OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hrdlorez 10. kapitola



Hrdlorez 10. kapitolaNávšteva Centrály a Graysona. Ako dopadne?

 

Kapitola bola písaná pri tejto piesni, určite si ju pustite. ;) 

 

10. kapitola - Grayson

 

„Oliver bol cez deň v nákupnom centre a našiel tam zaujímavú vecičku, ktorá asi vyrieši väčšinu našich problémov. No teraz sa poď najesť,“ povedal Tim nadšene v momente, keď som vošla do miestnosti, v ktorej sme sa mali stretnúť. Bol tu obrovský stôl, na ktorom bolo jedlo. Na jednej strane sedel Oliver a práve dojedal svoju porciu obloženého sendviča. Mňa ten môj čakal oproti nemu. Potešila som sa, že nie hneď vedľa neho.

„Páni,“ vydýchla som. Bola to reakcia na obe veci. Zamierila som k raňajkám. „Ďakujem.“

„Dobrú chuť. No... je to také malé zariadenie, ktoré vydáva niečo ako tlkot srdca. Znie to fakt uveriteľne.“ Tim bol nadšený ako malé dieťa, dokonca sa mi zdalo, že vyzerá oveľa lepšie ako včera.

„Ale má to háčik,“ ozval sa Oliver. Tim mu venoval podráždený pohľad. Kazil radosť, znovu.

„Ale prosím ťa. Aj to je vymyslené, nechaj ma, aby som jej to dopovedal.“

Mávol rukou. „Čokoľvek.“ Vzal si šálku a odpil si z nej. Ja som už dávno cítila vôňu kávy. Chcela som si najskôr vypočuť Timothyho, až potom sa najesť. Bola som naozaj zvedavá, čo Oliver vymyslel.

„To zariadenie sa dá ovládať aj z diaľky. Preto Oliver navrhol, aby si mala niekde na sebe malý mikrofón. Srdce ti nemôže stále biť v rovnakom tempe. Preto by počúval tvoj dych a sledoval situáciu. Potom by podľa situácie menil tlkot srdca.“ Tim mal rozšírené oči a ako mi to hovoril, tak sa usmieval a prikyvoval hlavou.

„Aj tak tu je problém,“ znovu sa ozval Oliver. Tim sa k nemu otočil a hlasno si vzdychol.

„Čo tentokrát?“ Pretočil očami.

Oliver ukázal rukou na mňa. „Nina sa nebude môcť príliš rozrušiť. Ak áno, môžu započuť jej srdce. To by bol prúser ako hovädo. Taktiež dúfam, že nebudú žiadne slzy.“

Povzdychla som si, pretože som nemohla zaručiť, že sa nič z toho nestane. Mala som zrazu na starosti dva životy osôb, ktorým ak by sa niečo stalo, asi by som to neprežila. Teda aspoň čo sa Tima týka, u Olivera som si až taká istá nebola, keby dostal po papuli, možno by mal trochu k človeku úctu.

„To zvládneme. Ja pôjdem na testy a ty si zatiaľ pohovoríš s Graysonom. Predpokladám, že to nebude trvať dlho. A ak ti mám povedať pravdu, som naozaj zvedavý na to, čo od teba vlastne chce.“

„Ako vlastne fungujú tie testy?“ opýtala som sa ho, aby som zmenila tému. Nechcela som myslieť na to, že už dnes uvidím Graysona. Osobu, na ktorú som už zabudla, no zrazu sa mi vrátila do života. Mala som z toho úplne stiahnutý žalúdok, no bola som hladná. Potrebovala som svoj mozog zamestnať niečím iným.

„Srdce mi už nebije, no v tele mám krv. Je to zvláštne, pretože tá krv mi v tele koluje, no pomalšie ako u človeka. Odoberú mi vzorku krvi a zisťujú, či je v nej meď, poprípade zloženie krvi. To sa až tak nelíši od človeka. Máme špecialistov, ktorí sa o nás starajú. Tí s v takzvaných zdravotných centrách. Na Centrále sú tí najlepší. Preto tam zájdem, aby som zistil, čo mi vlastne je.“ Pokúsil sa o úsmev, no videla som, že bol silený. Určite sa mu tam nechcelo ísť, no chcela som, aby bol v poriadku. Musí byť silný na to, aby zvládol prežiť, že je Natalie mŕtva.

„Páni, to znie zaujímavo.“

Prikývol na súhlas. „Teraz sa hlavne rýchlo najedz a choď pripraviť. Do hodiny musíme vyraziť, ak to chceme stihnúť otočiť. Nerád by som strávil na Centrále viac ako bude nutné.“

Timothy odišiel a ja som zostala spolu s Oliverom za stolom. Pri spomenutí na to, ako blízko bol včera pri mne, sa mi do líc nahrnula červeň. Dúfala som, že si to nevšimne. Snažila som sa mať pohľad na raňajkách. Bolo to ťažké, keď som jeho oči cítila na mne.

„Timovi som to nepovedal, no chcem, aby si si vzala malé slúchadko aj ty. V rámci bezpečnosti a vzájomnej informovanosti. Pod vlasmi ho dokonale skryješ.  Ak by si ho nemala, nemali by sme ako spolu komunikovať.“ Prikývla som na súhlas, pretože to dávalo zmysel.

„Ak mi budeš chcieť niečo povedať, nebudú to upíri počuť?“ opýtala som sa ho a konečne sa naňho pozrela. Bol zamyslený a rukou si šúchal bradu.

„Využijem ho len v krajom prípade. Najedz sa a potom ti to môžem všetko popripínať na oblečenie. Teda ak sa neplánuješ prezliecť.“

Nesúhlasne som pokrútila hlavou. Myslím, že to, čo som si vybrala, je ideálne a hlavne pohodlné. Biele obtiahnutejšie tričko, tmavé džínsy, ktoré som si opäť musela podohnúť a na tom modrobiely sveter na gombíky. Netušila som, či s tým má nejaký problém, ani som sa ho na to neplánovala pýtať.

„Nie, pôjdem takto.“

„V poriadku.“

 

Počkal, kým som dojedla. Snažila som si jedlo a hlavne kávu vychutnať. Ktovie, ako dopadne stretnutie s Graysonom. Možno už nikdy neokúsim úžasnú chuť kávy. Zatiaľ na stôl vyložil malú ploskú vec tmavej farby, maličký mikrofón a slúchadko.

„Myslím, že si budeš musieť dať dolu sveter aj tričko.“

Nechápavo som sa naňho pozrela. Ani náhodou! Pred ním sa teda určite nebudem vyzliekať. „Prečo?“

„Myslím, že bude najlepšie, ak ti to pripevním na podprsenku.“ Mykol plecom. Videla som, ako mu trhajú kútiky úst. Mala som sto chutí mu len za pomyslenie na to jenu streliť. No uvedomila som si, že to znie ako celkom dobrý nápad. Hlavne to bude všetko dobre skryté.

„Budeš potom počuť môj dych?“

„Vyskúšame, no ak budem počuť, čo sa deje, potom si budem približne vedieť domyslieť, ako by si reagovala.“

Áno jasné, samozrejme... Nepovedala som to nahlas, nemala som chuť sa s ním naťahovať k tom, kto má pravdu a kto nie. Rozopla som sveter a položila ho na stoličku vedľa mňa. Postavila som sa a chvíľu som váhala. Oliver stál predo mnou a čakal, kedy si dám tričko dolu. Myslím, že začal pochybovať o mne, že to spravím. Schytila som okraje trička a prevliekla si ho cez hlavu. Hodila som ho vedľa svetra.

„Už som sa bál, že ti s tým budem musieť pomôcť,“ zasmial sa. Znovu som cítila, ako mi horia líca.

„Len v tvojich snoch.“ Nebolo to tak, že by som sa hanbila byť pred niekým nahá. Nehanbila som sa za svoje telo, ktoré nebolo práve ako modelka. No bola som so svojou postavou spokojná. Bolo mi však nepríjemné stáť tu pred človekom, ktorý mi každú chvíľu dvíhal krvný tlak. Či už tým, že mal blbé poznámky, alebo jeho prítomnosťou.

Pristúpil ku mne a v ruke mal zariadenie, ktoré by malo vydávať zvuk pripomínajúci tlkot srdca.

„Zapnem to až potom. Teraz ti to pripevním na bok na tú stranu, kde máš srdce.“ Kývla som na súhlas. Pristúpil ku mne a ja som sa otočila tak, aby mal prístup k ľavej časti podprsenky. Všimla som si, že Oliver držal v jednej ruke lepiacu pásku. Za pomoci zubov z nej kúsok odtrhol. Priložil zariadenie na spodný lem podprsenky, tesne k línii, kde mi končili prsia.

Keď som zacítila, ako mi nechtiac prešiel prstami po pokožke, zatajila som dych. Bol to takmer elektrizujúci dotyk. Z toho miesta sa do celého môjho tela šírili záchvevy, až mi naskočila husia koža. Nechcela som, aby som z neho mala takéto pocity. Potom zobral zo stola mikrofón a postavil sa predo mňa. Nepozrel sa mi do tváre, no pohľad mal upretý na podprsenku. Alebo na moje prsia? Naozaj som mala z toho, že som tu takmer polonahá pred Oliverom, zlý pocit. Bola by som radšej, ak by tieto veci pripevňoval na moju podprsenku Tim. Alebo hocikto iný, len nie on.

„Hotovo. Malo by to fungovať. Obleč sa a skúsime to.“ Počula som, že Oliverovi bije srdce oveľa hlasnejšie a rýchlejšie. Vlastne to bolo prvýkrát, čo som počula jeho srdce biť.

Nemusel mi to hovoriť dvakrát. V momente som mala na sebe tričko a obliekala si mikinu. Nič z toho, čo na mňa dal, som necítila. Dokonca som si všimla, že to ani nebolo vidno. Dúfala som, že to bude fungovať. Oliver si pripevnil na ucho slúchadlo.

„Počuješ môj dych?“ opýtala som sa ho. Snažila som sa normálne dýchať. Oliver sa na malú chvíľu sústredil.

„Áno,“ vydýchol a pousmial sa. „Bude to fungovať.“ Úsmev som mu opätovala. Vzápätí som si však spomenula na všetky dôvody, pre čo by sa to mohlo úplne pokaziť. Sklonila som hlavu a povzdychla si. Všetko bolo n mojich pleciach. Bála som sa, že sa niečo stane a Grayson ublíži buď mne, alebo Timovi. Oliver bol relatívne v bezpečí, keďže do Centrály nepôjde.

„Čo sa deje?“ opýtal sa.

„Ja... ja sa tam bojím ísť. Je toho na mňa až príliš. Mám strach, že sa niečo stane. Čo sa stane, ak Grayson zistí pravdu? Ak zistí, že to bol práve Tim, kto ma premení? Myslím tým, že zuby zvládnem schovať, no čo ak ma vytočí, alebo sa pred ním rozrevem? Nechcem vás vystaviť nebezpečiu.“ Potiahla som nosom. Už teraz sa mi tisli slzy do očí. „Nevidela som Graysona už viac než rok.“

„Chápem. Bude to pre teba niečo ako skúška. Teraz sa upokoj. Zvládneš to, si predsa silná.“ Pozrela som naňho. Stál predo mnou a na tvári mal obavy zmiešané so záujmom a starosťami. Mala som pocit, že ma chce nejako utešiť. No cítila som sa byť všetko, len nie silná.

„Som?“

„Samozrejme. Kto by zvládal byť medzi upírmi a nezblázniť sa? Ty si sa dokonca pokúšala utiecť.“ Zasmiala som sa, no bola som aj v šoku. To bolo asi prvýkrát, čo bol ku mne milý. Bola to príjemná zmena. „Uvidíš, čo od teba bude chcieť. Tim pôjde zatiaľ na testy, a potom sa stretneme v aute. Ešte dnes budeme späť.“

„Ďakujem, no aj tak mám stále obavy.“ Chcela som odísť, ísť sa ešte upraviť a nájsť Tima. Za chvíľu by sme mohli vyraziť.

Oliver však urobil niečo, čo som od neho absolútne nečakala. Jeho ruky omotal okolo mojich ramien a pritisol si ma k sebe. Cítila som jeho teplo a keď som sa oňho oprela, tak aj každý tlkot srdca. Počula som, ako mu telom koluje krv. Ruky som mu dala okolo pása. Pohladil ma po vlasoch.

Bili sa vo mne dva pocity: ten prvý bol, že som ho chcela v momente odstrčiť za to, že narušil môj osobný priestor a dotýkal sa ma. Ten druhý pocit som si nechcela priznať. Páčila sa mi jeho prítomnosť. V jeho náručí som sa cítila akoby ma nečkala žiadna neistá budúcnosť. Keď som zatvorila oči, cítila som sa v bezpečí. Tlkot jeho srdca ma upokojoval.

Prekvapilo ma, že ma takto držal celkom dlhú chvíľu. Myslela som, že ma z nejakého dôvodu nenávidí, no tento moment zmenil  celý môj pohľad naňho.

„Keď si odmyslím tvoje správanie, tak ťa začínam mať rada,“ poznamenala som. Zasmial sa.

„Nekaz to. Snažím sa.“

 

***

 

Oliver si po hádke s bratom, kto bude šoférovať, sadol na miesto šoféra. Toľko vrčania pre obyčajné riadenie auta som ešte nepočula. Ja som sa posadila dozadu bez zbytočných protestov. Čakala nás dlhá cesta a ja som ju plánovala využiť spánkom. Hoci som bola vydesená k smrti a po tom, čo urobil Oliver aj zmätená. Bola som však na tom tak, že som dokázala vypnúť svoje myšlienky.

Keď sa auto pohlo, Tim schytil do ruky mobil.

„Ahoj, zlato. Chystáme sa s Oliverom a Ninou do Centrály. Mali by sme sa vrátiť ešte pred svitaním. Dúfam, že si v poriadku. Ozvi sa mi, bojím sa o teba. Ľúbim ťa.“ Timothy sa naozaj bál o Natalie. Vedela som si predstaviť, ako veľmi ho to musí ničiť. Tak rada by som mu povedala, že Natalie sa už nevráti. Trpel by, no to by časom pominulo. Takto to môže trvať aj večnosť.

Cesta nebola podľa našich predstáv. Dostali sme sa do kolóny, ktorá bola zapríčinená nehodou na diaľnici. Muselo to byť niečo vážne, pretože sme stáli na mieste dve hodiny bez pohnutia. Ja a Oliver sme potrebovali jesť, preto nás zdržala aj zastávka vo fastfoode. Inak som viac než polovicu cesty prespala. Tim s Oliverom sa občas rozprávali, no nevnímala som ich. Jediné, čo som si všimla, boli Oliverovi oči, ktoré ma občas pozorovali zo spätného zrkadla.

Bola som stratená vo svojich vlastných myšlienkach. Bála som sa, ako dopadne tá návšteva. Po všetkých informáciách, ktoré som sa o Graysonovi dozvedela, som si ho nevedela  predstaviť.

 

Auto zastalo na poľnej ceste medzi stromami. Hrdlo som mala stiahnuté a chcelo sa mi zvracať. Chcela som sa vrátiť späť a zabudnúť na Graysona. No časť mňa ho chcela po takom čase vidieť a prefackať ho. Mal toľko času, aby ma kontaktoval.

Tim sa otočil dozadu. „Pripravená?“

„Nie,“ povedala som. Naozaj som sa na to necítila. Srdce mi bilo tak, že mi z toho nepríjemne pulzovalo v hlave.

„Hlavne sa upokoj. Všetko bude v poriadku. Musíš byť pokojná, aby to vyšlo. Teraz počujem tvoje srdce.“ Nepomáhalo mi, keď hovorili, aby som sa upokojila. Skôr ma to rozrušilo ešte viac. Nasilu to proste nešlo.

Oliver vybral s priehriadky pred Timom nejakú obdĺžnikovú vec.

„Zapnem ten prístroj, aby si si naň zvykla. Mala by si ho počuť tiež, tak nech ťa neruší.“ Prikývla som na súhlas. Vecička na mojom ľavom boku zavibrovala, čo celkom dosť šteklilo. Po chvíli to prestalo, bála som sa, že to bude vibrovať stále.

Ozval sa zvuk srdca. Pravidelný dvojbuchot. Bolo to hlasnejšie ako moje pravé srdce. Znelo to dôveryhodne.

„Páni, to je skvelé, Oliver!“ vydýchla som od úžasu.

„Poďakuješ mi neskôr.“

„Mali by sme ísť, nech to máme z krku. Tiež sa necítim dobre a chcem to už mať za sebou,“ povedal Tim.

 

Všetci sme vystúpili z auta. Teda mala som len taký pocit, no Tim zostal ešte chvíľu sedieť na mieste. Začala som sa chvieť a myslela som, že sa neudržím na nohách. Najradšej by som nastúpila späť a nechala sa odviesť čo najďalej od tohto miesta. Nechcela som protestovať, pretože by nás to len spomalilo a Tim vyzeral, že to s ním každú chvíľu sekne.

Oliver vytiahol tašku z kufra a hodil ju na zadné sedadlá. Netušila som, čo tam mal. Obzerala som sa okolo seba, no nič okrem cesty a stromov som nevidela. Dúfala som, že to bude blízko. Oprela som sa o auto a povzdychla si. Bola som z cesty unavená.

Potom sa stalo niečo, čo ma prekvapilo a znovu za to mohol Oliver. Podišiel ku mne a ja som až prestala dýchať. Jednu ruku mi dal okolo pásu a pritiahol si ma k sebe bližšie. Druhou mi vošiel do vlasov. Hlavu som si oprela o jeho hruď. Objatie bolo to, čo som teraz potrebovala. No na upokojenie to nestačilo. Aspoň na chvíľu som myslela na niečo iné.

Na Oliverove srdce, ktoré som počula, keď som bola oňho opretá.

Na jeho sviežu a sladkú vôňu, ktorá mi pripomínala krv.

Na to, že budem musieť zistiť, čo zapríčinilo zmenu jeho správania. Možno ma chcel len utešiť. Nemohol však vedieť, čo sa vo mne odohráva. Čo robia so mnou jeho dotyky, hoci som ho poriadne nepoznala... a nemala rada. Alebo len klamem sama seba.

Cítila som, že sa sklonil. Pobozkal ma na vlasy. Úplne som stuhla, pretože toto som nečakala. Objatie bola jedna vec, to ma upokojilo a cítila som sa aspoň na chvíľu v bezpečí. No toto spôsobilo úplný opak. Zatvorila som oči a znovu sa započúvala do tlkotu jeho srdca, ktorý bol oveľa rýchlejší.

„Všetko bude v poriadku.“ Odtiahol sa práve vo chvíli, kedy Tim vystúpil z auta.

 

Kráčala som vedľa Tima. Musel to tu poznať, pretože sme sa vyhli poľnej ceste, na ktorej sme nechali auto s Oliverom a namiesto toho sme šli pomedzi stromy. Až po chvíli som zbadala budovu. Čím som bola bližšie, tým som bola nervóznejšia.

„Určite nás budú čakať. Ja ťa tam potom nechám, potrebujem ísť na testy do inej časti budovy. Budem dúfať, že to zvládneme za chvíľu, aby sme sa stihli vrátiť. Počkám ťa pred budovou. Dúfam, že Oliver to s tým prístrojom nepokašle,“ povedal Tim.

„Vieš, braček, stále ťa môžem počuť. Veľmi, veľmi jasne,“ ozvalo sa mi v uchu, takmer som podskočila. Takmer som aj zabudla na to, že mám na sebe mikrofón a slúchadlo. To bolo skryté pod vlasmi, ktoré som mala zapletené na jednu stranu.

 „Som rád,“ odvetil Tim. „Zatiaľ to funguje výborne. Ninu vnímam ako človeka, ten tlkot srdca je geniálny. No budeš musieť byť ticho, Oliver, aby ťa nikto nepočul.“

„Samozrejme.“

S Timom sme sa ocitli pred obrovskými drevenými dverami. Hrdlo som mala úplne stiahnuté a myslela som, že čochvíľa budem vracať. Bola som nervózna a pristihla som sa pri tom, ako prstami žmolím lem svetra. Chcela som vziať nohy na plecia a ujsť, kým je šanca. Niečo mi hovorilo, že toto nie je ani náhodou dobrý nápad a určite to neskončí dobre.

„Uvidíme sa za chvíľu,“ šepol Tim. Pozrela som sa naňho, na perách mal úsmev. Kývla som na súhlas. Otočil sa a pokračoval v ceste.

Zhlboka som sa nadýchla a snažila presvedčiť samú seba, že keď som sa dostala až sem, tak to predsa nevzdám. Nie po tom, čím všetkým som si kvôli Graysonovi prešla. Ak to nevyjde, tak mu aspoň narobím výčitky svedomia. Pokiaľ v ňom zostalo aspoň trochu ľudskosti.

„Nedovolím, aby sa ti niečo stalo,“ ubezpečil ma hlas Olivera. Sama pre seba som sa pousmiala, pretože som absolútne nechápala jeho správaniu. Akoby ho niekto úplne vymenil. Myslela som, že sa z neho zbláznim. V dobrom slova zmysle.

„Dúfam,“ šepla som a otvorila dvere.

 

Timothy povedal, že nás tu budú čakať, no ja som pred sebou videla len dlhú chodbu. Na konci bolo svetlo. Zrejme bude Grayson (alebo niekto, kto vie, kde je) tam. Cítila som, ako mi bije srdce. Netušila som, akým spôsobom by som to mohla zmierniť. Bála som sa, že tlkot môjho srdca prehluší prístroj.

Kráčala som po chodbe a zhlboka dýchala. Bála som sa myslieť na čokoľvek. Všetko mi v tejto chvíli naháňalo strach. Aký bude Grayson? Čo odo mňa chce? Bude Tim v poriadku?

„Nina,“ započula som hlas, ktorý mi bol dôverne známy. Pre mňa to bola ako rana pod pás. Bola som zmierená s tým, že jeho hlas už nikdy nebudem počuť. Zavolanie môjho mena spôsobilo to, že sa celý svet okolo mňa zastavil a ja som úplne stuhla a mieste. Pomaly som sa otočila za hlasom.

Nesmrteľnosť zrejme pristane každému. No Grayson... on bol dokonalý. Bol perfektný už v dobe, keď bol človek. Teraz som však mala čo robiť, aby som sa udržala na nohách. Vyzeral akoby ani nebol reálny. Mal bledšiu pokožku a dlhšie vlasy. Vždy som mu hovorila, nech sa ostrihá, pretože sa mi to nepáčilo. Teraz som videla, že sa mýlim. Usmieval sa a pri to sa mu objavil jamky v lícach a malé vrásky v okolí očí.

Pozeral sa na mňa prekvapene, no niečo v jeho pohľade bolo temné. Poznačené bolesťou. Nechcela som vedieť, ako som v tej chvíli musela vyzerať ja.  

Rok trvalo, kým som naňho zabudla, no teraz ma všetky city zasiahli. Mohla som cítiť, že sa moje srdce roztrieštilo na milión maličkých kúskov a znovu dalo dokopy. Všetky chvíle, čo sme spolu prežili, som mala znovu pred očami. Potriasla som hlavou, pretože som  nemohla dovoliť, aby sa to ku mne vrátilo tak ľahko.

„Za ten rok si sa zmenila.“ Vie, že som upír? Tuší to? Počula som, že prístroj začal vydávať rýchlejší tlkot srdca. Grayson sa pousmial a pristúpil ku mne bližšie. Sťažka som prehltla. Ak vie, že som upír, asi ma zabije. „Si nádherná, Nina. Je mi ľúto. Naozaj... veľmi ľúto, že som sa neozval skôr.“

„Mohol si. Mal si toľko príležitostí.“ Založila som si ruky na hrudi a odvrátila od neho pohľad. Cítila som, že sa mi tlačia slzy do očí, no nemohla som dopustiť, aby som sa tu pred ním rozrevala. Chcela som sa mu vrhnúť okolo krku a objať ho, aby som sa uistila, že nie je len výplodom mojej fantázie.

„Viem,“ vzdychol. „Mohol som ťa kontaktovať, no bál som sa.“

Nadvihla som obočie a zdvihla hlavu, aby som sa naňho pozrela. „Bál?“ A čoho?

Stisol pery a mykol plecom. „Poďme si radšej sadnúť, aby sme sa porozprávali. Myslím, že si máme čo povedať.“ Znovu! Opäť som mala pocit, že vie, že som upír. Ako by to však mohol tušiť, keď si dávam pozor na to, aby som príliš neotvárala ústa. A je tu predsa ten prekliaty pípajúci prístroj!

Grayson kývol hlavou, aby som ho nasledovala. Mierili sme presne do miestnosti, kam som sa chcela dostať, keď som otvorila dvere.  Miestnosť nebola veľká, osvetľovalo ju niekoľko lámp na strope. V strede sa nachádzal dlhý stôl, okolo ktorého bolo niekoľko stoličiek. Grayson mieril k pohovke, ktorá bola na pravej strane. Vedľa nej sa nachádzala drevená skriňa a stolík.

„Posaď sa. Dáš si niečo na pitie? Nie si hladná?“ Nesúhlasne som pokrútila hlavou. Ak by som teraz niečo zjedla, asi by som to dlho v žalúdku neudržala.

„Nie, vďaka.“

Kývol hlavou a posadil sa vedľa mňa. Našťastie nie celkom blízko. Bála som sa naňho pozrieť. Nevedela som, ako sa mám správať, toto stretnutie bolo pre mňa nepríjemné.

„Nina, naozaj mi je ľúto, čo som spravil,“ povedal a povzdychol si.

„Ľutuješ, že si sa pridal k upírom?“ opýtala som sa ho a pozrela sa na neho. Nedávalo mi to zmysel, nie po tom, čo som sa dozvedela, že sa k upírom pridal dobrovoľne.

„Nie, to nie. Myslel som to, že som ťa nekontaktoval. Dúfal som, že bude lepšie, keď na mňa zabudneš a budeš si myslieť, že som utiekol.“ Mala som chuť zvracať. Ako môže byť schopný to vysloviť?

„Ale to nedáva žiadny zmysel!“ takmer som vykríkla. Všetka bolesť, ktorou som si prešla, bola zbytočná. Grayson bol na žive. „Grayson, ja... ja som si kvôli tebe prešla hotovým peklom. Zmizol si na moje narodeniny, nikto netušil, kde si. Hodiny, ktoré som strávila na policajnej stanici, môžem rátať na desiatky. Bála som sa o teba. Ak by ti na mne záležalo, tak by si sa ozval.“ Len teraz som si začala uvedomovať, že náš vzťah asi nemyslel až tak vážne. Ak by ma vážne miloval, toto by mi neurobil.

„Nina, stále mi na tebe záleží.“

Zasmiala som sa. „Toto nemôžeš myslieť vážne.“

„Ale myslím.“

„Banda upírov ma unesie, drží na nejakom mieste bez kontaktu s rodinou a...“ Takmer som mu povedala o tom, že už svoju rodinu nikdy neuvidím. „Celý svet sa mi obrátil hore nohami. Nikdy som si nemyslela, že upíri existujú. A teraz si ty jedným z nich.“

„Ja viem, no dovoľ mi to vysvetliť. Mal som na výber sa buď pridať k upírom, alebo umrieť.“ Zomrieť? Prečo by mal umrieť? „Pred niekoľkými rokmi som poskytoval svoju krv upírom. Bol som darca. To som ti však nemohol povedať, čo mi je ľúto. Keby si vedela o upíroch už vtedy, bolo by to všetko iné a jednoduchšie. Taktiež tu bola ešte jedna vec, ktorú som ti nepovedal. Niekoľko mesiacov pred tým, ako som zmizol, mi zistili leukémiu. Nechcel som, aby moja rodina videla, ako umieram. Mal som kontakty, tak som ich využil. Premena bola riskantná, mohol som naozaj umrieť. Mal som ale šťastie, že ma to úplne vyliečilo. Bál som sa smrti.“

Celý svet sa so mnou zatočil a zovrelo mi srdce. Grayson mi nedôveroval natoľko, aby sa mi zdôveril s tým, že má leukémiu. Myslela som si, že sme dokonalý pár. Páni, musela som byť strašne zaslepená. No aj tak to bolelo. Príšerne.

Umelý tlkot srdca sa zrýchlil. Ani som si neuvedomila, že som sťažka dýchala a mala čo robiť, aby som sa netriasla. Toto bolo dosť aj na koňa.

„Ja neviem čo ti mám na to povedať, Grayson.“ Nepoznala som ho tak dokonale, ako som si myslela. „Keby si mi to povedal, mohli sme na niečo prísť. No teraz som rada, že si konal ako si chcel. Dúfam, že dnešok bude posledný deň, čo ťa uvidím. Naozaj sa mi hnusíš. Po toľkom čase, čo sme spolu strávili, si nebol ku mne úprimný. Pozri sa na seba, čo sa z teba stalo!“ Stisla som pery a potiahla som nosom. Bola som príliš rozrušená. Zmätená. Chcela som odísť. Toto nebolo normálne, nikdy som nemala súhlasiť s tým, aby som tu šla. Ale ja som ani nemala na výber!

„Prepáč, viem, že je toho na teba teraz príliš. No neboj sa, všetko bude opäť v poriadku. Teraz, keď vieš, že existujem, to už bude jednoduchšie. Môžem ťa ochrániť, zariadiť pre teba čokoľvek.“ Nemohla som uveriť vlastným ušiam. Rok mu bolo jedno,

„Keď si rok na mňa nepomyslel, teraz o tvoju pomoc nestojím. Prišla som tu kvôli tomu, že niečo odo mňa chceš.“ Koľká irónia. Nechcela som od neho nič, no jediný dôvod, prečo som tu, je ten, že on potrebuje niečo odo mňa. „Byť na tvojom mieste, tak po tomto všetkom by som sa cítila naozaj blbo a trápne, Grayson. Klamal si mi, zamlčal si dôležité veci. Zabudol si na to, že rok trvalo, než som sa z toho všetkého dostala a pomaly na teba zabudla. Dúfam, že máš sakra dobrý dôvod na to, že si ma tu zavolal.“

„Neozýval som sa kvôli tomu, že som nevedel, ako by si reagovala. Chránil som teba a rodinu. Ak by ste sa dozvedeli o tom, že som upír, boli by ste v nebezpečí a bola tu vysoká pravdepodobnosť, že by vám bolo ublížené. Tak mi nehovor, ako sa mám cítiť. Ja som nezabudol ako ty.“ Au, to bolelo. „Bolo by riskantné ťa kontaktovať. Keďže som poznal Erica, niečo ako nášho vodcu, dostal som sa do Centrály. Neviem, čo všetko ti bolo povedané. No ak by som sa odhalil pred človekom, ktorý nie je darca, skončilo by to pre toho dotyčného zle.“ Takže nielen že ma obvinil z toho, že som naňho zabudla, no znovu mi pripomenul, ako mi neveril.

„Bolo mi toho povedané dosť na to, aby som si o tebe vedela urobiť svoj vlastný názor. Už ma nič neprekvapí, Grayson.“

V sekunde bol blízko mňa a chytil ma za ruku. Zľakla som sa a chcela som sa od neho odtiahnuť, no nebolo kde. „Nina, neprestalo mi na tebe záležať. Všetko sa môže dať znovu do poriadku. Daj mi ešte šancu. Nájdeme spôsob, ako to vyriešiť.“ Vyľakane som naňho pozrela. Naznačoval snáď, že ma chce premeniť, aby sme boli spolu? Nie, ďakujem, neprosím. Už sa stalo.

„Čo odo mňa vlastne chceš?“ spýtala som sa ho. Chcela som mať všetko za sebou a byť od neho preč. Tento rozhovor musel počuť aj Oliver, no to mi bolo jedno, aspoň konečne počul, čím som si prešla.

„Moja rodina sa ma stále snaží nájsť...“

„A ty sa im čuduješ?“ skočila som mu do reči. „Majú nádej, že ťa nájdu ešte živého.“

„To je ten dôvod, prečo chcem, aby si zariadila môj pohreb.“

Ústa sa mi pootvorili od údivu a dych zastal niekde na polceste medzi pľúcami a nosom. Toto nemohol myslieť vážne! zalapala som po dychu a zamrkala očami. To, čo som počula, som si isto musela len vymyslieť. „Čo?“

„Chcem, aby sa pohli vpred. Neboli schopní urobiť to, čo ty. Chcem sa ťa spýtať – bola by si ochotná to pre mňa urobiť?“

Nadvihla som obočie a nevedela, čo na to povedať. „Kvôli tomuto si ma nechal uniesť? Naozaj?!“ skríkla som. Bol to ako zlý sen, z ktorého som sa chcela prebudiť.

„Budem sa znovu opakovať, no bolo riskantné ťa kontaktovať. Podarilo sa mi vybaviť s vedením, aby si tu mohla prísť. Chcem len toto...“

„Sľúbiš mi, že ak to pre teba zariadim, tak mi dáš pokoj? Že ťa už nikdy nebudem vidieť?“ opýtala som sa ho. Vyslovenie týchto slov bolelo, no bola to jediná záruka toho, že už sa s ním nikdy nebudem musieť vidieť.

„Ak je to to, čo si želáš,“ povedal po chvíli hlasom, aký som uňho počula len niekoľkokrát. Vedela som, že som ho zranila. No nemala som na výber. Nechcela som mať s ním už nič spoločné.

Prikývla som na súhlas. „Zistila som, že ťa vlastne vôbec nepoznám. A veci, čo som o tebe počula...“ hlas sa mi až zlomil. Chýbalo málo, aby som sa rozrevala. Cítila som, akoby som práve na sebe niesla ťarchu celého sveta. Nemohla som poriadne dýchať.

„Že som Hrdlorez? Áno, to je pravda. Svet upírov by sa nezaobišiel bez pravidiel. Musím vykonávať túto špinavú prácu. Je to za to, že som požiadal o premenenie na upíra. No aspoň žijem, z časti. Nie je to plnohodnotný život, no som spokojný.“

Potriasla som hlavou. Bol ako vymenený. „Zabíjaš nevinných ľudí.“

„To nie sú ľudia, Nina, ale upíri. Poloviční sú nebezpeční pre našu rasu. Ľahko by sa mohlo stať, že by sa prezradili. Môžu chodiť na slnko. Sú vlastne výsledkom nevydarenej premeny. Upír, ktorý premení človeka na polovičného, je slabý jedinec.“ Na tele mi nabehli zimomriavky. „Je mi to ľúto, no tento osud som si sám nevybral.“

„Zranil si Timothyho. Toho, s ktorým som tu prišla. Aký si mal na to dôvod?“ spýtala som sa ho.

„Bolo to nedorozumenie, za ktoré sa ospravedlňujem.  Mali sme podozrenie, že stvoril polovičného. Niekto ho vraj videl, no dopadlo to nakoniec dobre. naozaj by som mal výčitky svedomia za to, že som zabil nevinného. Svedok sa nakoniec priznal, že sa zmýlil a že to bol človek, s kým ho často vídaval.“ Počula som, ako Oliver zalapal po dychu. A ja tiež. „Takmer som ho naozaj zabil, no ten svedok zasiahol včas. Všetko sa vyriešilo.“

Musela som odtiaľto čo najskôr odísť. Srdce mi bilo ako o život a ja som riskovala odhalenie. Bála som sa, že moje srdce prehluší ten prístroj, ktorý teraz pípal o dušu. Takáto zmätená som nebola.

„Asi by som už mala ísť. Nechcem, aby ma Timothy čakal dlho. Nie je mu práve najlepšie.“

„Viem, počul som o tom. Tie útoky a veci s otravou sú v štádiu riešenia.“

Postavila som sa a nebola si istá, či dokážem pevne stáť. Mala som pocit, že sa budem musieť niečoho držať. Hlava sa mi točila a celá som sa chvela. To nebolo veľmi dobré. Miešali sa vo mne rôzne pocity. Zmätenosť, strach, hnev, neistota... chcela som byť čo najďalej od tohto miesta. Od Gaysona!

 

„Ten pohreb pre mňa znamená veľa. Ak to pre mňa urobíš, sľubujem ti, že to bude to posledné, čo budem od teba žiadať a budem tvojim dlžníkom. Ak odo mňa niečo budeš chcieť, budem sa ti snažiť vyhovieť. Vždy sa budeš môcť na mňa obrátiť. Viem, že ten rok zmenil toho veľa, aj posledné dni.“ Kráčala som vedľa Graysona, ktorý ma šiel odprevadiť von. Slová, ktoré vyslovil, ma prinútili myslieť si, že v ňom ešte možno zostalo trocha ľudskosti. No bola som z neho na pochybách. Potrebovala som čas, aby som dokázala stráviť dnešný rozhovor s ním. „Premysli si to a neskôr dohodneme detaily.“ Zastal a podal mi papier. Okamžite som pozrela, čo to je. Bolo tam napísané telefónne číslo.

„Budem sa snažiť.“

„Napadlo mi ešte niečo. Nechcela by si sa k nám pridať? Bolo by to všetko jednoduchšie...“ Od úžasu som otvorila ústa.

„Nie. Netúžim po takom živote, Grayson. Chcem späť svoj starý život.“ Chcem a dala by som zaň čokoľvek. Pokojne aj to, že by som Graysona teraz nestretla. Nechýbal mi už.

Sklonil hlavu a vzdychol. „Chápem.“

Stáli sme pri dverách, ktorými som tu prišla. Dúfala som, že za tú chvíľu, čo som tu bola, stihol Tim vybaviť všetko potrebné. Spýtať sa Olivera by bolo nebezpečné, mohol by ho počuť Grayson.

Nechápal, ako som sa naozaj cítila. To všetko už nikdy nebudem mať späť a ja už nikdy nebudem v bezpečí. Bolo toho na mňa príliš. Upíri, Grayson a jeho prosba, celý môj život bol v troskách. Teraz som už slzy nezadržala. Hrdlo som mala zovreté a vzlykla som. Hneď som sa však otočila, pretože ak by ma Grayson zbadal, bolo by všetko v háji.

Slzy sa mi kotúľali po lícach a ja som sa načiahla po kľučke. V tom momente som na pleci cítila Graysonovu ruku. Takmer som nadskočila. Otvorila som dvere a zbadala, že je vonku vidno. Slnko už stihlo vyjsť. Grayson sa stiahol nabok.

Preboha, len to nie!

„Nina, všetko bude v poriadku. Sľubujem. Vyriešime to a ty budeš mať svoj život späť. Teraz už vieš, že som nezomrel a že mi na tebe záleží. Môžeme to všetko napraviť.“ Jeho slová ma zasiahli. Všetko to bolo nereálne. Bola som na pokraji toho, aby som sa úplne zrútila a zničila svoj život, aj život Tima a Olivera.

„Ale ja to nechcem.“ Zatvorila som oči a chcela vyjsť von, no jeho ruka ma stiahla naspäť. Trhnutím ma otočil k sebe. Hlavu som mala sklonenú a srdce mi bilo tak silno, až som mala pocit, že mi vyskočí z hrude.

„Tim tam určite nebude. Budete tu musieť počkať do rána.“ V hlave mi hučalo a počula som vlastný tep a aj tep, ktorý vydával prístroj. Bolo to príliš hlasné a ja som bola blízko Graysona. „Čo to...“

Zdvihla som hlavu a stretla sa s párom prekvapených očí. Grayson vyzeral vydesený viac ako ja. O krok odo mňa ustúpil. Jeho rozšírené oči boli plné zdesenia. To, čo sa odo hrávalo vo mne, však bolo nič v porovnaní s ním.

Prekvapene vydýchol. „Od začiatku som myslel, že sa mi to len zdá, ale je to pravda...“

Využila som moment prekvapenia a vytrhla sa mu zo zovretia. Vybehla som von na slnko, tam som pred ním bola v bezpečí.

„Nina, povedz mi, že si to neurobila! Však si nevyšla von?“ ozvalo sa mi v uchu. 

Dychčala som ako o život. Neobzerala som sa za seba a pokračovala v ceste. Potrebovala som sa odtiaľto dostať čo najďalej. V mysli som mala úplný blok, nemohla som myslieť na nič.

„Nina? Si v poriadku? Nina!“ Oliverov hlas sa mi ešte stále ozýval v slúchatku, no nevnímala som ho. Pokračovala som v ceste, musela som sa k nemu dostať.

Situácia bola zlá, veľmi.

Zbadala som auto a rozbehla sa tam. Všetko, na čom záležalo, bolo dostať sa odtiaľto preč. Dvere sa aute sa otvorili a Oliver vybehol von. Okamžite podišiel ku mne a objal ma. Ja som bola úplne mimo, netušila som, čo bude ďalej.

„Tim tam ešte stále je,“ povedal. „Nemala si odtiaľ odísť. Prezradila si sa, že si upír, Nina.“

„Domyslí si, že ma premenil Timothy a že tie veci o polovičnom, ktorého stvoril, môžu byť pravdivé. A je slabý. Určite vie, že to bol on! A k tomu ten zákaz...“ Pohladil ma po vlasoch. Vzlykla som. Nemohla som to zastaviť. Všetkých nás čaká smrť. A môžem za to ja.

„Ššš, možno to dopadne inak.“ Nesúhlasne som pokrútila hlavou a oprela sa o jeho hruď. „Musíme počkať. Po tom, čo som počuť, by Grayson nemal byť taký, ako sa o ňom hovorí.“ Oliver znel, že sám neverí tomu, čo práve povedal.

„Mala som to zvládnuť lepšie.“

„Grayson chcel, aby si sa pridala k upírom. A ty ním už si. Premena by sa nemusela vydariť aj keby ťa premenil niekto zdravý.“ Rukami mi prešiel po ramenách.

Vzlykla som.

„Všetko to je moja vina.“

 

Sadla som si na predné sedadlo a pozerala von. Myšlienky som mala rozlietané ako splašené stádo. Neviem, ako dlho som takto sedela a bola ticho. Boli sme v obrovskom probléme, za ktorý som mohla ja. Bolo by oveľa lepšie, ak by som vtedy v tom lese zomrela. Ušetrila by som seba aj Tima s Oliverom týchto starostí. Ak Tim umrie, bude to moja vina a nikdy sa s tým nezmierim.

Zatvorila som oči a oprela sa hlavou o sedadlo. Grayson o mne vedel už od odkedy som tam vstúpila. Zaujímalo ma ako to zistil. Všetky tie narážky boli skutočné a čakal, či sa na niečo nechytím. Keby som sa držala o minútu dlhšie, nemusela by som sa tu teraz trápiť. Taktiež som netušila, prečo som tam bola tak dlho, nezdalo sa mi, že by ten čas šiel tak rýchlo.

 

„Prepáč mi za to, ako som sa k tebe správal predtým. Netušil som, čím si si prešla.“ Pozrela som sa naňho, no neodpovedala som mu. Nemala som najmenšiu náladu rozprávať sa s niekým. Nebola som schopná sa na nič sústrediť.

„Nevedel si o tom. Teraz je hlavné, aby sa Tim odtiaľ dostal čo najskôr.“

„A v jednom kuse,“ dodal Oliver. „Pochybujem, že odíde bez trestu. Ak mu ublížia, je pravdepodobné, že to neprežije. Je príliš slabý, možno ho...“ Hlas sa mu zlomil a pozrel sa pred seba. Nebol schopný vysloviť to, že by mohli Tima zabiť. Zhlboka sa nadýchol a potriasol hlavou. „Graysonovi na tebe záleží, nemyslím, že by ti ublížil zabitím toho, kto ťa stvoril.“

Chcela som protestovať, pretože nemohol vedieť, čo mi Grayson povedal, no potom som si uvedomila, že som mala na sebe ten mikrofón. Takže Oliver počul všetko. Všetko. Dokonca aj to, že o ňom tušili a o tom, aby som sa pridala k upírom. Netušila som, čo sa mu odohráva v hlave, no jeho prázdny výraz a bledá tvár hovorili za všetko.

„Prečo je vlastne ten zákaz?“ opýtala som sa, aby som ho priviedla na iné myšlienky. Alebo seba?

„Príliš veľa mladých upírov robilo bordel na viacerých miestach. Boli nezvládnuteľní a bolo ich veľa. Aby sa to neskončilo tragédiou – rozumej prezradením sa a vyvodením následkov – vytvoril sa tento zákaz. Na Centrále sa proste boja o svoje zadky.“ Nechápala som, prečo by ako trest malo byť práve zabitie. Ak niekto niekoho stvorí, tak naňho dohliadne, nie? A je to jeho vec. Nie je to niečo, do čoho by mohli iní kecať. Je rozdiel, keď sa vytvorí jeden upír a nie viacerí.

„Príde mi to pritiahnuté za vlasy.“

Oliver prikývol na súhlas. „Úplne. Nemôžu brať rovnaký meter na všetkých. Taktiež sa všetko nemôže trestať smrťou.“

Dúfala som, že keď sa jedná o mňa, bude Grayson ohľaduplný. Sám mi navrhol, aby som sa k ním pridala, tak niekto vykonal prácu zaňho. Teraz je však v takej situácii, že by musel zabiť Tima a aj mňa. Pochybovala som o tom, že by bol schopný mi vôbec ublížiť. Aj tak som mala strach, pretože bolo ťažké predvídať, čo bude nasledovať.

 

Myslela som si, že západu slnka sa ani nedočkáme. Čakanie mi prišlo ako celá večnosť a s Oliverom vedľa mňa to nebola žiadna výhra. Obaja sme boli takmer celý čas ticho, občas sme prehodili zopár slov, no každý sa hneď stratil vo svojich myšlienkach.

Oliver preparkoval auto ešte ďalej od Centrály, aby nás hneď nenašli.  Netušili sme, kde by sme na Tima mali čakať... samozrejme, ak odtiaľ vyjde živý. Odmietala som myslieť na to, že by sa stal pravý opak.  Obaja sme boli nervózni a chceli byť odtiaľto čo najskôr preč. Vedela  som, že kvôli tomu by bol Oliver schopný tam nakráčať a zobrať odtiaľ brata preč.

Vystúpili sme z auta a chvíľu čakali. Netrvalo dlho a počuli sme kroky. O niekoľko sekúnd sa pred nami zjavila postava. Už z diaľky som však cítila vôňu krvi, čo bolo zlé znamenie. Veľmi zlé.

„Timothy?!“ skríkol Oliver a rozbehol sa za svojim bratom.

Ja som nebola schopná pohybu, bola som v úplnom šoku. To, čo som pred sebou videla, ma úplne odrovnalo. Ako toho mohol byť schopný? Prečo to urobil? 

 


 

 Táto časť je zatiaľ najdlhšia z tejto poviedky, čo ste si určite všimli. Písala sa mi ťažšie a trvalo dlhšie, kým som to dala na "papier", hoci scéna, kedy Nina vyšla pred Graysonom na slnko, bola jedna z prvých, ktoré som mala vymyslené. 

Čo myslíte? Čo je s Timothym?

A čo prvý dojem z Graysona? 

 

Má zmysel pokračovať v písaní?

 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hrdlorez 10. kapitola:

6. Blacky
28.03.2016 [17:23]

Sakra, ženská, ta čo to bolo za koniec? Chceš mi privodiť infarkt?

V prvom rade, prepáč, že až teraz. Ja viem, otravujem na Fb a nakoniec som posledná, čo prečíta. Ale stále sa mi to časovo nezlepšuje, ak je to možné tak len zhoršuje. čo isto vidíš na mojej neprítomonosti na tej social. stránke.

Oliver je proste boží. Absulútne ho žeriem aj s jeho bipolaritou.
Tima mi je ľúto. ale dúfam, že nie je naozaj mŕtva, že sa jej len niečo stalo a vráti sa.

neviem, čo si mám myslieť o Grayovi je to podivín. Ani nevyskúšal liečbu. Mohol to aspoň skúsiť. A ako si to predstavoval? Nina nabehne domov povie Grayson je mŕtvy, poďme ho pochovať?
pri nezvestných je to myslím, nie som si istá, päť rokov, kým ich vyhlásia za mŕtvych, nie?

NO som zvedavá, ako to dopadne teraz, keď NIna neuhrala veci do správneho konca. Ale nemôžeme sa je diviť, že? Aj tak je odvážnejšia ako ja, ak by som bola v jej koži.

A zasa, Oli je chrumkoš. mám rada ako sa to medzi nimi pomaly vyvíja. Som chorobný romantik a z toho čáry máry a bola láska som už vyrástla. Mám rada toto reálne láskovanie. pekne krôčik po krôčku.

okej, čakám na ďalšiu.

inak že dĺhá kapitola, Nevadilo by ak by každá malá taký rozsah. Emoticon

5. zaneta
27.03.2016 [23:22]

Že teraz skončiť tak to určite nie Emoticon Teším sa na každé pokračovanie a táto bola Emoticon Velké díky Emoticon

4. dcérenka
26.03.2016 [18:23]

podľa mňa Tima stiahli z kože.. Grayson je totálny chobot, na leukémiu nemusí hneď každý zomrieť, mohol skúsiť aspoň nejakú liečbu, pozhovárať sa o možnostiach a niekomu sa stým zveriť aby nemusel to bremeno niesť sám a nespravil by potom nejakú unáhlenú kravinu ako sa mu to teda podarilo, ale asi by som sa zachovala rovnako.. nechcela by som aby ma ľutovali a pozerali sa ako umieram. možno z neho ale ešte bude nejaký ten sympaťák Emoticon Emoticon nemusel to byť práve on kto svoje masochistické chuťky ukojil na Timovy.
veľmi pekná kapitolka a taktiež veľmi dlhá a megasuperpeckoidná kapitolka Emoticon Emoticon teším sa na pokračovanie a detaily doriadeného Tima Emoticon dúfam že to nakoniec rozchodí i keď on vyzerá tak na odstrel už od vtedý jak mu 1.krát prišlo zle :D :D

3. Pája S.
25.03.2016 [23:47]

skvělé ... oliver je skvělý... a Grayson je chlapík kerý si zřejmě myslí že všechno udělal správně, typický upír. Nina by mu měla pořádně nasekat jak malýmu prckovi a pak se jít opít s Oliverem a Timem do němoty :D

2. Nika
25.03.2016 [17:29]

Ak teraz prestanes pisat tak ta budem di konca zivota otravovat Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon je to genialne a neviem sa dockat pokracka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon chcem vediet co je s Timom Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. kath
25.03.2016 [14:25]

Rozhodne napíš pokračovanie!!! :D Musím vedieť čo je s Timom!!! :D A teraz ku kapitole... Vôbec mi nevadí, že som na ňu musela počkať pretože je proste DOKONALA!!! :D Z Graysona mám zmiešané pocity ... nwm čo si o ňom mám myslieť :/ Chcela by som vedieť ako sa cítil Grayson... bol darca? Joooj.. a kapitola zo života Graysona nie je v pláne?

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!