OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Démon - 13.



Démon - 13.Niekde je vždy cesta späť. No kde táto cesta vedie a prečo sa objavuje v nesprávny moment?
Alebo ako to dopadne, keď niekto nevie držať jazyk za zubami.

 

Ak som si myslel, že je Harper čudná, tak za posledné dni som sa o tom mohol presvedčiť na vlastné oči. Hneď po tom, ako Gwen odišla, tak sa spakovala aj ona a do nasledujúceho dňa sa tu ani neobjavila. Hneď som vedel, že šla k Jillian. Ku komu inému by predsa mohla ísť? Nerobil som si starosti.

Už nie.

Vynaložil som dosť úsilia na to, aby som ju ochránil, no ona to stále brala na ľahkú váhu a dobrovoľne sa vystavovala obrovskému nebezpečenstvu. Ak sa o tom dozvie Vedenie, bude mať problém. A ja sa s Vedením neplánujem zapliesť, už toho na mňa malú pomerne dosť. No teraz, keď mám už len jednu sadu, sa už snáď všetko vráti do normálu. Už len vymyslieť spôsob, ako odohnať Gwen od Harper.

Potreboval som vypnúť, naozaj som potreboval si aspoň na pár dní oddýchnuť. Každý deň sa niečo deje a mňa to už naozaj vytáča. Všetko len kvôli perlám, Tenebrisom alebo hocijakým iným démonov. Alebo kvôli mne. Naozaj som sa začal obávať sám o seba. Netušil som, čo sa mi to poslednú dobu stáva.

 

Keď som sa v nedeľu ráno zobudil, snažil som sa zabudnúť na všetky moje obavy. Sústredil som sa len na to, že dnešok opäť strávim s Bethany. Áno, táto predstava sa mi nesmierne páčila. Preto som si celý deň snažil udržať dobrú náladu a dúfal, že mi zostane až do večera. Predsa len, chcem sa zabaviť a zabudnúť na všetky starosti, ktoré mám. O tých Beth nemusí vedieť nič. 

Vyzdvihol som ju tak, ako sme sa dohodli. Harper šla spolu s Jillian a nejakými chalanmi, ktorých som nepoznal. Neboli démoni, takže mi to bolo jedno. Jillian som už dokázal predýchať.

 

Bethany bola prekrásna. Svetlohnedé vlasy mala vypnuté do copu, ktorý jej zdobil biely kvet. Biele šaty bez rukávov mala pod prsiami stiahnuté čiernou stuhou. No mal som pocit, že sa v tých lodičkách na vysokom opätku zabije, preto som ju radšej vždy pevne držal okolo pása.

Party bola... presne taká, ako si predstavíte, keď sa povie školská akcia. Dozor, veľa pubertiakov, ktorí túžia po tom, aby sa nenápadne opili. Celé sa to konalo v jednej sále neďaleko školy. Ak by som tu nebol s Bethany a zároveň nedával pozor na Harper, nikto by ma tu v živote nedostal. Na začiatku dal jeden z pedagógov príhovor a začalo sa tancovať. Veľmi sa mi tancovať nechcelo, no hrali poväčšine len pomalé piesne, takže sa to dalo prežiť.

Bethany mi omotala ruky okolo krku, teraz jej to nerobilo problém, keďže jej topánky celkom vyrovnávali náš výškový rozdiel. Ruky som položil na jej boky a zahľadel sa do jej modrých očí. Bola dokonalá, krásna, perfektná.

Sklonil som sa k nej „Si nádherná,“ šepol som a perami sa jemne obtrel o jej ucho. Zachvela sa a jednu ruku mi priložila na líce. Pohladila ma a usmiala sa.

„Aj tebe to dnes naozaj sekne. Mal by si košeľu a nohavice nosiť častejšie.“

Zasmial som sa. To nehrozilo. „Nie, Beth. Nie si krásna len kvôli tomu, že si si dnes dala šaty a nalíčila sa. Aj keby si nemala žiadny make-up, bola by si dokonalá. Len úsmev, len toľko stačí k dokonalosti.“ Sklonila hlavu, no úsmev jej nezmizol. Jej bradu som chytil medzi ukazovák a palec a zdvihol jej hlavu tak, aby som jej znova hľadel do očí. Nemala sa za čo hanbiť, ani skrývať pred pravdou. Je jasné, že by najradšej protestovala, videl som jej to na očiach. No tak nejako nemala k tomu čo povedať.

Zľahka som ju pobozkal na pery, no to už pri nás bola Harper.

Moja sestra mi so slovami, že si chce konečne poriadne zatancovať, ukradla Bethany a ja som bol rád, že si pôjdem na chvíľu sadnúť. No zbadal som Jillian. Tvárila sa fakt znudene a mal som pocit, že na mňa hľadela už dlhšie. Kývla hlavou, aby som ju nasledoval. Pozrel som sa na Beth a moju sestru, ktoré tancovali a boli k sebe naklonené. Niečo si medzi sebou šeptali. Ani jednej nebude iste vadiť, ak sa na chvíľu vyparím. No ak sa ma Jillian snaží opäť len naštvať, budem zlý.

Prešiel som až na terasu, kde nebol nikto okrem Jill.

„Čo chceš?“

„Uhm, ahoj Alex, aj ja som rada, že ťa vidím.“ Prevrátila očami a vzdychla. „Ja nič, no asi viem, kam zmizli tie perly, ktoré si mal doma.“

Nadvihol som obočie a konečne začal javiť náznak záujmu o rozhovor. „Počúvam.“

„Od môjho otca som sa dozvedela, že Tenebrisovia sa snažia pomocou perál premeniť na Luminov. Vraj sa o to chceli pokúsiť už dávnejšie, no teraz, keď ti zobrali perly...“ Jillian si zahryzla do pery a pozrela na mňa. „Fajn, povedala som niečo, čo som nemala. Tenebrisovia sa dostali k perlám a spolupracujú s ľuďmi. Ak sa pýtaš, či o tom vedenie vie, tak áno. No a tvoja sestra mi povedala, že sa tu objavila Gwen.“ Netušil som, kam týmto všetkým mierila.

„A?“

„Nemohla ti ich predsa ukradnúť ona?“

„Ona mi ich darovala,“ objasnil som jej a zhlboka sa nadýchol. „Unáhlené závery nie sú nič moc, Jillian.“

Zaškerila sa. „Ako ti ich mohla dať, keď by ju to zabilo? Musela spolupracovať s ľuďmi. Vidíš, a to ti ani nenapadlo, že práve ona môže aj za ich zmiznutie? Totižto, nevedela o nich len ona.“ Založila si ruky na hrudi.

„Môžeš prosím ťa prejsť k pointe? Kvôli čomu si ma tu volala?“ Pozrel som sa poza ňu, aby som zbadal, či tam nezbadám náhodou aj Bethany. Tieto Jillianine slová zneli akoby výhražne a ja som ju musel mať na očiach. Aj moju sestru. Našťastie, hneď som ich zbadal. Boli tam, kde pred chvíľou. No Bethany občas po mne hodila očkom.

„Tí ľudia to mohli povedať hocikomu a ak si pamätám, boli to práve ľudia, kto bol u nás v dome.“ Jillan si založila ruky v bok. „Keďže som dcérou člena, ktorý je vo vedení, viem toho omnoho viac, než si môžeš predstaviť. No taktiež nie som slepá, Alex. Perly chceš len kvôli Harper, no iní by vraždili, len aby ich získali. Máš ohromnú silu aj bez perál a podľa toho, čo sa ti deje... asi sa meníš na Tenebrisa, miláčik.“ Prvá myšlienka, čo mi skrsla v hlave bola, že zabijem Harper už naozaj. To jej musela všetko vykvákať?

Zasmial som sa. „To je nemnožné.“

Jillian odrazu urobila jeden prudký pohyb. Najskôr som si myslel, že ma chce objať, čo by som naozaj nechápal. No jej skutočný čin ma zarazil ešte viac. Chytila jednu moju ruku, aby som ňou nemohol hýbať, tou druhou mi mierila rovno na hruď. Dokonale využila moment prekvapenia.

Ostrá čepeľ malej dýky prenikla do mojej hrude a ja som sa zapotácal dozadu. Sykol som od bolesti, pretože ma to začalo nepríjemne bolieť a štípať. Voľnou rukou som sa okamžite snažil Jillian od seba odstrčiť, no nech som sa akokoľvek hýbal, bodavá bolesť ma omráčila natoľko, že som nebol schopný rozmýšľať.

„Prosím pekne, toto je dýka z dvanástich perál. Pre Tenebrisov úplne smrteľná. No tebe to spôsobí tak nanajvýš neznesiteľnú bolesť. Alebo? Vieš, po tom, ako si sa ku mne správať, by som aj vyskúšala, či sa s tým dá zabiť Lumin. Hups, ale ty predsa nie si čistý Lumin. Mal si byť dostatočne múdry na to, aby si nenechával Tenebisa kŕmiť sa z teba.“

Varovne som zavrčal. Podarilo sa mi chytiť ruku Jillian, ktorou držala rukoväť dýky. Zovrel som jej ruku a snažil sa do toho stisku dať naozaj všetko. Tvár jej skrivila bolesť.

„Nevieš o tom nič, Jillian. A ak ti záleží na Harper, tak sa spakuješ preč a už sa viac v jej ani v mojej blízkosti neukážeš. Možno nie som tak celkom Lumin, no čo je teba do toho?“ Jill pustila dýku a ja som zalapal po dychu. Na to, že to bolo nečakané, mala dobrú trefu. Nezasiahla žiadny dôležitý orgán a vlastne čepeľ nebola zapichnutá tak hlboko. Okamžite som ju pomaly vytiahol a pri tom zatínal zuby od bolesti.

Mal som sto chutí jej tú dýku vraziť priamo do srdca. A neviem prečo, no niečo mi našepkávalo, že Jillian mi k tomu rada dá aj ďalšie dôvody.

„Ja viem, že si sviňa, Jillian, ale toto bolo moc.“ Hodil som dýku na zem a všimol si, že Bethany zbystrila svoju pozornosť a keď sa na mňa pozrela, okamžite sa vybrala ku mne. Harper ju nasledovala. Cítil som, že rana sa pomaly začala hojiť a už tak nebolela, no štípala poriadne. „Ešte raz ťa uvidím pri mojej sestre alebo pri Bethany, roztrhnem ťa ako hada!“

Jillian zjavne neplánovala, že sa mi rana zahojí tak rýchlo. Avšak, nepríjemné pálenie a štípanie neprestalo. Ba čo viac, akoby sa zniekoľkonásobilo. Jill bola v takom šoku, že okamžite vzala nohy na plecia. No mohla odísť s dobrým pocitom, že niečo dosiahla. Potvrdila si svoju teóriu, že sa so mnou niečo deje. Tým pádom sa to dozvie aj Vedenie, pretože na tomto svete neexistuje fakt nikto, kto by mohol držať jazyk za zubami. A Jillian už dupľom nie. Vie, že ju nenávidím a ona práve zistila, ako ma zničiť.

Netušil som, prečo to urobila. Možno začala žiarliť a to bolo asi najpravdepodobnejší motív. Ak je schopná bodnúť ma dýkou priamo do hrude... čoho všetkého je ešte schopná? Nesnažila sa ma zabiť, tým som si bol viac-menej istý. No začal som sa obávať o Harper a Bethany.

Práve tieto dve práve pribehli ku mne a spýtavo na mňa hľadeli.

„Alex, krvácaš!“ zdesene šepla moja sestra. Sklonil som hlavu a zbadal krvavý kruh, ktorý nebol tak veľký, a dieru v košeli. Nevyzeralo to tak hrozne, ako ma to štípalo.

„Jillian ťa napadla.“ To nebola otázka, ale konštatovanie. Bethany pristúpila ku mne čo najbližšie a pozrela sa na ranu, potom presunula svoj pohľad do mojich očí. Chvíľu ma sledovala, zatiaľ čo Harper výrazne zbledla.

„Jill?“ prikývol som na súhlas. Harper sa zhlboka nadýchla.  Bethany stisla pery a ešte raz si ma premerala.

„Mali by sme už ísť, nevyzeráš dobre,“ zahlásila. Rukou mi prešla po líci a pokúsila sa o úsmev. Chcel som ju takisto objať, no nemohol by som riskovať, že by sa jej nádherné šaty zašpinili od mojej krvi.

„Vy choďte a ja nájdem Jillian,“ zahlásila Harper. Naozaj som mal pocit, že jej niekto (alebo ona sama) stojí na vedení, keď sa jedná o Jillian a nebezpečenstvo. Mala ju rada a Jillian moju sestru taktiež. Niečo mi hovorilo, že by Jill nikdy neublížila mojej sestre. Veď boli predsa najlepšie priateľky. No po tom, čo na mňa zaútočila, už neviem, čo mám od nej čakať.

„Tebe neublíži,“ šepol som nakoniec, za čo som si od Harper vyslúžil uznanlivý pohľad.

„Vidíš, môžem zistiť, čo je za tým všetkým. A ozaj, perly sú schované v mojej izbe, v komode – prvá zásuvka. Ja len že ak by si potreboval sa rýchlo vyliečiť.“

„V komode?!“

Prevrátila očami. „Myslíš, že by sa Tenebrisovia hrabali v šuflíku, plnom spodného prádla?“ Bethany sa zasmiala a potiahla ma za ruku. „Mám mobil, zavolám, ak by sa niečo stalo. A prosím, nehovor Ochrancom, čo sa stalo. Jillian by toto sama nespravila... a ja o ňu prísť nechcem.“

„Dávaj si pozor.“ Jillian bude istotne v obrovskom šoku. Ale to my všetci. Moja sestra je však strašne zbrklá a mladá. Zatvoril som oči a dúfal, že všetko dopadne dobre.

 

Rukou sa mi podarilo ranu na hrudi kryť, až kým sme sa nedostali pred moje auto. Nepríjemné štípanie sa medzitým vystupňovalo natoľko, že som mal problém normálne dýchať, čo sa odrazilo na schopnosti udržať si rovnováhu. Rukou som sa oprel o kapotu a snažil sa upokojiť. Zvieral som si ranu a asi by som mal lepší pocit, ak by som mal ruku od krvi. Lenže rana už bola zacelená, no telo som mal ako v jednom ohni. Pôvodca bolesti bola, pravdaže, rana.

„Alex, si v poriadku?“ opýtala sa Beth, mala namierené sadnúť si na miesto spolujazdca. Ja som nesúhlasne pokrútil hlavou. S obavami v očiach sa na mňa pozrela.

„Musíš šoférovať ty.“

„Hmpf?! Čo?“

„Ja to nezvládnem. No len... neviem, či máš vodičák.“ Cez tú hnusnú bolesť som sa dokázal zaškeriť, keďže Bethany prikývla hlavou len čiastočne.

Nakoniec si sadla na za volant a mne pomohla si dať pás. Opáánkach by sa jej asi ťažko dalo šoférovať. Zobula si štekle, pretože v tých Nedal by som si ho, keby som nebol zranený. Fajn, bolo to aj pre to, že za volantom sedela žena. A ja som fakt netušil, ako je na tom Beth a šoférovanie.

„Priznám sa, že dlhšiu dobu som nešoférovala.“

„Definuj pojem dlhšia doba,“ vyzval som ju. Začal som rozmýšľať, že by som nás mohol dostať k sebe domov bez toho, aby som cestou stratil vedomie alebo niečo podobné.

 „No... nejaké tri-štyri mesiace? Hej, nejako tak.“ Prevrátil som očami a vzdychol si.

„To zvládneš.“

Bethany naštartovala (veľký úspech, väčší bude sa pohnúť). To sa jej na prvý pokus nepodarilo. Bola nervózna a jedným očkom ma stále sledovala. Bola jednoducho rozkošná. Po dvoch minútach sa jej podarilo pohnúť z miesta

„Je to od teba milé, že na mňa civíš. Fakt mi tým veľmi pomáhaš. Alex, ľúbim ťa a toto mi príde ako fakt skvelý spôsob nás oboch zabiť.“

Chcel som jej vyhovieť a odvrátiť od nej pohľad. To by som urobil, ak by nepovedala, že ma ľúbi. Hľadel som na ňu celú cestu domov. Bola nádherná. Túto podívanú mi však stále kazila bolesť. Nechcel som ňou Bethany zaťažovať, no kŕče, ktoré mnou lomcovali, by si všimol snáď aj slepý. 

 


Toto bola úplne prvá scéna, ktorá bola vymyslená. :) 

PS: Poviedka je už dopísaná a má 16 kapitol + epilóg. ;)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Démon - 13.:

4. MillieFarglot admin
27.06.2014 [17:21]

MillieFarglotBlacky: Tak v tom prípade ťa čakám s kávičkou a sušienkami. Akú kávu piješ? Emoticon
No hm... Jillian... uvidíš v nasledujúcich kapitolách. Perly a Tenebrisovia... je za tým niečo viac. Emoticon
Ďakujem vám všetkým za komentíky. Emoticon

3. Blacky
27.06.2014 [16:40]

Ja si nemôžem pomôcť, ja proste stále dúfam,a verím, že Jill, nie je zlá, veď ak by chcela, mohla mu bodnúť rovno do srdca, nie? Len mu chcela ukázať a dokázať, čo sa s ním deje.

ďalej stále nerozumiem, prečo chú všetci tak hrozne zabrániť tenebrisom stať sa Luminmy, veď na tom nie je nič zlé túžiť po návrate k "svetlu".
Nie je to predsa o tom, že by aj z Lumonov chceli vyrobiť tenebrisov.

Chcú sa začleniť späť, tak že toto skutočne proste nepochopím a som zdrvená, že ešte tri kapitoli, lebo toto by sa dalo riešiť ešte aj na desať, teraz sa to zamotáva a ty nám to chceš ukončiť Emoticon

Naser ma, lebo ja si urobím FF na tvojich démonov ak nebudem spokojná! Emoticon Emoticon

Ich liebe Dich, však vieš... Emoticon Emoticon

Teším sa na ďalšiu. dúfam, že Alexandrovi sa nič nestane! lebo Inak prinútim chlapa naštartovať smer Tvoje bydlisko! ja si ťa nájdem Emoticon Emoticon

2. PrincessCaroline přispěvatel
26.06.2014 [21:15]

PrincessCarolineMožno mi bola Jilian trochu nesympatická preto, že ju aj tak Alex vnímal, ale teraz si to u mňa úplne posrala Emoticon Neviem si predstaviť, ako moc to muselo štípať, ale ty vieš ako ho vytrápiť. Bolesť sa dá prehltnúť, ale silné pálenie a štípanie? Chceš ho zabiť? Emoticon
Teším na ďalšiu časť, prekvapuje ma to, že to má len 16 kapitol Emoticon

1. izzie22
25.06.2014 [20:14]

Emoticon je škoda že to tak skoro ukončuješ je to skvelá poviedka. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!