OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hrdlorez 21. kapitola



Hrdlorez 21. kapitolaPlán na záchranu.
A skutočne môže Richard za zradu?

 

 21. kapitola - Richard

 

Stálo nás veľa úsilia, aby sme presvedčili Adama a Adele, aby zostali v hoteli. Nechcela som ich vystavovať nebezpečenstvu a čím menej o tom vedeli, tým to bolo pre nich lepšie. Nemuseli tu ani chodiť, no bolo super vedieť, že máme priateľov, na ktorých sa môžeme spoľahnúť a ktorí sú nám oporou.

Bola som nevyspatá, pretože celý deň som sa prehadzovala v posteli a nemohla zaspať. Hoci bol Oliver vedľa mňa a keby sa niečo stalo, nebola by som sama, pociťovala som strach. Snažila som sa upokojiť myšlienkou na to, že Richard ani nikto nevie, kde teraz sme. No stále som mala pocit, že niekto chodí vo vedľajšej izbe. Keď som asi v priebehu desiatich minút zmenila asi sto rôznych polôh, Oliver cezo mňa prehodil ruku a pritúlil si ma k sebe.

Cítila som sa podrazene. Richardovi som verila, bol pre mňa ako brat, ktorého som nikdy nemala. Ako sa dokázal pretvarovať? Dávať rady a vypočuť? Tak dlho... nechápala som. Nakoniec sa mi aj s myšlienkami na Richarda podarilo zaspať.

 

Teraz sme boli pred letiskom a čakali, kedy pristane lietadlo. Richardovi sme odpísali na jeho smsku, že ho budeme čakať. Paul, ktorý bol s nami, bude preňho prekvapenie.

Bola som nervózna. Čo od nás Richard chcel? Priznať sa? To by som od neho čakala asi márne. Stále tu však bola šanca, že chce pomôcť a my sme sa mýlili. Šialené tvrdiť, že na sto percent nás zradil. Nemali sme žiadny dôkaz.

Podišla som k Oliverovi, potrebovala som sa nutne sústrediť na niečo iné a on bol na to ideálny. Nič som mu nepovedala, len sa zahľadela do jeho modrých očí a podišla k nemu. Bez slov ma objal. Jeho ruky omotané okolo mňa mi dodávali pocit istoty. Hlavu som si oprela o jeho hruď a vdýchla jeho sviežu vôňu. Pobozkal ma na čelo.

Zachvela som sa. Dúfala som, že toto všetko skončí dobre aj po tom, čo sa vyriešia veci s Graysonom. Bála som sa jedinej veci – Oliverovho odchodu. Už ho tu nič nedržalo, Timothy je mŕtvy, Richard je zradca. Okrem neho som nemala takmer nikoho, na koho som sa mohla obrátiť, koho som poznala.

Moje trápenie nad životom prerušil hlasný nádych a výdych Paula. Zbadala som Richarda, ktorý sa k nám blížil. Jeho tvár bola poznačená trápením, bol zamračený a pohľad mal zabodnutý do Paula.

„Paul, teba by som tu nečakal. Čo tu robíš?“ opýtal sa ho. Potom sa pozrel na nás a kývol na pozdrav. Cez plece mal prevesenú jednu tašku a to bolo všetko, čo mal so sebou. Pozrela som sa za neho a vlastne všade okolo, aby som videla, ak sa niekto bude snažiť priblížiť. Hľadala som Graysona. Odstúpila som na krok od Olivera.

„To mi vysvetli ty.“ Paul mu zamedzil prístup k nám. Oliver ma stiahol za seba, no aj tak som mala super výhľad na Richardov nechápavý výraz tváre.

„Prišiel som za Ninou a Oliverom,“ povedal, akoby to nebolo jasné. Rukou kývol k nám. „Zistil som, kto informoval Graysona o každom kroku. Teraz, prosím, ustúp, potrebujem to s nimi prebrať. Nie je to tvoja vec.“ Položil mu ruku na rameno a snažil sa ho odsunúť. Paul zavrčal a pri tom zvuku som sa strhla.

Kto za to mohol, ak nie on? Začalo ma to zaujímať. Chcela som namietať, aby ho nechal tak, aby nám povedal, čo vie. Nechcela som sa ale s Paulom hádať, bol tak trochu naša záchrana. Chcela som však vedieť, čo nám chce povedať.

„Práveže to je tak trochu aj moja vec,“ oponoval. Nech nám Ricky chcel povedať čokoľvek, Paul to z neho určite vytrieska.

„Určite nie.“

„Prečo sa im rovno nepriznáš s tým, že si celý čas donášal informácie ako kedysi? Proste im to vyklop, aby sme to mali za sebou.“ Richard naňho pozeral ako teľa na nové vráta. To, čo povedal, mu úplne vzalo reč.

„Že čo? Ani náhodou, Paul! To by som nikdy nespravil. Ak si dobre pamätám, mal si z toho samé výhody...“

„Ak si to bol schopný urobiť raz, čo by ti v tom bránilo teraz? Určite by si tým získal veľa.“ Naozaj som chcela vedieť, aký problém mali vtedy. Terajšie doťahovanie a hádanie som vôbec nechápala. Chcela som proste vedieť, čo má Richard na srdci.

„Sú pre mňa ako rodina, preboha! Neurobil by som nič, čím by som ich ohrozil. Bol to Morris,“ povedal nakoniec. Nadvihla som obočie a Oliver ma pustil. Tak predsa som mala pravdu? Od začiatku som vedela, že s ním niečo nie je v poriadku. Spomenula som si aj na ten moment, keď bola Sonia u nás a stretla sa s Morrisom. Odprisahala by som, že sa pozreli jeden na druhého typom, že sa poznajú. Akoby sa jej Morris pýtal, čo tam robí.

„Ako ti máme veriť?“ opýtal sa ho.

„Oliver, neublížil by som vám. Celý ten čas, čo ste sa mi snažili dovolať, som bol s Morrisom a snažil sa získať od neho nejaké informácie, nakoniec sa priznal, keď videl, kam to smeruje. Vynadal som mu, ako si mohol dovoliť zradiť nás. Ak mi neveríš, ukážem ti to,“ prosil ho. Mne to začalo dávať väčší zmysel, než obviňovanie Richarda.

„Môžeš klamať aj v spomienkach,“ upozornil ho Paul. Richard mu venoval pohľad, ktorý sa ho jasne pýtal, či to myslí vážne.

„Čo by som z toho mal?“ opýtal sa a povzdychol si. Chytil ho za ruku a v tom momente mal Paul neprítomný výraz. Neskrýval prekvapenie v tvári.

Richard sa na nás pozeral s ľútosťou v očiach, nehovoril však nič. prehovoril až keď pustil Paula.

„Doooobre, toto je fakt trápne.“

„Prosím?“

„Vyzerá to tak, že máš skutočne pravdu,“ uznal nakoniec.

„Verím mu,“ povedala som a hneď mi boli venované dva nechápavé pohľady.

„Nevidela si to, čo ja.“

„Ale Morris toho vedel dosť. Bol nás zaviesť na letisko a vyzvedal. Poznal sa so Soniou... Sonia je lovec,“ dodala som, keď sa na ma Paul spýtavo pozrel.

Oliver si sťažka povzdychol a veta, ktorú povedal, bola venovaná mne: „Mala si pravdu, Nina. Celý ten čas.“ Priznal porážku. Vyhrešila som ho za to, že mu cestou na letisko vykecal všetko. Mal ho za kamaráta a veril mu.

Tentokrát sa to všetko zvrhlo úplne iným smerom. Nemala som dôvod neveriť Richardovi. Ak by sa proti nám spikol, neprišiel by sám. Vyzeralo to však tak, že chce naozaj pomôcť. Aj tak som bola na pochybách a úplne zmätená. Na Morrisa mi to sedelo. Šiel z neho strach a nemal ma rád už od prvej chvíle.

„Kde je ten dotyčný teraz? Dúfam, že si ho zabil.“ Paul sa otočil k Richardovi a čakal odpoveď.

Ten nesúhlasne pokrútil hlavou. „Hoci som bol kúsok od toho, aby som ho zabil, zľutoval som sa nad ním. Povedal mi o všetkom, čo mali na Centrále naplánované, ako dostať Olivera s Ninou. Ušetril som jeho už aj tak mizerný život len kvôli tomu, že sa rozhodol spolupracovať. Eric mal naňho nejakú špinu, tak ho vydieral tým, aby ho informoval a on ho nezabije. Takže je teoreticky už aj druhou nohou v hrobe. Preto by bol rád, ak by sa ho zbavil. A Graysona.“ Významne na mňa pozrel.

Zabiť Graysona bolo jediné riešenie, ako sa dostať z tejto situácie.

Eric bude číslo dva.

„Ako si to zistil?“ chcela som vedieť.

„Počul som telefonát o tom, ako má niekto ísť do Pheonixu.“

 

Nasadli sme do auta a Paul nás odviezol k hotelu. Cestou nám Richard povedal o Morrisovi viac.

Pred niekoľkými mesiacmi pár ľudí zistilo, že Morris nie je až taký živý. Centrála sa o tom, samozrejme, dozvedela. Chceli ho zabiť, no Grayson zakročil. Vraj bolo výhodné, že býva tak blízko mňa. Už vtedy plánoval, že ma privedie k sebe. Idiot.

Kvôli tomu ho nezabili a poslali späť akoby sa nestalo nič. Odkedy som sa dostala k upírom, pravidelne informoval Graysona o všetkom, o každom kroku. Bolo mi z toho zle. Morris ma vlastne celý ten čas sledoval.

Pri tom zistení som musela chvíľu bojovať so žalúdočnými nevoľnosťami. Nezniesla som na svojho bývalého priateľa ani pomyslieť. Nikto nebol taký zvrátený. Čo ma však desilo najviac, bol fakt, že bol vo veľkom ohrození aj Oliver.

 

„Dobre, tak sa teda ubytujem v tom istom hoteli,“ vyhlásil Richard, keď sme zastali pred hotelom. Ja som sa už nemohla dočkať jedla. Adam a Adele mali jednu úlohu – zájsť do nejakého obchodu, ktorý bol otvorený dvadsaťštyri hodín denne a kúpiť niečo na jedenie.

„Tak to ani náhodou. Ideš pekne so mnou, dám na teba pozor. Stále ti nemôžem veriť a máme sa o čom porozprávať.“

Richardov pohľad nebol jediný vydesený. Bála som sa, že mu Paul nebude veriť a zabije ho.

„No, to teda máme,“ povedal nakoniec. „Mali by sme ale čo najskôr odísť späť.“

Oliver prikývol na súhlas. „Kúpime letenky. Adele nebude nadšená, že si neužila mesto, keďže odtiaľto pochádza.“

 „Adele je tu? Aj Adam? Viem, že ma hľadali, no chcel som to vyriešiť bez toho, aby som do toho zapojil viac osôb. Čím menej o tom vedeli, tým lepšie...“

„Práve preto sme si mysleli, že si to bol ty.“

Richard sa od nás odvrátil. Určite sa ho dotklo to, že sme za vinníka považovali jeho. Všetko to ale tomu nasvedčovalo a on tomu nepomáhal. Vtedy bolo úplne jedno, že nedvíhal telefón niekoľko hodín. Poskladali sme si dve a dve dokopy a padlo to naňho. Je ľudské sa mýliť.

Ibaže my nie sme tak úplne ľudia... nechcela som ani pomyslieť na to, čo by sa stalo, ak by sme mu nedali šancu prehovoriť. Hlavne Paul. Ten vyzeral, že sa naňho vrhne pri prvej príležitosti. Taktiež som dúfala, že ho u seba doma nestiahne zaživa z kože.

„Dajte mi vedieť, kedy odlietame.“

 

Bolo niečo pred pol štvrtou, keď sme sa dostali na izbu. Myslela som si, že čoskoro už začne svitať, no mali sme dosť času. Oliver zavolal Adamovi, aby dohodli odlet. Neboli v hoteli, tak sme museli čakať.

„Je to šialené,“ vzdychla som si. Sedela som v tureckom sede na pohovke, hlavu som si sklonila do dlaní a mala pocit, že mi čoskoro exploduje hlava. Richard to nebol a ja som bola rada. Z Morrisa som mala stále zlý pocit. „Ako ho zlikvidujeme? Ako môžeme zabiť tak vysoko postaveného upíra? A Erica? Nechápem, ako sa s nami môžu tak zahrávať.“

Oliver si sadol vedľa mňa. Najskôr mi do nosa udrela jeho svieža a sladká vôňa, až potom som pocítila, ako ma objal okolo ramien. Vydýchla som, toto bolo to, čo som potrebovala. Vedieť, že je niekto pri mne, kto ma nezradí. Cítiť sa v bezpečí, hoci len na malú chvíľu.

„Na niečo prídeme,“ uistil ma. Vlasy, ktoré mi zakrývali tvár, mi odhrnul za ucho. Pri jemnom dotyku jeho prstov na líci som sa zachvela. Otvorila som oči, narovnala sa a pozrela naňho. Nemohla som si zvyknúť na tú príjemnú zmenu v jeho správaní. Nechcela som to pokaziť.

„Oliver, ak sa niečo stane a...“ začala som, no umlčala ma jeho dlaň na mojich perách.

„Nestane sa nič. Čo by sa malo stať? Paul je proti celej centrále a určite už má zosnovaný plán, ako ich zniesť z tohto sveta.“ Povzbudivo sa pousmial. Paulove plány určite nestáli za nič. Je treba vymyslieť niečo, čo nebude čakať. Prekvapiť ho. Problém bol ten, že mi v tejto chvíli nezišlo na um absolútne nič.

„Tá predstava ma dosť desí,“ povedala som, keď mi umožnil znovu hovoriť. Dlaňou prešiel po líci a zastavil sa na krku, pod uchom. Ten dotyk bol priam elektrizujúci. Oliver bol pre mňa príliš veľké rozptýlenie a ja som si to uvedomovala. Pri ňom bolo takmer nemožné myslieť na niečo iné. Všetko bolo tak nepodstatné.

„Zvládneme to.“ Množné číslo ma prekvapilo. Znel tak presvedčivo a isto, že som mu to uverila. Stratila som sa v jeho očiach farby oceánu. Pohľadom som študovala jeho tvár.

Oliver bol pekný. Modré oči lemované hustými, čiernymi mihalnicami, ktoré ma sledovali, spôsobovali zrýchlenie tepu. Ostré rysy tváre mal veľmi podobné s jeho zosnulým bratom. Teraz, keď mal niekoľkodňové strnisko, pôsobil o niečo staršie. Veľmi sa mi na ňom páčili jeho čierne vlasy, ktoré mu siahali po bradu.

Ešte stále mal ruku položenú na mojom krku. Naklonil sa ku mne a ja som nepotrebovala ďalšie signály. Pretočila som nohy, takže som teraz kľačala. Chytila som sa jeho ramien, aby som nestratila rovnováhu a neskončila na zemi. Ruky mi položil na boky a prudko si ma pritiahol k sebe. Rukami som dopadla na jeho hruď a naše pery delilo len niekoľko milimetrov.

Prekvapene som zalapala po dychu a prebehla mnou vlna vzrušenia. Pod rukami som cítila tlkot jeho srdca. Pousmial sa a pri tom som si všimla jeho predĺžení očné zuby.

Jednu ruku som mu obtočila okolo ramien a druhou mu vošla do hustých, čiernych vlasov. Jemne som ho zatiahla dozadu. Nohy som mu omotala okolo jeho bokov.

Keď sa naše pery konečne stretli, zastonala som. Cítiť jeho jemné a teplé Chvela som sa od túžby po ňom. Na jeho pery som sa doslova vrhla. Potrebovala som ho ctiť, vnímať, dotýkať sa.

Nebol to bozk ako každý iný. Len na moment som sa jemne obtrela o jeho pery. Pevne zovrel ruky okolo mojich bokov a z hrdla sa mu predralo zavrčanie. Vrhol sa na moje pery. Bozk pokračoval perfektnou synchronizáciou našich pier a stával sa čím ďalej, tým viac vášnivejším. Pokračovala som a hladne ho bozkávala, chcela som viac.

Vždy, keď som mu jazykom prešla po špicákoch, zachvela som sa. Lákalo ma nechať ho znovu ma uhryznúť, takmer som aj zabudla na to, aké následky to má.

Bozkával ma tak, akoby sme sa nikdy nemohli nabažiť jeden druhého, akoby sme už nikdy nemali na to príležitosť. Keď sme sa odtiahli, bolo to len kvôli tomu, aby sme sa nadýchli. Pery mi príjemne brneli. Dychčala som a pozerala sa do jeho očí, z ktorých šla čistá túžba.

Točila sa mi z neho hlava. Oliver si ma stále tlačil k sebe bližšie a bližšie. Rukami zašiel po tričko a vyzliekol mi ho. Potom sa prevalil na mňa, takže som hlavou dopadla na operadlo. Sklonil sa späť ku mne a opäť spojil naše pery.

„Óooo môj bože, moje oči, moje oči!“

Oliver sa okamžite odtiahol a ako som sa chcela odtiahnuť, tak som skoro doňho vrazila.

Adam stál pri dverách a zakrýval si rukou oči. Okamžite som sa načiahla po tričko, ktoré Oliver zhodil rovno na zem. Do líc sa mi nahrnula červeň. Myslím, že som sa červenala až na zadku.

„Už ste oblečení? Preboha, aspoň sa zamknite, ak chcete...oné... Už sa môžem pozrieť bez toho, aby som mal večer nočné mory?“ opýtal sa, zadržujúc záchvat smiechu.

Oliver sa posadil na druhý koniec pohovky a rukou si zašiel do vlasov. Jeho dych bol zrýchlený a pery trochu opuchnuté od bozkávania. Musela som vyzerať rovnako. Dychčala som a bolo mi príliš horúco. Srdce mi bilo ako o život.

„Nikto ťa neučil klopať?“ opýtal sa ho podráždene Oliver.

„Myslím, že by to bolo aj tak bezvýznamné. Som rád, že sme tu neprišli o pár minút neskôr.“ Uškrnul sa. Adele sa potichu smiala.

„Môžeme odísť,“ navrhla Adele a potiahla Adama späť. Len nesúhlasne pokrútil hlavou a užíval si škodoradosť.

„Čo ste zistili od Richarda? Snažil sa mi dovolať, ale vzhľadom k tomu, že som chcel počuť detaily od vás, som ho ignoroval.“ Adam prešiel k menšej pohovke, ktorá tu bola a posadil sa na ňu. Adele ho nasledovala a posadila sa vedľa neho.

„Bol to Morris, celý ten čas informoval o každom kroku Centrálu. Richard ho počul, ako plánovali návštevu vo Pheonixe. Takmer ho zabil, no Morris mu vysvetlil, v akej situácii sa nachádza. Súhlasil s tým, že nám pomôže zlikvidovať tie hovädá na Centrále.“ Oliver mu vlastne zopakoval to, čo už Adam počul  cez telefón.

„To znie veľmi dobre, ale kde je háčik?“

Mykol plecom. „To je ten problém, že nikto nevie. Musíme prísť na to, ako by sme ich prekvapili, využili ten moment a zabili ich. Zajtra odchádzame domov. Spolu s Morrisom na niečo určite prídeme, vie o nich dosť informácii. Aspoň dúfam.“

Oliver bol z toho zistenia zdrvený. Morrisovi veril a nepovažoval ho za zradcu. Čo ma  však prekvapovalo, bolo to, že Richarda obvinil takmer hneď a bez problémov. O Morrisovi sa hádal. Pritom som si myslela, že práve Richard mu je bližší. Alebo to tak bolo len so mnou?

„Ak ten idiot urobí niečo, čo spôsobí smrť niekoho tu prítomného, tak ho asi vykastrujem, stiahnem zaživa z kože a potom ho pomaly zabijem,“ vyhrážal sa Adam. Pri tom sa pozeral na Adele. Miloval ju, to bolo na prvý pohľad jasné. Už vtedy, keď som ich videla po prvýkrát, som vedela, že je medzi nimi chémia. Ich pohľady ich dokonale prezrádzali.

„Pokojne ti pomôžem,“ povzdychol si Oliver.

„Zaobstaráme letenky na zajtra večer, aby sme mohli ísť všetci spolu.“

„A vy môžete pokračovať, kde ste skončili,“ dodala s obrovským úsmevom Adele. Adam mal čo robiť, aby sa od zadržovania smiechu nezadusil.

 

Neplánovanou návštevou som bola tak schladená, že som len zašla do sprchy a šla spať. Alebo sa o to aspoň pokúsiť. Nemala som čo robiť, veci sme mali stále pobalené, Oliver bol stratený vo svojich myšlienkach a spánok som potrebovala.

Každú chvíľu som čakala, že sa niečo posere a niekto z nás si to odskáč. Moje obavy však boli úplne zbytočné. Po západe slnka sme opustili hotel a zábavnejšiu cestu som ešte nezažila. Cestovať s Adamom bolo ako mať svojho vlastného komika. Robil si srandu zo všetkého a zo všetkých. Dokonca Oliver sa snažil potlačiť strach z lietania a zrejme to bolo práve kvôli tomu, aby si z neho neuťahoval. Občas si so mnou preplietol prsty, aby sa upokojil.

Richard bol celú cestu ticho. Zapojil sa do konverzácie len vtedy, keď nám oznámil, že príde aj Paul, ale neskôr. Potreboval zájsť do Centrály do zdravotného centra. Vraj tam mal nejakú známu, ktorá by vedela tiež pomôcť. Viac ho o svojich plánoch neinformoval. Paul bol plný prekvapení. Bola som však rada, že Richardovi neublížil, kým bol uňho.

***


Morrisovi som sa nedokázala pozrieť do očí. Dokonca sám mal sklonenú hlavu, keď sa priznával k tomu, čo urobil. Síce bolo počuť v jeho hlase obrovskú ľútosť, stále som ním chcela preraziť stenu a utĺcť ho na smrť. Dokonca som prekvapila sama seba, keď som niekoľkokrát nekontrolovateľne zavrčala. Nemal žiadne právo na to, aby sa mi staral do života.

Jeho a Richardova verzia sedela, tak som mu verila.

„Je mi to ľúto, no nemal som na výber,“ zopakoval asi po stý raz.

„Ale ohroziť dva životy, na to si mal plné právo, však?“ ozval sa Oliver. „Morris, ja som ti veril. Ale spolupráca s Centrálou a lovcami... nemám slov.“ Naťahoval k nemu ruku, akoby ho chcel uškrtiť. Potom si ale vzdychol a odišiel.

„Chcem vám pomôcť. Teraz už viem, že som urobil chybu...“

„Keby som z teba takmer nevytĺkol dušu, tak by si v tom pokračoval,“ pripomenul mu Richard. Prekvapene som sa naňho pozrela. Keď hovoril, ako ho donútil sa priznať, nespomenul násilie.

„Vedel som, že idem proti vám. Ale... už to neurobím a chcem to odčiniť... vtedy mi to nemyslelo, chcel som žiť za každú cenu.“

„Nuž, nikto zatiaľ neprišiel o život, tak hádam, že to je dobré znamenie.“

Morris si povzdychol a stisol pery. Jeho tvár sa zvraštila a potom prehovoril: „Nie je to pravda. Pomohol som lovcom zabiť Natalie. No prisahám, že so smrťou Timothyho nemám nič!“

Neveriacky som naňho pozerala. Vedela som, že urobil niečo strašné, keď sa tak zatváril. Bola som však rada, že tu nebol Oliver. Keby to počul on, Morris by už nedokázal urobiť nič. Tim síce nevedel o tom, že je jeho láska mŕtva, no zabilo by ho to, ak by zistil, že ju zabili lovci za pomoci neho.

Richard sa niekoľkokrát zhlboka nadýchol, aby sa upokojil. Túto informáciu tiež nevedel a tiež mu trvalo hodnú chvíľu, než ju spracoval. Potom nesúhlasne pokrútil hlavou.

„Dúfam, že ťa po tomto všetkom už nikdy neuvidím,“ šepol a odišiel. Ja som ho nasledovala. Pri Morrisovi som sa cítila divne už predtým, teraz sa ten pocit zniekoľkonásobil.

 

Zamierila som k darcom. Mala som neskutočnú chuť na krv, k tomu som bola aj hladná. Posledné dni som zabúdala na jedlo. Cestou som takmer zvalcovala Paula, ktorý bol nadšením celý bez seba.

„Ahoj, Nina.“ Vedľa neho som si všimla drobnú ženu. Krátke blond vlasy jej odstávali na všetky strany. Tvárila sa zvedavo, no držala sa blízko Paula, akoby sa bála, že jej tu niekto ublíži. „Toto je Emily, moja dobrá priateľka.“

Podala som jej ruku. „Nina, teší ma.“

„Emily,“ pípla a okamžite sa vrátila späť bližšie k Paulovi.

„Emily pracuje na Centrále vo výskumnom centre. Nie je práve veľký fanúšik Graysona. Prišla s dosť zaujímavým, no riskantným plánom.“

Za sebou som počula kroky a o niečo neskôr mi do nosa udrela známa vôňa.

„Ak sa ten riskantný plán netýka Niny, tak sem s ním.“ Oliver sa postavil vedľa mňa, ruky mal založené na hrudi a čakal, čo povie Paul.

„Nuž, práve o ňu tu ide.“

Oliver si sťažka povzdychol.

„Richard mi spomínal, že Grayson má na teba slabosť. Vraj ťa chcel pre seba, no keď zistil, že si tvoje srdce získal zrejme niekto  iný,“ významne sa pozrel na Olivera, „tak to chcel vyriešiť vašou smrťou. Keby sa ale Nina sama ponúkla, že sa k nemu pridá, mohol by sa na to chytiť.“

Srdce mi vynechalo viacero úderov. Sama sa ponúknuť Graysonovi? Môže mať upír horúčku?

Oliver sa nervózne zasmial. „To neprichádza do úvahy. Chceš, aby Nina odišla k nemu? To mi nedáva zmysel.“

„To nie je všetko. Emily robí pokusy s meďou. Nina by mohla užiť vysokú dávku medi. Grayson by určite neodolal tomu, aby sa z nej nenapil. Oslabilo by ho to. To by sme mohli využiť.“

Žalúdok mi len pri pomyslení na to zovrelo a mala som chuť ho udrieť za to, že to vôbec vyslovil. Graysona som nechcela ani len vidieť. Teraz prišiel s tým návrhom, aby som za ním dobrovoľne prišla a nechala sa uhryznúť.

„Ani náhodou,“ protestoval Oliver. „Vymyslíme niečo lepšie. Toto je príliš... nebezpečné. Nina je tiež upír, med by ju mohla zabiť.“

„Nie, ak sa použije správne množstvo. K tomu je polovičná, takže si myslím, že smrteľná dávka pre upíra by ju nezabila,“ povedala Emily a pokúsila sa o úsmev. „Stačilo by, aby sa z nej Grayson napil viac. Ak bude mať v sebe vysokú dávku medi, oslabí ho to v momente. Aspoň dúfam.“

„Dúfaš? Takže si nič také ešte nerobila?!“

„Musíme ho zastaviť. Ja vám s tým pomôžem,“ sľúbil Paul.

Rezignovane som povzdychla. Stálo to a pokus. Ak to nevyjde, Grayson ma bude mať a Oliver bude nažive.

„Tým by sa mohol zachrániť minimálne jeden život.“ Pri tých slovách som pozrela na Olivera.

Doslova som videla vo výraze jeho tváre, kedy mu došiel význam mojich slov. Nesúhlasne pokrútil hlavou a chytil ma za ruku. Keby mohol, zatriasol by so mnou, aby mi dostal ten nápad z hlavy.

„Opovážiš sa s tým súhlasiť.“

Otočila som hlavu k Paulovi a prikývla na súhlas. „Skúsim to. Môže to vyjsť.“

Bude lepšie, ak umriem ja. Oliver je v tom nevinne a všetci ostatní tiež. Ak plán zlyhá, budú nažive.

Oliver sa zhlboka nadýchol. Vedela som, že s týmto nesúhlasí ani náhodou a bude sa mi to snažiť ešte vyhovoriť.

Nechcela som to, čo je najlepšie pre mňa, ale pre všetkých

A obeta mi v tom momente prišla ako najlepšie riešenie.

 


 

Zdá sa, že to so mnou a touto poviedkou vzdalo pár ľudí, čo je škoda, takto pred koncom. Ale čo sa dá robiť. :) 

V pláne sú ešte 3-4 kapitoly a epilóg, takže sa už pomaly ale iste blížime do finále. 

Čo si myslíte o ich pláne? Podarí sa im prekvapiť Graysona? 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hrdlorez 21. kapitola:

4. zaneta
14.07.2016 [21:12]

Som rada, že Richard nie je zradca aspoň pre toto Emoticon to by ma mrzelo lebo bol taký pohoďák Emoticon a teším sa na tú pascu aby sa náhodou do nej nechytila samotná Nina Emoticon veď Greyson vie byť aj velmi ňuňuškový Emoticon Ďakujem Emoticon ako vždy

3. SunShines
14.07.2016 [10:57]

No tak v prvom rade som veľmi rada za očistenie Rcharda! Emoticon
To iskrenie medzi Oliverom a Ninou je peckové. Aj to ako im na sebe záleží. Emoticon
Ten nápad, aby šla Nina za Graysonom. No neviem. Je pravda, že má na ňu slabosť, ale vystavia ju kvalitne veľkému nebezpečenstvu. Ale nech sa neopovážia dopustiť, aby sa jej niečo stalo, ak sa už zhodnú, že do toho pôjdu! Aj keď neviem ako to Oliver povolí.
Teším sa na ďalšiu! Emoticon

2. miky
13.07.2016 [14:00]

Suhlasim s Blacky to bude sakra podozrive ked tam len nakraca a bude sa tvarit ze je zrazu na Graysonovej strane Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon no a pobavila si ma uprimne ked ich Adam nacapal skoro som sa .... od smiechu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon prosim o novu kapitolu som zvedava s cim novym prides Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 13.07.2016 [8:02]

Toto mu le tak prejde? Vážne? Sklonená hlava chabé ospravedlnenia, ako malý školáčik, čo ukradol spolužiačke obložený rožtek, a to je vše? Sakra.
Rišo si všetko odkakal, skoro stratil rodinu a on dostane dáke chabé klepnutie po prstoch? Odtrhla by som mu hlavu za zradu. vystavil ich životy skutočnému nebezpečenstvu. To ich vyriešenie sa mi nepáči.

A ni ten nápad. Aj keď dáva zmysel, to uznávam. Už len dúfať, že Rezník bude sakra tupohlavec a skočí im na to. Ak mu celý čas zdrhala, nebude podozrivé, keď zrazu sama pricupitá? Bude to musieť byť príbeh, ako lusk, aby jej uveril, že sa rozhodla zniesť Olina a bandu zo sveta. Napiť sa z nej to bude fakt ešte zložitejšie, aj keď, no, kto vie, pri troche zdvyhnutej hladine oxytocínu... Emoticon ale ja tak to bude musieť skončiť mačetou a Graysonovou hlavou kotúľajúcou sa zo svahu.

Intervali pridávania sa mi náramne páčia. Počet kapitol do konca už nie tak veľmi. Emoticon
Ale lepšie v horšom sme kúsok bližšie k Domovu a na to sa teším moc.
Som nedočkavá ako toto skončí. Oliho vystrie ak sa Nine niečo stane.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!