OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hrdlorez 7. kapitola



Hrdlorez 7. kapitolaPrvé "kŕmenie" a odpovede na otázky.

7. kapitola - Zviera

 

Oliver si musel sadnúť. Mal zdvihnuté ruky, aby som naňho nehovorila. Naozaj som sa necítila ako poloupír. Mala som predsa špicáky. Som úplne celá iná, prešla som premenou – hotovým peklom! Rukami si pretrel tvár a vzdychol. Pri tom zo mňa nespúšťal oči. Mohla som doslova vidieť, ako mu to všetko v hlave šrotuje. Dokonca sa mi zdalo, že sa chveje. Ústa mal pootvorené a všimla som si, že má vycerené zuby.

„Ešte stále tu môže byť šanca, že sa mýliš, Nina. Len sa ti to hnusí, to sa môže stať... zo začiatku.“

Zrazu urobil niečo, z čoho mi naskočila husia koža. Pristúpil k tej mladej žene, chytil jej ruku a prerezal jej žily na zápästí. Netušila som, odkiaľ vzal nôž. Použil ho vôbec? Skríkla od bolesti až mnou trhlo. Odvrátila sa od krvi, ktorá sa valila po Oliverových rukách, stekala mu až k lakťom, a kvapkala na zem. Počula som, ako žena zdráhavo dýchala, takmer vzlykala. Bol tu ešte jeden zvuk, ktorý som doteraz nepočula. Pravidelný, no rýchly buchot. Uvedomila som si, že je to jej srdce. Oliver bol tiež poloupír, no jeho tlkot srdca som takmer nepočula. Úplne ho prehlušil ten jej.

Pozrela som na tú červenú tekutinu. Tohto sa mám napiť? Veď jej to spôsobí ešte väčšiu bolesť! Oliver si vzdychol, sklonil sa a priložil ústa k rane na ruke. Vtom sa vo mne niečo pohlo. Nevedela som to opísať, no bral niečo, čo malo byť moje. Moje!

Zavrčala som.

Prekvapene sa na mňa pozrel. Mala som pocit, že sa z neho vytratil všetok pigment. Ústa mal pootvorené a okolo spodnej pery mal krv. Urobila som krok k nemu, on okamžite cúvol. Akoby sa ma zľakol.

Pristúpila som k žene, padla na kolená a chytila jej ruku. Držala som ju pred sebou a zhlboka sa nadýchla, až potom som sa odvážila ochutnať krv. Prekonala som odpor, ktorý vo mne stále pretrvával a pritiahla som jej zápästie k mojim perám.

V momente, keď sa krv dostala do mojich úst, som vzdychla. Bolo to ako ochutnať hviezdy, dotknúť sa slnka a byť zasiahnutý bleskom zároveň. Inak by som to nevedela opísať. Chutilo to ako ten najsladší a najopojnejší nápoj na svete. Slastne som privrela oči a inštinktívne zaborila zuby do miesta, kde ich mal predtým Oliver. Žena sykla, no nebránila sa. Do úst sa mi vlalo viac krvi, no mne to nestačilo. Doslova som sa prisala na jej pokožku a sala. Pod perami som cítila, ako jej koluje krv v žilách.

Pod perami som cítila, ako jej koluje krv v žilách. Keď som sa sústredila, tak som počula aj tlkot jej srdca. Myslím, že som pri tom zabudla aj dýchať. Nevedela som, či sa mi hlava točí práve z toho, alebo z tej omamnej vône a chuti. Mala som pocit, že môj žalúdok je bezodný a mohla by som bez problémov vypiť aj všetku krv, ktorú mala žena v sebe.

Jej ruku som si tlačila k ústam a nenásytne pila. Cítila som, ako mi teplá krv prechádza z hrdla do žalúdka a zohrieva mi celé telo.

„Nina, to by aj stačilo,“ ozval sa Oliver. Nemala som v pláne prestať, ešte som nemala dosť.

„Nina, zabíjaš ju.“

Ako odpoveď mu poslúžilo moje zavrčanie. Nevedela som si predstaviť, že som sa mala od tohto zdroja odtrhnúť. V tejto chvíli to bolo pre mňa nepredstaviteľné.

Oliver si to zrejme vysvetlil zle. Cítila som, že ma niekto chytil za plece, čo ma donútila odtiahnuť sa od ženy. Moje inštinkty mi šepkali, že by som mu mala minimálne ublížiť. No uvedomila som si, že som sa začala chovať ako zviera, ako monštrum.

Postupne som si začala uvedomovať, čo sa vlastne stalo.

Krv mi začala chutiť. Krv. Mi. Začala. Chutiť. Pozrela som sa na ženu a na jej ruku, aby som sa presvedčila, či to je naozaj pravda. Jej zápästie zdobili dve výrazné červené bodky a krvavé šmuhy okolo.

„Preboha,“ šepla som.

„Na prvýkrát to nebolo až také hrozné, časom sa zdokonalíš.“

„Ale ja... ja som ju takmer zabila, Oliver. A... a naozaj je zo mňa upír. To nemôžem... chcem ísť domov, tu ja nepatrím, toto nie je miesto pre mňa. Nechcem sa takto živiť celý svoj život.“ Ukázala som na ženu. Postavila som sa a o krok cúvla.

Jedna moja časť sa chcela prepadnúť pod zem, tá druhá by sa najradšej vrátila k predchádzajúcej činnosti.

„S tou možnosťou sa môžeš rovno rozlúčiť, Nina. Teraz nie si nikde v bezpečí a už vôbec nie preč od tých, ktorí ťa môžu ochrániť. Naozaj si neuvedomuješ, v akom si nebezpečí. Si upír, ktorý bol premenený v zlom čase. K tomu si poloupír a aby toho nebolo málo, chce ťa vidieť Grayson.

Dovoľ mi vysvetliť ti, v akej situácii sa práve nachádzame: Timothy ťa zachránil,  Natalie sa stratila. Grayson ťa chce vidieť, no si upír, podľa všetkého poloupír. Ak zistia, že ťa premenil Timothy, dovedie ich to ku mne. Ja som polovičný, Nina. Zabili by ma bez mihnutia oka.“ Takže teraz tu ide o to, aby si zachránil vlastný zadok? A ako sa, dopekla, môže stratiť upír?

„Tak čo mám robiť? Sedieť na zadku a čakať ako sa to samo vyvinie. Nerobiť nič a nechať moju rodinu v tom, že som nezvestná. Určite už po mne dali vyhlásiť pátranie,“ povedala som. Uvedomovala som si, že som bola zaslepená Graysonom a na rodinu som zabudla. Dopadlo to tak, že som sa stala upírom. Nechcela som meniť svoj život. Nebol ideálny, no na takúto zmenu som nebola pripravená. Grayson mi zmenil môj život, no dosť pochybujem o tom, že by chcel, aby som sa stala takýmto monštrum.

„To vyriešime.“

Nadvihla som obočie a spýtavo sa naňho pozrela. „Ako, prosím ťa? Ku Graysonovi ma chcete zobrať už niekoľko dní a akosi sa vám to nedarí...“ pripomenula som mu.

„Isté veci sa...“

„Posrali,“ dokončila som zaňho.

Prikývol na súhlas. „Timothy ťa chcel zachrániť, pretože mu na tebe záleží. Umrela by si, ak by ťa nepremenil na upíra. Mala by si mu byť vďačná, že to urobil aj napriek tomu, koľko málo síl má.“

„Kde je teraz?“

„Hľadá Natalie. Keď si ušla, pomáhala ťa dostať. Rozdelili sme sa, no ona sa stále nevrátila, hoci to už je niekoľko hodín. Ako si prišla, sú tu s tebou len problémy,“ povzdychol si a založil si ruky v bok.

Tie slová boleli. „Aha.“ Odvrátila som od neho pohľad. Debilitu mali očividne v rodine. Nechcela som tu byť a oni ma uniesli. Premenili. A teraz som pre nich príťaž.

Dúfala som, že Natalie bude v poriadku.

„Teraz bude najlepšie, ak naňho počkáme a dohodneme sa, kedy ťa pôjdeme zaviesť ku Graysonovi. Dovtedy vyriešime tú tvoju upíriu vec. Teraz si choď oddýchnuť, ja som už naozaj unavený.“

„A ja ešte stále hľadná hladná...“

Pozrel sa na mňa takmer vyľakane. „Kuchyňu nájdeš ľahko. No nech ti už ani nenapadne ísť piť krv od niektorých darcov, na dnes si mala viac než dosť!“

„Dobre, dobre.“ Zdvihla som ruky na obranu. „Pôjdem za vôňou,“ zažartovala som.

„Radšej nie. Pri východe pôjdeš doľava a tretie dvere po pravej strane. Bolo by super, ak by ťa nikto nevidel, že ješ normálnu stravu.“

„To zvládnem.“

„Priprav sa na to, že ti nemusí chutiť." 

„Oliver, som hladná. Bude mi chutiť všeličo," odpovedala som mu takmer podráždene. 

Pristúpil ku mne a priložil mi dva prsty na krk. Zadržal dych. Bolo to niečo zvláštne a zároveň elektrizujúce. Narušil však môj osobný priestor, za normálnych okolností by som ho asi prizabila. Teraz som vedela, že by som proti nemu nemala žiadnu silu. Pozeral sa na mňa s úžasom, no ja som nevedela, čo je vlastne vo veci. Pred chvíľou ma obviňoval za to, do akých problémov som ich dostala a teraz som mohla na svojej tvári cítiť jeho dych. Ja som ten svoj zadržala a ovládala sa, pretože som mala sto chutí zoznámiť jeho sánku s mojou päsťou. 

Vydýchol a o krok odstúpil. „Naozaj si polovičná. Prepáč, ja len... je to úžasné. Upíri nedokážu počuť tlkot srdca polovičných. To by sa museli príliš sústrediť, no keď dýchaš, tak je to teoreticky nepočuteľné. Samozrejme, ak by ti stúpol krvný tlak a srdce by ti bilo ako o život, vtedy by už bolo riziko, že by to mohol niekto započuť.“

Bola som trochu mimo z toho, čo urobil. Chcela som mu povedať, že by teda nemusel byť problém, ak by som sa stretla s Graysonom, no skôr než som stihla čo i len otvoriť ústa, Oliver už bol na ceste preč.

 

Vzala som si musli a jogurt, pretože nič lepšie som v kuchyni nenašla. Mala som nutkanie skúsiť odtiaľto ujsť, no aké by boli moje šance? Netušila som, kde sa nachádzam. Taktiež som nemala šajnu, či je deň, alebo noc. Ak by bola noc, nemala by som šancu odtiaľto ujsť. Ktovie, či by môj útek nedopadol fiaskom ako naposledy.

Chcela som vedieť, čo odo mňa Grayson chce. Na druhej strane, mala som pocit, ak by som ho prizabila za to, čo mi spravil. Nielen pred rokom, ale aj teraz. Nebyť jeho, žila by som pokojný život. Určite by som stretla niekoho oveľa lepšieho, s kým by som bola šťastná. Neznamená to, že s Graysonom som nebola, no zažila som s ním toľko trápenia, že na šťastné momenty som postupne zabudla.

O bol tu aj iný pocit – strach. Čo ak mi ublíži? Každý o ňom hovorí tak, že je niekto zlý. Ja som o tom pochybovala... vlastne som nevedela, čo si myslieť. Nikdy v živote som nebola viac zmätená ako teraz.

Nevedela som, kam mám ísť. Čo tu mám vlastne robiť? K darcom som sa nechcela vrátiť, čo ak by ma znovu ovládli moje chúťky? Neručila by som za to, že by som sa ovládla.

Stratená v mojich myšlienkach som vrazila do niekoho, kto stál na chodbe, ktorou som práve prechádzala. Zdalo sa, že to nebola náhoda a dotyčný tam stál a pozeral na mňa, pretože sa začal smiať. Jeho ruky som cítila na ramenách, trochu ma od seba odtiahol. Zamračila som sa a zdvihla hlavu. Strela som sa s párom tmavohnedých očí.

„Richard, prepáč. Ja len neviem, kde mám ísť.“ Rukou som mávla vo vzduchu.

„To vidím.“ Pozrel sa na mňa a nadvihol jedno obočie. Ústa sa mu od údivu otvorili a civel na mňa. „Povieš mi, ako sa stalo, že si sa k nám pridala? Viem len o tom, že si ušla.“

„To je na dlho.“

„Vieš o tom, že ti verím, Nina? Pretože ešte nikdy sa nestalo, že by pri pátracej akcii zahynul upír a nie človek.“ Nechápavo som naňho pozrela. „Natalie sa nevrátila. Pravdepodobne sa jej stalo osudné slnko. Musela zablúdiť, nepoznala to tu.“

„Prosím?!“

Prikývol hlavou a vzdychol. „Timothyho to zničí. Musíme to pred ním zatajiť čo najdlhšie.“

Natalie som síce nepoznala, no myslela som, že je celkom v pohode upír. Bolo mi ľúto toho, čo sa stalo. Mohla som za to, no je tiež pravda, že som jej nekázala, aby ma šla hľadať. Videla som, ako sa k nej Tim správal a naopak. Vedela som si predstaviť, ako by sa cítil, aby zistil, že prišiel o svoju lásku. Taktiež som sa vedela vcítiť do jeho kože. Musí to byť preňho rovnaké, ako pre mňa, keď Grayson zmizol. No dávať mu falošnú nádej nebolo fér.

„Ak na to príde, zničí ho to ešte viac.“

Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Dá sa to vysvetliť tým, že utiekla a...“

„Ani sa nesnaž dokončiť tú vetu. Ja som sa s niečím podobným vyrovnávala veľmi dlho. Keby mi niekto povedal a dokázal, že je Grayson mŕtvy, bolo by to pre mňa ľahšie, myslím si. Je nefér, aby človek žil s falošnou nádejou,“ skočila som mu do reči. „Tim si to nezaslúži.“

Cítila som, že sa mi pulz zrýchlil. Teraz som mohla počuť svoje srdce oveľa hlasnejšie.  Ricky ma pustil a pozeral na mňa s doširoka otvorenými očami.

„Aspoň niekoľko dní.“ Prikývla som na súhlas. Nebola to moja vec. Hoci som ho preklínala za to, čo mi urobil. Povzdychla som si. „Je to všetko mätúce, neviem čo bude teraz... Ale to je nič v porovnaní s tým, že ani neviem, čo vlastne som. Nemyslím tým že neviem že som upír. Len neviem, ako to tu chodí, čo dokážem, čo môžem.“ Nadvihol obočie, no o sekundu na to len chápavo prikývol. Ja som sa cítila, akoby všetka ťarcha sveta bola na mojich pleciach.

„Pre každého to je také, no je dobré mať niekoho, kto to s tým pomôže. Väčšinou to je ten, kto ťa premení,“ povedal. Oprel sa o stenu a založil si ruky na hrudi. Nevedela som, či ho s týmito problémami len neotravujem. Predsa len, nebola to jeho vec, nemohol za nič, čo sa mi stalo. No potrebovala som sa niekomu vyrozprávať a Richard sa zdá byť milý chlapík. Teda upír.

„No len ten dotyčný na mňa nemá čas, jeho brat nie je práve najmilšia osoba na svete a ja tu nikoho iného nepoznám,“ posťažovala som sa mu znova. Cítila som sa ako malé ufňukané decko, ktorému práve vzali jeho najobľúbenejšiu hračku. Tento upír musí mať pevné nervy, inak by ma asi už dávno poslal do teplých krajín.

„Tak som tu ja.“ Pousmial sa.  „Síce ma dobre nepoznáš, no môžem ti dať sprievodcu životom upíra a odpovedať ti na otázky.“ Aká je šanca, že by som natrafila na niekoho milšieho? Musela som mať pekelné šťastie. Hocikto iný by ma tu pravdepodobne nechal tak.

„To by bolo od teba naozaj super,“ povedala som.

Ricky kývol hlavou, aby som ho nasledovala. Prešli sme len niekoľko metrov a pred nami sa objavila hnedá, kožená pohovka. Ešte stále sme boli na tej istej chodbe. Po pravej strane bolo schodisko. Musím ho poprosiť, nech mi to tu poukazuje, no v prvom rade som bola zvedavá na iné veci.

„Tak, čo by ťa zaujímalo?“ Posadil sa na jednu stranu pohovky, ja som si prisadla. „Asi si už skúšala svoju novú potravu. Niekoľko dní bez spánku ti môžu prísť zo začiatku mätúce, no to si zvykneš. Taktiež budeš oveľa silnejšia a rýchlejšia než kedykoľvek predtým.“ Pozrela som naňho a chcela namietať, že spať budem predsa každý deň. Rozhodla som sa, že mu neprezradím, že nie som úplný upír.

„Starneme? Alebo sme nesmrteľní?“ opýtala som sa ho.

„No, teoreticky sme nesmrteľní, ale sú tu veci, ktoré ťa môžu zabiť. Napríklad meď. Určite si si všimla Timothyho, on bol otrávený človekom, svojim darcom. Prejaví sa to vždy až neskôr, čo je nevýhoda. No ak by ťa niekto smrteľne zranil niečím, čo je z medi, tak ťa to zabije. Ak ti s tým ublíži, bolí to.“ O tomto som už čo-to vedela.

„A čo sa týka poloupírov, aký je rozdiel?“ skúsila som šťastie a dúfala, že sa nebude zbytočne vypytovať na to, prečo ma to zaujíma.

„Žiaľ, zatiaľ s takými nemáme veľa skúseností. Keďže sú poloupíri vraj nebezpeční, likvidujú ich. Oliver sa ním stal približne pred troma rokmi. Zdá sa, že starne, no nie rýchlo. Takže takí upíri nie sú nesmrteľní, rany sa im hoja rýchlejšie ako smrteľníkom. Ich telom koluje krv, ich obživa je krv a jedlo. Viac ti o nich povedať neviem, musíš sa na to spýtať Olivera.“ Zamračila som sa. Bola som rada, že mi Oliver povedal aspoň niečo. Ak by som sa ho pýtala na viac vecí, asi by ma poslal kadeľahšie. Nebol veľmi priateľský. Zato Ricky bol jeho úplný opak.

„Dopočula som sa, že by som sa mala naučiť bojovať.“

„Myslím, že sebaobrana bude stačiť. No ak by si chcela viac, nie je s tým problém.“

„Kvôli čomu? Myslím tým - sú tu nejakí nepriatelia?“ Napríklad vlkolaci? Alebo som mala naštudovaných veľa fantasy kníh, kde boli nepriatelia upírov vlci?

Zasmial sa. „To nie. No v každom prípade sa ti to môže zísť. Ktovie, kde sa dostaneš v budúcnosti.“

„Prečo sa každý toho tak bojí? Graysona a bohviekoho?“ opýtala som sa. Snažila som sa, aby môj hlas neznel neisto. Sama som sa bála stretnutia s Graysonom. Som predsa poloupír premenený v nesprávny čas.

„Nikdy nevieš, čo majú v pláne. Okrem toho, nezdá sa mi, že by toto bolo dôležité. Podľa toho, čo viem, Grayson požiadal Tima, či by ta mohol priviesť k nemu. Je to bezpečnejšie akoby mal prísť on za tebou. Mohol by ho niekto vidieť a to on určite nechce.“ Potriasla som hlavou. Nedávalo mi to žiadny zmysel. Moje telefónne číslo predsa vedel naspamäť, mohol sa mi ozvať. Nemusela by som kvôli nemu meniť celý svoj život!

„Čo urobí, keď zistí, že som upír?“

„Vzhľadom k tomu, že je zákaz vytvárať upírov, ti neviem poskytnúť odpoveď.“ Mohla som si však sama domyslieť, že to nebude nič dobré. Srdce mi začalo búšiť rýchlejšie. Sklonila som hlavu a povzdychla si. Mohol by teraz počuť, že mi bije srdce? Snažila som sa upokojiť, aby som sa vyhla otázkam, no bolo to márne.

Znovu som mala sto chutí odtiaľto odísť, bála som sa o svoj život. Chcela som žiť ako doteraz, mať stresy len zo školy, mať pri sebe rodinu. Hľadajú ma? Čo si musia o mne myslieť... Chýbajú mi!

Hrdlo sa mi stiahlo a ja som zrazu nevedela, čo sa deje. Akoby ma niekto chytil oboma rukami za hrdlo a stlačil ho. Príšerne to pálilo. No to nebolo to podstatné, zamedzil sa mi prísun kyslíka. Nemohla som sa nadýchnuť ani vydýchnuť. Prekvapene som sa pozrela na Richarda. Rukami som sa chytila za krk.

Začala som sa dusiť. Chcela som prinútiť pľúca, aby spolupracovali, keďže sa zdalo, že vypovedali službu. Nech som sa snažila akokoľvek, niečo v hrdle blokovalo prísun kyslíka. Vystrašene som začala mávať rukami pred sebou a jednou rukou som schytila Richarda. Chcela som, nech mi pomôže, nevedela som však ako.

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hrdlorez 7. kapitola:

2. Nika
05.03.2016 [14:07]

Tak ten koniec si fakt zabila Emoticon mne skoro tiez odisli pluca ked som zistila ako si to ukoncila Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon cakam rychlo pokracovanie! Je to uzasne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Blacky
04.03.2016 [21:09]

Som trochen mimo. Ona sa otrávila otestovaným darcom, alebo jogurtom?
Ale myslím, že je najrozumnejšia z tej tlupy. Prečo ho chudáka klamať? K čomu to bude dobré?

Príde mi to pritiahnuté za vlasy a hlavne niečo, čo sa hodí jedine do argentínskej zlátaniny, ktoré sleduje moja matka.

JA byť na Timovom mieste a dozviem sa, že ma pred tým chceli "chrániť" tak im natrhnem všetkým zadky za to, že zo mňa robili slabocha a úbožiaka.

Aj keď, čo ak NAt žije? A vráti sa v tej najnevhodnejšej chvíli?

Dobre, dnes bol Richi celkom fajn. dokonca ma aj rozosmial a Oliver mi nepríde dementný, to by som NIne jednu šupla za tú urážku. Len je priami a vraví čo má na jazyku. A v skutočnosti, keď sa na to pozrieš z ich srany skutočne je problémom. Oni jej nechceli ublížiť. Mala sa stretnúť s Rezníkom a to bolo vše.

Samozrejme držím jej stranu, lebo ju stále uniesli a ja byť na jej mieste tiež zdrhám, ale oni majú tiež svoju pravdu.

okej, čakám na druhú. som zvedavá, či je to otrava alebo niečo iné. Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!