OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Biele havrany: Predslov + 1. kapitola - Dedičstvo



Biele havrany: Predslov + 1. kapitola - DedičstvoLiara Amelja Melbergová miluje dobrodružstvá, hlavne tie, ktoré sa dejú po západe slnka. Nemôže si pomôcť, ale k hviezdam ju odmalička priťahuje niečo väčšie. Fakt, že jej najlepšia kamarátka Jolie Feng-Jiao zdedí po predkoch kozmogram, ich obe iba utvrdí v existencii mágie.

 

Predslov

Noc je úžasnou príležitosťou akou príroda odhaľuje jedno zo svojich najväčších tajomstiev - hviezdy. Svojou mnohorakosťou fascinovali a dodnes fascinujú celý svet. Títo poslovia minulosti sa tiahli naprieč storočiami a spájali minulosť s prítomnosťou a budúcnosťou do jedinečných obrazov.

Ak niekde medzi planétami slnečnej sústavy, možno dokonca ešte ďalej, vybuchla hviezda, uvoľnilo sa z nej viac ako miliárd drobných častíc, ktoré dopredu hnala sila slnečného vetra.

Trvalo ďalších miliárd rokov, kým sa čiastočky aspoň trochu usadili. Ešte menšiemu množstvu sa podarilo vykvitnúť. Pôsobením mnohých činiteľov sa z kúskov nakoniec stali kvapky slnečného svitu. Hybná sila tiež formovala vodu v medziplanetárnom oblaku, ktorý s ňou potom mohol padať ďalej.

 

1.    kapitola – Dedičstvo

Liara Amelja Moonseebergová sa zobudila o tretej ráno s tvárou pritisnutou na písacom stole. Veľkú časť bielej dosky pokrývali kopčeky tvorené papiermi, v ktorých boli zakreslené túžby a sny, ktoré si Liara priznávala len po západe slnka, keď bola sama alebo sa chystala spať. Túžila po dobrodružstvách, aké prežívali hrdinovia z kníh. Čítala o fantazijných bytostiach, cestách do neznámych diaľok a mesiacoch na rozbúrených oceánoch. Tieto túžby vytryskovali ako prúdy vody v pravidelných intervaloch a miešali sa so zdravým rozumom. 

Prinútila nohy pohnúť sa k posteli, aby si ešte na chvíľu odpočinula. Možno trochu vnímala blížiace sa kroky, možno nie, každopádne sa jej ani trochu nechcelo otvárať oči a musieť sa dívať na svet okolo. Myslela si, že keď bude pozerať do tmy dostatočne dlho, nakoniec sa únava rozplynie v ničotu. 

Matrac sa vedľa nej prehol a čiernobiely bodkovaný pes jej oblízal tvár. Na konci nosa mal fliačik v tvare srdiečka a hnedé oči prosebne upieral na Liaru.

„Ešte chvíľu, Moon,“ zahnala sa po dalmatíncovi a prevalila sa na druhý bok, ale zviera do nej strkalo a fňukalo dokým sa nadobro nezobudila. 

Majiteľka psa si z tváre šúchala posledné zvyšky spánku. Okolo sa nevznášali neznáme farby ani zvuky. Zmizli bezmenné postavy, ktoré sa jej celú noc premávali v hlave a prešli na svoj denný režim. Do nevidenia.

Dalmatínca očividne potešilo, že splnil svoju misiu. Vrtel chvostom a radostne krútil hlavou až mu nadskakovali biele uši.

Chcela Moonovi niečo odseknúť,  ale nahlas zívla. Rada by sa vyhovorila, že starostlivosť o Moona ju vyčerpávala, no nemohla zhodiť svoje nezdravé zlozvyky naňho. Bol jej v pätách nepretržite od desiatich rokov. Aj keď bol malé šteňa, neváhal sa pobiť s veľkým, strašidelným psom ponevierajúcim sa po Hainburgu alebo ju rozveseliť, keď plakala zo strachu o otca, ktorý sa dobrovoľne odovzdal vojenskej službe. Za svoje chrabré skutky chcel Moon iba kúsok párku, dlhé prechádzky a spoločnosť.

Ešte pred vychádzkou, Liara zašla do kúpeľne. V zrkadle sa stretla so svojim odrazom. Nemohla schovať bojovnosť v akvamarínových očiach s dlhými mihalnicami, ktoré trónili pod svetlým obočím. Okrúhlu tvár jej lemovali plavé vlasy, ktoré za ňou vlali ako záplava. Slovo neovládateľné pri nich nadobúdalo celkom nový rozmer. Ich problémom bola nepoddajnosť. Vyzerali ako bytosti prahnúce po živote, naťahujúce sa do všetkých smerov na útek. Obyčajne ich skrotila stuhou v rovnakej farbe akú mali šaty, ktoré si v ten deň obliekla. Nohavice vyťahovala zo skrine iba vo veľmi zriedkavých príležitostiach. Rozlúčka s najlepším kamarátom takou udalosťou určite bola, ak Liara vzala do úvahy vonkajšiu teplotu neskorého leta a túru, ktorú si naplánovali s kamarátkou.

Melbergoci bývali vo vile pod hradom, z každej strany obkolesenej živým plotom, ktorú dedili prakticky od nepamäti. Nech už bol jej pôvod akýkoľvek, impozantná stavba zapadala do charakteru hradného mestečka svojim priečelím z vyblednutých tehál porastených brečtanom. Najvýraznejšie boli vežičky v priečelí domu, ktoré spájali prízemie, podlažie a povalu. Predný balkón slúžil ako miesto na pestovanie rastlín a zároveň zastával úlohu kryť hlavný vchod pred nepriaznivým počasí. 

Liara rada trávila čas vonku v najkrajšom rozpuku noci, pretože to bol čas dôležitých objavov.

Čakanie na Jolie Feng-Jiao si Liara krátila čas poskakovaním. Nevedomky si začala opakovať šermiarske pozície. Už aj deti na základnej škole vedeli, že úplný základ učenia sa akéhokoľvek druhu šermu boli práve pohyby nôh pri boji s fleuretom, kordom i šabľou. Od nich sa totiž odvíjalo celé ďalšie učenie. Najprv si opakovala zaužívané kroky, ale čochvíľa sa nechala zlákať vlastnou fantáziou a vymýšľala si rôzne otočky a skoky, aké možno vidieť pri šermiaroch na Olympijskej úrovni. Jej obraty boli zlé a prakticky až príliš ľahko poraziteľné, ale Liare sa to páčilo. Užívala si voľnosť a pomaly sa dostávala do omamného tanca.

Liara svoje koníčky striedala v závislosti od toho, či sa potrebovala vyzúriť alebo nechať oddýchnuť telo a zamestnať myseľ. Rozorvaná myseľ cez deň sa nikdy nedokázala vyrovnať fantázii, ktorá na človeka, najmä na umelcov, pôsobí po západe slnka a celú noc až do rána.

Pri živom plote sa pohol tieň statného chlapíka a nie drobnej slečny, Liara inštinktívne siahla po metle a zaujala dobre nacvičený šermiarsky postoj. Bola to reakcia podmienená prekvapením, ale dostatočne účinná, pretože ak nepriateľ nechcel dostať poriskom po hlave, musel sa odhaliť.

V bielom jase lampy bolo oveľa lepšie vidieť, že to nie je nikto cudzí, iba Oliver Thalbach. Mäkké rysy podlhovastej tváre mu v hre svetiel a tieňov stvrdli.

„Nepatrí sa útočiť na neozbrojeného.“

„Aj keby si mal zbraň, ťažko by si vysvetľoval, že ťa doma netýrajú, iba si dostal bitku od dievčaťa.“

„Ak tieto variácie budeš praktikovať, aj keď sa vrátim, niet pochýb o tom, kto vyhrá,“ nadhodil chlapec posmešne, ale nie urážlivo.

Liara s červenými lícami a oprela metlu späť o dub a dvojica vyšla na ulicu.

„Po hre idú kráľ i pešiak do rovnakej krabice,“ vyzrela nad kamarátom. „Čakal si dlho?“

„Asi pätnásť minút. Vošiel by som dnu, ale Moon by štekotom na poplach zobudil celý dom. Keby sa Brookie rozplakala, Jolina sestra a tvoj brat by ma pri najbližšej príležitosti roztrhli ako hada.“

„Prečo si sa skrýval, keď už som bola vonku?“

Oliver sa sucho zachechtal. „Akoby som mohol prerušiť tvoju triumfálnu hru.“  

Keď sa k dvojici pridala i Jolie, Liare chcela vrátiť čas na začiatok prázdnin. Nie preto, že by chcela niečo zmeniť, ale preto, aby niektoré chvíle s Oliverom a Jolie prežila po druhý raz. Chodili na prechádzky s Moonom, robili si piknik na zrúcanine hradu, kúpali sa v bazéne, pozorovali padajúce hviezdy... Táto predstava, bohužiaľ, bledla, čím bližšie bol jeho odchod do Zurichu na výmenný pobyt.

Trojica sa posadila do zimnej záhrady k prestretému stolu. Oliverova mama im potom doniesla taniere s palacinkami a ovocím.

„Kiežby si Oliver našiel také obetavé osôbky ako ste vy dve. Iba málo ľudí by obetovalo spánok, aby sa rozlúčilo s kamarátom. Medzi nami dievčatami, páčil by sa aspoň jednej z vás? Má síce svoje muchy a do výšky veľmi nevyrástol, ale je to dobrý chlapec.“

Jolie si ústa zapchala pohárom mlieka.

Liara pozornosť zamerala na hrnček s kávou. Ak jej niečo na šetrnom životnom štýle rodiny chýbalo, bol to kávovar.

„Mama!“

„Veď ja len tak, idem ti pripraviť nejaké sendviče na cestu.“

Pani Thalbachová za sebou privrela posuvné dvere. 

„Chystáte sa niekam?“ Oliver kývol hlavou na čiernovláskin ruksak. Liara sa bez svojho vaku nepohla ani na krok, ale keď ho už mala i Jolie...

„Ideme sa ešte prejsť na Schlossberg.“

„Východ slnka už asi nestihneme, ale každý pohyb je lepší ako žiaden. Cez deň bude aj tak horúčava, že sa vonku nebude dať robiť vôbec nič.“

„Keď už hovoríme o východe, Jolie, prišiel ti ten balík z Číny?“

„Áno, dobre, že si sa opýtal, skoro by som na to zabudla.“ Jolie z ruksaku vytiahla štvorcovú krabičku z dreva. Vo vnútri sa nachádzali prazvláštne hodinky, ktoré neukazovali čas. Možno jediný exemplár svojho druhu na svete mal deväť ručičiek, ktoré predstavovali pozície Slnka, Mesiaca a planét v Slnečnej sústave. Pohybovali sa po ekliptike dvanástich súhvezdí zverokruhu v konkrétnom časovom bode a mieste.

„Čo je to?“

„Rodičia to označili čínskym slovom, ktoré sa do nemčiny dá preložiť ako kozmogram. Tento prístroj sa v našej rodine traduje z pokolenia na pokolenie už storočia."

„Máš k tým hodinkám aspoň návod?“

„Nie. Naposledy ich mala moja sesternica, ale vraj jej už neposlúžia tak dobre ako mne. Ak sa ho naučím používať budem vedieť predpovedať budúcnosť.“

„Prečo sa neopýtaš sesternice ako sa používajú?“

„Kým kozmogram prišiel, zomrela za zvláštnych okolností. My sme si nikdy veľmi nerozumeli, ale smrť by som neželala nikomu ani v najhorších nočných morách. Jediné, čo po nej zostalo bol odkaz, ktorý s balíčkom poslala. Dávaj si pozor na havrany.“

„Máš si dávať pozor pred našim šermiarskym klubom?“

„Nechcela ťa iba postrašiť?“

„A o týždeň neskôr zomrela?“ pýtala sa ďalej Liara. Tvárila sa oveľa vážnejšie ako Oliver alebo Jolie, aj keď hovorila o úmrtiu príbuznej. Bolo proti jej presvedčeniu veriť na obyčajné náhody.

„Nemohla to vedieť. Veštenie, tarokové karty, horoskopy, to všetko je zlé a nemali by sme sa o takých veciach ani rozprávať. To vás mami nevarovali pred nástrahami okultizmu?“

Jolie a Liara prekvapene zažmurkali.

„Myslel som si, že ten váš fanatizmus na fantastické výmysly končia pri Liariných kresbách a Joliných kostýmoch.“

Liara vstala. Bola od Olivera o hlavu a pol nižšia, ale nenechala sa zastrašiť. „Nikto nevie, čo všetko existuje a čo nie. Svet nie je jednotvárny. Je dynamický. Vyvíja sa a chradne. Ako život. Tak to proste je.“

Jolie chytila kamarátku za zápästie. „Buďte tichšie, u susedov sa už rozsvietilo. Zobudíte celú ulicu. Oliver, my sme to nemysleli zle. Iba sme sa rozprávali. Ak chceš, tak tie hodinky zahodím.“

Oliver si pošúchal čelo. „Nie, to nemusíš. Môžem kričať, hnevať a nadávať, ale to je asi to jediné, čo s tým zmôžem. Je to tvoje dedičstvo. Nemôžeš svojich predkov sklamať.“

Číňania prikladali tradíciám a rodine veľký význam, ale na mnohé z nich si Jolie už ani nepamätala.

„Liara?“

Plavovláska sa snažila ovládať. Pocit agresie bol bez hodnoty, nie však konanie, ktoré v hneve vykonala. Krv z končatín sa pomaly vracala späť do hlavy. „Prepáč mi to, Oli. Nemala som na teba kričať.“

Oliverov otec zvnútra vypustil na terasu teplý vzduch. „Oliver, daj dievčatám bozky na rozlúčku, nech na teba tak skoro nezabudnú a ideme, lebo nestihneš lietadlo.

„Pán Thalbach, mohli by sme cez vašu záhradu prejsť do lesa?“

„Poslúžte si.“ Kývol veľkou mozoľnatou dlaňou.

„Prepáč mi to, Oli. Nemala som na teba kričať. Mier?“

„Mier,“ usmial sa chlapec podmanivo. „Nechcel som byť zlý, iba mám o vás strach. Viem do akých problémov sa vy dve dokážete dostať.“

Liara zdvihla obočie.

„Samozrejme, že sa z nich vymotáte samé, ale čo ak príde niečo, s čím si neporadíte?“

Jolie sa dotkla miesta, kde jej bilo srdce. „Zaráža ma, že nám neveríš, môj milý priateľu, ale ak budeme mať naozaj vážny problém, o čom pochybujem, tak sadneš na lietadlo a do dvoch hodín si doma. Platí to aj opačne.“

Duše troch kamarátov boli tak zomknuté k sebe, že sa ich priateľstvo tiahlo naprieč diaľkami. 


Ahojte, túto kapitolu som písala týždeň, asi v piatich verziách, ale ani s touto nie som celkom bezprostredne spokojná. Osobne mám rada príbehy s pridanými hodnotami, ale zaujímalo by ma, či sa vám páčia texty s hustejším textom (opisy, úvahy...) alebo máte radšej dynamiku a jednoduchosť bez zbytočných myšlienok navyše. 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Biele havrany: Predslov + 1. kapitola - Dedičstvo:

1. LiliDarknight webmaster
22.02.2021 [22:40]

LiliDarknightJe ťažké povedať, čo sa mi páči viac. Záleží na type príbehu, ku každému sa totiž hodí niečo iné. Napríklad k tomu, čo som si prečítala, je prirodzenejšia tá premýšľavosť, snovosť a hra so slovami. Vďaka tomu text pôsobí tajomnejšie a magickejšie a neviem si predstaviť, že by podobným príbeh ako tento bol zrazu plný akčných scén a pôsobil ako hollywoodsky trhák.
Predpokladám, že tento príbeh je variáciou toho, ktorý si pred časom začala pridávať. Nebudem ich porovnávať, nakoľko sú si dosť podobné, ale v zásade sa líšia. Tento v sebe pre mňa ukrýva väčšiu tajomnosť a istú dobdrodružnosť a som zvedavá, ako sa to bude vyvíjať a čo sa stane.
Len tak ďalej Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!