OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pomsta za spravodlivosť - Časť 19.



Pomsta za spravodlivosť - Časť 19.Výčitky

 

Časť 19.

Sarren v duchu nadával. Nie preto, že svoje topánky bude musieť asi hodiť do umývačky riadu, čím ich síce vyčistí, ale úplne zničí, ale kvôli svojmu odchodu. Napriek svojmu hnevu nedokázal na Lilly kričať, alebo jej niečo vyčítať. Iba mlčky schmatol zo stola nejaké obrúsky a snažil sa to čo najlepšie vyumývať. Nakoniec však aj tak skončil v kúpeľni, odkiaľ si požičal nejakú handru. Všetko bez slova utieral a snažil sa ignorovať ten príšerný zápach. Za celý čas neprehovoril ani slovo, nepozrel sa na Lilly a jej strhanú tvár. Len mlčky priniesol vedro a svoje topánky radšej zabalil do vrecka a hodil na chodbu. Kráčať okolo bosý bolo odrazu veľmi príťažlivé.

V duchu si pripravoval, čo Lilly na to povie a ako sa s ňou dohodne. No ešte skôr, ako stihol otvoriť ústa, znovu prišiel Marc, aby ho odviedol za Graysonom. Preňho výraz „hneď teraz“ znamenalo niečo ako „včera bolo neskoro“.

Nie práve najlepšie naladený opustil svoju krásku, ktorá teraz vyzerala akoby ju niekto vypral v práčke, a vybral sa po studenej chodbe do kancelárie svojho niekdajšieho učiteľa. A pri tom všetkom musel znášať divotvorné pohľady od ostatných. Väčšina sa smiala na absencii jeho obuvi, zvyšok si ho obdivne prezeral, keď zistili, kým je. Nevšímal si nikoho a nič. Len nasrdene kládol nohu pred nohu, až došiel k čiernym dverám vystuženými kožou, ktoré uňho kedysi vyvolávali rešpekt. Teraz ich bez zaklopania rozrazil a bolo mu jedno, či si Grayson užíva divoký sex so svojou sekretárkou, alebo má nohy vyložené na stole.

„Nuž, aj tebe prajem pekný deň,“ ozval sa spoza dubového stola vysoký muž s prešedivenými vlasmi, ktoré boli kedysi tmavohnedé.

Ignoroval jeho sarkazmus, zabuchol za sebou dvere a posadil sa do jedného z kresiel pre návštevy. Ešte predtým rýchlo skontroloval miestnosť, aby sa uistil, že sú sami. Aspoň nebude musieť predstierať, že majú medzi sebou striktný vzťah učiteľ verzus žiak. Pretože to tak nikdy nebolo.

„Prečo si ma sem dal zavolať?“

Muž pokrčil ramenami a pohybom ruky mu pokynul k stolíku s rôznymi nápojmi. Mlčky ho tak nabádal, aby sa neostýchal a pokojne si nalial. Rozhodol sa, že to zváži neskôr. Teraz potreboval mať čistú hlavu. Takže len pokrútil hlavou. V duchu prosil, aby mal toto rýchlo za sebou.

„Bez pozvania si si nakrráčal do mojej školy, ktorá je len pre mužov alebo chlapcov. Privedieš so sebou nejakú ženu a dievča, ktoré vyhlasuje, že je tvojou dcérou. Tak prepáč, že som trochu zmätený tvojim správaním. Si všeličo, ale nikdy si vedome neporušoval pravidlá. Hlavne ak to mohlo viesť k ohrozeniu niečieho života.“

Sarren naňho pozdvihol obočie. „Divné, ja si to pamätám inak. Hlavne tie tvoje nekončené litánie, ktoré som musel počúvať vždy, keď som niečo vyviedol.“

Grayson sa zasmial, až sa mu za triaslo pivné brucho, ktoré sa neúspešne snažil zakrývať zapnutým sakom. „Tie drobné príhody nie sú ničím v porovnaní s tým, čo si urobil teraz. Bez ohľadu na to, že si do toho zase zatiahol môjho syna.“

„Mám za sebou dosť zlý deň. Niekto mi uniesol dcéru len preto, aby ju ochránil pred šialencom, ktorý nás chce všetkých zabiť. Tento šialenec nás neskôr napadol, pričom Lilly dostala plný zásah svetelnej energie a teraz niekde vracia do vedra a keby nebolo Natalie, ani sa odtiaľ asi nedostaneme. Tak prepáč, že som medzitým nemal čas napísať ti list s formálnym oznámením o návšteve!“

Grayson sa postavil a rukami zovretými do pästí sa oprel o pracovnú dosku. Sarren jeho gesto napodobnil. Mal toho chlapa rád a bol vďačný za všetko, s čím mu pomohol potom, keď nikto z jeho rodiny nevedel, ako ďalej. Lenže to nemenilo nič na fakte, že teraz ho dokonale vytáčal.

„Lilly je mŕtva.“ V jeho hlase nebolo žiadne zaváhanie, len chladné konštatovanie.

Sarren znechutene potriasol hlavou. „Tak to choď povedať tej žene, ktorá leží v mojej starej posteli a pred chvíľou mi ozdobila topánky všetkým, čo jej ostalo v žalúdku.“

Na chvíľu ostal ticho, akoby zvažoval jeho duševné zdravie. „Tak prečo si nám o tom nikdy nepovedal?“

Na chvíľu bojoval s nutkaním prevrátiť očami. Grayson bol na svoj vek nesmierne naivný, alebo aspoň tak občas pôsobil. Bolo nehorázne, že ho z niečoho takého obvinil. On vedel, celé tie dlhé roky cítil, že Lilly je živá a väčšinou aj zdravá. Netušil, kde ju hľadať, ale mal aspoň nádej, že ju nebude musieť oplakávať rovnako, ako Nick smútil nad stratou Claire.

Niekoľkokrát každému, kto sa ho na to pýtal, povedal, že Lilly ako jediná celý ten masaker prežila a musia ju nájsť. Presne toľko isto krát ho niekto potľapkal po pleci a povedal mu, aby sa zmieril s realitou a začal si hľadať inú ženu, ktorú by mohol milovať. Akoby snáď bolo možné nahradiť Lilly – bola jedinečná a nikto sa jej nikdy nevyrovná. V ničom.

Takže po čase, keď mu nikto nebol ochotný veriť, sa vzdal snahy presvedčiť niekoho o svojej pravde a radšej len ticho hľadal akékoľvek známky, kde by mohla byť teraz. Už si myslel, že ju nikdy nenájde, keď sa zrazu zjavila na prahu jeho baru. Bolo to ako zázrak – dokonca aj napriek jej správaniu a ostrému jazyku.

Povzdychol si. „Ak si pamätáš, niekoľkokrát som to urobil. Dokonca už v tú noc, keď sa to stalo. Ale ty si ma nepočúval. Najskôr si mi prednášal o dôsledkoch môjho hlúpeho konania a o treste, ktorý si odpykám. A potom si ma posadil do kresla a povedal, že je prirodzené poddať sa smútku. Všetko si to robil popritom, ako vedľa mňa sedel Nick s obviazanými zápästiami po tom, čo sa pokúsil zabiť, pretože si nevedel predstaviť život bez Claire.“ Rukami si pretrel tvár. „Takže nie je pravda, že som nikdy nikomu z vás nepovedal, že žije. Problém bol v tom, že mi nikto z vás neveril.“

Grayson celý čas krútil hlavou, akoby nemohol uveriť tomu, čo mu hovorí. „Senzory v tú noc ukázali úmrtie štyroch Terrov.“

S opovrhnutím si odfrkol. Toto už niekde počul. „Lenže ten štvrtý život nepatril Lilly. To vám nikdy nebolo podozrivé, že ste nenašli jej telo?“

„Nenašli sme ničie telo. Kým sme sa tam stihli dostať, už tam bolo FBI. Jediné, čo sme dostali, boli zavreté truhly na pohrebe a náhrobné kamene. Bola to uzavretá kauza.“

„Tá vaša uzavretá kauza predstavovala dvanásťročné dievčatko, ktoré bolo stratené a muselo sa pozerať na smrť celej svojej rodiny. Namiesto toho, aby sa o ňu postarali jej vlastní ľudia, padla do opatery pestúnskej rodiny, ktorá si ju ani nevšímala. A to ju zničilo. Pamätáš si, aká Lily bola ako dieťa? Stále sa smiala a tancovala okolo ako nejaká víla.“ Pri tej spomienke sa mu niečo rozsvietilo v očiach. S ďalšími jeho slovami to opäť zhaslo a premenilo sa to na čiernu dieru plnú utrpenia. „Teraz je úplne iná. Nesmeje sa, všetko berie smrteľne vážne a tvári sa, že nikoho a nič nepotrebuje. Je takmer bezcitná. Zlomená. A sama. A čo je najhoršie, ani netuší, kým v skutočnosti je.“

Grayson sa tiež zamračil. Nikdy nemal rád, ak nemal situáciu pevne vo svojich rukách. Táto sa mu vymykala od prvého okamihu. „Tak kto tam potom zomrel miesto nej?“

Sarren si zničene povzdychol a opäť klesol do kresla. Odrazu sa cítil úplne vyšťavený. „Claire bola v tom čase tehotná. Zistila to len pár dní pred svojou smrťou a okrem nej o tom vedel len Nick. Preto mala byť v ten večer tá párty. Chceli to všetkým oznámiť a takisto stanoviť dátum svadby.“

Tentoraz sa miestnosťou ozvalo zalapanie po dychu. Ťažko povedať, či to bolo z prekvapenia, alebo z bolesti, ktorú aj on sám pocítil – jeho žena potratila päťkrát predtým, než sa jej podarilo donosiť Marca, hoci aj ten sa narodil takmer o mesiac skôr ako pôvodne mal a musel bojovať o život. Sarren niekde v kútiku svojej duše ľutoval svoje kruté slová, ale nemienil sa za ne ospravedlňovať. Bolo načase, aby si všetci uvedomili, ako veľmi sa pred tými rokmi mýlili. A čo bolo dôležitejšie – mohol ich tak prinútiť pomôcť mu urovnať to, dostať späť Lilly takú, ako ju všetci poznali.

„O tom... o tom mi nikdy predtým nepovedal.“

„Medzi nami, nezdá sa ti, že Nick toho v posledných rokoch naozaj veľa nenahovoril? Takmer ani nežije. Pravdu o Claire som sa dozvedel len nedávno a aj to len preto, že bol vtedy na mol opitý. Mojím šťastím bolo, že si na druhý deň nepamätal nič z toho, čo mi porozprával.“

Grayson ostal na chvíľu ticho a Sarren nemal záujem nejako ho rušiť. Podľa výrazu v jeho tvári odhadoval, že sa to všetko snaží spracovať. A že toho nemal práve najmenej. Celé tie dlhé roky normálne pokračoval vo svojom živote, zatiaľ čo dcéra jeho najlepšieho priateľa z detstva musela sama čeliť všetkým nástrahám života a akoby zázrakom to všetko prežila. Lilly bola tvrdá, no len tá skutočnosť sama o sebe by jej nezaručila bezpečie. Mala veľké šťastie, že sa dostala do rúk ľuďom z Ochrany svedkov. Jej nová identita na seba nenechala dlho čakať. A hoci im bol vďačný za to, že ju udržali pri živote keď on sám nemohol, bol aj sklamaný, že tam pre ňu nebol vtedy, keď to najviac potrebovala.

„Takže Lilly predsa len prežila?“

Sarren potriasol hlavou, aby sa prebral a pomaly zatlieskal. „Výborne, konečne si pochopil niečo, čo sa ti snažím vysvetliť pätnásť rokov.“

Zmrazil ho tvrdým pohľadom. „A ty si ju priviedol sem, pretože, ako sám tvrdíš, je nevytrénovaná a nemá ani len tušenia, kto je a kto si ty?“

„Pokiaľ som to správne pochopil, potlačila spomienky, ktoré mala na ten masaker a spolu s nimi aj kus vlastnej minulosti. Urobila to, aby sa chránila, ale teraz je to skôr na škodu, pretože nevie, komu má veriť. Hoci sa nečudujem, že je skeptická – keď nás potrebovala najviac, vykašlali sme sa na ňu.“

Grayson zakašlal. Vyzeral, akoby sa na niečom dusil. Možno na vlastnom zahanbení. „Takže si vôbec nič nepamätá?“

„Možno niečo áno, ale nechcem spáchať samovraždu tým, že by som sa jej na to pýtal. Ale ak chceš prísť o niektorú končatinu, máš moje požehnanie,“ odvetil. Nemal tušenia, kam Grayson svojimi rečami smeroval.

„Do pekla,“ zamrmlal a okorenil to ešte niekoľkými nadávkami. Sarren pozdvihol obočie. Nepamätal si, keby naposledy počul tohto muža kliať. Naposledy asi keď mu na nohu spadol betónový panel a takmer mu rozmliaždil koleno. Preto teraz chodil s palicou.

„A to som dúfal, že sa konečne dozvieme pravdu.“

„Akú pravdu?“

Grayson si povzdychol. „Senzory nám ukázali, koľko ľudí tam vtedy zahynulo, ale taktiež nám ukázali, koľko ich prežilo. Podľa záznamov odtiaľ po vlastných odkráčali dve osoby. O jednej sme si mysleli, že to bola jedna zo slúžok, no očividne išlo o Lilly. Ten druhý bol chlapec zhruba v tom istom veku. Nikto o ňom nič nevie. Mysleli sme si, že by nám to povedal ten, kto prežil spolu s ním, ale keďže si Lilly nechce na nič spomenúť, budeme sa musieť zmieriť s tým, že poznáme len meno toho záhadného chlapca. Volal sa Jaques.“

A to si myslel, že ho už nič nemôže prekvapiť. Očividne sa mýlil. Inak by teraz nehľadal vlastnú sánku na koberci.

***

Kaya zhlboka dýchala, snažiac sa tak potlačiť svoju nevoľnosť. Ešte nikdy v živote jej nebolo tak mizerne, a to dokonca ani vtedy, keď drogy miešala s alkoholom. Teraz to bolo dvadsaťkrát horšie. Nielen, že sa cítila mizerne a túžila okamžite zomrieť, ale navyše si ani nepamätala, čo sa stalo. V jednej chvíľu zamýšľala zastreliť toho neviditeľného a značne zbabelého bastarda a v druhej sa váľala na zemi. Vnímala už len pár sekúnd po tom, ako dopadla.

Keď potom, ani nevedela koľko času uplynulo, otvorila oči, bola v neznámej izbe a nad ňou sa skláňal známy xicht, ktorý vážne netúžila vidieť. Očividne prečerpala svoj limit želaní. A akoby toho nebolo málo, ešte sa ním nechala chytiť do nejakej psycho hry a súhlasila, že v tomto blázinci ostane celé tri dni. Čo bola? Prekliaty Santa Claus, že každého obdarúvala? Aspoň mala výhodu v tom, že nikto nebol svedkom jej mizérie. Inak by bola nútená vraždiť.

S nadávaním sa trochu zodvihla na posteli, odhodlaná zachovať si aspoň trošku dôstojnosti. Predsa tu teraz nebude kľačať na zemi s hlavou v kýbli len pre to, lebo jej ho ten chytrák doniesol. Hoci musela uznať, že pri divokosti, s akou sa jej všetko premieľalo v žalúdku, až žasla, že už dávno nevyvrátila aj vlastné črevá.

Keď si myslela, že jej očistec nemôže byť ničím horší, rozozvučal sa jej mobil. Zaúpela, ale napriek všetkému siahla do vrecka a prijala hovor. Napol očakávala, že sa ozve jej šéf. Skutočnosť, že by mohla byť médiom, keď uhádla, ju ani trochu nepotešila.

„Máš desať sekúnd na to, aby si mi láskavo vysvetlila, kde sa teraz nachádzaš predtým, než sa na dvadsať štyri hodín suspendujem.“

Jeho lahodný hlas znel ako motorová píla, čo sa jej snažila rozsekať lebku na maličké kúsočky. „Nech sa ti na rohožku vysral ktokoľvek, ja som to nebola.“

„Nemám čas na tvoje vtipy. Keď si mi predtým volala, mal som na mysli, že chcem, aby si hneď prišla na veliteľstvo a hlásila sa mi. A čo urobíš ty? Nie, že neposlúchneš priamy rozkaz, ale ešte sa niekam zašiješ s tým svojim podareným šéfom. Na rovinu – prešla si na stranu nepriateľa?“

V Kayi sa zodvihla vlna hnevu, ktorá jej pomohla na chvíľ zahnať nevoľnosť. „Za čo ma považuješ? Za nejakú krysu? To ďakujem pekne.“

„Tak kde si?“ Jeho hlas bol stále rovnako ostrý, ale aspoň už na ňu otvorene nevrieskal. Nejaký hlások v nej mu za to veľmi tichučko poďakoval.

„To keby som vedela, tak ti to aj poviem,“ zašomrala a už hlasnejšie povedal prvú vec, ktorá jej prišla na um: „Môj takzvaný šéf ma zobral zo sebou na nejakú supertajnú poradu alebo podobnú idiotinu. V podstate sa len chcel uliať a zobral si ma so sebou, lebo dúfal, že ma tak dostane do postele. Najbližšie tri dni budem mimo signál.“

Na druhej strane linky na chvíľu zavládlo hrobové ticho. „Povedala si mi práve, že si budeš najbližšie dni užívať neviazaný sex s tým bastardom?“

Zodvihla sa v nej vlna hnevu. „Tak po prvé, nie si môj otec, takže mi nemáš právo prikazovať s kým môžem alebo nesmiem spať. A po druhé, nikdy som nič také nepovedala, tak radšej sklapni. Akurát ma z teba rozbolela hlava.“ Čo bola aj pravda, ale keby jej nebolo tak príšerne zle, nikdy by to nepriznala. Bojovala tvrdo, aby nikto nikdy nevidel žiadnu jej slabinu a teraz to takmer celé pokazí? Prekliaty Sarren!

„To myslíš vážne? Byť tebou, neparkujem v týchto vodách. Som tvoj nadriadený. Vieš, čo ti hrozí za neuposlúchnutie rozkazu.“

Kaya za vrčala. „Choď do pekla, Chris. Nemám náladu vybavovať sa s tebou. Vyskytla sa situácia a ja ju neviem ovplyvniť. Tak sklapni, vážne mi je na hovno.“

Chris na chvíľu zmĺkol, akoby sa snažil vstrebať to, čo mu povedala. „Ty si pila v službe?“

„Nie, do riti, vieš, že to nerobím. Prečo by si si myslel niečo také?“ Miesto toho, aby znela naštvane, bol jej hlas oslabený únavou.

„Pretože inak by sa nedalo vysvetliť, že by si vedome priznala, že sa necítiš dobre.“

„Sklapni, Chris,“ vyštekla na neho. „Nemám svoj deň. Ak mi chceš nadávať, to môžeš rovno zavolať niekomu inému. O to nemám záujem. Ak máš na srdci ešte niečo iné, povedz mi to teraz.“

„Vedenie žiadna tvoju správu. O dva týždne. Priprav si poriadne hrubý fascikel, sú dosť nedočkaví. Pekný deň prajem.“

A skôr, ako mu stihla odpovedať, alebo lepšie povedané vynadať mu, ukončil hovor. Naštvane zavrčala, no miesto toho, aby telefón hodila o zem alebo rovno z okna, položila ho na stolík. Mala čakať niečo podobné, ale aj tak ju to prekvapilo. Pokiaľ si pamätala, šéfovia väčšinou požadovali presné informácie a detaily v tej sekunde, ako na niečo prišli. Naivne si myslela, že niekto v pozadí sedí za stolom, zapisuje si všetko, čo im povie na poradách a potom to predkladá ostatným. Iba ona mohla byť taká dementná, aby si nahovárala, že niekto iný za ňu vypracuje jej papiere.

Jej rozčúlené a do značnej miery zmätené premýšľanie prerušil zvuk otvárania dverí. Napol očakávala, že sa vrátil Sarren, aby na ňu používal ďalšie svoje šikovné triky, ale na jej prekvapenie dnu vošiel muž, ktorého už predtým videla. Nepoznala jeho meno, ale bola natoľko pri zmysloch, aby si uvedomila, že teraz bola v jeho izbe.

„Vidím, že ti je mizerne. Keby som chcel byť hnusný, nechal by som ťa trpieť, ale keďže to dlžím Sarrenovi, pomôžem ti cítiť sa lepšie. Neboj sa, len si trošku pospíš.“

Ešte skôr, ako stihla začať protestovať, že rozhodne nebude spať, ale chce vedieť, kde to, do pekla, je a čo tu robí, oči sa jej sami od seba začali zatvárať. Čo bolo divné. Chlapík stál pri dverách a nepohol sa jej smerom ani o jediný krok, takže jej nemohol pichnúť do žily žiadne morfium ani nič na podobnej báze. Tak prečo bola odrazu taká ospalá? Už-už otvárala ústa, aby sa ho spýtala, no vyšiel z nich len úľavný povzdych. Potom sa poddala jemnému nátlaku a nechala sa viesť do ríše snov...

 

„Claire, prestaň sa hýbať, inak to nikdy nedokončím!“ napomenula sestru Lilly. Spoza vysokého plátna jej trčali len nohy, pretože bola príliš nízka. Vedľa nej stál malý stolček, na ktorý sa postavila, aby dočiahla. No nikto sa pri pohľade na ňu neodvážil smiať. Pretože bola priveľmi talentovaná na to, aby ju nebrali vážne.

Claire prevrátila očami a snažila sa za svojimi bicími posadiť rovno a ostať tak. Ale nedokázala si pomôcť. „No tak, veď si ma takto videla už veľakrát. Nemôžeš ma nakresliť z pamäti?“

Lilly zakrútila hlavou, až sa jej vrkoč takmer obmotal okolo krku. Chcela si ho odstrihnúť, ale nikto jej to nedovolil. Nech si také dlhé vlasy nosia oni!

„To je jedno, snažím sa zachytiť ten moment.“

Sestra sa na nej len zasmiala. „Zase si sa rozprávala so starkou, čo?“

„Ja som sa s ňou nerozprávala. Ja som ju kreslila a ona stále o niečom mlela.“ Lilly si založila ruky v bok, aby dala jasne nejako, ako ju to hnevalo.

„Takže ju si ju nakreslila s otvorenými ústami?“

Lilly sa na ňu zamračila. „Som dieťa, ale nie som hlúpa.“

Ďalších niekoľko minút bolo ticho. Claire pozerala do steny a premýšľala, keby bude môcť ísť von a trochu sa zabaviť. Nebavilo ju len tak posedávať a nemôcť sa pohnúť, ale urobila by všetko kvôli sestre. Dokonca by sa pretvarovala, že ju toto všetko baví.

Lilly bola nesmierne talentovaná a hoci mala len dvanásť rokov, každému bolo jasné, že raz vyštuduje nejakú poprednú umeleckú školu a jej obrazy sa budú vystavovať po celkom svete. Vedela, že otec sa vždy naparoval pýchou, keď o tom rozprával svojim známym. Claire sa na ňom smiala, ale v duchu s ním súhlasila. Jej malá sestrička bola úžasná. Bolo nemožné nemilovať ju.

„Pripomeň mi, prečo toto robíme?“

Lilly sa začervenala. „Chcem to poslať do súťaže. Ak vyhrám, mohla by som sa dostať do letného programu pre nádejných maliarov. Vieš si predstaviť, koľko ľudí, takých ako som ja, by som tam mohla stretnúť?“

„Tak to kresli, kresli a rýchlo,“ popoháňala ju Claire s úsmevom. „Moja krása ti vyhrá prvé miesto.“

Spoločne sa zasmiali. Lilly ticho pokračovala v práci a Claire hmkala prvú pieseň, ktorá jej prišla na um. Ona milovala noty a hudbu, jej sestra všetky farby a štetce. Čo na tom, že ich otec nerozoznal country od metalu alebo uhlík od akvarelu, aj tak ich obe zbožňoval a podporoval v tom, čo milovali. V tom, v čom sa tak veľmi ponášali na matku.

 

Kaya sa posadila a prudko dychčala, akoby práve zabehla niekoľko míľ. Pár sekúnd venovala upokojeniu svojho divoko búšiaceho srdca a zaplašeniu tých prekliatych sĺz, ktoré sa jej tisli do očí. Netušila, prečo sa jej snívalo práve toto, ale ona vo svojom živote chápala už len máločo.

To bol posledný večer, ktorý spolu s Claire strávili. Ona maľovala a ona pre ňu hrala a spievala. Obrázok, ktorý stvorila, však nikdy nedostala šancu poslať. A nikdy potom už nedokázala kresliť. Postavila sa pred plátno a jej ruka sa odmietala pohnúť. Akoby sa niečo v nej zlomilo a nedovolilo jej to viac sa venovať tomu, čo milovala. Obrázok sestry sediacej za bubnami opatrovala ešte niekoľko mesiacov. Stále sa naň pozerala a srdce jej pri tom krvácalo. Nakoniec ho spálila, dúfajúc, že spolu s tou nakreslenou tvárou zabudne aj na to, aké je to mať sestru a potom o ňu prísť.

S tou myšlienkou sa rýchlo prevalila na posteli, schmatla vedro zo zeme a vyprázdnila doňho všetko, čo v nej ešte ostalo. Dusila sa a nedokázala sa nadýchnuť, ale netrápilo ju to. Život sa preceňoval a keby sa teraz ukašlala k smrti, bolo by jej to celkom jedno. Jediné, čo nedokázala určiť, bolo, či jej je zle z toho útoku alebo zo samej seba a toho, čo sa z nej stalo.

Časť 18. ¦¦ Časť 20.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pomsta za spravodlivosť - Časť 19.:

7. MaggieLove přispěvatel
03.03.2014 [13:50]

MaggieLoveSkvělá kapitola!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. Perla přispěvatel
02.03.2014 [14:06]

PerlaTak tá spomienka bola nádherná. Dve milujúce sestry. Spolu... nemôžem uveriť, že všetko, čo z Lily ostalo je vlastne nič.
A to, ako Kaya reagovala na Chrisa... rozmýšľam, aký trpezlivý ten Chris musí byť. Neviem si totiž predstaviť žiadneho zamestnávateľa, ktorý by si nechal toľko, čo on.
Som zvedavá na pokračovanie a na to, keď začne tréning. Snáď jej Sarren naloží a nebude zas za hviezdu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5.
Smazat | Upravit | 02.03.2014 [10:54]

To je super! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. mima33 admin
01.03.2014 [10:23]

mima33Čo povedať? Chris mi lezie na nervy a Sarrena zbožňujem každou kapitolou viac a viac. Dúfam, že Kaya konečne dovolí svojim emóciám preniknúť von, veci by sa tým značne uľahčili. Aj keď to zrejme nie je to, čo chceš Emoticon
Skvelé Emoticon Emoticon Emoticon

3. Mišička
27.02.2014 [23:40]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2.
Smazat | Upravit | 27.02.2014 [20:56]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Trisha přispěvatel
27.02.2014 [20:34]

TrishaPáni moji!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon tliskam: Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!