OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Smrtiaci pohľad - Kapitola 26.



Smrtiaci pohľad - Kapitola 26.Sladké muky

Kapitola 26.

Raven nedokázala nijako reagovať.

Prekvapilo ju, ako jej Logan ďakuje, akoby zachránila jeho dušu od opekania na večnom ohni niekde v podsvetí, no ani to ju nemohlo pripraviť na nasledujúci okamih.

Keď sa k nej priblížil, nevenovala tomu pozornosť. V momente, keď sa jeho ústa dotkli jej, nedokázala sa sústrediť na nič iné. Len na jeho pery a ich jemný dotyk. Nevyrovnal sa tomu ani ten sen.

Bola v tom istá naliehavosť, ale aj sladká trpkosť. Alebo si to len predstavovala. Nebola schopná pohybu. Bolo to tak dávno, čo sa jej niekto dotkol inak ako platonicky. Rodina sa naozaj nedá rátať. A aj tá jej vyfučala z hlavy, keď do hry zapojil aj jazyk. Na aktívnu spoluprácu sa nezmohla. Vychutnala si ten ojedinelý prejav vďačnosti.

Pretože o to išlo, nie?

Potom nerozumela, prečo sa jej telo rozpálilo akoby bolo v rúre.

Keď sa napokon odtiahol, takmer sa za ním načiahla. Nechty si zaborila do dlaní. Nebude predstierať, že prostriedok poďakovania slúžil aj na niečo iné. Aj keď dychčala ako po dlhom behu, telo jej brnelo a pery nariekali za stratou toho úžasného dotyku.

Zmenila sa na zúfalca.

„Čo to bolo?“ Vážne sa ho to práve opýtala? Kam dala rozum?!

Odkašlal si. „Chcel som ti poďakovať a slová mi nestačili.“

„Ehm... no... ehm... nemáš za čo.“

Nemohol by si to zopakovať?

Nie, to mu rozhodne nepovie!

Miesto toho zatriasla hlavou a poobzerala sa. Akoby ich niečo sledovalo. Vzhľadom na to miesto to pokojne mohlo byť stádo nemŕtvych voyeurov. Nechutná predstava. Dokonale jej vyčistila myseľ. Nevytrhla sa z tej hroznej nočnej mory preto, aby robila divadlo a k tomu ešte zadarmo. Nebola charita.

Zodvihla sa. „Keďže sme obaja prežili a nechystáme sa spať, asi by sme mali pokračovať.“

Odkašlal si. Neskôr to ešte dvakrát zopakoval. Možno v tom nakoniec nebola len jeho vďačnosť, ale radšej by sa prepadla, ako sa ho na to pýtala. Lepšie jej bude bez mužskej pozornosti, ktorej nedokáže odolať.

Všetko si to len predstavuje.

Doteraz o ňu nemal záujem a ona si nevšímala jeho. Čo na tom, že pri každej príležitosti potajme obdivovala jeho telo, tvár, oči... a proste všetko, čo sa ho nejako týkalo. To predsa ešte neznamená, že po ňom práve teraz zúfalo túži.

To, ako sa snažila samu seba v duchu uistiť o neexistujúcej príťažlivosti, bolo až vtipne úbohé.

„Asi máš pravdu, je pred nami ešte veľmi dlhá cesta. Oddychovať môžeme aj neskôr.“

Bola neskonale vďačná za rozptýlenie, ktoré jej ponúklo rýchle balenie vecí. Ale výhra to skutočne nebola, keďže väčšinu z nich aj tak musela podať Loganovi, aby ich napchal do svojho ruksaku.

Pri tej príležitosti sa ho niekoľkokrát dotkla, čo jej vohnalo červeň do tváre. Vinu za to zvrhla na to príšerné miesto. To ono z nej vyťahovalo tieto divné reakcie, ktoré sa jej dovtedy vyhýbali. Možno išlo o ďalšiu fantazmagóriu a oni boli hlavní predstavitelia, na ktorých sa ostatní zabávali.

„Môžeme vyraziť?“ pýtal sa jej, čím ju prebral. Až vtedy si uvedomila, že sa len tak zastavila a pozerala do diaľky.

Slabo sa usmiala a prikývla, no v duchu na seba kričala. Čo je rozvášnená pätnástka prvýkrát na párty? Z vlastnej rozladenosti sa najskôr tvárila ako rozzúrená matróna, ale nemala silu na ovládanie vlastných emócií. Tým pádom veľmi dúfala, že sa ho to nejako nedotkne.

Prvé minúty sa im darilo celkom statočne napredovať. Okrem mierneho prítmia v lese okolo nich nevideli žiadnu očividnú prekážku ich postupu. Tá sa dostavila až oveľa neskôr. Aspoň Raven sa zdalo, že to tak je, ale Logan len zanietene vykračoval vpred. Vyzeral byť skutočne dobre naladený, akoby si chcel pískať. Tým pádom bolo nemysliteľné, aby sa jej úzkosťou zvieralo hrdlo.

Opak bol pravdou.

Žiarivé oči toho mračného prízraku videla takmer za každým kmeňom. Cítila, ako na ňu upiera oči; premeriaval si ju ako krajčír najnovšieho zákazníka. To nebol jej jediný problém. Aj uši ju zrádzali. Zdalo sa jej, akoby počula hlas, ale Logan zaryto mlčal. Možno sa ho skutočne dotkla svojím takmer sterilným správaním.

Lenže to jej vyfučalo z hlavy.

Prenasledoval ju totiž duch. Inak si nevedela predstaviť, že by počula Marcov hlas. Snažila sa toho striasť, ale nedarilo sa jej. Nebolo to ako predtým, keď bola uväznená v tej predstave. Teraz vedela, že je to všetko skutočné. Pravdepodobne to bolo dielo toho istého prízraku.

Náhle postúpila dopredu, aby bola Loganovi po boku. Jej duchovia síce nezmizli, ale aspoň jej trochu odľahlo. Ale to len do času, keď prehovoril.

„Zabila si ho.“

Zodvihla hlavu. „Čo si to povedal?“ oborila sa neho.

Logan sa na ňu zadíval, v očiach zmätok. „Ja som nič nepovedal.“

Zúrivo začala metať hlavou zo strany na stranu.

Ďalšia predstava.

„Toto miesto je prekliate.“

Žart to bol len na polovicu. Srdce jej zvieral strach. Nemala ako bojovať proti vlastným predstavám. Ťaživosť svedomia nemohla prebodnúť mečom a výčitky svedomia sa nedali odpáliť bombou.

„Vlastne sa ani nemýliš, svojim spôsobom je to pravda,“ odvetil Logan.

Upokojoval ju tým, ako odhodlane pokračoval vpred a neozberal sa okolo seba, aby mohol chytiť poletujúcu tvár svojho mŕtveho priateľa. Vedela, čo v nej prebudilo ten strach a bolesť. Lenže obviňovať Logana z toho, že ju pobozkal a tým ju zničil, bolo pokrytecké. Veď si to užívala. No napriek tomu mu to nemala dovoliť.

Pravdepodobne s ňou ak či tak nikdy nebude v bezpečí.

A s tým žiť nedokáže

Prinútila sa sústrediť na kladenie nohy pred nohu. Keď Logan rozprával, prízraky zatvárali oči.

„Nechceš mi o tom porozprávať?“ Jej hlas znel príliš zadýchane na to, aby v ňom jasne rezonovala zvedavosť.

„Si v poriadku?“

Prehltla a poplašene sa zadívala na skupinku stromov vľavo od nej. „Samozrejme, len ma toto miesto znervózňuje.“

„To sa nečudujem,“ vydýchol trochu porazenecky. Pravdepodobne si uvedomil, že čokoľvek ju trápi, nebude o tom hovoriť. „Toto miesto je síce plné duchov, ale tí sami o sebe by nemali toľko sily, aby niekoho zmiatli. Možno nejakého silného senzibila.“ Pomaly pokrútil hlavou. „Nie, niekto na tento les uvalil kliatbu, čím duchom dovolil hrať sa v noci s mysľami návštevníkov.“

Zabudnúť na ten hlas bolo teraz jednoduchšie. Možno až prízraky radi počúvali staré príbehy. „Prečo by niekto niečo také robil?“ Prebudila sa nakoniec a uvedomila si, že Logan čaká jej reakciu. „Teda, je to len les, nie? Načo ho preklínať.“

„Zabúdaš, že tvoril jednu z obranných línií niekdajšieho Ásgardu.“

„Áno, ale to miesto bolo zničené, nie?“

„To je pravda, ale duchov zničených bohov odtiaľto nemal kto odviesť, takže to tak či tak nie je obyčajný les.“

Zo žiarivých očí sa stala len naliehavá ozvena v jej hlave. Toto bola skutočnosť, nie Marcov hlas, ktorý ju prenasledoval a pripomínal jej, prečo si vybrala izoláciu. Aj keby vzťah s ním bolo jedno veľké klamstvo, vnútorne ju neskutočne poznačil... a zmenil. Už nebola tá istá osoba a nielen preto, že vďaka nemu odomkla schopnosti, o ktorých dovtedy ani len netušila, že ich má.

Poobzerala sa okolo seba, no tentoraz nehľadala nástrahu. „Bol vôbec niekto dostatočne mocný na to, aby odtiaľto duchov tých bohov odviedol?“

Logan si pošúchal bradu a na chvíľku zaváhal. „Vieš, je vlastne zvláštne, že sa na to pýtaš. Doteraz som sa nad tým nezamýšľal. Tvoj druh bol vyhubený predtým, než sa o to mohol pokúsiť. Nedokázali sa sem dostať, aby bohov konečne dopravili tam, kam patria.“

„To znie, akoby to niekto plánoval.“

„Ten masaker?“

Raven pokrútila hlavou a zodvihla obočie. „Nie, smrť mojich... príbuzných. Akoby nás niekto zabil len kvôli tomu, aby sme sa o tie duše nemohli postarať – alebo aby sme sa o to ani nemohli pokúsiť.“

„Na svete neexistuje dostatočne mocná čarodejnica na to, aby niečo také predvídala.“ Jeho hlas neznel presvedčene.

Síce jeho prehláseniu nerozumela, ale nebol to nesúhlas.

Odkašlala si. „Dopovieš mi to o tej kliatbe?“

Na niekoľko sekúnd vyzeral, akoby zvažoval svoje možnosti. Rozhodoval sa, či jej to má dopovedať alebo nie. Dúfala, že sa nakoniec rozhodne pre tú prvú možnosť. Osobne nemala kde získať informácie a tie sú niekedy lepšie ako akákoľvek zbraň. Dokážu človeka pripraviť na akúkoľvek situáciu. Pretože bude vedieť, čo by mal očakávať.

„Má to na svedomí Loki.“

Raven sa zarazila. Opäť to meno. „Vyzerá to, akoby si o ňom vedel všetko. To si ho poznal?“

Tentokrát úplne zastavil. Bolo vidno, ako premýšľa, ale odhodlanosť v jeho pohľade svedčila o tom, že pokračovať bude bez ohľadu na to, čo jej musí povedať. Nevedela si predstaviť, čo by mohlo byť také drastické, že o tom hovoriť pôvodne neplánoval.

Striaslo ju, keď zacítila divný dotyk na chrbte. Ak by sa otočila, našla by len prázdnotu.

„Ako svojho starého otca som ho poznal lepšie, než niektorí bohovia.“

Dobre, o tomto by asi nechcela hovoriť ani ona. Niekoľkokrát naprázdno otvorila ústa, kým v sebe nazbierala dostatok sily na to, aby skutočne prehovorila. „Ako je možné, že bol tvoj starý otec?“

„Pretože to bol otec mojej matky?“

Raven musela uznať že na takú hlúpu otázku ani nemohla čakať inú odpoveď. „Ale ty nie si ako on.“

„Nikto nie je ako on,“ poznamenal prezieravo. „Ja som zdedil matkine schopnosti a Mace... je proste Mace. Takže nie, v našej rodine nie je nikto ako Loki. Čo je asi dobrá vec, keďže spôsobil toľko problémov. Možno sa v smrti z nich poučil, ale to mu nebolo nič platné.“

„Preto tá kliatba?“

Logan pomaly prikývol. „Keď videl masaker, ktorý skosil celé toto miesto a dokonca aj jeho, uvedomil si, že všetko je väčšine než jeho osobné problémy alebo pomsta. Nedokázal už zvrátiť to, čo spôsobil, tak pred smrťou na tento les uvalil... kliatbu. Spôsob, ako by zabezpečil pokoj pre mŕtvych bohov.“ Zasmial sa. „Asi dúfal, že dokáže odčiniť to, čo spáchal.“

Raven si pošúchala bradu. „Tento les je plný duchov, to odradí aj prípadných vrahov.“

„Ide o preverenie,“ pokračoval, akoby nič nepovedala. „Ako to funguje... to netuším. Podstata tkvie v tom, že si ťa toto miesto nejakým spôsobom preverí, pozrie sa ti na dno duše. Možno to má na svedomí sám Loki, rád sa hral na sudcu. Ale dôležité je, že tí, ktorí nemajú dobré úmysly, sú čoskoro po príchode zabití.“

Raven ostala stáť, akoby na ňu práve vylial kýbeľ ľadovej vody priamo zo zamrznutého rybníka. „Prečo si mi o tom nepovedal?“

„Ehm... nevyzerala si, že by si sa sem vybrala preto, aby si sa zbavila duchov.“

„A čo keby som ti klamala?“

Logan pokrčil plecami, násilne sa nútiac do nonšalantnosti. „V tom prípade je dobré, že si to neurobila, inak by si tu už nebola.“

Nie, nebude sa cítiť dotknuto. A nebude sa urážať ako malé dieťa.

Zamračila sa na neho. „Prečo vôbec niekomu záleží na tom, aby niekto neobťažoval duchov?“

„Pretože svet sa ženie do záhuby.“

„Dobre, to je trochu dramatické aj na teba,“ povedala polohlasne a švihla pohľadom na miesto, odkiaľ tušila postavu, ktorá ju sledovala.

Stretla sa len s prázdnotou, ale mala pocit, že v dutine stromu predsa len na niekoľko sekúnd zazrela tie žiariace oči . Čo od nej chceli? Keby chcela byť romantická, myslela by si, že je to kvôli tomu, ako odmietla Logana. Lenže to bola hlúposť.

„Je to pravda, hoci je to jedna z tých teórií, ktoré nie sú práve rozšírené. No tí, čo o nej vedia, sa modlia, aby pravdivá nebola.“

„Pobav ma – o čo v nej ide?“

Nesúhlasne sa zamračil. „O mágiu.“ Keď zodvihla obočie, len pokračoval: „Tento svet je skutočne planéta, ale je zvláštna. Vďaka mágii, ktorá ju obýva od najstarších čias, mala vždy zabezpečený blahobyt a prosperitu, dokonca vývoj. Bohovia využívali asi najviac mágie, no po ich smrti... sa začala hromadiť. Ja a ostatní smrtonosi jej nepotrebujeme až toľko a ten zvyšok pomaly ničí svet. Ľudia to radi volajú nespútaná sila Matky prírody, a možno sa ani nemýlia. Ale dôležité je, že prebytočná mágia čoskoro roztrhá svet.“

Niečo v nej zamrzlo. „Čoskoro?“

Pokrčil plecami. „Pravdepodobne to bude trvať niekoľko storočí, ale pomaly sa to začína. Tie hurikány, ničivé zemetrasenia, prebudené sopky, o ktorých si všetci mysleli, že sú vyhasnuté... to je všetko mágia. Je jej veľa a snaží sa tých zásob nejako zbaviť.“

„To znie ako až príliš šialená konšpiračná teória.“

Odmietala takému výmyslu veriť. Bohovia, panteóny, smrtonosi a ostatné magické bytosti boli jedna vec, ale zničenie sveta kvôli tomu, že nie sú bohovia, ktorí by nahromadenú mágiu využili? To už bolo príliš aj na ňu. Celý tento výlet začínal pripomínať šialenstvo spôsobené halucinogénnymi hubami alebo niečím podobným.

„Ty si sa pýtala.“ Akoby hovoril, že si za to môže sama.

Opäť pokračovali v ceste, no tentokrát medzi nimi panovalo napäté ticho. Raven sa snažila nevenovať tomu pozornosť, ale bolo to buď toto, alebo zoznámenie sa s prízrakmi, ktoré ju sledovali. Cítila ich prítomnosť, ale nedokázala s tým nič urobiť. Kým Logan rozprával, dokázala sa odpútať od toho všetkého, ale teraz... neexistovalo nič medzi ňou a tými výčitkami.

Raven... Raven... Raven!

Nejaký hlas na ňu volal. Bola v pokušení podľahnúť nutkaniu a rozbehnúť sa za ním. Po chrbte jej prebehol mráz. Toto všetko bol len dobre vykonštruovaný útok na jej podvedomie. Pravdepodobne je to všetko spôsobené len hladom.

Vzápätí sa je v hlave začali objavovať obrazy.

Akoby provokovali jej zúfalé ospravedlnenia toho, čo sa okolo nej dialo.

Biele ruky mykajúce sa v poslednom pokuse o prežitie.

Vyhasínajúce oči, z ktorých sa pomaly odplavuje život.

Nekončiace výčitky svedčiace o jej vine.

Zakryla si rukami uši, nedokázala to počúvať. Nedokázala pokračovať ďalej. Ocitla sa vo svojej osobnej nočnej more. Dorážal na ňu nejaký duch snažiaci sa o jej zdravý rozum. Začula výkrik. Možno vlastný, možno niečí iný. Dotýkali sa jej ruky. Snažila sa ich odohnať. Nezniesla to.

„Raven!“

Začala sa biť s tým, kto na ňu siahal. Ona sa nenechá zabiť. Keď už zošalela, nemusí sa nenechať ešte aj fyzicky týrať. Čo na tom, že proti presile nemala šancu. Nikto však nebude môcť povedať, že sa vzdala bez boja. Už nikdy sa nevzdá.

„Raven, neblázni, to som len ja. Nechcem ti ublížiť!“

Ten hlas....

Ochabla a prinútila sa otvoriť oči. Logan sa na ňu ustarostene pozeral. No ona sa sústreďovala len na to, čo sa skrývalo v lese okolo nich.

Alebo si to len predstavovala?

„Si v poriadku?“ spýtal sa jej ustarostene. Bohvie, čoho bol práve svedkom. Zápasila so vzduchom okolo seba?

Niekoľkokrát prehltla, než sa odhodlala niečo povedať: „Prichádzam o rozum?“ Aj tak jej hlas znel akoby do rána kloktala klince a potom to zapila nejakým silným bielidlom.

Logan pokrútil hlavou a naklonil sa k nej ešte bližšie. „To toto miesto je šialené, nie ty.“

To nebol vyslovený nesúhlas.

„Čo sa so mnou deje?“

Zaváhal. To nebolo dobré znamenie, však? A by mal istotu, okamžite by ju uistil, že to spôsobila únava. Možno by si vymyslel niečo iné, ako vtedy s tou vraždiacou mágiou. Fantáziu na to mal. Ale z nejakého dôvodu mlčal.

To nebolo dobré znamenie!

„To... neviem,“ zakoktal sa „Myslel som si, že to prestalo. Ja už nič nevidím, ani nepočujem. Ale ty si to schytala za oboch.“

Násilne sa zasmiala. Efektívnejšie by bolo, ak by to nahradila plačom. Aj tak by to znelo navlas rovnako. „Možno pomsta za to, že som ťa vytiahla z tej predstavy,“ zašomrala.

„To by sa Lokimu naozaj podobalo.“

Dovolila mu, aby ju vytiahol na nohy. Kým bol s ňou, všetko vyzeralo omnoho lepšie. Ak to nebolo jasné znamenie. Preto nakoniec podľahla svojim pocitom a vrhla sa mu okolo krku.

Chcela mu len dať najavo vďačnosť, ako on predtým jej tým bozkom, ale aj nevinné objatie sa na tomto mieste dokáže premeniť na pokus o znásilnenie. Prečo inak by sa do vzduchu vznieslo to zvláštne napätie a oči okolo nich sa začali vyškierať?

Bezpochyby o tom bude mať nočné mory ešte dlhé mesiace.

„Myslíš, že bol dobrý nápad ísť sem?“ Prečo by ešte mala zakrývať pochybnosti.

Silnejšie ju zovrel rukami. „Sama si povedala, že chceš, aby to všetko skončilo. Na tomto mieste sa možno skrývajú odpovede, no možno sa nedozvieš nič nové. Viem však, že ak by sme teraz odišli, stále by si o tom premýšľala.“ Silene sa zasmial. „A ja tiež.“

„Inými slovami je lepšie zblázniť sa pri hľadaní odpovedí ako zomrieť v spokojnej nevedomosti.“

Na to už nič nepovedal, len jej ešte ponúkol útechu. Bolo to čarovnejšie ako všetky slová sveta. Niekde v tomto lese ležal jej osud a aj tajomstvo tragédie jej rodu. Možno jej k tomu dopomôžu aj Loganove príbehy. Akokoľvek šialene zneli, mala divné dušenie. Všetko spolu nejako súviselo. Tá mágia, mŕtvi bohovia, jej osu, vyvraždenie jej rodiny...

Ale zatiaľ ešte neprišla na to, čo všetky tie kúsky spájalo.

Dokonca ani Loki nebol spoločnou konštantou.

„Tak poďme,“ vyzvala ho, no napriek tomu stála na mieste.

„Si si istá?“

Povzdychla si. „Už si nie som istá ani vlastným menom a to je ten problém.“ Pretože, ak to zobrala veľmi teoreticky, sa narodila ako niekto iný. „Ale preto som tu.“

Odtiahol sa od nej a povzbudivo sa usmial. „Tak teda poďme.“

Prikývla. „A ty mi medzitým môžeš hovoriť o ďalších konšpiračných teóriách.“

„Myslel som, že im neveríš.“

Povzdychla si. Na niekoľko sekúnd ešte zaváhala, ale potom hodila pochybnosti za hlavu. V tomto sú spolu. Ak bude Logan vedieť o jej problémoch, skôr sa zachráni pred možným nebezpečenstvom.

Nakoniec mu teda povedala pravdu.

„Pripadajú mi príliš pritiahnuté za vlasy, ale radšej budem počúvať tie ako zamýšľať sa nad tým, čo sa skrýva medzi stromami.“

Pretože tam nie je asi nič dobré.

Kapitola 25. ¦¦ Kapitola 27.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Smrtiaci pohľad - Kapitola 26.:

3. LiliDarknight webmaster
11.04.2016 [17:12]

LiliDarknightValeriee, ja som tiež zvedavá, kam tí dvaja nakoniec dôjdu. Emoticon Ďakujem za komentár

Blacky, už som povedala, ako ma tvoje konšpiračné teórie neuveriteľne bavia? Lebo ak nie, je to skutočne pravda. Emoticon O tom, či je konkrétne táto teória pravdivá, sa dozvieš asi neskôr v príbehu... Emoticon
Ďakujem za komentár Emoticon (A čo ty vieš, možno príde aj na romantiku...)

2. Blacky
11.04.2016 [14:26]

Rozhodne súhlasím s Valerie, využiť to ako vysvetlenie bolo chytré.

Ja si myslím, že je skutočne Mark, rozmýšľam už od minula. Ak je mŕtví poloboh alebo bytosť, ktoré ona odprevádza na druhý svet, jednoznačne bol nesmrteľný, a mal čo dočinenia s vyhubením , čo jasne videla pri tom bozku a čo jej pomohlo uvedomiť si, že to nie je Logi, lebo ten s mamkou, taťkou a bráškom zdrhli, že?

Potom tá hláška " je to jediná možnosť, ako byť s tebou" by mohla byť myslená presne tak ako bola povedaná...

A možno jej podsúva tie obrázky práve preto, že mu vadí, že aj keď Logiho odmietla, či skôr zahrala netýkavku... Stále vie, že je z neho na vetvy a skončili by v klbku ak by boli v pohdlí v postieľke a nie pohrebisku.


ale už som s anučila, že čo si myslím pri temto diele, nie ej ani z polovice tak, takže asi len počkám, ako to v sutočnosti je, kto je ten prenasledovateľ.

Som sa po perexe tešila na trošku sladkého a ono taký klamlivá hláška.
Emoticon


teším sa na ďalšiu

1. Valeriee
11.04.2016 [11:37]

To by me taky zajimalo, co se skryva mezi stromy, kdyz to porad vykukuje. Libilo se mi zapojeni magie do prirodnich katastrof. Jsem zvedava, kam ti dva dojdou.
Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!