OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Démon - 7.



Démon - 7.Čo sa stalo Alexovi a kto je muž, ktorý ho zranil?
Harper konečne pochopí, čo jej brat kvôli nej robí.

Nebol som dlho mimo, keďže som sa prebudil pri tom, ako ma ten muž nakladal do auta. Nemohol som poriadne dýchať a začínalo ma bolieť celé telo, najviac však pravé rameno. Chcel som zastaviť toho chlapa, no zistil som, že sa nemôžem ani pohnúť.

„Preboha, myslel som, že som ťa zabil!“ vzdychol muž a sklonil sa ku mne. Ruku s nejakou látkou mi držal na mojom ramene. Sedel som vo svojom aute na sedadle spolujazdca. Chcel som sa ho opýtať, kto je, no nemohol som. „Nebuď vydesený. Popravde, keby som bol na tvojom mieste, asi by som sa tváril podobne. Látky o chvíľu prestanú účinkovať. Je to špeciálna kombinácia sedatív, kurare a morfia. Kurare je pre ľudí jedovatý, no démoni toho zvládnu oveľa viac. Pre Tenebrisov je extrémne jedovatý. No a morfium má na démonov - Luminov iný účinok.  Preboha, na chvíľu som si myslel, že si človek a že som ťa takmer zabil!“

Lebo ty si ma vôbec takmer nezabil – mal som chuť povedať, no nemohol som.

„Ešte nejaká hodinka a si opäť ako rybička. Teraz by sme však mali zájsť k tebe domov, aby som ti vybral guľku z ramena a vyčistil ranu.“ Odtiahol svoju ruku a pozrel sa na ňu. Mne do nosa udrel pach krvi.

 

„Kto si?“ opýtal som sa šeptom, keď sa mi konečne po chvíli vrátila sila... aspoň rozprávať. Inak som bol stále úplne paralyzovaný.

„Ward Moses. Neviem, či si sa s niečím takým stretol, no som Ochranca. Teraz, keď môžeš hovoriť, tak mi povedz, kde bývaš. Ak ti hneď neošetrím tú ranu, nedopadneš dobre. A ja budem mať problém!“ hovoril a pri tom sa tváril smrteľne vážne, takže buď je to nejaký fakt skvelý herec, alebo hovorí pravdu.

„Ochranca?“ Muž zabuchol dvere a prešiel si na druhú stranu. Posadil sa za volant a naštartoval.

 „O tom si pohovoríme potom. Kde to bývaš? Alexander, látky z tej guľky sa pomaly uvoľňujú. Ak nechceš byť v ešte väčšom strese, než v akom som teraz ja, tak spolupracuj a nevypytuj sa zbytočné otázky.“ Ward hovoril rýchlo. Neviem prečo, no čím ďalej, tým viac som sa fakt začínal cítiť zle. Takže jeho slová boli pravdepodobne pravdivé.

Odpovedal som mu a nechal sa odviezť domov. Celou cestou sme boli ticho. Z jeho slov som pochopil, že postupne sa mi sila vracia, no látky obsiahnuté v guľke mi môžu ublížiť. Ward nemohol mať viac než tridsaťpäť rokov. Vyzeral skôr ako nejaký samotár. Tmavohnedé vlasy mal o trochu dlhšie a tým, že jeho brada niekoľko dní nevidela žiletku, pôsobil staršie.

Ešte sme neboli ani v polke cesty a mne sa začali zatvárať oči. Mal som čo robiť, aby som ich udržal otvorené. Bola tu však ešte jedna vec. Na krku ma začalo niečo štekliť, akoby mi tam tiekla nejaká kvapalina. Bol to naozaj čudný pocit. Ešte sále som sa nemohol pohnúť,  čo bolo dosť na nervy. S dýchaním som mal ešte stále miernejší problém.

„Nezatváraj oči. Zostaň pri vedomí. Dosť by mi pomohlo, keby si robil niečo, pri čom nezaspíš. Kde si vlastne bol?“

„Čo keby... si mi povedal niečo o... sebe ty?“ Letmo sa na mňa pozrel, akoby sa chcel uistiť, či som v poriadku. Potom sa na mňa pozrel ešte raz a teraz jeho tvár vyjadrovala prekvapenie a šok. Chcel sa plme venovať šoférovaniu, no niečo, čo na mne zbadal, mu to nedovolilo.

„Oni ťa napadli?“ opýtal sa.

„Čo? Nie, chceli perly.“ Aj keď nemám tušenie, prečo by ich chceli. Bolo to úplne postavené na hlavu. Ublížilo by im, keby ich mali.

„Keď máš perly, si nebezpečenstvo pre všetkých. Aj Luminov, aj Tenebrisov. No to som nemal na mysli. Krvácaš. Na krku máš pramienky krvi. Napadli ťa?!“

„Nenapadli.“ Rukou som sa chcel dotknúť krku, no jediné, čo sa mi podarilo, bolo pohnutie prstov. Krv na krku? Ale veď to je nemožné! To, že som mal krv na ramene, by ma neprekvapilo, keďže ma tento muž postrelil. Ale krk? Nie je to len krv z tej rany?

„Pozriem sa na to potom. Kde si to vlastne bol predtým, než si stretol Tenebrisov?“

„Zaviezť kamarátku... mojej sestry domov,“ odvetil som, na čo Ward len nadvihol obočie a pozrel sa na mňa. Dobre som vedel, na čo myslí.

 

Keď sme konečne dorazili domov, mal som toľko síl, že som takmer mohol stáť na nohách sám. Chodiť však nie. Ward mi pomohol dostať sa domov. Dalo by sa povedať, že ten muž ma celú cestu ťahal, keďže dať jednu nohu pred druhú bol pre mňa značný problém. Neobťažoval sa ma ani opýtať, či mám kľúče. Proste prišiel pred vchodové dvere, a keď zistil, že sú zamknuté, zazvonil.

„Mám kľúče.“ Ward mykol plecom. Po chvíli nám otvorila Harper. Najskôr bola prekvapená, no keď jej pohľad padol na mňa, tak takmer skolabovala.

„Alex! Čo sa ti stalo? Zavolám záchranku!“

„Nie, budeš robiť to, čo ti poviem. Inak zomrie,“ povedal Ward a vošiel so mnou dovnútra. Mal som pocit, že kým som sa dostal od auta k dverám, tak som podal nadľudský výkon. „Potrebujem, aby si niekde sadol, najlepšie ľahol.“ Harper ho navigovala do obývačky. Ja som zatiaľ zatínal zuby, pretože ma rameno neskutočne bolelo pri každom jednom pohybe. Sťažka som dýchal a cítil som, že mi je príšerne horúco. „Zišlo by sa ešte niečo, čím by si zakryla pohovku.“ Roztrasenými rukami vytiahla deku a rozložila ju. Bola vystrašená. Ja som bol vďačný Wardovi, že mi konečne dovolil si ľahnúť. V hlave mi začalo nepríjemne pulzovať.

„Čo sa mu stalo? A kto ste vy?“

„Som Ward Moses, Ochranca. Tvoj brat bol postrelený.“ Hoci som na Harper nevidel, počul som, ako prekvapene zhíkla.

„Mali by sme ho vziať do nemocnice.“

„Uhm, jasné! To je dobrý nápad, ak chceš, aby zistili, čo je tvoj brat vlastne zač. Povedal som ti predsa, že budeš robiť to, čo ti poviem.“ Dokonale som si vedel predstaviť výraz mojej sestry. Je to tvrdohlavé dievčisko, takže bude pre Warda obrovský problém ju udržať aspoň chvíľu ticho, nieto ju využiť ako svojho poskoka. „Dones pohár čistej vody.“ Ja som zatvoril oči a snažil sa vydržať bolesť, ktorá sa pomaly ale iste začala z ramena šíriť do celého tela. „Prosím ťa, nezatváraj oči. Potrebujem vedieť, že si pri vedomí.“

„To sa ti povie.“

„Malo ťa to len na chvíľu paralyzovať. Netuším, prečo tvoje telo zareagovalo takto. Ak by si bol Tenebris, tak by ťa to do pár minút zabilo. No tebe to nemalo ani ublížiť!“ hovoril a pri tom mi kontroloval ranu. „Ale nevyzerá to vážne, nemusíš sa báť. O chvíľu je tá guľka von a dúfam, že sa ti tá rana zahojí rýchlo. Potom si s tebou budem musieť vážne pohovoriť o perlách. Musíš...“ Hlava sa mi zatočila a mal som pocit, akoby som padal. Z ničoho nič mi šklblo celým telom a bolesť zasiahla celé moje telo. Cítil som sa, akoby som práve padol na ostré nože, ktoré ma prebodli. Zovrelo mi hrdlo.

„Alexander!“ skríkol Ward. Mal som pocit, že mi na hrudník padol obrovský balvan, ktorý mi bránil v dýchaní. Zatmelo sa mi pred očami.

 

Stav bezvedomia pravdepodobne netrval dlho, pretože po otvorení očí som mal pred sebou stále rovnaký obraz a líce ma nepríjemne štípalo. Keď ma Ward zbadal, viditeľne sa mu uľavilo. Počkať... líce ma štípalo? To mi naozaj strelil facku, aby som sa prebral?!

„Ešte raz a je z teba mŕtvy démon, rozumieš?!“ skríkol. Svoju pozornosť preniesol na rameno. V rukách mal pinzetu... alebo čo to bolo. Nechcel som na to myslieť. „Viem, že to je ťažké, ale aspoň sa o to pokús. Musím ťa z toho dostať.“

„Čo tak zavolať mame?“ navrhla Harper, za čo si vyslúžila Wardov vraždiaci pohľad. „Tak teda nie.“

„Budem potrebovať ešte aspoň dva obväzy, fľašu vody, nejaké vedro a niečo na dezinfekciu.“ Ward sa znovu sklonil nad moje rameno. Vynaložil som všetko úsilie na to, aby som zostal pri vedomí, no stále ma to lákalo zatvoriť oči a poddať sa únave. Svoju pozornosť som preto upriamil na toho muža. Sústredene hľadel na ranu. Svoje dlhšie tmavohnedé vlasy si neustále zastrkával za ucho, keďže mu padali do tváre. Na ramene som cítil tlak, no inak žiadnu bolesť. „Hotovo, potvora je von,“ povedal víťazoslávne a nadvihol ruku, v ktorej držal pinzetu. Medzi jej koncami bola drobná guľka.

Pomaly som sa nadvihol a posunul tak, aby som si hlavu oprel o operadlo na pohovke. Na moje počudovanie sa mi to aj podarilo. Medzitým prišla Harper so všetkým, o čo Ward požiadal.

„Vďaka.“

„Ešte neďakuj, musím ti to vyčistiť.“ Po prvýkrát som sa odvážil pozrieť na moje rameno, keďže som si naň doteraz nevidel. Všade bola krv, takmer polka trička bola nasiaknutá krvou. Wardove ruky boli taktiež od mojej krvi. Žalúdok mi práve urobil kotrmelec.

Vzal si od Harper fľaštičku a jeden obväz. Ten začal postupne trhať na niekoľkocentimetrové pásy. Jeden poskladal na štvorec a nalial naň žltkastú tekutinu. Keď som  zacítil jej zápach, okamžite som zaťal zuby, lebo som vedel, že toto bude nepríjemné. Priložil mi to na pokožku. Sykol som od bolesti. Zovrel som pery a čakal, kedy to prestane, keďže doteraz som necítil nič.

„Už budem potrebovať len nožnice a perly.“

Harper nadvihla obočie. „Perly?“

„Áno,“ odvetil Ward. „Máš ich, nie?“ opýtal sa ma. Harper na mňa zmätene hľadela a zjavne bola dosť mimo. To ja tiež. Nevedel som, ako vie Ward o mojich perlách.

„Áno, ale...“

„Výborne. Kde ich máš?“ Pochopil, že Harper o nich nič nevie. Najradšej by som po ne zašiel aj sám, no nakoniec som svojej sestre povedal, kde sú. „To vážne?“

„A čo si si myslel, že budem kvôli ním kupovať niekoľko trezorov?!“

Vzdychol. „Zjavne netušíš, akému obrovskému riziku sa vystavuješ, že vôbec vlastníš tieto perly. Na tvojom mieste by som sa ich zbavil. Všetky perly sa snaží získať tá druhé strana, aby ste pre nich neboli hrozbou...“

„Ako si vedel, že mám perly?“ skočil som mu do reči.

„Som Ochranca. Nie som obyčajný človek. Vlastne som, no mám špeciálnu schopnosť: dokážem vycítiť prítomnosť perál a ich moc. Akoby som bol ľudský Tenebris. To preto ťa už asi týždeň sledujem a dávam na teba pozor. Konečne sa mi naskytla príležitosť si s tebou pohovoriť. Takže hneď ako sa vyliečiš, zbavíš sa perál. Avšak, tak nejako som si domyslel, že ich chceš pre svoju sestru, ktorej si o nich ešte ani nepovedal, čím si ju ohrozil. Ty síce budeš mať perly a budeš silný, no to neznamená, že sa k tebe nikto ani len nepriblíži. Lumini ich budú chcieť pre silu a tá druhá rasa ťa bude chcieť zničiť a spolu s nimi aj perly. Tak si, prosím, dvakrát rozmysli, čo budeš robiť.“ Ward bol naštvaný a to sa prejavilo aj na jeho hlase. „Ešte mám na teba jednu otázku. Čo tá krv na krku? Vyzeralo to tak, akoby ťa uhryzol nejaký upír.“ Prerušil som očný kontakt a Ward hneď vedel, ktorá bije. „Takže Tenebris. No dnes to nebolo...“

Harper vkročila do miestnost a tým ma aj zachránila od odpovede.

„Nedalo sa vás nepočuť.“ Otočila sa ku mne, otvorila krabičku a ukázala mi ju. Nadvihla obočie bradou  k nej mykla. „Alex, toto je ten dôvod, prečo ma chceš ochraňovať? Preto ma držíš ďalej od všetkých?“ Ward si od nej zobral perly. Keď ich zbadal, zostal prekvapený.

„Dobre, tak netušil som, že ich budeš mať až toľko! Je zázrak, že ešte žiješ, Alexander.“

Pohľadom som prechádzal od jedného k druhému a čakal, kto to civenie na mňa vzdá ako prvý. No bol som si vedomý toho, že s Harper si budem musieť pohovoriť, a že to nebude príjemný rozhovor! No a Ward. Toho muža nepoznám, netuším, kto to je, no niečo mi našepkávalo, aby som mu veril. Veď ma vlastne zachránil... po tom, čo ma najskôr postrelil.

„Komu mám odpovedať ako prvému?!“

„Porozprávame sa potom. Teraz ti ukážem, akú moc majú perly, aj keď nie sú v sade.“ Ward zobral niekoľko perál a vložil mi ich do ruky. Nechápavo som naňho hľadel. „Teraz budeš myslieť na to, že sa rýchlo uzdravuješ. Možno to bude nepríjemné, no zvládneš to.“

„Čo?“

„Sústreď sa na perly. Máš?“ Keď som prikývol, tak pokračoval: „Predstav si, že sa tá rana hojí. Proste si to predstav, ak to nepôjde, skúsime to inak,“ dodal, keď videl môj stále nechápavý a neveriacky výraz.

„To je šialené.“ Po tom, čo mi venoval svoj pohľad, ktorý by ma za iných okolností asi zabil (no myslím, že na dnes mi už teda spôsobil bolesti dosť), som len pretočil očami a urobil to, o čo ma požiadal.

Natočil som hlavu tak, aby som dobre videl na plece. Bola tam okrúhla rana, ktorá ešte stále krvácala. Zovrel som perly  ruke pevnejšie a predstavil sa, že sa priemer tej rany zmenšuje. Veľmi som tomu neveril, no keď ma to začalo páliť a svrbieť, pochybnosti boli preč. Rana sa pomaličky zaceľovala. Musel som zovrieť pery, pretože to bolo naozaj nepríjemné. Cítil som sa pri tom však tak, akoby ma niekto ovalil tĺčikom. Všetka energia bola preč.

„Ja som si už myslel, že budeš potrebovať nejaké bolestné nakopnutie alebo čo,“ zasmial sa. „Vidíš, že si to dokázal. Len nemáš ešte toľko praxe v ich používaní, takže ťa to obralo o energiu. A ja dúfam, že žiadnu prax ani nezískaš. Takže ti tieto diablove veci beriem.“ V momente mi vzal perly a celú škatuľku dal odo mňa čo najďalej.

„Tak to teda nie!“ zastavila ho Harper a priskočila k nemu. Perly mu zobrala a Ward na ňu len šokovane pozeral. „Potrebujem nejaké veci na vyjednávanie, keďže sa mi zdá, že môj brat má predo mnou až príliš veľa tajomstiev.“

Ward sa zasmial, no moja sestra sa tvárila smrteľne vážne. Alebo ma chce z tohto problému dostať? Úprimne som dúfal v druhú možnosť, aj keď to je veľmi nepravdepodobné.

„Deti.“ Pretočil očami a pozrel sa na mňa. „Porozmýšľaj o tom, čo som ti povedal a tu máš moje telefónne číslo. Budem nablízku, keby sa niečo stalo. No ak ťa niekto zabije, tie perly ťa dokopy nedajú, na to pamätaj. Byť tebou, schoval by som ich aj napriek tomu, že ti dávajú toľko sily. Nuž, myslím, že sa vy dvaja máte o čom porozprávať a ty, Alexander, už nevyzeráš zle.“

 

Keď odišiel, cítil som sa akosi lepšie. Možno to bolo aj preto, že už som tu mal len jednu osobu, ktorej som musel všetko vysvetliť. No niečo mi hovorilo, že rozhovoru s Wardom sa nevyhnem. Určite bude chcieť vedieť, odkiaľ mám všetky tie perly. Neplánoval som mu to povedať.

„Ja fakt nechápem, čo to malo znamenať,“ hovoril som a pri tom ukazoval na dvere. „Proste ma napadla druhá rasa a on sa tam zrazu zjavil ako nejaký boh pomsty a pri tom ma nechtiac postrelil. Ak to bola zámienka na to, aby získal perly, tak sa mu to teda nepodarilo. Vďaka, sestrička.“ Načiahol som sa po ne, no ona si krabičku majetnícky pritisla k sebe a odtiahla sa odo mňa. Keby som chcel, tak vstanem a proste si ju vezmem, no rozhodol som sa, že ju nechám tak. „Aký máš problém?“

„Je mi úplne jedno, kto bol ten muž. To ma ani nezaujíma. Chcem len vedieť, prečo ma tak veľmi chceš ochraňovať. A prečo sa pri tom vystavuješ riziku.“

„Harper...“ vzdychol som.

„Nie, ja chcem pravdu.“

Zdvihol som ruky v obrannom geste. Zhlboka som sa nadýchol a povedal: „Dobre, fajn, v pohode. Nezniesol by som, ak by som prišiel o ďalšieho človeka, ktorého mám rád. Robím to preto, aby si bola v bezpečí. Neviem si predstaviť, čo by som robil, keby som o teba prišiel. A pomysli aj na mamu. Stratila nášho otca. Ja som prišiel o priateľku. Vieš, aký je to pocit, keď stratíš niekoho, koho miluješ? Strašné, príšerné. Tak, prosím, pochop dôvod, prečo to robím.“ Sklonil som hlavu. Myslel som si, že pri tých slovách budem silný, no niekde v polovici sa mi hlas zlomil a len tak tak som dopovedal, čo som chcel. Neznášal som ten pocit, keď som sa cítil slabý.

Moja sestra urobila niečo, čo som nečakal. Prisadla si ku mne a pevne ma objala okolo krku. Do rúk mi vtisla perly.

„Ďakujem, no kvôli mne sa nemusíš vystavovať takému nebezpečenstvu,“ šepla.

 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Démon - 7.:

4.
Smazat | Upravit | 31.05.2014 [0:20]

Konečne sa môžem tešiť na ďalšiu len ma mrzí, že to bude zas o týždeň, možno by si to mohla vymyslieť tak aby to bolo dvakrát do týždňa? Emoticon No Warda je mi nesympatický, neviem, možno len prvý dojem ktorý mi vyvrátiš, ale nie je mi sympatický. A Alexík? tak teoriu som ti písala, pri perlách ale ak by si zabudla tak tu ju máš:

Gwen pri uhryznutí niečo vyviedla, a on teraz nie je ani lumin ani tenebris, preto tak reagoval na gulku, preto sa mu to deje a preto krvacal z rany ktporú mu pred rokom urobila Gwenica, akurát uz len cakam aku to bude mat dohru neskor ako to chces urobiť, dufam, ze nie cez smrt milovanej osoby aby sa v nom prebral tenebris lebo, to som ti pisala tiež, že aj nad tym som premyslala pamätáš? teším sa na ďalšiu, o ktorej už nemám ani potuchy,konečne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Skye Hiddleston
29.05.2014 [22:07]

To je celé dobre, teším sa na ďalšiu časť Emoticon Ďakujem ti za kapitolu teda Emoticon

2. MillieFarglot admin
29.05.2014 [21:28]

MillieFarglotPrincessCaroline: Na všetky otázky dostaneš odpovede v nasledujúcich kapitolách. Snáď môžem len povedať, že tie perly ho môžu pripraviť o život kvôli tomu, že ich chcú všetci. Emoticon A Ward už bude furt v deji. Emoticon

1. PrincessCaroline přispěvatel
29.05.2014 [21:09]

PrincessCarolineHarper je predsa len dobrá sestra Emoticon
Waard a ochránca? Hmmm...zaujímavé Emoticon To som teda zvedavá, akú rolu, okrem toho, že ho sleduje, bude mať v príbehu. A čo tie rany na krku? A prečo mu bolo tak zle, aj keby nemalo? Hrá to nejakú rolu v tom, že je silný? A prečo by ho toľko perál malo zabiť? Huh, tolko otázok Emoticon Tak som zvedavá na ďalšiu časť, dúfam, že sa nepýtam veci, ktoré som prehliadla Emoticon
Ďašiu,ďalšiu!! Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!