OurStories.cz ~ naše povídky - Básničky » Prekliatie mojej víly

07.04.2015 (18:00) • • Básničky • komentováno 1× • zobrazeno 1050×

Ako zvuk zlomenej harfy,

rozlieha sa okolitým miestom

jej teplý dych,

čo rozkazoval vodám.

Prirodzene s dlaňami v lone

pozoruje prírodu okolo seba

a uvažuje o neistom.

O srdciach, čo zlomili sa pod ťažkými lásky krídlami.

Stratená medzi nebom a zemou.

Nič lepšie jej nemohlo napadnúť.

Oči hlboké upiera do neznáma.

Pýta sa: bude niekedy aj ona cítiť?

Celý ten čas, čo pozorovala svet,

si nedokáže spomenúť...

Previnilo skláňa hlavu,

hľadá správnu odpoveď.

V kútiku srdca ju však dávno pozná.

Nedokáže prestať myslieť na vlastné šťastie

a lákavé potešenia odoprieť.

(Jej chladivé srdce otupuje bolesť...)

Nepociťuje ťarchu času.

Nemá smäd.

Nestojí o ľudské pocity...

tak prečo má potrebu sa takto mučiť?

Po láske z knižiek tak veľmi túžila.

Avšak hlúpa hrdosť ju zráža neustále naspäť.

Zväzuje jej ruky a jej ľahkomyseľnú

myseľ neúprosne prebúdza.

***

Víla s pôžitkom obzerá si svoje dielo.

Tvár má zahalenú temným úsmevom.

Nájsť svetlo a priniesť nádej s vierou?

Len blázon verí nepodložením mýtusom.

Aj ona bola blázon -

v spravodlivosť naivne verila,

v oslobodenie plná nádeje dúfala,

... úpenlivo prosila.

Všetko však bolo márne.

Život jej predložil ďalšiu lekciu.

Že žiť bez poslania nemá zmysel.

A tak víla ďalej kántri ľudské sny.

Aby upozornila na svoju prítomnosť, na to,

ako dopadnú tí, čo dúfajú.

V hĺbke duše však volá z plných pľúc svojho spasiteľa,

toho, kto ju vytrhne z večnej tmy,

pred nekonečným utrpením zachráni.

No chlácholivý vietor jej doteraz šepká do uška...

(Spomeň si na tú starodávnu modlitbu.

A nebudeš viac stratená.)

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Básničky

Sdílet

Diskuse pro článek Prekliatie mojej víly: