OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Epilóg



Zúfalá - EpilógA tak žili ďalej

Epilóg

Sam bezcieľne blúdila po sále.

Sama pre seba sa usmievala. Odvšadiaľ sa ozývala tanečná hudba. Hostia sa bavili na parkete. Každý chcel zdieľať kúsok šťastia, ktoré okolo seba šírili Jared s Nataly. Sam prišla až k zábradliu na terase. Tvár nastavila zapadajúcemu slnku. No vzápätí sa pozrela na svojich priateľov. Na rodinu.

Nataly doslova žiarila. Kto by si bol pomyslel, že pod všetkými tými šialenými farbami má v skutočnosti ryšavé vlasy. Za posledné mesiace si nechala vyrásť svoje dúhové experimenty. Tvrdila, že ako manželka a budúca matka by mala pôsobiť serióznejšie. Avšak Sam vedela, že Nataly nebola tehotná. Takisto vedela, že milovala ten pocit odlišnosti. Preto jej Sam kúpila niekoľko zaujímavých farieb na vlasy a dala jej ich ako svadobný dar. Ak by mala pocit, že manželstvo s jej bratom je príliš nudné. Aj keď jej rodina bola akákoľvek, ale nikdy nebola fádna.

Za posledné mesiace sa s nimi opäť dokázala zblížiť. Otcovi síce ešte nedokázala úplne dôverovať a vždy bola pripravená dopočuť sa správu o matke, ktorá sa vrútila k závislosti, no aj tak... Snažili sa. Všetci. A to bolo viac, než čo robili posledných desať rokov. Zanechávalo to v nej dobrý pocit.

„Nemala by si byť na parkete?“ ozval sa vedľa nej Adam.

Usmiala sa a automaticky prešla k nemu. Vytiahla sa na špičky a pobozkala ho na pery. Ruku jej položil zozadu na šiju. Pridržal si ju dlhšie. Akoby si užíval jej spoločnosť. Rovnako, ako ona tú jeho. Keď sa odtiahli, obaja boli zadýchaní a oči im zvláštne žiarili. Keďže Sam si už pred nejakým časom vyzula lodičky, teraz musela mierne zakláňať hlavu, aby na Adama dobre videla.

A páčilo sa jej všetko, čo videla.

Kedysi si myslela, že muž v obleku znamenal problémy. Teraz by platila, len aby mohla Adama častejšie vidieť v saku a kravate. Stačil jediný pohľad a prepádali ju nemiestne myšlienky. Túžila po tom, aby sa mohli len tak niekam vytratiť. Aspoň na pár minút. Aby mohli byť spolu.

Adam jej položil ruku na líce. Pritúlila sa k nemu. „Smiem prosiť?“

Úplne očarená prikývla.

Ani sa nenazdala a viedol ju na parket. Kapela sa rozhodla hrať niečo pomalšie. Nechala sa Adamom objať. Ich držanie nebolo celkom podľa pravidiel. Bola si istá, že Adamova ruka nemala byť tak nízko. A jej hlava nemala spočívať na jeho hrudi. No všetko ostatné bolo ako vystrihnuté z inštruktážneho videa o spoločenských tancoch. Ako sa ukázalo, Adam oplýval mnohými talentami. Jedným z nich bol aj tanečník ukrývajúci sa v jeho tele.

„Myslím, že ty si mal Jareda učiť tancovať. Bol by si úspešnejší ako ja.“

Adam sa zasmial. „Som si istý, že by ste sa na nás spolu s Nataly ešte dlho zabávali.“

Ani sa nesnažila zakryť fakt, že uhádol jej úmysly. „Ale keby si mu postúpal po nohách, bola by som ti ešte vďačnejšia. Prisahám, že veľký palec na pravej nohe si ešte niekoľko mesiacov nebudem cítiť.“

„Nesťažuj sa. Obaja vieme, že by si mu pomohla znovu.“

Neodpovedala. Nemusela. Adam ju poznal dostatočne dobre na to, aby odhadol jej správanie. Jared bol jej brat. Vždy mu bude ochotná pomôcť. Aj keby to malo znamenať, že skončí so zlomenými palcami kvôli nepodareným lekciám tanca.

„Dúfam, že to Nataly ocení. Vďaka mne nebude mať polámané všetky palce. Len niektoré.“

„Si skvelá priateľka,“ skonštatoval Adam s úsmevom.

Sam sa viac zavŕtala do jeho hrude, aby mohla obdivovať jeho parfum.

A nielen ten.

„Tá najlepšia,“ zašepkala Sam. Nič viac k tomu nedodala.

Nataly bola viac ako len priateľka. Otvorene ju nenazvala sestrou len preto, lebo vedela, ako veľmi sa Nataly toho slova desí. V jej minulosti sa niečo stalo. Súviselo to s tým, prečo niekoľko dní po návšteve rodiny strávila plačom. Nebola pripravená o tom hovoriť. No Sam sa uistila, že keď raz príde ten čas, bude mať Nataly za kým ísť.

Jej premýšľanie prerušila ruka, ktorá zrazu potľapkala Adama po pleci.

„Môžem ti na chvíľu uniesť Sam?“

Pri zvuku hlasu svojho otca sa usmiala. Odtiahla sa od Adama. Najskôr však venovala bozk jeho lícu. Potom sa ponorila do otcovho objatia. Dlho trvalo, kým sa pri ňom úplne uvoľnila. Ale teraz dokázala dôverovať jemu i jeho schopnostiam natoľko, aby sa ním nechala viesť.

Nataly už za sebou mala tanec s otcom, ale veľmi rýchlo zistila, že jeden tanec nestačí. Zodvihla hlavu. Jared práve tancoval s mamou a na niečom sa spolu smiali. Na kraji parketu zahliadla Lucy, ako vyčkáva na svoju príležitosť. Sam sa pohľadom vrátila k mame. Už nebola krásna. Nie ako kedysi.

Dlhoročné užívanie liekov a pitie sa na nej nezmazateľne podpísali. No vyžaroval z nej pokoj. Sebaistota. Vďaka tomu bola doslova nádherná. Sam na ňu bola nesmierne hrdá. Nebolo to síce dokonalé. Boli horšie i lepšie dni. Tých lepších bolo čoraz viac. Jej matka sa stávala tou ženou, ktorou bola kedysi. A možno aj lepšou.

Konečne bola schopná vidieť niektorých ľudí takých, akí boli. To platilo aj pre jej sestru Sally. Opäť prišla pýtať peniaze. A po prvýkrát nedostala nič. Bola odmietnutá. Keď sa o tom Sam dozvedela, doslova sa nadnášala hrdosťou. Ľutovala len jediné – že tam nemohla byť, aby videla výraz v tvári tety Sally, keď dostala košom.

„Vyzerá spokojne,“ ozval sa jej otec.

Sam vedela, že nehovorí o Jaredovi.

Aj napriek rozvodu a všetkému, čo sa medzi nimi odohralo, mu na nej stále záležalo.

Prežili spolu príliš veľa.

„Konečne bojuje naplno.“

„Vďaka tebe.“

Neodpovedala. Nie hneď. Najskôr si musela dať dokopy myšlienky.

„Možno je to aj vďaka mne,“ prisvedčila opatrne, „ale keby sama nechcela, nikdy by sa na nohy opäť nepostavila. Takže mi nepripisuj všetky zásluhy. Tie moje sú v porovnaní s tým zvyškom zanedbateľné.“

Otec sa na tom zasmial. „Niekedy pomôže aj odpustenie. Ja by som o tom mal niečo vedieť.“

Sam sa usmiala. Vedela, že jej otec nepriamo ďakuje aj za seba. Hoci si nemyslela, že jej odpustenie bolo niečo, za čo by mal špeciálne ďakovať. No nič z toho nevyslovila nahlas. Jaredova svadba naozaj nebolo miesto, kde by mala začínať ťažké rozhovory o rodine a citoch. Na to jej stačia poobedia s pánom Sandersom. Už sa tešila na ďalší deň. Ten klebetný starý kocúr bude chcieť počuť všetky podrobnosti.

Aj keď odmietal prísť na svadbu osobne.

Nabudúce bude musieť byť neoblomnejšia. Avšak nesmie to preháňať. Po tom všetkom, čo sa stalo s Johnom, sa len veľmi opatrne vracal k svojmu predchádzajúcemu entuziazmu. Akoby časť jeho duše odišla so synom. Vyčítal si to. Žil v presvedčení, že išlo o jeho osobné zlyhanie. Čiastočne to možno bola pravda. No Sam si predsavzala, že jeho zmýšľanie zmení. Kvôli jednej chybe, akokoľvek veľkej, sa nesmie vzdávať.

Možno ho presvedčí, aby spolu išli do divadla.

„Niekedy ma prekvapuje, koľko sily a pochopenia v sebe máš.“

Tými slovami ju otec opäť vrátil do prítomnosti.

Stále mierne vykoľajená pokrčila plecami. „Ja som len ťažko dokonalá. Predsa nebudem trestať svojich blízkych tým, že niečo podobné budem očakávam od nich. Až príliš ich milujem na to, aby som ich súdila.“

Vtedy sa otec sklonil a pobozkal ju na čelo.

V tej chvíli sa cítila, akoby mala päť rokov. Nikde nebolo bezpečnejšie než v otcovom náručí.

Tento ich tichý moment sa rozhodla prerušiť Liz. Kým si stihol niekto z nich uvedomiť, čo sa deje, Liz už ťahala Sam za sebou. Po ceste bľabotala niečo o kvetoch. Sam si domyslela, že Nataly sa práve chystala hádzať kyticu. Osobne nerozumela tomu zvyku. Na čo ničiť dokonale krásnu kyticu tým, že ju bude niekam hádzať.

Lenže toto nebola jej svadba.

Miesto toho dovolila Liz, by s ňou robila, čo chcela. V svetlomodrých družičkovských šatách, tých istých, ktoré mala oblečené Sam, nevyzerala ako malá princezná. Vyzerala ako mladá dáma. Sam sa ešte stále zvieralo hrdlo dojatím, keď sa na ňu pozerala. Jej sestrička už nebola dieťaťom. Dospievala. Hľadala si vlastnú cestu.

A Sam, hoci ju to stálo veľa síl, jej to dovolí.

No uistí sa, že vždy bude nablízku.

Aby ju mohla chytiť, ak by náhodou zakopla.

Liz ju dotiahla až ku skupinke niekoľkých žien a dievčat v rôznom veku. Niektoré z nich Sam nepoznala, na iné sa usmiala. Prekvapilo ju, že sa medzi ne postavila aj Liz. Dokonca dobehla aj Amelie. Podľa všetkého to obe vnímali len ako zábavu. Sam očami hľadala Adama. Stál obďaleč. Na niečom sa smial spolu s Jaredom. Očami prechádzala po celej jeho postave.

Jej sústredené pozorovanie zrazu čosi vyrušilo.

Zboka jej do tváre čosi narazilo. Vyhodila rukami. Práve včas, aby zachytila to niečo, čo ju predtým zasiahlo. Uprela na to pohľad. Vyzeralo to ako kytica, ktorú predtým držala Nataly. Zodvihla hlavu. Nemýlila sa. Bola to presne tá istá kytica. Podľa všetkého ju práve ona chytila. Na základe pohľadov ostatných to muselo niečo znamenať.

Nataly zatlieskala. „Sam! Takže o rok budeš nevesta ty!“

Sam sa zadívala na Adama. Už aj on si všimol kvety v jej rukách.

Záhadne sa usmieval.  

„Adam, vraj ma máš do roka požiadať o ruku!“ zvolala na neho spontánne.

Niekoľko hostí sa zasmialo.

Adam sa jej slov nezľakol. „Na čo čakať rok? Veď kyticu už máš.“

Potom k nej podišiel. Kým stihla niečo odvetiť, schytil ju do náručia. A potom ju pobozkal. Sam si prestala všímať ostatných. Aj keď sa na nich najskôr všetci pozerali. Teraz boli len oni dvaja. A kytica, ktorú práve medzi sebou lisovali. Nezáležalo im na tom. Boli stratení vo svojom bozku.

Ostatní si mysleli, že je to znamenie. Svadba bude. No Sam a Adam ešte nevedeli. Nehovorili o budúcnosti. Nie tak, ako iné páry. Nič si neplánovali. Dovolili všetkému, aby to plynulo po svojom. Ich vzťah. Spoločne strávený čas. Všetko. Boli súčasťou života toho druhého. Mohli sa na seba spoľahnúť. Verili si. Preto s ním mohla žartovať aj o žiadosti o ruku. Uvedomovala si totiž, že raz príde. Naučila sa veriť tomu, čo cíti. Dôverovala aj sebe.

To on ju to naučil. Aj keď mu to trvalo dlho.

Adam ju miloval. Zo všetkých si vybral ju. Nerozumela celkom, prečo to tak bolo. Ale o ničom nepochybovala. Bol to jej muž. Človek, ktorému verila viac, ako sama sebe. Jej druhá polovica. Milovala ho. Celým srdcom. A vďaka tomu cítila neuveriteľnú ľahkosť.

Odtiahli sa od seba. Dotýkali sa čelami.

V Adamových očiach videla všetko. No najmä v nich videla seba. Pre neho bola jediná. A to jej stačilo. Nepotrebovala uistenia. Nežiadala plány. Pretože obaja mali voľnosť. Ak sa rozhodnú niečo urobiť, prosto to urobia. Spoločne.

A ako povedal Adam – nemusia čakať rok.

Kapitola 46.


Všetko sa raz skončí. Dokonca aj tento príbeh, hoci v niektorých momentoch to vyzeralo dosť beznádejne.

Písať príbehy zo skutočného života je jednoduché i náročné zároveň. Je jednoduchušie postavy písať podľa niekoho. Ani si neuvedomíte ako a zrazu sa pristihnete pri tom, že do svojich postáv vkladáte samých seba. Myslím, že ja ešte dlho nebudem schopná priznať, kde sa končím ja a kde začala Sam. Rovnako ako aj iné postavy. Ja som z tých šťastnejších a musím priznať, že mám svoju Liz aj svoju Nataly. Tie, o ktorých hovorím, to vedia. A ďakujem im za všetko.

Adam je síce výtvor mojej fantázie, no tak tam vonku niekde je nejaký Adam, ďakujem mu za inšpiráciu. Adam aj Sam ešte dlho ostanú v mojom srdci. Vedeli ste, že sú jeden z mála párov, ktoré si naprieč všetkými mojim príbehmi vyznali lásku slovne?

Tento príbeh som začala písať len z náhleho popudu. Potrebovala som niečo iné. Hoci na začiatku som si myslela, že to bude ďalšie fantasy, moja milá ratolesť Ner mi veľmi jasne povedala, že do tohto príbehu to nemusím tlačiť. Som rada, že som ju poslúchla. Možno si to neuvedomila, ale ovplyvnila naozaj všetko.

Čo sa týka štatistiky, prvá kapitola tohto príbehu sa objavila 17. 4. 2017 a epilóg presne o 151 dní neskôr. Na svoju dĺžku som tento príbeh napísala naozaj rýchlo. A tento príbeh bol dlhý a rozsiahly. Pretože po dopísaní poslednej bodky mal pesne 137 910 slov na 278 stranách vo Worde. Bude trvať dlho, kým toto niečím prekonám. Pretože nič nedokáže autora zamestnať viac ako emocionálny vývin naozaj zložitej postavy. A Sam bola a je zložitá. Podobne ako my všetci.

Posledné venovania patria verným čitateľkám. Perla, Blacky, Pioggia, SunShines a kamik. Vy ste to so mnou vydržali. Prežívali všetko s postavami. Vďaka vášmu nadšeniu som písala doslova s ľahkosťou. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa všetko komplikovalo, ja som našla riešenie. Kvôli vám. Pretože pre vás bola Sam taká dôležitá. Znamená to pre mňa nesmierne veľa a keby som mohla, všetky by som vás objala.

Možno sa pýtate, čo príde teraz. Sama neviem. Nápadov mám veľa, niektoré fantasy a iné z reálneho života. Pravdepodobne sa rozhodnem tesne predtým, ako začnem niečo písať. Tak to býva väčšinou vždy. Nevylučujem nič. Možno prídu džinovia, možno mŕtve duše a možno aj mafiáni. Jeden nikdy nevie.

Ďakujem za všetko. Snáď sa stretneme pri ďalšom mojom príbehu.

Lili :-*



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Epilóg:

7. LiliDarknight webmaster
18.09.2017 [20:31]

LiliDarknightSunShines, ja viem, na začiatku to vyzeralo so Sam všelijako, ale prešla naozaj dlhú cestu a svoj HE si naozaj zaslúžila. Emoticon
Som rada, že ťa príbeh tak nadchol. Ďakujem za komentár aj za podporu. Veľa to pre mňa znamená. Emoticon

6. SunShines
17.09.2017 [12:46]

Ó Lili! To bol ten najkrajší koniec! Emoticon Emoticon Emoticon
Na začiatku som sa bála, že sa Sam svojho happy end-u nedočká, ale to aký pokrok spravila počas tých kapitol je neskutočné. A ako sa ten pokrok u nej preniesol do všetkého ostatného, do vzťahov a do každodenného života.
To ako dokáže veriť Adamovi, vychádzať s Jaredom a dokonca dáva šancu aj svojim rodičom. To by Sam zo zzačiatku nedala bez toho, aby trpela.
Tento príbeh je úplne famózny a to, že bol z reálneho sveta mu ešte pridalo na sile (aj keď ty to dokážeš vložiť aj do fantasy). A hlavne, ja ti ďakujem, že som si ho mohla prečítať! Emoticon

5. LiliDarknight webmaster
15.09.2017 [22:57]

LiliDarknightPioggia, neboj sa, aj mne všetci prirástli k srdcu a budú mi nesmierne chýbať. Ale tak dala som im ten najlepší koniec, aký len mohli dostať a myslím, že to nateraz stačí. Emoticon
Som rada, že na teba príbeh tak veľmi zapôsobil. Ďakujem za komentár a za podporu, ktorej sa mi od teba dostalo. Nesmierne si to vážim. Emoticon

Blacky, aj mne sa týmto príbehom bude smutno. Bol iný ako čokoľvek, čo som doteraz napísala. Pretože bol taký obyčajný. Žiadni vyvolení, žiadne zachraňovanie sveta. Len každodenné problémy a snaha robiť čo najlepšie rozhodnutia. Čo poznáme všetci až príliš dobre. Emoticon
Bonusová kapitola by síce bola super, ale nemyslím si, že ju niekedy napíšem. Pre mňa bol tento epilóg ukončením. Tou najlepšou bodkou. A bez toho, aby mi pri písaní stŕpli zuby z tej sladkosti. Emoticon
Ďakujem za komentár aj za podporu. Emoticon

4. Blacky
15.09.2017 [22:49]

Ach boze, to bolo krasne. Nadherny pribeh. tak ludsky. budem mi za nimi smutno. Riešili tak skutočne problemy. Nebolo to len o laske, bol to krásny pribeh o ludských chybách o nedokonalosti a kráse zivota. Uplne nádherne. Tie ich myslienkove pochody a rozvoj ktorým si postavy presli pocas pribehu. Najlepsi koniec vobec! To ako si slubili bez skutocnej ziadosti ze sa vezmu. Ach. Zeriem Adama a Aj Sam túto jej stastnu a bezproblemovu verziu.
Bude mi za nimi smutno. Chcelo by to bonus o par rokov neskor kde by uz mali deti, aspon jednu kapitolu, kde by Sam uplatnila svoje dobre a milujuce srdce.ach, viem ze to nenapises. Ale nevadi ja ich solu aj tak vidim ako riesia banalne problemy zivota s detmi a ako sa stale miluju a Adam je uplne az na zabitie stou jeho logokou a videnim do jej hlavy. ach, bude mi to chlapcisko a aj jeho humor co mali s Jaredom chybat. vsetci budu ale uz sa tesim na dalsi pribeh od teba.

famozne. uzastne a ten neprecukrikovaný koniec je ako som pisala najbombastickejsi. stale je tam dost reality aby cloveku nezlepilo creva. koncim uz. idem sa usmievat ako debil Emoticon

3. Pioggia
15.09.2017 [20:36]

Mám slzy na krajíčku a neviem sa rozhodnúť či preto že tá kapitola bola tak krásna alebo preto že bola posledná Emoticon Emoticon Emoticon Môžeš si byť istá že túto poviedku si ešte veľa krát prečítam pretože mi všetci v nej prirástli k srdcu ... Chcela by som byť taká obetavá a dobrosrdečná ako Sám a raz by som chcela spoznať takého chalana ako je Adam ... Ktovie možno budem mať šťastie Emoticon Každopádne bolo krásne prečítať si príbeh tak naplnený citmi... Núti to človeka premýšľať o svojom správaní k ostatným ľuďom a celkovo o živote... Emoticon Ok tu končí môj filozofický duch Emoticon A už asi len dodám že moc ďakujem za venovanie a veľmi sa teším na tvoje ďalšie dielo... V tom momente ako sa tu objaví prvá kapitola budem opäť tvoja verná čitateľka Emoticon Emoticon Emoticon

2. LiliDarknight webmaster
15.09.2017 [17:08]

LiliDarknightPerla, som nesmierne rada, že na teba príbeh tak zapôsobil. Ja som sa celý čas snažila dokázať, že v príbehu nemusí byť nutne akcia, aby sa tam niečo dialo. Takže som vsadila na emócie a podľa tvojho komentára usudzujem, že sa mi to darilo. Emoticon
Vieš, za každou postavou je nejaký príbeh. Za Nataly. Za Jaredom. Za všetkými. Ale v tomto prípade bola dôležitá Sam. Hlavne to, ako sa dokázala zmeniť v príbehu tých 46 kapitol. A keďže aj ostatné postavy mali svoj koniec, nemyslím si, že o niektorej budem písať. Aj keď o Nataly mám v rukáve veci, o ktorých som nemala priestor hovoriť. Emoticon
Za postavami bude smutno aj mne.
Veľmi pekne ďakujem za komentár aj za podporu. Veľa to pre mňa znamená. Emoticon
Hm, tie tvoje nápady... Zaujímavé nápady. Emoticon

1. Perla přispěvatel
15.09.2017 [15:51]

PerlaAni nevieš, aké náročné je pre mňa poskladať myšlienky do nejakého uceleného komentára, pretože po tomto závere by sa patrilo vyjadriť sa k celku, nielen k epilógu, ktorý bol dokonalejší, než som si len predstavovala.

Začnem asi tým,že: Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Škoda, že tu ne je smajlík, ktorý by skladal klobúk z hlavy, pretože ja skladám môj imaginárny lobúk pred tebou, za všetky tie emócie, ktoré si do príbehu vložila a o ktoré si ssa s nami podelila.
Vieš, že teraz normálne ľutujem, že som si neznačila, pri ktorej každej kapitole som plakala? Či už od šťastie alebo smútku?
Sam mala dlhú cestu a síce som stále verila, že ju niekde na konci čaká šťastie, boli chvíle, kedy som si myslela, že to šťatie bude na úkor niečoho iného. Som neskutočne rada, že som sa mýlila a že to všetko dobre dopadlo.

Príbeh sa niesol v rovnako emočne nabitch kapitolách, pretože nebola časť, po ktorej by som si povedala, že sa tam nič nedialo. Aj keď sa našla pokojnejšia kapitola, emócie, ktoré som z nej cítila, ma stále dostali. A presne takto si predstavujem dokonalý príbeh. Taký, ktorý ma donúti smiať sa aj cez slzy, ktorý vo mne vyvolá rozporuplné pocity (čo pri jej rodičoch bolo neraz) a hlavne taký, ku ktorému sa znova vrátim, len aby som to dobrodružstvo zažila so Sam znova.

Páni, táto Sam, ktorá samovoľne pobozká Adama je diametrálne odlišná od tej z pvej kapitoly. Akoby to ani nebola ona, len nejaký jej odraz,ktorý mal na chvíľu vládu nad jej telom.

Je super, že ťa Ner presvvedčila, aby z toho nebolo fantasy, pretože takto to malo ešte väčšiu hodnotu. Toto dielo je podľa mňa skvelou motiváciou pre ľudí, ktorí si prechádzajú v živote ťažkosťami, pretože nkdy nie je tak zle, aby človek nevedel nájsť riešenie. A Sam ho našla sama, viac-menej bez pomoci ostatných, vďaka čomu si ju vážim ešte viac.

Bude mi za týmito postavami smutno, no nedá mi nepodotknúť, že už posledných pár kapitol mám taký pocit akoby nám mohla Nataly poskytnúť jej vlastný príbeh? Emoticon Emoticon Myslím totiž, že za jej rodinou toho môže byť oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá, ale na druhej strane, ja vidím príbehy za všetkými postavami, takže.. Emoticon Emoticon Emoticon

Ešte raz ti veľmi pekne ďakujem za tento príbeh, teraz už len budem čakať, kedy sa dočkam dňa a potom podpisu v knihe. Emoticon Čo ty na to? Samé dobré nápady. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]


Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!