OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pakt s ňou - 17. kapitola 1/2



Pakt s ňou - 17. kapitola 1/2

Poviedka sa umiestnila na 1. mieste o Naj poviedku mesiaca marca/března. Na deň ju umiestňujeme na titulnú stranu. Gratulujeme!


Oficiálne prvé rande.

 
Takže, kapitou som musela rozdeliť. Má málo cez 5000 slov a nepustí mi ju celú. Nie som nadšená. Skôr naozaj veľmi otrávená, lebo nerozumiem, ako je to možné. Ale nevá. Druhá polovica bude zrejme na zhrnutí alebo ak nebudú mať adminky čas, tak sa objaví o pár dní.
 
Ďakujem za hlasy. Strašne si to vážim. Vaša Ivet.
 
 
 

 
17.kapitola
 
 

Anton:

 

Nemal som veľké plány na rande. Nikdy. Pri mojich jednorázovkách niečo také nebolo potreba. Často to  nebolo viac ako vytrtkanie na zadnom sedadle môjho auta, za barom, alebo pri troche mojej ochoty v mojej posteli. 

Ale dnes som chcel, aby to bolo výnimočné. Bola to Jela. Bola sladká svojou nevinnosťou, hriešna svojim vlastným spôsobom a tajomstvom čo okolo nej začalo panovať. 

Po tom super kope sa šepkalo. Predsa len, to dievča sa nechalo dva roky šikanovať. Nemohol by som spočítať na prstoch oboch rúk koľkokrát ju podkopli, vysypali jej veci, skryli oblečenie po telesnej alebo ju slovne napádali. 

A ona ani raz neodpovedala a pritom všetkých mohla jednou jedinou kopačkou dostať na pohotovosť a na krátky pobyt na traumatológiu. 

Nikto si nedovolil o nej povedať už nič špatné alebo na ňu čo i len pozrieť, čo ma náramne bavilo. 

Ale takisto som mal povinnosť ju chrániť ja. Ja som mal byť hrdina vďaka ktorému by každý idiot rozvážne a múdro ustúpil a ani na ňu krivo nepozrel. A tu bol ten zádrheľ. Ona nepotrebovala chrániť. Pokojne mohla byť môj osobný strážca. Všetci to vedeli a šepkali si pre zmenu o mne a o mojom fiasku, keď si svoju česť musela prísť obhájiť sama a dokonca ma doslova vykopať zo sračiek, do ktorých som sa pre svoju prchkosť a namyslenosť dostal. 

To už tak príjemné nebolo. Ale držal som hubu. Však to vlastne bola pravda, že? 

„Tak čo, Tono, nepridáš sa dnes večer k nám? Po troch mesiacoch by sme mohli zasa trošku zadžemovať." Zakýval na mňa obočím Zolo.

Chýbalo mi to. Naozaj som mal rád hudbu a  hrať v jeho kapele bolo tým najlepším okamihom z celého týždňa. Bolo mi pod psa keď zahlásil, že odchádza do zahraničia a nebudeme viac cez víkendy hrávať. Ak by som nemal dnes v noci rande s Jelou, neváhal by som. Miloval som byť na pódiu a aj keď sme zväčša hrali cover, do ktorých sa vkliesnilo pár z vlastnej tvorby, stále to bolo úžasné.

„Dnes nie. Beriem svoju priateľku na prvé oficiálne rande a...“

„Tak ju vezmi k nám do Carcassu. Pozri, kočka bude z tvojho umenia celá paf a cesta do jej gatiek zaberie len polovicu času. Je to ekonomické. Ušetríš čas aj prachy, čo by si inak musel vraziť do oblbovania,“ zachechtal sa, upíjajúc z piva, ktoré už bolo  teplé jak chcanky.

Zolo ma poznal. Vedel, že som razantne odmietal hrať blbkám, len aby som sa dostal medzi ich stehná. Poväčšine času stačilo zaplatenie chlastu jej a prípadne jej kamoškám, povozenie na aute v šialenej rýchlosti, zamachrovať dákym driftom a za odmenu som bol osedlaný ako čistokrvník a vysatý do poslednej kvapky.

Neukazoval som dievčatám moju umeleckú časť seba. Bola mojou slabinou, aj keď som hudbu naozaj miloval, nebola mojou zbraňou. Nič by pre nich neznamenala. A ja som chcel, aby raz pre dievča znamenala moja hudba aspoň z časti toľko, čo pre mňa.

Pri Jele som nepochyboval, že by vnímala každú notu čo som napísal ako niečo fascinujúce, no nechcel som byť nezdvorilý a na našom prvom rande ju nechať sedieť samú v dave, zatiaľ čo ja by som si šiel vykričať pľúca do mikrofónu. 

„Ona nie je ten typ. Je to normálne dievča,“ oboznámil som ho, lebo sa naozaj úplne odklonila od môjho typického výberu. A pre to som ho ani nemohol viniť, že o nej zmýšľal takto.

„Normálna, vypatlaná, zlatokopka, mladá, stará... to je jedno, Tonko. Každej zvlhnú gaťky keď počuje muzikanta hrať, básnika recitovať, keď vidí maliara maľovať. Ženy zbožňujú nadaných mužov a muzikantov obzvlášť. Dones ju, zahraj s nami jednu pieseň, zatancuj si s ňou a dievča ti bude na konci večera zobať z ruky.“

Nikdy som žiadnej nespieval, ani nehral. Ale predstava Jelinho uchvátenia mnou mi podivne stiahla žalúdok. Chcel som ju ohúriť. Chcel som, aby zo mňa bola očarená, z môjho umenia.

„Ani neviem čo za hudbu počúva.“ Hodil som do seba posledný hlt nealkoholického piva a bol pripravený sa s ním rozlúčiť. Potreboval som sa prichystať. 

„Spýtaj sa jej. Som ochotný dohovoriť ostatným z kapely a urobíme trebárs aj výber  Iglesiasa alebo Biebera.“

Rozosmial som sa, lebo predstava rockera ako spieva hentoho pubertálneho teploša ma bavila. 

„Díkes, bro. Možno sa fakt zastavíme,“ pripustil som, keď som ho za ruku stiahol k sebe, narážajúc ramenom do toho jeho.

Potľapkal ma po pleci a uškrnul sa na môj ultra čierny monokel. „Vyzerá horšie ako pred hodinou, keď sme sem prišli.“ 

„Aj ho viac cítiť,“ pripustil som, odstupujúc od jedného z mojích najlepších priateľov.

„Priveď  ju. Bude tam aj Zigi. Nebude jediná stratená medzi chlapmi.“

Zigi bola členkou  kapely. A taktiež Zolovou kamoškou s výhodami. Teda viac-menej spolu chodili, len to ani jeden z nich nepripúšťal. Asi bolo pre nich oboch menej stresujúce, ak si nedali tituly a len spolu šukali a navzájom na seba potajme žiarlili, keď sa okolo toho druhého objavil niekto s neskrývaným záujmom. Aj keď potajme  v ich prevedení bolo trieskanie s vecami, bezhlavé pitie do detox kómy a následné hádanie a vyšukávanie si mozgu z hlavy.

Boli bordel so všetkým čo k tomu patrí. 

Chcel som ju zobrať do nóbl reštiky, potom na prechádzku a ak by mala chuť zakotviť u nej a bozkávať ju, až by ma nevykopla z bytu, že je čas, aby som vypadol. Ako som vravel, nebol som dobrý plánovač prvého rande. 

Na klišé predsa nebolo nič zlé. Boli osvedčené a všetkými ľuďmi po mnohé generácie  využívané praktiky a taktiky. Večerou a prechádzkou nemôže človek nič pokaziť.

Že? 

Sedel som v aute a čakal, kým mi klíma zriedi ten nedýchateľný vzduch a zatiaľ naozaj vytiahol telefón. 

Aku hudbu pocuvas? 

Vsetko, nemam oblubeny zaner, preco?

Kamos hra v Carcasse, myslel som, ze by sme zasli tam a dali si nieco na pitie a jedlo pri zivej hudbe. 

To znie dobre. Vzdy som sa tam chcela ist pozriet, len som nemala s kym. Mam si obliect nieco specialne?

Ty si specialna uplne cela. Bolo to lacné, ale vedel som, že ju tým pobavím. 

Ty si ale sladky :D myslela som skor nieco viac nobl, elegantne. Kozu alebo  latex?

Takmer som sa zadusil vzduchom. Predstava jej krások v latexe mi dvíhala tlak a všetka krv sa nadpozemskou rýchlosťou hrnula dole. To bolo v týchto horúčavách naozaj nebezpečné, pokojne som mohol odpadnúť. 

Zabijas ma! Predstava  teba v latexe s bicikom bude dnes mojou uspavankou na dobru noc. Dakujem pekne za zajtrajšie bolesti v zapesti!

Dopredu sa ospravednujem. Dufam ze to bude stat za to a s bicikom uspokojim tvoje submisivne potreby dost na to, aby si bol rano znova ten sexy, drzy chlap, ktoreho som si tak oblubila.

Ja som sa rozhodne zamilovával. Naozaj som začínal byť stratený v jej zmysle  pre humor a v schopnosti pohotovo reagovať na moje uchyláčiny. 

Navrat k bezpecnej teme. Naozaj chcem byt tolerantny, trpezlivy a chapavy priatel. Nekaz mi to zenska! Je to len bar s restikou. Stačia leginy a dake sexy tricko, v ktorom budem moct celu noc okukavat tvoje sexy dvojicky.

Ha! Vravela som ze stacia leginy. Uz ti nemozem pisat, tvoja sestra je bez seba, koly, make-upu, ktory mi kyda na tvar a pre pisanie  si s tebou ju prerusujem v jej deliriu... Uz sa nemozem dockat. Moje dvojičky su ti plne k dispozici a rady zapozuju akokoľvek si rozkazes. Tesim sa na vecer.

Hľadel som na poslednú sms a čítajúc si ju dokola nemohol uveriť, že to naozaj písala moja Lochnesa.

 

****

 

Zazvonil som na bzučiak a o sekundu neskôr som bol vpustený do tej schátralej budovy. Trošku sa mi potili ruky a chvel žalúdok. Nevedel som si vysvetliť prečo. Bolo to len rande s dievčaťom, s ktorým už v skutočnosti naozaj chodil. 

Dvere od bytu sa rozleteli a stála v nich moja sestra s obrovským úsmevom na tvári. 

 „Môj odvoz je na ceste. Prosím, snaž sa jej nezničiť make-up a vlasy aspoň ešte dve hodky. Fakt som sa snažila.“ Chytila ma za ramená, cmukla rýchlu pusu a šibalsky sa usmiala.

„Zabavte sa, zlatíčka. A, Jely, nezabudni to najdrahšie pitie a žrádlo. Môj brat na to má. Tak sa neostýchaj.“ 

Pretočil som oči s úsmevom ju jemne bozkal na čelo a odsunul od dverí.

„Uhni, nech môžem ísť dať svojej priateľke veľkú pusu.“ Sotil som ju jemne do tváre, za čo som si vyslúžil malý kopanec do zadku.

Tiché zachichotanie zaplnilo chodbu jej bytu, než sa konečne dostala pred dvere. Moje srdce explodovalo ako ohňostroj aj s tým hvízdavým zvukom a treskom na konci.  

Bola absolútne nádherná.  Neviem čo presne sa stalo s tým vyhlásením, že jej Monika musí urobiť make-up, ale na tvári nemala žiaden, len riasenka. Vlasy vyčesané do jemného vrkoča na jednom ramene a pár neposlušných prameňov jej rámovalo tvár. Vyzerala nevinne a sladko. Úplne na zjedenie. Môj žalúdok napadol roj mýtického hmyzu. Vzdušné, tuho fialové šaty s V výstrihom dopriali famózne dokonalý pohľad na jej krásky tak ako sľúbila a voľná sukňa zúžená v pase robila s jej bokmi divy.

Bol som tvrdý. Bolestivo ako nikdy pred tým.

Jej pokožka už chytala jemné opálenie vďaka výmene šatníka a odhaľovaniu častí tela. Ale stále bola v porovnaní s inými dievčatami bledá. A jej smotanová farba pokožky pokrytá pehami akoby žiarila v tej tuho fialovej. Bola ako svetlo. 

„Vyzeráš dych berúco.“ Nemohol som už viac odolávať, pohladil jedno z jej odhalených ramien. Od hrotu až k jemnej krivke krku. Bola hebká, vábivá, mäkučká. Túžil som tu cestičku zbozkávať a potom pomaly stiahnuť ten hlúpy kúsok čo skrýval jej špičkové prsia a… 

Naklonila hlavu, pristupujúc konečne bližšie, tíško vzdychajúc pod mojím dotykom. Museli sme vypadnúť, inak urobím dáku úplnú blbosť, ako že ju hodím na gauč a budem skúšať kam mi až dovolí zájsť. A to nemôžem. Potrebujeme mať rande. Neurobím z nej jednu z nich.

Nechal som ruku na zadnej strane jej krku a ona poslušne omotala ruky okolo toho môjho, aby lepšie dosiahla a hladne sa vrhla na moje ešte stále boľavé ústa. Ale srať sa na to. Jeline bozky chutili po čokoláde a škorici a ja som potreboval viac. 

„Chýbala si mi,“ šepol som, stále zvierajúc jej krk a pas, aby som ju mal najbližšie ako to bolo možné.

„Nevideli sme sa iba pár hodín,“ šepla späť, obsypávajúc mi krk malými bozkami. 

„Bolo to ako večnosť,“ sťažoval som sa v štýle maznavého decka, ktorým som v skutočnosti bol.

„Áno. Bolo,“ súhlasila, znova sa vracajúc k mojim ústam.

Spomínal som už ako dobre bozkávala? Jej jazyk víril správnym tempom, aby to bolo sexy a budilo predstavy aké by to bolo, ak by toto robila na mojom vtákovi. Bola nežná v starostlivosti o moje pery, ale zároveň vždy trochu uhryzla. Bol som tvrdý. Tak skurvene tvrdý.

Vtlačil som ju do jej bytu, lebo som naozaj nechcel robiť divadlo susedom a oprel ju tvrdo o stenu. Zanariekala, vyšvihla sa nohami do vzduchu a omotala tie svoje krásne stehná okolo mojich bokov. To prinútilo zaplakať mňa. 

Moja príšerka bola zjavne divoška, keď sme neboli v spoločnosti. A miloval som túto jej stránku rovnako ako tu nežnú a sladkú.

„Musíme ísť,“ zašušlal som, neprerušujúc jej útok na moje ústa, „inak sa z tvojho bytu nedostaneme.“ 

„Nevadí. Ja sa bavím viac než dobre aj tu. A  v tej košeli si... si úplne na zožratie a som tak hrozne hladná...“ chichotala sa, „ mohli by sme zostať tu. Mám celkom pohodlný gauč...“ 

„Nepokúšaj!“ Odtiahol som sa od nej a pomaly spustil jej nohy na zem. Nevedel som, čo sa stalo, ale bola iná ako to dievča, ktoré som dnes po škole vyhodil pred bytom.

Jej oči boli opité a pery cele opuchnuté. Oblizol som si ústa vyprahnutý, ochutnávajúc sladký jahodový balzam. Jej hruď sa divoko zdvíhala, odhaľujúc ako tesné jej tie šaty skutočne okolo pŕs boli. Chcel som ich chytiť. Nakoniec som však dokázal pozbierať  trošku rozumu a len upravil jeden medený prameň. 

Bol som cely roztrasený a nepokojný pre nutkavú potrebu byť v nej.

„Sestra ma zabije,“ uškrnul som sa, keď som videl ten bordel na jej hlave.

„Nedám ťa, neboj," chlácholila so smiechom, ťahajúc ma hlbšie do bytu.

„Daj mi ešte päť minút, musím to opraviť.“ Postrčila ma ku gauču, zatiaľ čo sa pohla do kúpeľne.  No ja som ju poslušne nasledoval do toho malého priestoru, ktorý bol presýtený jej vôňou mandarínok a sladkej vanilky. Mal som rád ženy, čo voňali ako sladkosti.

Sledoval som ju ako si šikovnými prstíkmi rozplietla zložitý vrkoč a nechápal, ako to tie ženy robia, že na vytvorenie niečoho takého im stačí iba pár sekúnd.

Vstúpil som k nej do tej hobitovskej kúpeľne a prstami jej vošiel do vlasov. Boli hebké, ešte miestami trošku vlhké po sprche čo malo za následok, že som nedokázal odolať a zaboril nos do sladkej vône mandarínok. Bol som v tej chvíli ako desivý úchyl, no ona bola odvážne dievča a namiesto hysterického kriku sa ku mne pritisla, objímajúc ma okolo pasu, zatiaľ čo ma nechala ju vdychovať. 

„Je to tak príjemné,“ vydýchla, zatiaľ čo sme sa v tichosti objímali. 

Moje srdce takmer vybuchlo. Vedel som, že je väčšinu času sama a taktiež, že ju asi posledné dva roky  nik neobjímal. Čo bola škoda, jej malinké telíčko bolo na to ako stvorené. 

„Bol by veľký problém ak by si nechala vlasy rozpustene? Milujem, keď máš kučery spustené.“ Omotal som si okolo prsta jednu malú špirálu a jemne poťahal v snahe uvoľniť ten divný pocit na mojej hrudi. 

„Čokoľvek si zažiadaš.“ Postavila sa na špičky a ďobla do mojich úst.

Bola prítulná. Začalo sa mi pozdávať, že by sme sa vybodli na plány, zostali u nej a maznali sa.

„Poďme, lebo naozaj zostaneme u teba a zakotvíme na gauči.“

„Už som ti povedala, že v tom nevidím problém.“

„Hej, hej, ty srandistka.“

 

****

 

Bar bol plný. Ako každý piatok. A taktiež veľký plagát na dverách oznamujúci, že sú Mortifer späť prilákal verných návštevníkov a fanúšikov ich hudby.

„Je tu plno.“ Počul som mierne zaváhanie v jej hlase, čo moje nadšenie zneistelo.

„Môžeme odísť ak sa tu necítiš príjemne,“ navrhol som, objímajúc ju okolo pasu.

„Nie, v pohode,“ usmiala sa, ťahajúc ma k mase ľudí. 

Zolo s kapelou sa už pripravovali a aj keď časť mňa chcela ísť za nimi a pozdraviť ich, nechal som to pre teraz tak a radšej sa sústredil na hľadanie miesta na sedenie.

Objavila sa pri nás Maťa s obrovským úsmevom na tvári a zvedavým pohľadom miereným na moju sladkú spoločnosť.

„Ahoj, Tonko. Ako je možné, že sa musím dozvedieť od Zola, že dnes privedieš svoje dievča? To si vravíš kamarát? Ale máš šťastie, že nie som pomstychtivá mrcha a pre teba a tvoju sexy kočku som si dovolila rezervovať malý stolík. Nie, nemusíš ďakovať, ty tajnostkár!“ Hravo ma buchla do ramena, než sa otočila k vyjavenej Jele a natiahla k nej ruku.

„Ahoj, som Martina. Tonkova naj kamoška. Som tak rada, že sa konečne našlo dievča čo ho dá do laty.“ Nestrácala čas a vtiahla Jelu do mega objatia. „Som si istá, že budeme super kamošky. Zatiaľ čo bude Toník na stagei si ukradnem trochu času a pokecáme. Teraz mám toho fakt veľa, pozri aký blázinec... Poďte, vezmem vás k stolu a donesiem meníčko,“ trepala rýchlosťou svetla a na tvári mojej plachej príšerky sa začal tvoriť úsmev.

Miloval som Maťu ešte viac len za to, že bola také treštidlo akým bola.

„Dnes nehrám, maličká. Som len zákazník, čo sem doviedol svoju priateľku na jedlo, hudbu a tanec."

„Nehráš?“ zdesila sa moja kamarátka, keď som jej vtisol malú pusu na vrch hlavy.

„Ty hrávaš?“ vyhŕkla prekvapene Jela, zatiaľ čo sa odtiahla, aby som mohol venovať malé objatie vysokej blondínke.

„Och, áno. A ako dobre,“ výskala, znova venujúc plnú pozornosť Jele. „On si tieto veci strašne chráni pred jeho šukačkami, myslela som, že keď ťa sem vzal, chce ťa skutočne ohúriť sebou a nie peniažkami jeho tatka,“ rehotala sa, keď som jej uštedril jemný štuchanec päsťou.

„Díky, dilino, fakt. Ako... predhadzovať mojej babe, že jej jedlo zaplatí vlastne môj tatko je fakt úžasné! Kamoška, fakt hej...“ snažil som sa to uhrať do vtipu, ale, Bože, to vôbec nebolo na smiech.

Jela nebola ako my ostatní, čo sme si každý prešli v živote obdobím, keď sme mali vreckové a podporovali nás rodičia. Ona má dve práce, pre Kristove rany.

Cítil som sa fakt jak úplný úbožiak.

„Späť k téme,“ vyrušila ma Jela, „Ty patríš k nim?“ Ukázala na chalanov a Zigi, ktorá už stála pri mikrofóne a spievala cover od Aguilery Hurt v ich rokovom štýle. Takže to uplakané niečo malo teraz  riadne gule. Bolo to plné hnevu a seba trýzne v čistom Zigi štýle.

„Nie pevne, iba sem-tam...“

„Och, Bože, a ja to tu zas,“ šomrala Maťa, odtrhávajúc pohľad od pódia. 

Vedel som presne čo myslí. Ak sa čo najskôr naozaj neporozprávajú Zolo ju stratí. Bolo patetické z jej strany vyberať si túto cestu k priznaniu, ale ako jej priateľ som tŕpol, či sa Zolo pochlapí alebo dnes odíde s inou. Ak to urobí, naša malá skupinka sa rozpadne.

„Tak fajn, ľudia, keď si vyberiete, prezvoň ak ma tu nebude. Naozaj rada som ťa spoznala...“

„... Jela,“ odpovedala moja holka, za čo som si vyslúžil pohlavok.

„Debil! Ty... ani si nás nepredstavil!“

„Trdlo, od chvíle ako sme vošli a ty si nás zbadala sa ti nezastavili ústa.“

„Naozaj?“ Obrátila sa neveriacky na Jelu, ktorá sa len usmiala a mykla plecami.

„Jemane, to som celá ja. Som Martina.“

Zachechtal som sa, no odpustil si pripomienku, že tú časť s predstavovaním seba úspešne zvládla už na začiatku.

„A tamten fešák za bubnami je môj chalan Robi, ale volajú ho Clock, lebo má desivú  obsesiu na hodinky... Však zostaňte do zatváračky a keď sa to upokojí, dáme veľkú zoznamovaciu party.“

Znelo to dobre a naozaj mi strašne chýbal kontakt s priateľmi, ale vedel som, že pre Jelu niečo také neprichádzalo v úvahu. Moji kamoši boli po jednom v pohode, ale po kope boli prívalová vlna.

„To by bolo fajn.“ Počul som ju súhlasiť a ani neskrýval prekvapenie.

„Čo je? “ pozrela na mňa so smiechom. „Chcem o tebe počuť všetky vtipné blbosti.“

„Ooo, tak tých je, dievča. Raz keď sme spolu boli piť v parku, asi rok dozadu…“

„Hej, hej stačí, dilino! Utekaj pracovať, než ťa z tadiaľto vykopnú.“ 

„Je fajn,“ smiala sa, zatiaľ čo som jej ako gentleman pomáhal sadnúť. 

„Áno, to je. Poznám sa s ňou tri roky a nikdy sa nenudil. Tak čo si dáš? Majú tu fakt dobré burgre. Mne chutí hovädzí so smaženou cibuľkou. Je úplne geniálny, ale Monča zbožňuje kurací s rucolou.“ 

Jej tvár sa skrivila, než odsunula  menu na stranu.

„Nemám rada rucolu, chuti ako ušný maz.” Striasla sa, stále na tvári držiac znechutený výraz. „Asi zostanem verná klasike. A dám si double burger so syrom, to sa nikdy nezunuje. A k tomu colu s ladom a ešte tie smažené cibuľky zvlášť. Milujem smažené cibuľové kolieska. U nás doma k nim zvykli robiť aj paprikový dip a ten bol úplne luxusný.”

Škeril som sa ako idiot. Bolo úžasné ju sledovať,  keď  zhodila  masku tichej, hanblivej  introvertky. 

„Muselo to byť ťažké odísť od všetkého čo si poznala, že?”

Jej sladkou tvárou prešiel na malý, kratučký okamih čistý des, no rýchlo ho skryla za typický nevinný úsmev.

„Ani nie. Museli sme to urobiť. Chvíľu mi bolo ľúto za priateľmi, ale oni na mňa akosi prirýchlo zabudli a ja som nebola v stave, aby som sa niekomu pripomínala. Ale potrebovala som vypadnúť z toho mesta.“ 

Pred nami sa objavila živelná pohroma a obrátila sa k Jele, strkajúc jej telefón pred tvár. 

„Dievča, potrebujem tvoje číslo. Dakedy by sme mohli zájsť spolu bez hentohto tu von na kávu alebo tak, iba sa flákať po obchodoch. Vieš, kamošiek nie je nikdy dosť.” 

„Zaraď spiatočku, je moja!” Strčil som do jej vysmiatej tváre dlaňou a ona mi to oplatila rovnakým gestom. „Kde bude ona, budem aj ja.” 

„Si tak sladký, keď si teritoriálny, to som u teba ešte nevidela,” posmievala sa.

 „Rada si zájdem na zmrzku, alebo na obed, alebo čokoľvek.“ Vrátila jej telefón. „Už som sa prezvonila,” oznámila na koniec. 

„Super! Tak čo si dáte?" 

Po objednávke znova odišla a my sme na seba hľadeli cez stôl a len sa na seba ksichtili.

„Si krásna,“ povedal som. 

„Si obluda,“ povedala na oplátku. 

„Chcem ťa pobozkať,“ oznámil som. 

„Na to si príliš ďaleko.“ Poukázala na stôl čo nás od seba oddeľoval.

Vstal som, prisunul sa so stoličkou až k nej a stiahol si ju do náručia. Nebránila sa, pohodlne sa usadila na mojich nohách a potíšku vzdychla. 

„Môžem ťa bozkávať na verejnosti?” 

„A nebudeš sa hanbiť, že nás niekto uvidí?“ Ešte pred mesiacom by som sa hanbil. Bol som hlúpy a slepý. Teraz naopak som túžil iba po tom, aby bolo všetkým čurákom jasné, že je moja.

„O to práve ide. Musí nás vidieť každý, aby pochopili, že majú dať od tvojej sexy riťky ruky preč.” 

„Tak potom by som sa asi o teba mala tiež trochu poobtierať, aby ostatné suky cítili môj pach.”

„Hm, možno by sme mali začať tým, že moju tvár zaborím do tohto nebíčka.” Okato som hľadel do jej hanbatého výstrihu.

Bola rozkošná keď sa jej tvár sfarbila do červena. 

Vzal som jej líca do dlaní a cmukol malú pusu na špičku nosa.

„Si tak sladká, keď sa červenáš. Vieš, že si ťa doberám. No tak. Sľúbil som, že na teba nebudem tlačiť a svoje slovo dodržím. Ale keď príde na poznámky na tvoje sexy telo, nemôžem si pomôcť. Som len nadržaný psík čo breše, ale nehryzie.” 

Zachichotala sa, krútiac hlavou si obtrela nos a môj. „Nikomu by som neverila v tomto bode tak ako tebe.”

„To je veľmi správny postoj, Príšerka. A teraz mi daj veľkú pusu, než sa sem dovalí to malé tornádo a donesie nám jedlo.”

Poslúchla. Spojila naše pery v sladkom bozku v ktorom pokračovala, až kým neprišiel ten tajfún aj s našou objednávkou.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pakt s ňou - 17. kapitola 1/2:

2. Blacky přispěvatel
14.04.2018 [16:24]

Blackydakujem Mimi.:)

1. mima33 admin
14.04.2018 [15:08]

mima33Blacks, úprimne, nikto z adminov nevie, prečo stránka blbne, keď sa snažíš publikovať dlhší text. Jediná možnosť je deliť kapitoly Emoticon Emoticon
No konečne sme sa dočkali pokračovania a ja som z neho nadšená! Milujem kapitoly z Tonyho pohľadu. Občas mám fakt pocit, akoby to písal chalan, za čo máš veľkú poklonu odo mňa Emoticon Emoticon
Sú tak sladkí. Teším sa ako to dopadne. Snáď dobre Emoticon Emoticon Emoticon
P.S.: Samozrejme, gratulujem k umiestneniu na prvom mieste v Naj poviedke. Je fakt zaslúžené Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]


Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!