OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Is it still you? - 5. kapitola

01.08.2014 (14:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1247×

5. kapitola

Celý deň strávili Lina spolu so Samom s členkami jej basketbalového tímu, členmi gymnastického tímu a pár členmi chlapčenského basketbalového tímu. Všetci to boli ľudia, ktorých Lina považovala za takmer kamarátov. Znesiteľných ľudí, s ktorými sa občas rozprávala a musela priznať, že sa jej páčilo, ako medzi nich Sam zapadol. Rozprával nahlas a smial sa s ústami plnými jahodového koláča a ostatní sa smiali spolu s ním. Všetci sa napchávali koláčmi, pretože keď začne školský rok, budú na ne všetci musieť zabudnúť a začať drieť...

„Hovorím ti, tento rok ich konečne porazíme!“

„Jasné, presne ako minulý a predminulý, čo?“

„Tento rok sa to naozaj stane!“

Lina si uvedomila, že sa usmieva. Sklopila hlavu skôr, ako by si to niekto všimol, no hneď na to pocítila horúci dych vo vlasoch. Jeho úškrn cítila skôr, ako k nemu pootočila hlavu. Tvár mal len niekoľko centimetrov od tej jej a ľavé obočie nadvihnuté.

„Neskrývaj ten úsmev. Nechcem povedať: Ja som ti to vravel. Ale ja som ti to vravel. Prečo sa tak veľmi bojíš priznať, že máš týchto ľudí rada?“ šepkal jej to do ucha tak, aby ich nikto iní nepočul.

„Máš na tvári jahodový džem,“ povedala mu namiesto odpovede.

Na chvíľu sa zamračil, vzal si čistú vreckovku z kôpky, čo ležala na deke blízko nich. Utrel si ľavé aj pravé líce, ale džemovú šmuhu na brade úplne vynechal.

„Je to všetko preč?“

„Hej.“

„Vďaka.“ Usmial sa na ňu rozžiarene. „Ale aj tak viem, že sa bavíš.“

Otočil sa k Ruby, Grace, Olivii, Charliemu a Willovi a všetci sa pri pohľade na neho nahlas rozosmiali.

„Čo? Čo sa deje?“ Nechápavo na nich pozeral a keď sa obrátil k Line, už to nevydržala a začala sa nahlas smiať ako bláznivá.

***

Nasledujúci deň začal presne rovnako, ako ten predchádzajúci. Ráno si polomŕtva v kúpeľni umyla zuby a potom sa musela prezliecť do oblečenia, čo jej schválila Gemma. Nechala sa namaľovať a natočiť si vlasy, ale po celý čas na Gemmu vrčala a nadávala na ňu popod nos.

V kuchyni našla na chladničke odkaz od mami a povzdychla si. Plánovala sa s ňou večer porozprávať o tom, koľko veľa času trávila v reštaurácii. Počas cesty do školy bola donútená počúvať Samov a Gemmin falošný spev a ukričané rádio a po vystúpení z auta na školskom parkovisku oči desiatok zvedavcov sledovali každý jej krok.

Sam nadšene a prirýchlo bľabotal a kráčal tak blízko, že do seba plecami narážali a končeky ich prstov sa občas o seba obtreli. Pri každom obtretí Line proti jej vôli stislo hrdlo. Boli už len niekoľko metrov od jej skrinky, keď sa zo školského rozhlasu ozvalo hlasné zaprašťanie a zakašľanie a o chvíľu sa už od stien tichej chodby odrážal chrapľavý hlas riaditeľovej zástupkyne.

„Samuel Clark a Lina Davisová nech sa okamžite dostavia do kancelárie riaditeľa. Opakujem. Samusel Clark a Lina Davisová nech sa okamžite dostavia do kancelárie riaditeľa.“

So Samom na seba pozreli v tom istom momente.

„Čo si spravil? Preboha, veď je ešte len druhý deň školy!“ naježila sa Lina a musela sa zhlboka nadýchnuť, aby neudrela Sama učebnicou, čo držala v ruke.

„Ako to, že si hneď myslíš, že som niečo spravil ja?“ Obočie sa mu groteskne zvraštilo.

„Vždy si to ty,“ zamrmlala, kým si rýchlo odkladala batoh do skrinky a vyberala si zošity, ktoré bude potrebovať na prvé tri hodiny. Skutočne bol len druhý deň školy, no všetci študenti už mali od polovice určený nový rozvrh a učitelia so zvrátenou škodoradosťou nenechávali žiakom možnosť poriadne sa nadýchnuť.

„Hej! To som počul.“

„To je dobre.“ Uškrnula sa na neho Lina a zasmiala sa, keď sa od nej Sam teatrálne a naoko urazene odvrátil.

Kým sa dostali k riaditeľovej kancelárii, žalúdok sa jej topil v nervozite a po otvorení dverí a vstúpení do miestnosti sa ten pocit ešte zhoršil. Na sekundu sa zastavila, pretože za stolom riaditeľa nesedel Daniel Foster­­­, robustný, nízky muž, ale štíhla, mladá hnedovláska.

Vchádzala ako prvá a a keď odrazu prestala kráčať, Samovo telo sa na ňu nalepilo. Položil ruku na jej ľavý bok a potlačil ju smerom dopredu, keď si tiež všimol, že niečo je inak. Obaja ostali zamrznuto stáť na mieste niekoľko sekúnd, Samova ruka na jej boku ťažká a jeho dych v jej vlasoch horúci, keď sa na nich žena srdečne usmiala.

„Samuel Clark a Lina Davisová!“ zvolala ich mená nadšene, akoby to boli výherné čísla v lotte. „Prosím, sadnite si.“

Ukázala na dve stoličky oproti nej. Lina sa pohla ako prvá, striasla Samovu ruku a sadla si. Počula, ako Sam zatvoril dvere a sadol si na stoličku vedľa nej.

„Volám sa ­­Ella Coxová a aby som ukončila vaše zmätenie, nie som novou riaditeľkou. Som nová psychologická poradkyňa a jediný dôvod, prečo sa stretávame v tejto kancelárii je, že moja kancelária sa ešte stále upravuje.“

Odmlčala sa a zrejme čakala, že Lina alebo Sam niečo povedia, ale obaja ostali ticho, len na ňu pozerali. Ella sa na nich usmievala až znepokojujúco širokým úsmevom, čo sa jej doslova tiahol od jedného ucha k druhému. Bola pekná, hnedé vlasy mala jemne zvlnené a dlhé ledva po plecia a nervozita sa jej zrkadlila nielen v očiach, ale v celej tvári.

Po dlhých sekundách mučivého ticha sa znovu rozhovorila.

„Tak dobre... Možno by ste chceli vedieť, prečo ste boli zavolaní. Do mesta som sa prisťahovala na začiatku prázdnin, nikoho tu vlastne ešte nepoznám, ale počula som o vašej nehode.“ Na to sa znovu odmlčala a významne na nich pozrela. Určite to mal byť súcitný výraz, čo mala v tvári, ale Line sa z toho nadvihol žalúdok.

„Každý počul o tej nehode,“ povedala Lina chladne.

„Áno, to je asi pravda a tiež jeden z dôvodov, prečo som si vás nechala zavolať. Pán Foster a ja sme sa o vás dlho rozprávali a nakoniec sme sa obaja zhodli na tom, že kvôli traumatizujúcej udalosti, čo ste zažili, by bolo viac než vhodné, aby ste sa stretávali s psychológom. Toto je naše prvé stretnutie, no tie ďalšie už budú oddelené a budú sa uskutočňovať každý utorok po škole. Najprv hodina so Samom a potom hodina s Linou.“ Na to zazvonilo – začala sa prvá hodina a Ella dodala: „Tak mohli by sme začať.“

„Ale prvá hodina práve začala.“

„Pán Foster informoval vašich učiteľov o tom, že nebudete prítomní prvých pár minút.“

Potom v miestnosti znovu nastalo ticho a Ella na nich uprela povzbudzujúci pohľad. Nervozita v Lininom žalúdku sa začala prelínať s panikou a Lina poriadne netušila prečo. Pootočila hlavu a pozrela sa na Sama. Sedel zhrbený, mračil sa a zaryto sa díval na svoje ruky, čo mal položené v lone.

Ticho pokračovalo a Lina sa cítila nepríjemne. Cítila sa sledovaná, pretože Ellin pohľad už viac neskákal z nej na Sama, ale ostával zameraný na ňu. A keď Ella znovu prehovorila, cítila sa tak trochu zahnaná do kúta.

„Tak, čo keby som sa pýtala otázky a vy by ste mi odpovedali? Začneme s tebou, Lina.  Ako sa cítiš?“

„Mám sa dobre.“

„Naozaj?“

„Áno.“

„Ako zvládaš to, čo si zažila počas nehody?“

„Ja... si to vlastne veľmi nepamätám.“

„Aha. Vieš, čo si myslím? Myslím si, že tvoja myseľ sa ťa snaží uchrániť pred hrozivými spomienkami a preto ich pred tebou ukrýva. A na tom nie je nič zlé. Je to úplne prirodzené a pre teba samú oveľa lepšie, ako keby si trpela horším postraumatickým šokom.“

Lina cítila, ako sa panika a nervozita v jej žalúdku pomaly strácajú. Upokojila ju myšlienka, že podobnú vec jej povedala aj Gemma a tým pádom to predsa len musí byť pravda.

Ella sa na ňu usmiala a tentoraz Line jej úsmev neprišiel tak veľmi silený.

„A čo ty, Sam? Ako sa cítiš ty?“

„Žijem.“ Samov hlas bol hlbší, než obyčajne, chrapľavejší.

„A ako ty prežívaš to, čo sa vám stalo?“

„Nechcem o tom hovoriť.“

„To je viac než očakávané, ale mal by si vedieť, že rozprávaním sa budeš môcť dostať z ulity, do ktorej sa uzatváraš tým, že nezdieľaš svoje pocity.“

„Nechcem o tom rozprávať.“

Lina sa na neho ustarostene pozrela. Rozprávanie bolo to, čo mu šlo najlepšie, čo k nemu prirodzene patrilo. Plecia sa mu triasli a noha nervózne šklbala a keď trochu pootočil hlavu a pozrel sa jej do očí, nespoznávala ho.

„Si bledý a pod očami máš kruhy, Sam. Mávaš nočné mory?“ opýtala sa ho Ella nežne a Sam vybuchol.

„Povedal som, že o tom nechcem hovoriť!“ skríkol, vyskočil zo stoličky a ušiel z miestnosti.

Ospravedlnila sa a vybehla za ním. Dobehla ho až na chodbe. Predbehla ho, postavila sa pred neho a prinútila ho zastaviť sa.

„Sam! Si v poriadku, čo sa deje?“

Položila mu ruky na plecia, čo sa mu ešte stále chveli. Pozrel sa na ňu a v očiach mal opäť ten istý pohľad, ako včera, no tentoraz tam pretrvával. Díval sa na ňu, akoby bola cudzia.

„Nič sa nedeje. A teraz mi, prosím ťa, daj pokoj,“ znel zlomene a keď ju od seba odstrčil, Line sa chcelo plakať.

***

„Tak, aký ste mali deň?“  Usmiala sa na ňu a Gemmu mama, kým si naberala z misy šalát na tanier.

„Úžasný! Vymenili nám učiteľa chémie a ten nový je najkrajší muž na svete! No vlastne druhý, ten prvý je policajt, čo bol priradený k Lininej nehode.“ Gemma rozprávala rýchlo a s plnými ústami.

Lina sa konečne za celý deň dokázala uvoľniť. Sam sa jej vyhýbal celý deň a hoci na ňu a Gemmu počkal pred školou, aby ich odniesol domov, bol celý čas ticho a ani raz sa na Linu nepozrel.

„A čo ty, Lina? Ako bolo u poradkyne?“

„Čože?“ Zastavila sa s vidličkou s napichnutou paradajkou tesne pred ústami. „Ako to, že o tom vieš?“

„Včera mi volal pán Foster, aby mi o tom nápade povedal a ja som s ním súhlasila. Myslím, že by ti to mohlo pomôcť.“

„A prečo si mi o tom už nepovedala včera? Prečo si ma nevarovala? Dopadlo to úplne katastrofálne. Sam odtiaľ vybehol, akoby mu zapálili chvost.“ Zamračila sa do taniera.

„Je mi to ľúto, zlatko. Asi som ti o tom mala povedať. Ale budeš tam sa so slečnou Coxovou stretávať každý utorok, však? Viem, že vtedy nemáš dohodnuté žiadne tréningy s tímom, takže by to malo byť v poriadku.“

„Iba ak ty prestaneš pracovať v reštaurácii nadčasy,“ povedala rozhodne. „Aj tak to nové auto až tak veľmi nepotrebujeme.“

„Ale áno, potrebujeme,“ vložila sa do konverzácie opäť Gemma a znela rozhorčene. „Prečo proste nemôžeme poprosiť oca, aby nám kúpil nové auto? Určite by mu to nerobilo veľký problém.“

Lina ostala na sestru šokovane zízať, pretože odkedy od nich otec pred piatimi rokmi odišiel, nerozprávali o ňom často a už vôbec nie tak otvorene.

„Tak to teda rozhodne nie!“ povedala mama, nezvýšila hlas, ale aj znela hrozivo.

Otec im platil polovicu účtov a už len pri tom ich mama zatínala zuby.  

„Prečo nie, mama? Nemôžeme predsa využívať Sama ako osobného šoféra večne a ani keby si sa upracovala k smrti, tak by sme nestihli našetriť na nové auto tak rýchlo, ako potrebujeme.“

Keď Gemma dohovorila, v kuchyni sa rozhostilo ticho a porušil ho až rezignovaný povzdych.

„Ešte nad tým porozmýšľam.“ 

Ella Coxová 

Takže, viem, že to vyzerá, akoby sa skoro nič nedialo. Ale to nie je celkom pravda. Deje sa toho veľa a už čoskoro to zistíte. ;)

 Aaaaa na záver...

A taktiež....

 

Ďakujem všetkým, čo so mnou majú trpezlivosť!!! ♥ :)

Ou a Millie - 1840 - who´s the best?  

Caroline, Millie, ak ste toto nevideli, tak si najprv vezmite pár vreckoviek a až tak to začnite pozerať. 

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Is it still you? - 5. kapitola :