OurStories.cz ~ naše povídky » Ochranca srdca - Kapitola 3.



Ochranca srdca - Kapitola 3.Ako je na tom Elyon?

Kapitola 3.

Keith ešte chvíľku stál bez pohnutia, no opätovné tiché zastenanie, ktoré by ani len nezačul, keby nestál tak blízko, ho prinútilo konať. Sklonil sa k postave, kľaknúc si na koleno. Meč vrátil na jeho miesto na boku, no bol stále v strehu, ak by ho musel použiť.

S hnevom, ktorý ho zachvacoval, sa snažil jednať čo najjemnejšie. Dievčina sa chúlila na zemi akoby sa snažila chrániť. Opatrne sa ju snažil otočiť, aby si ju prezrel, no len čo tak urobil, s bolestným zavitím sa vrátila do rovnakej polohy. Zamračene ju obišiel, fakľu skláňajúc nižšie. Keď zbadal tie hlboké rany križujúce jemnú pokožku na chrbte, zovrel drevo v dlani ešte mocnejšie, až sa na zem vzniesli drobné triesky. V duchu to však považoval za krk aspoň jedného z tých anglických psov.

Aby dievča ešte viac nesužoval, sklonil sa až tesne k jej tvári. Myslel, že upadla do mdlôb, ale mýlil sa. Keď jej tiene plameňa dopadli na tvár, pomaly pootvorila oči. Akoby jej aj to slabé svetlo spôsobovalo neznesiteľné muky. Lenže on aj v tom mizernom svetle videl nádhernú zelenú farbu tých studničiek, teraz skalenú neuveriteľnými mukami. No najviac ho zarazilo niečo iné, čo tam zbadal. Okrem bolesti tam možno mal nájsť strach, či nenávisť, ale bola tam len ľútosť. Nič viac a nič menej. Od hnevu pevne zatínal sánku. Keby tých Angličanov teraz dostal pod ruku, prežili by muky niekoľkonásobne prevyšujúce tie, ktoré spôsobili tomuto dievčaťu.

Keď sa prudko nadýchol v snahe prinútiť sa urobiť aspoň niečo, stalo sa niečo, čo by očakával najmenej. Dievčina, doteraz vyzerajúca akoby jej do tváre dúchala samotná smrť, sa s prekvapivou silou ešte viac prikrčila a odsunula sa od neho takmer na dva kroky. Až teraz prejavila skutočný strach.

„Nie, neboj sa ma. Som Keith, tvoja teta ma posiela,“ snažil sa ju upokojiť. Ani netušil, kde sa to v ňom zobralo.

Odrazu ho upútalo ešte niečo iné. Zazdalo sa mu, akoby sa snažila niečo vysloviť, no bola príliš slabá. Sklonil sa až k nej, ucho pritisnúc takmer až k jej perám. No namiesto slov začul len tiché chrapčanie. Musí jej pomôcť. A veľmi rýchlo.

Prudko sa vztýčil, zahľadiac sa na svojich spoločníkov. Merill aj Colin sa tvárili pekelne. Medzi sebou zadržiavali tú ženu, ktorá vyzerala, že sa neudrží na nohách, v tvári červená od plaču. Inokedy by sa mu jej slabosť hnusila, ale teraz nie. Dopekla, veď on bol muž a mal čo robiť, aby ustál pohľad na takú krutosť.

„Neviem, čo je pre vás toto dievča, ale dostal som za úlohu priviesť ju k jej tete na Vysočinu. Lenže v tomto stave to nepôjde. Je tu nejaké miesto, kde by sme boli v bezpečí?“

Žena začala urputne kývať hlavou. „Je, je tu také miesto. Duane už pripravil voz. Tušili sme, že Elyon nebude vládať sedieť na koni. Ale toto... ona... ja... totiž...“ vzlykala.

Keith zamračene kývol na Colina, ktorý jej stál bližšie. Pochopil. So zaťatou sánkou kývol na súhlas a vyzdvihol si ju do náručia. Tak prepadla zármutku, že ani nenamietala.

„Merill, potrebuje ťa,“ povedal druhému. Ale ani nemusel, lebo to sa už jeho druh rozhýbal, aby pokľakol na jedno koleno k dievčine. Ak bol niekto, kto dokázal robiť zázraky a vyliečiť niekoho, kto má smrť na jazyku, bol to práve Merill. Len dúfal, že aj tentoraz sa mu to zdarí.

„Ako dlho je tu zavretá?“ spýtal sa, keď sa na dievča zbežne pozrel. Aj on si musel všimnúť jej neprirodzene vychudnuté ruky a nohy.

Žene trvalo sotva okamih, kým sa zmohla na odpoveď. „Dnes je to pätnásty deň odkedy ju tu uvrhli.“

Ak ho to aj prekvapilo, zachovával si kamenný výraz tváre. Iba Keith videl, ako pevnejšie zovrel sánku. Odkedy sa musel prizerať, ako mu na smrť dobili sestru, cítil sa povinný chrániť všetkých okolo seba. Aj keby o to nestáli.

„Kedy sa vráti tvoj manžel, žena?“ pýtal sa, keď dievčaťu odhŕňal z tváre vlasy, aby sa prizrel jej ranám. Hoci v tom dotyku nebolo ani náznaku niečo iného ako starosti, Keithom myklo.

Žena sa začala zmietať v Colinovom náručí, no keď zistila, že jej to nepomôže, prestala. „Každou chvíľou môže byť naspäť. Preto ju musíme dostať do...“ Odmlčala sa. „Proste preč.“

Keith k nej o krôčik pristúpil. „Kam, žena? Hovor!“ rozkázal.

Žena sa trochu prikrčila, no aj napriek tomu mu uprene pozerala do očí. „Duane žije v lesoch aj so svojou manželkou. Vedľa neho je opustená, stará stodola. Rozhodli sme sa tam uchýliť na čas, kým... nebudeme vedieť ako ďalej.“

Kývol jej, otočiac sa späť k dievčine ležiacej na zemi. „Merill, vezmem ju.“

Jeho druh bez jediného slova vstal a prebral od neho fakľu. Keď sa Keith už-už skláňal k jej krehkému telu, chytil ho za plece. „Buď opatrný. Prežila toho viac, než obaja tušíme.“

Len zachmúrením odpovedal na jeho tiché varovanie. Na to už vsúval ruky pod zúbožené telo dievčaťa. Snažil sa byť jemný, no len čo ju pomaly zodvihol do svojho náručia, zasykla od bolesti. Následne sa mu už bezvládne zložila na ruky. Jej hlavu si oprel o plece a snažiac sa ju tisnúť k sebe čo najmenej, otočil sa späť k žene.

„Teraz, žena...“ No ona ho prerušila:

„Kenna. Moje meno je Kenna.“

Netrpezlivo jej kývol hlavou. Akoby na tom záležalo. „Dobre, tak teraz, lady Kenna, nás veďte k tomu starcovi s vozom.“

Žena bez ďalších protestov niečo pošepla Colinovi do ucha. Ten sa vybral smerom odkiaľ prišli. Po celú cestu si tí dvaja niečo šuškali, no Keith nepočul nič z ich rozhovoru. Po pravde sa oň nezaujímal. Staral sa len o bezvládne krehké telo, ktoré teraz opatrne niesol. Snažil sa byť jemný a nehýbať s ňou, no nedarilo sa mu to. Pri každom kroku, ktorý urobil, sa bolestne mykla, no neprebrala sa z mdlôb. Ale až keď vošli do hornej, lepšie osvetlenej chodby, všimol si jej nápadne červenú tvár zafúľanú od blata a špiny. Ani si nemusel dlho hádať, čo to znamená. Dievča malo horúčku. Potichu zaklial. Akoby toho nebolo aj bez toho dosť.

Cesta za hradby sa mu zdala až nekonečne dlhá. Neustále sa musel presviedčať, že keby bežal, nikomu by nepomohol. A tým menej dievčine vo svojom náručí. Preto len ticho načúval krokom svojich druhov a s každým ďalším to v ňom vrelo viac a viac.

Upokojil ho až chladný nočný vzduch. Keď zastal pred stajňami, bol schopný opäť triezvo uvažovať. Všimol si starý voz, na ktorom bola slama ako náhrada lôžka. Bol dostatočne veľký a vedľa neho postával starec. Bez pozdravu, či slovka vysvetlenia položil nehybné telo na suchú slamu, no otočil ho na bok. Pri tom sa snažil nevšímať si zhrozenie starca, ktorý si všimol stav dievčaťa.

Merillovi naznačil, aby sa zatiaľ o ňu postaral. Nemusel mu to hovoriť dvakrát. On sám ešte rýchlo schmatol uzdy všetkých troch koní a vybral sa k vozu. Colin vysadol na svojho žrebca, no žena, ktorá mu opäť nešetrne pripomenula, že sa volá Kenna, si vysadla k starcovi na kozlík, hoci tam nemali takmer žiadne miesto. Nestarel sa o to. Proste uviazal uzdy svojho a Merillovho koňa k zadnej časti voza a sám vyskočil na slamou vystlané drevo.

Bez slov sa s Merillom začali starať o dievčinu. Keith si vyzliekol nenávidenú anglickú košeľu a s veľkým zadosťučinením ju trhal na pásy, ktoré podával Merillovi. Zo sedlového vaku vybral mech s vodou a pomohol omývať krv z rán. Každé poranenie, ktoré odhalili pod roztrhanou látkou starých šiat, ho nesmierne zasiahlo. Hnev v ňou vrel stále väčšmi a len vďaka dlhoročnému výcviku sa dokázal sústrediť na rany dievčaťa.   

Keď sa Merill pustil do poranení na chrbte, musel sa odvrátiť. Len máloktorý muž by bol schopný vydržať bičovanie. Lenže toto dievča malo na koži aj staré jazvy. Takže to nebolo prvýkrát, keď bič dokončil to, čo začali ruky. Za uzdu pritiahol bližšie k sebe svojho žrebca a spoza sedla vytiahol svoj poskladaný tartan. Keď sa obrátil späť k Merillovi, vydýchol si. Chrbát už mala obviazaný. No ani tak nemohol len tak zabudnúť na obrazy, ktoré ho budú prenasledovať ešte veľmi dlho.

Krv, modriny v rôznych etapách hojenia, podliatiny, rany od biča... Síce nemala nič zlomené, ale aj tak na tom bola veľmi zle. V duchu prisahal, že sa nezastaví, kým nepomstí tú neprávosť. Len slaboch zodvihne ruku na ženu. A len zloduch to urobí opakovane.

„Panenka Mária... ochraňuj ju,“ začul, ako si jeho druh zamrmlal pod nos.

Uprel pohľad tam, kde on a bol v pokušení kliať z plného hrdla. No namiesto toho len nemo pozeral na škrabance a stopy po zuboch na jej štíhlych nohách. Pre boha živého, veď ona bola taká slabá, že nedokázala ani len takej špinavej hávedi ako sú krysy zabrániť, aby si z jej tela narobili obživu.

Odrazu však voz zastal. Keith sa poobzeral a všimol si, že sú kdesi v lese. Pred sebou zbadal malý domček. Pozeral na Merilla, no ten už zoskakoval z voza. Predtým ešte dievčinu opatrne navliekol do nočnej košele, ktorú im dala tá žena. Nakoniec bol aj rád, že nevidel jej nahé telo. Sám ju radšej ešte poprikrýval svojim tartanom. Zoskočil na zem a opatrne ju zobral do náručia.

„Potrebuje posteľ,“ povedal jednoducho.

Starec mu rukou naznačil, aby ho nasledoval. Mlčky tak urobil. Ocitli sa vo vnútri malého domca. Bolo v ňom teplo a cítil čerstvo uvarenú večeru. Navidomoči zistil, že je hladný, ale odsunul to do úzadia. Teraz sa musia postarať o to dievča.

Keď starec zastal pred dverami a potichu ich otvoril, vstúpil dnu. Bola to malá izbietka s posteľou a jedinou lavicou pod oknom. To aj tak stačilo. Dievča uložil na brucho do postele. Až potom si všimol starý kozub, ktorý vyzeral, že v ňou už veľmi dávno neplápolal oheň. Ale o to sa bude starať neskôr.

„Merill?“

Jeho druh sa postavil vedľa neho. „Je veľmi slabá, Keith. Myslím však, že má v sebe dostatok sily, aby to prežila. Dúfam, že jej nestúpne horúčka. Preto by sme sa mali pri nej striedať na stráži a prinútiť ju piť odvar, ktorý uvarím.“

Keď odišiel, Keith si sadol na lavicu pod oknom a zapozeral sa von. Zmietal ním hnev a nenávisť, no aj napriek tomu si bol istý, že dievča to prežije. Merill by nedovolil, aby teraz zomrela, hoci mala vážne zranenia. Ak jej nezačne stúpať horúčka, mohli by už o pár dní vyraziť na Vysočinu...

Celé tri dni sa však jej stav nelepšil. Horúčku mala stále rovnako vysokú a okrem okamihov, keď ju nútili piť vodu alebo horúce odvary, nijako neprejavila, že v nej ešte ostal kúsok života. Oči neotvorila ani vtedy, keď na jej zoslabnuté telo ženy naťahovali akési šaty. Keith si takmer neodpočinul, len v krátkych okamihoch, keď ho prepadli driemoty, alebo bola pri dievčati žena, ktorá mu neustále opakovala svoje meno. S krížikom v ruke, akoby bol nejaký satanáš.

Mlčanlivá domácnosť sa premenila na svätostánok modlitieb. V noci počúval, ako sa dve ženy modlia a prelievajú slzy za záchranu svojej chránenkyne. Starec chodil okolo so zvrašteným čelom a len jeho oči prezrádzali, aký má strach. Len Colin s Merillom skutočne niečo robili okrem strachovania sa. Hliadkujúc okolo domu snažili sa zaistiť im aspoň aké-také bezpečie.

Na úsvite štvrtého dňa, keď už v sebe prestal živiť nádej, že sa dievčina ešte niekedy vráti medzi živých, náhle otvorila oči. Bolo to také nečakané, že sa nezmohol na nič viac len uprené sledovanie. V jej pohľade bolo niečo, čo tam predtým nezbadal. Bola to sila, akou sa vyznačovali len škóti.

Bez nejakého popudu sa naňho zamračila. „Prečo moja teta chce, aby si ma k nej priviedol, keď jej celé roky nezáležalo na tom, či zomriem alebo budem žiť?“ spýtala sa chrapľavým hlasom.

Kapitola 2. ¦¦ Kapitola 4.

 


Dúfam, že sa vám kapitola páčila. Mne osobne sa zdala trochu o ničom, ale aj také musia byť.

S pozdravom vaša Lili :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ochranca srdca - Kapitola 3.:

7. Texie admin
27.09.2013 [21:23]

TexieŽe byla kapitola o ničem? Já bych spíše řekla, že jsi pěkně sadistická potvůrka. Ty ses na té chuděře tedy vyřádila. Díky za ten poslední odstaveček.
Žádné skuhravé probuzení, rovnou mu vrazila ten jeho vysočinský nos do toho, do čeho ji před těmi roky navezli.

6. blotik přispěvatel
25.03.2012 [1:55]

blotikNo, a i tady musím něco napsat.
Jo, a jsem ráda, že baron von debil se nestihnul vrátit, protože jinak by jim to hodně stížilo cestu, ale zase by se mohli pomstít, že jo.
Ale taky by to pro ně byla moc lehká cesta k pomstě. Ty víš, co děláš, že?
Krása. Co nejdřív další. Emoticon

5. semiska přispěvatel
24.03.2012 [11:44]

semiskaChudák holka, ta je teda pěkně zřízená. Jsem zvědavá, co jí na to odpoví. Emoticon Snad se jim povede jí dostat do bezpečí. Moc se ti to povedlo. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Hejly
18.03.2012 [17:42]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. jaja
17.03.2012 [22:55]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Nerissa přispěvatel
17.03.2012 [19:50]

NerissaÁ, větička o kryse a ohlodávání za živa. Fajn, to mi bude v hlavě ležet hodně dlouhou... Ne, myslím, že tartan to překoná. Emoticon
Na téhle kapitole není nic k smíchu. Myslím, že vidět zbičovanou Elyon, tak sebou seknu. Chudinka malá. Keith je zvláštní a zatím se mi nelíbí. Není zrovna sympaťák... Na Darrena prostě nikdo nemá...
Jsem zvědavá, jak jí to všechno vysvětlí. Hlavně to, že teta se o ni nemohla starat kvůli němu. Emoticon Těším se na pokračování. Emoticon Emoticon Emoticon

1. voldy
17.03.2012 [19:45]

bojim sa ze ani ja tak lahko nezabudnem na tie hnusne zranenia co si popisovala... to od podkanov fiuuuuuuuuj... bleeee... som zvedava ako to bude pokracovat takze sup sem dalsiu Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!