uvedomila, že je polonahá. Mala už iba nohavice a topánky. Pudovo sa zahalila rukami.

Postava sa zasmiala.

„To je to posledné, čo by som od teba čakal!“ Hlas znel tlmene, no jednoznačne mužsky.

Pozrela dohora. Mal  masku ako kukláči. Jediné čo videla boli lesknúce sa oči. Rukávy na čiernej mikine boli vyhrnuté. Cez biele svetlo len matne rozoznala tetovania.

„Paul?“ vydýchla neveriacky.

Opäť sa zasmial a stiahol si masku. Od spánku k brade sa mu tiahla popálenina. Dychtivý úsmev vystriedala krvilačná maska.

„Toto sa stalo pred dvoma dňami, keď ten vodič v nákladiaku nabúral do benzínky, tvoja páska mi rozleptala kožu,“ začal neutrálne a sklonil sa k nej, aby si ju lepšie prezrela. „Mal som šťastie. Čírou náhodou sme boli v New Yorku. Lekári boli milí, hoci som nemal žiadne doklady ani prachy. Mimochodom, som rád, že si ich mala pri sebe a doniesla si mi ich.“

Postavil sa a prešiel dozadu, do neosvetlenej časti miestnosti. Naplno si ju prezrela. Vyzeralo to ako starý sklad. Boli tu regáli, staré vysokozdvižné vozíky, váhy na tovar a plno priestoru. Okolo nej však bol dlhý stôl so zakrvaveným náradím a radšej nechcela vedieť od čej. Klady, kde boli jej spoločníci priviazaní, boli zapustené do betónu v desivom kruhu. 

Čo jej však skoro spôsobilo infarkt boli rovnako oblečené postavy rozostúpené pri stenách, ešte robustnejšie ako Paul. Mali na hlavách kukli, za opaskom lovecké nože a v puzdrách zbrane.

Nasucho preglgla a posúvala sa do obranného postoja. Cítila ich nadržané pohľady a nemala chuť im dopriať väčšie potešenie. Začali sa približovať. Scott sa metal ako divé zviera.

„Nie! Nie!“ vrieskal a reťaze výsmešne rinčali, keď sa márne vzpínal.

Obstúpili ju a...

Viem, že táto pauza bola strašne dlhá, ale dúfam, že mi to odpustíte. Táto kapitolka je pre teba, Lili, lebo máš princeznú rada a stále mi dávaš skvelé komenty.

Ďakujem ti veľmi pekne a aj za iné veci. ;-) .

Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pád princeznej - 19. časť: