OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Tanečný sen - 4. časť

14.08.2014 (11:00) • MiriamLianaSalvatore • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1155×

4. kapitola

S Danielom sme dotancovali druhý tanec, keď začala hrať tretia, ale o niečo pomalšia pesnička. Už pri jej prvých tónoch mi prebehol mráz po chrbte, pretože som ju veľmi dobre poznala. Každé jedno slovo sa mi zarývalo priamo do srdca a to ma prinútilo spomenúť si na chvíle, ktorým som sa snažila celé mesiace vyhnúť.

No stačila naša spoločná... moja a Timova pesnička. Milovala som ju od prvej chvíle, ako som ju počula a tajne dúfala, že bude naša obľúbená navždy.

Ale v túto sekundu bola nevhodná, pretože sa vo mne znova prebudili spomienky a sama teraz neviem, čo si počnem.

Nechcem sa rozplakať! Nemôžem. Pred všetkými týmito ľuďmi. Ja som silná a zvládnem to. Ihneď sa musím zamerať na jeden bod. Musím sa zamerať na Daniela.

„Stalo sa niečo?“ spýtal sa ma nežným hlasom a svojimi prstami mi zotrel z líc slzy.

Vôbec som si neuvedomila, že už bolo neskoro.

„Iba tá pesnička... mám na ňu zlé spomienky,“ zašepkala som a rýchlo si prešla rukami po tvári, aby som zotrela ďalšie slzy, ktoré sa hrnuli po mojej tvári.

Chvíľku bolo ticho a ja som bola v duchu Danielovi vďačná, že to ďalej nerozpitváva.

„Ak chceš môžeme si ísť sadnúť.“ Rukou ukázal na sedačku, kde sme pred chvíľkou popíjali pivo. „Alebo odtiaľto niekam vypadnime. Síce to tu veľmi nepoznám, ale bol by som radšej niekde inde ako tu.“

Moja prvá polovica nového ja s ním vôbec nesúhlasila. 

Veď si sa sem prišla baviť. Prišla si ukázať, že si silná napriek tomu, ako si pred niekoľkými mesiacmi bola na dne. Prišla si ukázať Timovi a Nine, že vieš byť silná aj bez ich priateľstva. Život po rozchode síce nie je ľahký, ale ide ďalej. Prišla si v Timovi prebudiť žiarlivosť, aby zbadal o čo prišiel v tú sekundu, keď si ho pristihla s najlepšou kamarátkou a čo môže teraz získať niekto iní. 

No tak! Teraz máš veľkú príležitosť s Danielom a nevyužiješ ju? Chceš zdupkať z pola ako porazená?

Ale moja druhá polovica mu dávala vo všetkom za pravdu a bola silnejšia ako prvá. Ešte som necítila predvádzať sa s novým chalanom. Síce som Daniela poznala len pár hodín a bol veľmi milý, nebola som na nový flirt pripravená. 

„Poďme, ani mňa to tu nebaví,“ povedala som po dlhšej chvíľke a schytila ho za ruku.  

Cestou som si zobrala veci, ktoré boli pohodené na pohovke a keď sme spoločne vychádzali von, niekto ma chytil za rameno.

„Kam ideš?“ spýtal sa ma práve ten, ktorému som sa celý večer snažila vyhýbať. 

„Čo sa staráš?“ vrátila som mu otázku a zahľadela sa priamo do jeho očí.

„Kto je henten?“ odignoroval moju poznámku a rukou ukázal na Daniela.

„Teba neučili, že je neslušné na niekoho ukazovať prstom?“ vložil sa do konverzácie Daniel a pristúpil k nemu bližšie.

„A teba zrejme neučili, že kradnúť druhým priateľky sa nepatrí,“ vrátil mu to Timotej a tiež pristúpil bližšie.

„Myslím, že dáma ťa jasne odmietla alebo si aj hluchý?“

Všimla som si, že Daniel nasadil ostrý výraz, pri ktorom by sa každý chalan, ktorý nemá aspoň trochu vypracované telo, zľakol.

„Hej vy dvaja!“ vošla som medzi nich a snažila sa tú vojnu, ktorá práve medzi nimi vypukla, zastaviť.

Chvíľu som hľadela na Tima a potom som svoj zrak presunula na Daniela. Jeho črty tváre vypadali tak sexy. Svoje myšlienky som hneď zahnala do úzadia a snažila sa nájsť slová, ktoré som mala pred chvíľkou na srdci.

„Ty si na mňa stratil právo v tú chvíľku, keď si začal spávať s mojou najlepšou kamarátkou. A ja, rovnako ako ty, si môžem robiť čo chcem. Alebo ti to ešte nedošlo predtým, ako si mi ublížil? Predtým, ako som ťa pristihla s Ninou? Daj mi pokoj, Timotej a rovnako aj tú ruku,“ zavrčala som a rýchlo sa jej striasla. „My dvaja sme skončili. Tak si to raz a navždy zapíš do tej svojej hlavy!“

Znova som chytila Daniela za ruku, pousmiala sa naňho a obaja sme odišli z Dominikinho domu. Za sebou som počula Timotejove slová, ale nevenovala som im vôbec pozornosť. Bolo mi síce trochu ľúto, že som sa s Domču vôbec nerozprávala ani nerozlúčila, ale neskôr jej napíšem alebo zavolám a tak všetko vysvetlím.

Gratulujem, Mirka. Pekné slová si mu uštedrila. Konečne som zo seba dostala, čo ma ťažilo. Slová, ktoré si zaslúžil počuť. Teraz som cítila pravý pokoj na duši.

„Si v pohode?“ Stisol mi ruku, čím ma vrátil naspäť do reality.

„Áno, iba... nemyslela som, že to dnes dostanem zo seba. Mrzí ma, že si bol svedkom takého trapasu.“ Pozrela som sa mu do tváre a svoju ruku radšej stiahla. Nechcela som, aby si niečo zle vysvetlil. Náhodou, že by toto malo byť rande.

„Ten pajác ti nesiahal ani po členky!“

Za iných okolností, keby to niekto na Tima povedal, vynadala by som mu. Tak, ako kedysi naňho nadávala moja mama, ktorá zrejme mala vo všetkom pravdu.

„Chceš o tom hovoriť?“    

Premýšľala som, či je to dobrý nápad. Hoci som Daniela poznala len pár hodín, niečo vnútri mi vravelo, aby som mu dôverovala. A tak som sa pustila do rozprávania. Ako sme sa s Timom zoznámili, až po tú osudnú udalosť, pri ktorej som ich prichytila čisto náhodou. Neskôr sme tému zmenili a hovoril mi o sebe.

„Povedz mi niečo o sebe,“ vyzvala som ho, pričom ma to naozaj zaujímalo. Za tento večer bolo o mne už dosť rečí. Teraz je na rade on.

„Čo by si chcela vedieť?“ spýtal sa jemne, pričom sa trochu uškrnul. Zrejme mu imponovala moja zvedavosť.

„Odkiaľ si? Kde študuješ? Čo študuješ?“ zahrňovala som ho množstvom otázok a čakala na odpovede. Čím viac bol tajomný, tým vo mne prebúdzal zvedavosť.

„Bývam v Bratislave s rodičmi a tam aj študujem na gymnáziu v druhom ročníku,“ odpovedal mi hneď a zrejme čakal na ďalšiu otázku.

„A vieš, čo už chceš študovať po gympli?“

„Nemám ešte úplnú predstavu, ale veľmi ma to tiahne pomáhať ľuďom. Možno by zo mňa mohol byť doktor. Čo povieš?“ Postavil sa predo mňa a ja som si ho v tú chvíľku snažila predstaviť v doktorskom, bielom plášti.

Pri tej predstave som sa úplne rozosmiala.

„Je tu niečo smiešne?“ Povytiahol obočie, ale aj jemu šklbalo kútikmi.

Snažila som sa tváriť vážne a rýchlo pokrútila hlavou, ale smiech ma úplne premohol.

„Nie, nie, prepáč,“ zhlboka som sa nadýchla a pokračovala: „Iba mi skôr prídeš s tvojou postavou ako bodyguard alebo vyhadzovač v nejakom klube,“ priznala som sa a zavalil ma ďalší nával smiechu.

S Danielom mi bolo naozaj dobre. Obaja sme dokonca zistili, že našimi spoločnými priateľmi sú  Dominika a Marek. Ten Marek, ktorý nechal Daniela na party v štichu a zároveň môj spolužiak. A hodiny plynuli tak rýchlo, že som si vôbec neuvedomila, že je načase ísť domov.   

„Tak... ďakujem za odprevadenie a dúfam, že sa ešte niekedy stretneme.“ Na rozlúčku som ho objala, čo on využil a vtisol mi na líce malý bozk.

„Dúfam, že áno,“ slabo sa usmial a do bundy mi zastrčil papierik.

„Dobrú noc,“ zaželala som rýchlo a vošla do domu. Na rozlúčku sme si ešte zamávali.

Tento večer naozaj nebol na zahodenie, pomyslela som si, keď som zatvárala dvere a šikovne sa prešmykla do svojej izby.

Prezliekla som sa do pyžama, keď mi napadlo, že vo vrecku na bunde mám od neho papierik. Rýchlo som ho z nej vybrala a rozbalila. Bolo tam Danielovo telefónne číslo.

Hneď som sa načiahla po mobile a napísala mu.

Kedy si to všetko stihol? Stlačila som odoslať a mobil položila na nočný stolík. S odpoveďou sa ale dlho nehral, pretože som si nestihla ani ľahnúť, keď som začula melódiu, ktorá mi oznámila, že mám správu.

Čaro u bodyguardoch je, že sú zvyčajne veľmi rýchli. :)

Keď som si ju prečítala, donútila ma usmiať sa.

Tak to môžeš byť odteraz môj bodyguard. :)

Odpoveď prišla behom minúty.

Bude mi cťou, madam. :)

Znova som sa usmiala nad jeho správou a chvíľku premýšľala, čo mu nato odpíšem.

Budem naozaj veľmi rada. :) Dobrú noc, Daniel.

Mobil som znovu položila na nočný stolík, prikryla sa paplónom a ponorila sa do ríše snov.

_________________________________________________________________________________

Tak, čo hovoríte na novú časť? Viem, že ste už nedočkaví a chceli by ste, aby sa dej odohrával v Senci, ale mala som nutkanie Mirkin večer zakončiť čo najlepšie. A poteším vás, ak sa plány nezmenia, budúcu časť bude cestovať za babkou do Senca. Tak čo, tešíte sa?

Vopred ďakujem za komentáriky. Lia. :)

Autor: MiriamLianaSalvatore (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tanečný sen - 4. časť: