OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Démon - 14.



Démon - 14.Prežije Alex, alebo si to odskáče niekto iný?

 

Povedz mi, zabila by si, aby si zachránila život?

Povedz mi, zabila by si, aby si dokázala, že máš pravdu?

(Hurricane, 30STM)

 

Bethany úspešne dorazila pred náš dom. Cestou som si myslel, že si vytrhám všetky vlasy. Jej vodičské schopnosti teda nestáli za veľa, no čo sa dá robiť. Hlavná vec, že sme prežili. No toto nebola vec, ktorá by ma tak veľmi trápila. Bolo mi naozaj nanič a keď to už ja priznám, je to fakt zlé.

Celú cestu som sa snažil presvedčiť môj žalúdok, že nie je na žiadnej atletickej súťaži, no nechcel mi veriť. Hlava sa mi točila a celé telo som mal ako v jednom ohni. No jedno som nechápal: prečo sa mením na Tenebrisa? Je to nejaký vtip? Prečo sa moje telo správa, akoby som už vôbec nebol Lumin?

Otvoril som dvere na aute a chcel vystúpiť, no Bethany ma zastavila.

„Počkaj, pomôžem ti.“ Vystúpila a rýchlo prebehla na moju stranu. Chytila ma za ruku a pomohla mi postaviť sa. Musel som sa pridržať aj dverí.

„Som v pohode, som v pohode,“ povedal som a pokúsil sa urobiť zopár krokov. Úspešne! Cítil som sa o niečo istejší, no bolesť neustupovala.

„Nie, to určite nie si, Alex.“ Aby som jej dokázal svoje, tak som pustil jej ruku a trochu od nej ustúpil. Prešiel som pomaly až k vchodovým dverám. Všimol som si, že sa už celkom zotmelo. Beth vyzerala ako anjel. Anjel, ktorý na mňa nechápavo hľadí. Bola ako strážni anjel, ktorý na vás pozerá tým pohľadom – čo si to zas urobil?! Netušil som však prečo. Pomaly kráčala za mnou, akoby čakala, kedy stratím rovnováhu. Ja som sa z celých síl snažil, aby so mnou nemala žiadnu robotu. Tešil som sa, kedy si konečne ľahnem.

„Ale áno.“

„Bežne krvácaš z krku?“ Odomkol som vchodové dvere a prekvapene sa na ňu pozrel. Následne som sa dotkol krku a prekvapilo ma, keď som ju na prstoch ucítil.

Žalúdok začal znovu podávať rekord v počte sált. Bol som naozaj rád, že som už doma.

 

 

Keď som vyšiel z kúpeľne, musel som sa zachytiť zárubne a predýchať oheň, ktorý mi pomaly spaľoval celé telo. Beth bola v momente pri mne a objímala ma.

„Asi by si mal zavolať tomu tvojmu Ochrancovi.“ Pozrela sa na mňa a pohľadom zablúdila na môj krk. Dúfal som, že sa nebude pýtať na príčinu tej krvi. Naozaj by som bol nerád, ak by som jej musel hovoriť o tom, ako zo mňa Gwen pila. Beth už bola informovaná, čo sa týkalo Gwen a sveta Tenebrisov.

„Wardovi?“ Prikývla. „Nie, nemusí o tom vedieť. Chcem... chcem, au!“ Rukami som si objal hruď, pretože som mal pocit, akoby mi niekto opäť vrazil dýku na miesto, kde tak urobila Jillian. Zaťal som zuby a snažil sa to vydržať, hoci som sa cítil, akoby ma niekto niečím naskrz prerazil obrovským rozžeraveným kutáčom.

„Alex!“

Začalo mi robiť problém normálne dýchať a srdce mi bilo ako o život.

„Alex! Alex!“ volala Beth stále dookola a mohol som si domyslieť, že sa jej do očí tlačia slzy. Mne tiež, no od bolesti. Mal som chuť kričať, no ovládol som sa.

Sadol som si na zem a čakal, kedy bolesť ustúpi. Bethany si sadla vedľa mňa a objala ma okolo pliec. Nahol som sa k nej a položil jej hlavu na plece. Potichu vzlykala a poťahovala nosom.

„Naozaj by si mal zavolať Wardovi, Alex. Začal si krvácať aj z tej rany.“ Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil, že ak to je pravda, tak jej zašpiním šaty. Chcel som sa odtiahnuť, no Beth ma pevne držala. Po chvíli sa odtiahla tak, aby som si hlavu položil do jej lona.

Doteraz som jej nevidel do tváre, no keď som ju zbadal, takmer sa mi zastavilo srdce. Bolesť šla okamžite bokom. Beth bola taká bledá, že takmer splývala so svojimi šatami a stenou za ňou. Na hrudi mala krvavé šmuhy, ktoré som jej spôsobil ja. Špirálu mala rozmazanú a vyzerala naozaj ustarostene, utrápene a zničene.

Opatrne mi rozopla košeľu a ja som začal ľutovať, že to nie je za iných okolností. Odhrnula košeľu a odhalila mi tak hruď a brucho. Áno, práve teraz som vďačný za tie týždne driny. Myslím, že som sa nemal za čo hanbiť.  Nadvihol som hlavu, aby som zistil, ako na tom som. Rana sa otvorila a nevyzeralo to zle. Len trochu viac krvi. Beth si zobliekla bolerko, ktoré mala prehodené cez plecia a poskladala ho. Mohol som si domyslieť, čo plánuje robiť. Chcel som ju zastaviť, pretože takto ho úplne zničí.

„Beth...“

„Zatni zuby a hlavne mi tu neskolabuj,“ prikázala mi a priložila mi to na ranu. Zasyčal som. Beth privrela oči a zhlboka sa nadýchla. Potom sa ku mne sklonila a pobozkala ma na čelo. „Naozaj by si mal zavolať tomu Ochrancovi. Určite bude vedieť, čo treba robiť.“

„Beth,“ vzdychol som a našiel silu na to, aby som ju pohladil rukou po líci. „Bude lepšie, ak sa o tom nedozvie. Chcem to vyriešiť sám. No nielen toto ale všetko, čo sa za posledné dni stalo.“

„Ale úplne horíš a krvácaš.“ Hlas sa jej triasol a mal som pocit, že sa každú chvíľu rozplače. „Bojím sa o teba,“ šepla nakoniec.

V tom som započul, ako sa otvorili dvere a onedlho k nám prišla Harper. bol som rád, že je v poriadku. Bál som sa o ňu, keďže šla hľadať Jillian

„Prepána!“ skríkla a rukou si okamžite zakryla tvár. „Mala som pocit, že si na tom lepšie.“ Kľakla si vedľa mňa a pohľadom prešla najskôr po mne a až potom po Bethany. „Jillian som nenašla, no volala som s ňou. Bola trochu mimo. Pochybujem, že by toto urobila len tak z ničoho nič. Splietala niečo o Gwen, no veľmi som jej nerozumela.“

„O Gwen?“

„A o perlách. Vraj sa ti snažila vysvetliť, že to ona ich vzala. Čo ma privádza k jednej veci – prečo si ešte nepoužil tie zvyšné perly na uzdravenie?“ opýtala sa a nadvihla obočie. Pozerala sa na mňa, akoby som bol úplne debil, ktorý sa o seba nevie ani postarať. Áno, cítil som sa tak.

No bolesť pomaly prechádzala a ja som k tomu nepotreboval ani perly.

„Je to zložitejšie.“

„Tak mi to vysvetli.“ Beth si vzdychla a pozrela na ňu.

„Haper, takmer nikto nevie, o čo tu vlastne ide.“

„Bráško, skús nám to vysvetliť,“ vyzvala ma Harper. S pomocou Bethany sa mi podarilo posadiť sa a látku som si už pridržiaval na rane sám.

 

„Keď sa Gwen stala Tenebrisom, napila sa zo mňa.“ Harper vyzerala, že práve zabudla dýchať a Beth mala po tejto jedinej vete neprítomný pohľad. „Všetko bolo v poriadku, no postupne, ako som prichádzal k ďalším a ďalším perlám sa mi začali stávať podivné veci. Ako napríklad vtedy, keď ma postrelili – krvácal som z krku. Premiestňujem sa a periel sa už nemôžem ani dotknúť. Akoby som sa začal meniť na Tenebrisa. Taktiež sa tu zjavila aj Gwen a Jillian... Harper, vieš, že ja Jillian nemôžem ani len cítiť! Práve ona prišla na to, že so mnou niečo nie je v poriadku. Ona má na tieto veci svojský názor, je predsa dcéra člena Vedenia.“

Harper sklonila hlavu. „Hovorila som s ňou o tom. Asi som povedala niečo, čo som nemala.“

„To som si aj myslel. Len nerozumiem, prečo ma nikdy nepočúvaš. Záleží mi na tebe, Harper. A vidíš, čoho je Jillian schopná. Bolo to bodnutie dýkou z periel.“ Ukázal som na moju hruď.

„Myslím, že po tomto ti už budem veriť.“

„To by som bol rád.“

„Dýka z čiernych periel? Nemohli to byť tie perly, čo ti zmizli?“ opýtala sa Beth.

„Nemyslím si, no je to možné.“

„Ale Gwen ich nevzala, Alex. Čo si nepamätáš, že práve ona povedala, že by nám ich mohla pomôcť nájsť? Jillian sa zmýlila a mýliť sa je ľudské.“

„Zabúdaš na to, že tak nejako ľudia nie sme, miláčik.“ Harper zagúľala očami.

 

Keď bolesť na chvíľu ustúpila, premiestnil som sa spolu s Bethany do svojej izby. Medzitým už stihol prísť Ward spolu s mojou mamou a hneď, ako ma zbadal, zamieril do kuchyne to predýchať. Beth od neho vyfasovala dezinfekčný roztok a vatové tampóniky, aby mi vyčistila ranu.

Naozaj bolo nanič, ležať na posteli bez košele pred dievčaťom, ktoré milujete, v takom stave, v akom som bol. S takmer rozpáraným bruchom, pokožkou od krvi... a utrápeným výrazom. Živo som si predstavoval debatu s Wardom, ktorý ma mal za malé decko, ktoré sa o seba nevie postarať. Ja som sa aj tak cítil. Bodaj by nie, keď som sa cítil ako handrové bábika, ktorú si každý pohadzuje z rúk ro rúk. veci, ktoré sa za posledné dni stali, ma naozaj ubíjali a ja som už len čakal na to, kedy sa úplne zlomím.

„Prosím ťa, nerozmýšľaj nad tým,“ povedala Beth a tým ma priviedla späť do reality. Zvraštil som čelo a pozrel na ňu. Vyzerala unavene a ešte stále bola neprirodzene bledá.

„Hm?“

„Alex, si živý dôkaz toho, že premýšľanie bolí. Ja viem, že to, čo sa deje, je naozaj vážne. No ak sa o tom chceš porozprávať, tak som tu. Ak nie, tak sa netvár, akoby si zomieral... a toto môže asi bolieť a štípať.“ Priložila mi na hruď tampón namočený v dezinfekčnom roztoku. Zaťal som zuby a pery pevne stisol, pretože to bolo presne tak, ako povedala.

„Potrebujem si len pospať.“

„Ja som už tiež strašne unavená, no som rada, že si v poriadku.“ Beth sa usmiala a pokračovala v dôkladnom čistení rany. Následne mi ju prelepila. V tom momente sa Ward objavil v mojej izbe. Jeho pohľad typu Najradšej by som ťa prerazil hovoril za všetko. No zhlboka sa nadýchol. Trvalo mu presne päť sekúnd, kým sa úplne upokojil. Za ten čas prechádzal pohľadom zo mňa na Bethany. Beth sa odo mňa odtiahla a posadila sa na kreslo. Ešte stále mala na sebe biele šaty, ktoré boli posiate obrovskými fľakmi od krvi. Ak by som nevedel, že je to moja krv, pravdepodobne by som vyletel z kože, len aby som sa uistil, že je Bethany v poriadku.

Beth aj napriek tomu, že tá krv nepatrila jej, vyzerala, že to s ňou každú chvíľu sekne. Pred chvíľou sa mi ešte zdala byť plná energie. No teraz pôsobila ako mŕtvola. Biela pokožka kontrastovala s jej červenými perami a očami, okolo ktorých mala rozmazané očné tiene a špirálu. Dokonca aj jej svetlé vlasy mi prišli oveľa tmavšie než zvyčajne.

„Harper mi povedala všetko. Všetko. Zajtra pôjdem za Vedením. Budem sa pred nimi snažiť ututlať fakt, že sa z teba stáva Tenebris. Alebo čo. No Jillian zašla už priďaleko a ja neviem, ako dlho by t... Bethany?!“

Hlava jej klesla nabok a z úst sa jej spustil pramienok krvi. Oči mala stále otvorené a pohľad upierala na mňa. Jasne som videl, že nedýcha. 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Démon - 14.:

3. PrincessCaroline přispěvatel
29.06.2014 [14:53]

PrincessCaroline Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon To bola moja prvá reakcia. Moja druhá reakcia bola: No do p...! Zbadala som totiž koľkáta to je kapitola. Potom som sa znovu smiala. Čo ti poviem. Chaos, bordel, panika Emoticon

2. izzie22
29.06.2014 [0:54]

Ty si snáď zo mňa robíš srandu! Emoticon Emoticon

1. Blacky
28.06.2014 [13:43]

Was ist das? Meine Kleine, toto mi nerob! Emoticon nebavím sa s tebou zahajujem protestné mlčanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!