Vendetta - Prolog • OurStories.cz ~ naše povídky

Keď mala Zoey Harrisová deväť rokov, upíri jej vyvraždili rodinnu. Ona jediná prežila. Zaprisahala sa, že zabije každého, kto v ten večer vypil čo len kvapku krvy jej rodiny. Teraz má 25 rokov a jej plán sa plní. Dokončí svoju vendettu?

16.08.2010 (20:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 749×

„Mami, ja sa bojím,“ potichu som zafňukala.

„Neboj sa, miláčik. Nič sa ti nestane. Neboj. Všetko bude dobré. Ver mi, dobre? Tu máš. Keby sa čokoľvek stalo, maj ho stále na krku,“ utešovala ma mama a podala mi malý prívesok čo mala na krku.

„Je tu ešte jedna. V tom šatníku,“ niekto zvonku zakričal.

Mama ma ešte stihla skryť za kabáty ale seba už nezachránila. Zobrali si ju so sebou. Ja som zostala v šatníku a s plačom som počúvala, ako mi vraždia rodinu. Ako všetci kričia o pomoc a snažia sa utiecť. Práve sme mali rodinnú oslavu, keď k nám vtrhli. Mama sa so mnou skryla tu v šatníku, ale aj tak si ju našli a odviezli. Začula som posledný výkrik a potom už len hrobové ticho. Ja jediná som prežila.

PO ŠTRNÁSTICH ROKOCH:

„Ty malá štetka,“ stihol povedať ešte pred tým, ako som mu vrazila drevený kôl rovno do srdca. Nechala som ho tam, kde ležal a dala sa na odchod domov. Nikto ho tam nenájde a bez svojho prsteňa aj tak ráno zhorí. Na svete je o jedného upíra menej.

Doma som si dala sprchu a ľahla si späť do postele. O siedmej mi zazvonil budík a ja som sa začala chystať do práce. Pracujem ako lekárka v miestnej nemocnici. Áno, cez deň som milučká lekárka, ale v noci sa zo mňa stáva najnebezpečnejšia lovkyňa upírov.

Keď som mala deväť rokov, upíry mi vyvraždili rodinu. Ja jediná som zostala nažive. Vtedy som sa zaprisahala, že zabijem každého upíra zo skupiny, každého kto tam vtedy bol. Bolo ťažké vyhľadať si ich všetkých. Bolo ich dvanásť a tento, ktorého som zabila dnes v noci, bol piaty. Na koniec si chcem nechať ich vodcu. Toho čo zabil moju matku.

Po tej osudnej noci som sa dostala do detského domova, keď som z neho vyšla, našla som si prácu a sama som si našetrila na školu a byt. Ťažko som drela, ale vyplatilo sa mi to. Teraz keď mám 25 rokov, mám byt aj prácu a už sa nemusím báť.

Každú noc od svojich 20 rokov sa snažím chytiť a zabiť ich. Pomstiť sa. Ale je to ťažké. Nie vždy sa mi to podarí tak, ako sa mi to podarilo dnes v noci. S väčšinou musím bojovať, ale všetkých doteraz som zničila. Ak očakávate, že títo upíri sú ako tí z Twilight, musím vás bohužiaľ sklamať. Dajú sa zničiť, ale len ak im zapichnete drevený kôl do srdca. Títo upíri nie sú ako „Edward“. Sú nemilosrdní a krvilační. Urobia čokoľvek, len aby dostali to, čo chcú – krv. Ľudskú krv. Ak si vás vyberú ako svoju obeť, už im neuniknete. Buď vás zabijú „nežne“ alebo „drsne“.

Nežne znamená, že vás zvedia a vy umriete v rozkoši.

Drsne znamená, že vás uštvú strachom a vy samy budete prosiť, aby vás zabili.

O deviatej večer mi padla a ja som sa vybrala domov prezliecť sa a namaľovať. Chodím do klubov, v ktorých by mohli byť tí hajzli. Keď som si ich vyhľadala našla som si ich fotky, mená a kam chodia večer. Dnes bude na rade šiesta obeť mojej vendetty.

Uvidela som ho okamžite, ako som vošla do klubu. Sedel pri bare a ja som si išla sadnúť vedľa neho. Hneď ako som si sadla, začal si ma obzerať. Mala som na sebe len minisukňu, sandáliky na podpätku a tričko, ktoré ledva zakrývalo to, čo malo. Z jeho pohľadu som tušila, že si ma vybral ako svoju obeť. Ironické je, že obeťou bude on.

„Jednu vodku, pre dámu,“ objednal mi a ja som sa naňho žiarivo usmiala.

„Ďakujem,“ poďakovala som a zvodne sa usmiala.

Vypili sme si pár pohárikov, keď mi zašepkal do ucha:

„Čo keby sme šli ku mne?“ snažila som sa tváriť dosť pripito a preto som sa zachichotala a prikývla.

Keď sme prišli k nemu, tušila som, že je zástancom „nežného“ vraždenia a preto som sa naňho okamžite vrhla. Nadšene začal na moje bozky reagovať a vášnivo sa so mnou hodil na posteľ. Naposledy som ho pobozkala a zabodla mu kôl do hrude.

„Prečo?“ zasipel.

„Pretože ste mi vyvraždili rodinu,“ odpovedala som mu.

Odišla som domov, osprchovala som sa a ľahla som si spať.

MEDZITÝM NA TAJNOM STRETNITÍ:

„Tá malá štetka nám už vyvraždila polovicu klanu. Musíme to zastaviť,“ ozval sa prvý hlas.

„Nie nemusíme,“ odporoval mu druhý.

„Chlapi sa už začínajú báť. Nevieme prečo to robí.“

„Ale vieme. Pamätáš sa na to rodinné stretnutie, kde sme vyvraždili tú rodinu?“ spýtal sa druhý hlas prvého.

„ Áno, pamätám sa. Ale veď sme predsa vyvraždili každého,“ odpovedal prvý hlas.

„Zdá sa, že nie každého,“ povedal potichu druhý hlas.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování