OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hviezdny atrament - 2. kapitola



Hviezdny atrament - 2. kapitola V súvislosti s tým, že sa posledná perokresba nezhmotnila, namaľuje Cassidy ďalšiu. Potom odchádza na internátnu školu do Viedne, kde sa stretáva s Danielle S. a svojou kamarátkou Willou B.

V nedeľu ráno sa počasie umúdrilo. Nepršalo, ale chlad prinútil mnohých ľudí uhniezdiť sa doma na celý deň.

Cassidy sa nevyhla rozlúčkovým ceremóniám, ktoré obsahovali matkine a Leonine rady obalené v slzách a bratove žarty na tému chlapcov. Cassidy to neznášala, ale nezaobišla by sa bez toho. Vedomie, že im na nej záleží, bolo viac než potupnosť, ktorú pociťovala, keď jej aj v osemnástich rokoch stále hovorili, čo má robiť.

Prvé rozlúčenie v novom školskom roku bolo vždy emočne vypäté.

„A nezabudni, že dáma nikdy nebeží, najmä nie za mužskou návštevou, ktorá nebola ohlásená,“ pokračovala Pia slovami ako z dôb minulých. Cassidy jej naopak vyčítala, že číta príliš historických románov. Zaostala v dobe dávno predtým, než sa narodila, a hranica do 21. storočia bola v nedohľadne.

Keď im z auta mávala na rozlúčku, Moon štekal do ticha ulice. Havran vyletel zo svojho dočasného príbytku a letel na severozápad, proti prúdu Dunaja.

Leoni sa k nej naklonila cez okienko pošepkala jej radu, ktorú nečakala.

Šoférovanie malo našťastie zázračné účinky, že sa človek musel sústrediť na cestu a nemohol premýšľať nad iným.

Cassidy bolo smutno za rodinou pohodou, ale bude preč iba od pondelka do piatka. Zároveň sa tešila na spolubývajúcu, kamarátov, učiteľov a milovaný ateliér v prebudovaných skleníkoch.

Keď Cassidy ukončila štúdium na nižšej sekundárnej škole, ktorá trvá od desiatich do štrnástich rokov, Jonas a Pia považovali za svoju povinnosť dopriať jej to najlepšie štúdium a prihlásili dcéru na súkromnú školu Edwarda Helmounta. Pán Edward Helmount – zakladateľ školy –, pochádzal z Anglicka. Bol zástancom anglického vzdelávacieho systému a rakúskej kultúry. So svojimi najbližšími priateľmi dali hlavy dokopy a zo svojho prázdninového panstva vytvoril školu pre chlapcov. Chlapci Edwarda Helmounta boli známi po celom štáte. Od atletiky, cez vedu, až po umenie. Mladí muži sem prichádzali z dedín nevychovaní a vracali sa ako páni. Už päťdesiat rokov, dvesto rokov po jeho smrti, ju navštevujú i dievčatá.

Poobede vošla Cassidy cez obrovskú bránu tepanú najlepšími majstrami kováčmi, zaparkovala ojazdené auto neďaleko internátu. Väčšina študentov prišla už včera, aby oslávila začiatok školského roka vo vychýrených viedenských baroch. Niežeby bol školský rok niečo, na čo sa vyslovene tešili, ale radi našli príležitosť na pijatiku.

Neďaleko od vchodu zaparkovala krátka limuzína. Takéto luxusné autá tu boli také bežné, že tomu nikto nevenoval najmenšiu pozornosť. Ale Cassidy poznala poznávaciu značku. Patrila jednému z rodičov Danielle Schopenhauerovej. Áno, počuli ste dobre. To dievča, ktoré precestovalo takmer celý svet, malo vždy perfektné známky a bolo dcérou modelky lomeno módnej návrhárky a politika, ktorý sa mohol a nemusel stať budúcim prezidentom Rakúska.

Vodič otvoril zadné dvere, aby mohla vystúpiť slečna s krátkymi čiernymi vlasmi, podlhovastou tvárou a dokonalým svetloružovým make-upom.

Cassidy sa so svojimi vecami priplietla až k nej. „Nenapísala si mi celé leto. Snažila som sa ti dovolať.“

Dani sa úprimne škerila. Naklonila sa ku Cassidy a dievčatá sa radostne objali. „Nemala som na telefón čas. Cez prázdniny sa mi podarilo ušiť niekoľko maminých návrhov šiat. Zamestnala ma vo svojom ateliéri v Paríži. Vraj mrhám svojim časom a jej peniazmi, keď sa chcem stať obyčajnou krajčírkou. Ostatné ženy ma najprv zavrhovali. Mysleli si, že ma mama posadila za stroj, aby som sliedila. Potom mi pred všetkými vynadala, že keby som aspoň polovicu energie vynakladala na investovanie, bola by som omnoho úspešnejšia,“ povzdychla si a zasnene sa pozrela do diaľky, v ktorej nevidela školu, ale dielňu neďaleko Sieny.

Dani bola tá najlepšia priateľka a spolubývajúca, akú si Cassidy mohla priať. Trvalo dlho, kým sa spriatelili, lebo obidve boli úplne odlišné osobnosti, ale spájala ich obľuba k ručným prácam na výtvarných technikách.

„Ty nepotrebuješ byť ako tvoja mama. Si úspešná vo veciach, v ktorých uspieť chceš.“

„To isté som jej povedala i ja. Vidíš, ja som vedela, že ty ma pochopíš. Moje zazobané priateľky ma nudia. Pridávajú na sociálne siete ako veľmi sa zabávajú pri bazéne, ale v skutočnosti si urobia jednu fotku a na celý deň sa zavrú v izbe s migrénou.“

„Kde si ešte bola?“

„Pila som drinky na Havaji. Miestni chlapci sú veľmi chutní. Jeden chalan sa kúpal vo vode a mal telo ako Adonis. Vyšiel von, začal si obliekať košeľu a čierne rifle. Poriadne som sa natrela opaľovacím krémom a tvárila sa strašne sexi. Kde nedokáže zapôsobiť telo, pomôžu peniaze. Keď sa vybral ku mne, bola som rozpálená a nemalo to nič spoločné so slnkom. Odrazu k nemu prišiel nejaký chlapec a začal sa ho vypytovať ako je v kňazskom seminári.“

„Nicht.“ Rokmi si vytvorila archetyp odpovedí, ktoré ju zachránili v každej situácii. Vedela, kedy ma prikývnuť, plakať a smiať sa, kedy sa chytiť za srdce alebo sa uraziť, aby to na Danielle urobilo dojem.

Dievčatá si požičali vozík a dotiahli svoje veci až do vestibulu. Do schodov si batožinu museli ťahať samé.

Hala internátu bola už na prvý pohľad majestátna. Alabastrovobiele steny boli stovky rokov svedkami príbehov, ktoré by za mesiac nedokázala napísať ani armáda spisovateľov. 

Všetko dýchalo luxusom. Napravo i naľavo sa nachádzali kútiky s konferenčným stolom, honosnými kreslami a sedačkou z pravej kože. Na každom rohu koberca stál stolík so zažatou lampou. Uprostred vestibulu stál alabastrový kvetináč s bohatou výzdobou. Strop nad obidvoma poschodiami bol postavený ako kupola. Svetlo zvonku dovnútra prechádzalo cez farebnú vitráž poskladanú do prírodných motívov Nachádzal sa tam lev, či opica, ale aj nezvyčajné exotické rastlinstvo, vyskladané po bokoch. Svetlo v tejto miestnosti dopadalo v prapodivných uhloch. Rozhodne sa bolo na čo pozerať, pokiaľ mal človek čas stráviť v hale niekoľko chvíľ.

Oproti vstupným dverám sa mramorové schodisko sprava a zľava zbiehalo na prvom poschodí ako veľký balkón. Uprostred sa na prízemí nachádzala recepcia.

Danielle a Cassidy zostali prekvapené, keď tam uvideli stáť svoju o rok staršiu priateľku. Jej portrét by sa dal načrtnúť jedným ťahom a označiť za krásny. Vlasy ryšavé ako oheň mala stiahnuté do vysokého vrkoča. Vlnité pramene jej planuli okolo tváre. Vyzerala divoko a nespútane. Príhodnejšie bolo si ju predstaviť v dobových šatách niesť sa na chrbte tátoša. V hnedej sukni a bielej blúzke bola podrobená spoločnosti, ktorá videla prospešnosť človeka iba v práci. Čoskoro bude uzavretá v konzumnom spôsobe života ako všetci dospelí a z rozčarovanej mladej ženy sa stane matka, manželka a živiteľka. Ale kto vie. Šlo predsa o Willu Ballereiovú.

„Nächster! Ďalší!“

Dani potiahla kamarátku za rukáv. „Musíme tam ísť? Každý rok sme spolu na tej istej izbe. I na tento rok sme podali žiadosť.“

„Je to iba formalita,“ ubezpečila ju Cassidy a postúpila o krok dopredu, keď sa miesto pred ňou uvoľnilo.

Dani sa hrala s prameňom na hlave. „Čau, Willa. Čo ty tu?“

„V lete som absolvovala večernú kurzy sociálnej práce. A hľa, prijali ma ako vychovávateľku.“

„Nikoho lepšieho prijať nemohli,“ zazubila sa Danielle. V hlave sa jej už tvoril plán na záškodníctvo.

„Dávaj si pozor, viem byť veľmi prísna.“

„To chcem vidieť,“ žmurkla Dani.

Cassidy dokázala porušovať pravidlá, ale boli hranice, cez ktoré neprekročila. V tom prípade Danielle docupotala za Willou. Čo spolu robili si nechávali pre seba a ona nenamietala. Bola zvedavá, ale nemala právo sa pýtať, lebo toto dobrodružstvo odmietala. Mohla si za to sama, že bola taká poctivá.

Danielle sa nahla nad stôl z ťažkého mahagónu. Ležalo na nej niekoľko prospektov s informáciami o škole, mapou pozemkov a medzi nimi sa povaľovali modré plagáty. „Čo je to?“

„V spoločenskej miestnosti je dnes pyžamový večierok, určite príďte. Budem rada, ak tento rok povediete iniciačný obrad vy dve.“

„Budú tam aj chlapci?“

„Ak by si nejakých chlapcov prepašovala minulý rok, nenamietala by som. Ale táto akcia je oficiálna imatrikulácia pre prváčky. Žiadni chlapci, alkohol a neprístupné filmy.“ Willa sa tiež nahla nad stôl. Vyzeralo, že obe študujú program večierku. Cassidy stála dosť blízko, aby ako jediná počula Willinu otázku. „Danielle, kde bude after party?“

Odpovedala zamyslene a nenápadne. „Piknik medzi knihami.“

„Asi som už stará. Strácam prehľad o dianí na internáte a škole. Ach, kde sú tie časy, keď som vedela všetko o všetkých.“

„Stratilo sa to na konci štvrtého ročníka spolu s detstvom.“

Ich tichý rozhovor prerušil chlapčenský hlas. „Mohli by ste prestať kecať? Niektorí by sa už radi ubytovali.“

Willa zdrapila zoznam dievčenských izieb. Až príliš hlasným hlasno zvolala: „Izba stopäť.“

Potom pritisla viečka k sebe a zvraštila obočie.

„Deje sa niečo?“

„Ehm, Cassidy, mám pre teba a Danielle zlú správu, ale tento rok nie ste na izbe spolu.“

„Čože?“ vyhŕkli kamarátky naraz.

Na dôkaz im ukázala papiere. „Si s nejakou prváčkou Heather Waltgrasovou a Danielle má izbu s Katrisse.“

Cassidy trhla bradou dozadu. „Katrisse Neumanovou?“

Danielle vyzerala, že ju to veľmi neprekvapilo. „Nemohli by sme sa vymeniť?“

Willa prikývla. „Ak budú Heather a Katriss súhlasiť. Potom mi dajte vedieť,“ dodala. Dievčatá sa vzdialili.

Podráždenému chlapcovi za nimi sa konečne vyjasnila tvár. Vyzeral takmer spokojne.

Danielle na Cassidy nedbala. Kráčala po chodbe, akoby na skorom príchode do izby závisel jej život. „Večer zavolám mame a vybavím si to s ňou. Teraz nás čaká jednoduchý plán. Ubytujeme sa a zabránime Katriss vojsť do izby. Nebude mať na výber a bude sa musieť presunúť. Pôjdeme na večeru a potom hurá na party! Dostali sme dôležitú úlohu. Musíme vymyslieť niečo poriadne.“

Cassidy so svojimi krátkymi nohami za Dani takmer utekala. Zastavila sa až na balkóne, kde sa budova rozdeľovala na dve krídla. Do večere nebolo zakázané navštevovať opačné pohlavie, ale bolo to vysoko nepravdepodobné, že by sa dievčatá odhodlali vojsť do divočiny na druhej strane. Chodbami pre chlapcov sa šírili pazvuky ako od zvierat. 

„Nemali by sme sa najprv opýtať Heather, či s tým súhlasí?“

„Je prváčka. Môže jej to byť jedno. Ktovie, možno je rovnako trafená ako Katriss a budú si rozumieť. Keby si sa k nej presťahovala ty, zabránila by si ich priateľstvu.“

Na túto možnosť Cassidy nepozerala. Nevedela, čo si má myslieť. Ale ak by Danielle nemala pravdu, málokedy ju mala, odsúdila by Heather na rok ponižovania a otrockej práce, ktorú nemala spísanú v školských povinnostiach. V tom prípade by bolo sebecké zostať s Danielle. Na druhú stranu, nechcela priateľku nechať s úhlavnou nepriateľkou. Hocijaká možnosť s Katrisse prinášala trápenie. 

Kamarátky zostali v izbe zavreté až do ôsmej. Prešvihli večeru, ale získali aspoň časť z toho, čo počas prázdnin zameškali. Večné kamarátky vydržali dlhú dobu aj bez pravidelných rozhovorov a nikdy priateľstvo nespochybňovali. Naladili sa na seba, akoby to bolo včera, keď sa naposledy videli, bez ohľadu na to, ako dlho spolu neboli alebo ako ďaleko od seba bývali.

Cassidy si pre seba nechala nájdenie hviezdneho atramentu a zvláštnu radu od Leoni. Za to koľko nepovedala, vymenila historky o tom, ako sa so švagrinou pohádala a podelila sa o typy na upratovanie. Danielle vyprskla kolu nosom, keď sa dopočula o červíkoch, ktoré sa Brookie snažila zjesť počas zemiakovej brigády. Zvyšok rozhovoru zariadila Dani. Čím kvetnatejšie opisovala niektoré príhody, tým viac ju Cassidy upodozrievala, že niečo skrýva, ale neprikladala tomu významnú pozornosť. Vedela, že Dani ju má rada a rozumela, že život je niekedy hektický.

„Okrem Adonisa zo seminára si nenašla nikoho...?“

„Nikto zaujímavý. Som znudená zo všetkých ľudí okolo. Nakoniec budem chcieť aj tak toho, kto si ma vyberie spomedzi všetkých ostatných a za akýchkoľvek okolností.“ Dani si prstami prečesala vlasy. Čierne pramene mala zospodu nafarbené na fialovo.

 Dani mala obmedzené sny. So svojou krásou, peniazmi a postavením už neexistovalo nič, čo by nemala. Prahla po obyčajných veciach. Chcela nájsť svoju životnú lásku a tráviť čas so skutočnými priateľmi, lebo na rozdiel od pána a pani Schopenhauerových dávno pochopila, že kúzlo šťastia nespočíva v bohatstve, ale v harmónii sŕdc, ktoré patria k sebe.

„Mali by sme sa začať pripravovať na imatrikuláciu,“ podotkla Cassidy o šiestej.

„Máš nejaký nápad?“

„Jeden by tu bol. Pôvodne som chcela niečo podobné urobiť v našej izbe, ale som ochotná plány upraviť.“

„Hovor!“ Dani sa na posteli prisunula bližšie.

O ôsmej sa obliekli do pyžám, prehodili cez seba župany a zamkli dvere. Vrátili sa na recepciu a presvedčili Willu, aby im dala oba kľúče od izby. Katrisse nemala šancu dostať sa na k nim. Bolo tiež vysoko nepravdepodobné, že by sa snažila ubytovať neskoro večer. Cestou do spoločenskej miestnosti doladili detaily polnočného ceremoniálu. Zajtra o desiatej ich čakal úvodný príhovor riaditeľa školy, pripomenutie pravidiel, predstavenie nových pracovníkov a tak ďalej. Do tej doby sa mohli vyspať z imatrikulačných osláv. 

Chlapci mali na svojej strane niečo podobné, ale viac divokejšie. Každý chalan hovoril o prvej noci na internáte niečo iné, takže medzi dievčatami mohli kolovať iba legendy. Dovolia vychovávatelia chlapcom alkohol? Prepašovali si tam striptérky? Pozerajú športové záznamy alebo hrajú videohry?

Spoločenská miestnosť bola veľká ako nadrozmerná trieda s malým dreveným pódiom, na ktoré sa mohlo vojsť nanajvýš dvadsať ľudí.

Za sprievodu tanečnej hudby bola zábava v plnom prúde. Dievčatá si mohli zaspievať karaoke, vyrobiť si kozmetiku z prírodných materiálov a nechať si urobiť make-up, manikúru a pedikúru od šikovných kozmetičiek v skrášľovacom kútiku. Ďalej mali na výber spoločenské hry a tancovanie.

Miestnosťou sa vznášala vrava dievčat. Niektoré sa spolu rozprávali v dvojiciach, iné v skupinkách. Nikomu nezáležalo na jednej duši, ktorá medzi nich nezapadala. Willa, tiež v pyžame, stála obďaleč a ako najmladšia vychovávateľka sa vmiešala do davu. Niektoré prváčky nemuseli vedieť, že už nepatrí medzi študentov a odhalili alkohol alebo pletky. Bolo málo pravdepodobné, že ich slečna odhalí hneď prvý večer, ale chcela mať aspoň na chvíľu pocit, že je ešte stále súčasťou školského záškodníctva. Cassidy si Willu nevedela predstaviť na inom mieste, než bola škola Edwarda Helmounta. Už od druhého ročníka bola predsedníčkou školy, dohliadala na poriadok na chodbách, zastávala sa slabých a vymýšľala akcie, ktoré spestria štúdium. Ak chcela, dokázala byť prísna, ale spravodlivá.

Cassidin škvŕkajúci žalúdok ihneď zareagoval na chutné jedlo na provizórnych švédskych stoloch. Vzala papierový pohárik s čerešňovým punčom. V druhej ruke žmolila kus praclíka plneného šunkou a syrom.

„Prečo dali dokopy Katrisse a Danielle a prečo práve teraz?“

Willa nespúšťala oči z miestnej spoločnosti. „Pani Schopenhauerová považovala za príhodné, aby spolu trávili viac času, keď sa v lete stali nevlastnými sestrami.“

Umelkyňa musela byť taká hladná, že v tej chvíli pojedla všetky slová. Myslela si, že má pred Danielle príliš veľa tajomstiev. Tie boli nič v porovnaní s tým, čo si pre seba nechávala Dani. Cassidinými problémami boli zápletky v knihách, zatiaľ čo jej kamarátka prežívala krivdy v inom štáte. Cassidy necítila krivdu, že jej to Danielle nepovedala sama. Keby chcela, vedela, že sa na ňu môže obrátiť, ale ona to z nejakého dôvodu neurobila. 

„Nevedela si o tom,“ zhodnotila vychovávateľka.

„A ty?“

„Samotnú ma to prekvapilo. Vy dve ste nerozlučná dvojica, preto som sa pýtala. Keby mi to nepovedali ostatné vychovávateľky, tak by som nič nevedela.“

Cassidy cítila aspoň malé zadosťučinenie, že Dani z tohto vynechala i Willu.

„Všetky štvrtáčky sa tvária znudene. Veľa ich tu dokonca chýba. Myslíš si, že by bolo sprosté ich na rovinu prekvapiť v knižnici?“

„Vedia, že sa s tebou priatelíme.“

Willa prikývla. Striedali sa v nej protichodné názory. Chcela dopriať študentom dávku vzrušenia, ale už medzi nich nepatrila. Nemohla ich kryť ako pred bezmála troma mesiacmi. Rozhodla sa prejsť. Vedela presne, kde jej kroky povedú. „O chvíľu bude iniciačný obrad. Postaráte sa o to?“

Cassidy si strčila posledný kus praclíku a prikývla. „Nerob si starosti.“

Dani celý večer presviedčala ostatné štvrtáčky, aby im s tým pomohli. Obiehala jednu k druhej a mala na nich zázračný vplyv. So slovami nedokázala pracovať veľmi kvetnato, ale vyžívala tie správne presviedčavé metódy. „Ak sa to vďaka vám podarí ako má, všetci budú hovoriť o tejto imatrikulácii ako tej najlepšej doteraz. My sa o všetko postaráme. Vašou úlohou iba bude stáť na správnom mieste v správnom čase.“

Cassidy nepovedala Danielle, že už vie o priženenej nevlastnej sestre. Nebol na to čas ani vhodné miesto. 

Imatrikulačný obrad prebehol perfektne. Danielle čítala príhovor o tom, ako žiačky prišli každá z iného kúta dolného Rakúska, mali svoje sny a plány a svojou prítomnosťou prispeli k tvoreniu školy Edwarda Helmounta.

Asi dvadsať prváčok sa postavilo do radu na pódiu a zvyšných desať na koberec pod ním. Cassidy im pyžamá pomaľovala florescenčnou farbou. Potom ich poprehadzovala a keď spolužiačky zhasli svetlá, vznikol obraz budovy školy s logom. Tento trik sa naučila minulý rok na hodine výtvarných techník. Dievčatá umelkyni tlieskali a Cassidy si tú pozornosť aspoň trochu užívala. 

Po skončení akcie sa všetky rozpŕchli do svojich izieb. Cassidy nevedela, čo sa stalo so žiakmi v knižnici, ale zajtra ráno o tom možno bude hovoriť celá škola.

Danielle nebola medzi žiačkami, ktoré zostali upratovať, ani medzi tými, ktoré sa splašene náhlili po chodbách. Cassidy ju nenašla ani v izbe. Sadla si za stôl pod oknom.

Konečne našla čas plne si uvedomiť slová švagrinej. Drž sa ďaleko od havranov, znelo varovanie.

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hviezdny atrament - 2. kapitola :

1. LiliDarknight webmaster
29.09.2020 [17:51]

LiliDarknightToto bola taká medzičlánová kapitola, teda aspoň pre mňa. Veľa sa v nej toho nestalo, len sa objavili nové postavy a, teda asi to bude len môj pocit, ale občas sa mi zdalo, že Cassidy Dani nepovažuje za skutočnú priateľku. Emoticon
Každopádne, opäť som si užívala ten štýl a šípim niečo veľkolepé - havran väčšinou značí niečo zlé, väčšinou smrť, tak som vážne zvedavá, čo prinesie do života Cassidy.
Teším sa na ďalšiu Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!