OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pieseň zradených - Kapitola 24.



Pieseň zradených - Kapitola 24.Nečakané stretnutie

Kapitola 24.

Yelena tam stála veľmi dlho. Slepo pozerala na stránky Knihy života a snažila sa samú seba presvedčiť, že sa jej to len sníva. Lenže, ako ju naučila Zuna, rusalky nesnívali. Či sa jej to páčilo alebo nie, musela uznať, že ide o skutočnosť.

V momente, keď si to priznala, akoby ju niečo posadlo. Až zúrivo listovala v knihe. Ničomu nevenovala pozornosť. Neprečítala ani jediné slovo. Hľadala jediné miesto v osude víly, ktorý ju zaujímal. Jej skon. Keď však očami sledovala slová opisujúce Galyu, ktorá našla svojho milého v objatí inej, prepadlo ju sklamanie.

Sama to videla.

Vie, ako to skončí.

Snáď náhodou sa však dostala až za túto udalosť. Dúfala, že si prečíta o Galyi a jej živote v úlohe veselej víly. Opak bol pravdou. Nasledujúce strany vyzerali naozaj hrozne. Napísané rovnakým atramentom ako všetky knihy v archíve, avšak s tým rozdielom, že túto niekto polial vodou.

Jednotlivé slová sa zliali do obrovskej machule.

Nedokázala rozoznať ani jedno písmenko. Obávala sa, že ten jav nebol výsledkom náhody. Niekto náročky zničil obsah tých strán. Yelena mohla len hádať dôvod. Nech už bol akýkoľvek, ju to plietlo ešte viac. Otáčala zničené časti príbehy, až kým sa nedostala tam, kde kniha vyzerala rovnako nedotknuto ako na začiatku. Zhodou okolností tie vety opisovali Galyu a jej útok na kráľovnú. Proti svoje vôli sa do udalosti nakoniec začítala. Doslova sa prepadla do tej situácie.

Kráľovná sedela v obložení svojich verných strážkyň. Tie na tvári nemali žiadnu emóciu. Yelena však veľmi dobre vedela, že boli vždy ostražité. Keďže čítala príbeh niekoho iného, skôr ako hlavná hrdinka si pripadala ako nezaujatý čitateľ. Dokázala si zachovať vlastné vedomie. Bola oddelená od Galye a jej emócií. Tie museli byť veľmi búrlivé, keď sa zrazu objavila za rohom.

Najskôr to vyzeralo tak, akoby si ju nikto nevšímala.

Až kým nezačala spievať. Clivá a srdcervúca melódia jej pripomínala lákavé tóny vlastnej piesne. Akoby sa na chvíľu ocitla pri svojom rybníku. Napriek očividnej podobnosti išlo o rozdielne zbrane. Hoci si to Yelena doteraz ani veľmi neuvedomovala.

Zatiaľ čo rusalky svojim spevom lákali ostatných do vody a presviedčali ich, že presne tam chcú ísť, víly vyvolávali v ostatných úplne iné pocit. Ich hlavným smrtiacim nástrojom ostávalo tancovanie, ale táto pieseň mala potenciálnych tanečníkov dostatočne omámiť. Zbaviť ich slobodnej vôle. Našepkať im, že nikam nepotrebujú ísť.

Bolo veľmi zvláštne sledovať, ako na ňu reagujú jednotlivé strážkyne. Najskôr ustrnuli. Tekali očami z miesta na miesto. Nevraživo sledovali votrelkyňu. Neskôr toho vôbec neboli schopné. Či si uvedomovali silu tej piesne, to nevedela. No ubrániť sa jej nedokázali.

Galya v ruke držala nôž.

Yelene netušila, kde ho našla. Najskôr ho ukradla nejakému mužovi, s ktorým tancovala. Hoci z nej všetka radosť akoby vyprchala. Teraz to už videla jasne. Žiadny smiech, radosť v očiach. Kvety v jej vlasoch boli zoschnuté a mdlé. Rovnako ako ona sama.

Kedysi obraz ľahkosti, teraz niekto, komu na pleciach ležal celý svet. Takto vyzerala zničená a zúfalá žena. Lenže so svojom zúfalstve sa prerátala. Kráľovná bola mocnejšia ako ony všetky dohromady. Poľahky prelomila silu kúzla tej piesne. Strážkyne sa nedokázali pohnúť. No Galya nedokázala spievať ďalej.

„Asi by som sa mala cítiť poctená, že si sa tak dobre pripravila. Povieš mi, prečo si tu s takým zlým úmyslom? Dala som vám predsa nové životy. To je snáď málo?“

Galyi po lícach stekali tiché slzy. „Ale oveľa viac si nám toho zobrala.“

Kráľovná na ňu zacmukala, akoby bola len neposedným dieťaťom. „Melodráma sa nehodí k víle. Tá je vlastná len rusalkám.“ Vo svojej vodnej veľkoleposti odrazu vyzerala ešte vážnejšie. „Vyslov ten dôvod, kvôli ktorému si prišla, a ja sa rozhodnem, či ťa zabijem rýchlo, alebo pomaly.“

Yelena cítila, ako sa v nej prebúdza nový a silnejší hnev.

Ako si vôbec na chvíľu mohla myslieť, že kráľovná im všetkým pomáha?

Horšie ako jej zaslepený spánok bolo tvrdé prebudenie.

„Prečo si mi ho vzala? On bol to jediné, čo ostalo z môjho života! A ty si mi ho zobrala!“ Urobila pohyb, ktorým akoby naznačovala zahnanie sa nožom. Kráľovná nevyzerala, že by to vnímala ako hrozbu. Skôr spôsobila ako niekto, kto sa dokonale pohrúžil do vlastných myšlienok.

Poklepala si prstom po brade. Tak veľmi, ako jej to telo tvorené vodou dovoľovalo. „Asi som mala očakávať, že sa to stane, keď aj tvoja druhá...“ Náhle sa odmlčala. Yelena bola nesmierne frustrovaná. Mohla sa niečo dozvedieť. No Dana bola príliš prefíkaná na to, aby náhodou vyzradila niečo dôležité.

„Niekto by ťa mal zastaviť!“ vykríkla Galya. Tentokrát sa na kráľovnú naozaj vrhla.

No ona ju zastavila mávnutím zápästia. Jediný pohyb a Galya ostala nehybne visieť vo vzduchu. Ako predtým Luka. Pri tej myšlienke naprázdno prehltla. Musela si niekoľkokrát zopakovať, že teraz už bola v bezpečí. Teda, tak v bezpečí ako mohol byť na ostrove obývanom bytosťou, ktorá ho už raz zabila.

„Maličká víla. Taká neistá v tom, čo chce urobiť,“ predniesla ľútostivým hlasom. „Mala by som ťa zabiť. Skôr, ako sa roznesie to, čo si urobila. Teda, kto by ti veril, však...“ Na chvíľu sa zamyslela. „Počkáme na to, kým príde späť to, čo ti tak veľmi chýba. Asi by som vám mala dať šancu dopátrať sa pravdy. Lákavá predstava.“

Po vyslovení posledného slova sa rozhýbali strážkyne. Netrvalo dlho a Galyu odtiaľ odnášali. Yelena ich nemusela nasledovať. Veľmi dobre vedela, kam vílu zobrali. Sedela tam doteraz a v strachu z utopenia sa chúlila na jedno mieste.

Kráľovná ju však neplánovala zabiť.

To bolo asi najprekvapivejšie na celej tej situácii. Yelene to v ničom nepomohlo. Len to v jej mysli vytváralo viac otázok. Odpovede ale nemala. Dívala sa na Danu a v duchu jej prikazovala, aby sa na ňu pozrela. Samozrejme, že neposlúchla. To by neurobila ani keby si stáli zoči-voči v skutočnom svete.

Yelena sa teda presunula tak, aby jej videla do tváre. Očakávala, že bude rozžiarená triumfom. Namiesto toho vyzerala byť... neistá. Oči sa jej zvláštne leskli. Takto nevyzeral niekto, komu vychádzal veľmi svedomito naplánovaný scenár životov ostatných.

Proti jej vôli sa v nej na niekoľko sekúnd prebudila ľútosť.

Rýchlo ju však striasla, rovnako aj spomienku, ktorá jej nepatrila.

Naspäť v archíve rýchlo zavrela dosky Knihy života. Bruškami prstov pohladila kožený povrch. Netušila, čo by mala teraz robiť. Ten výlet do nedávnej minulosti ju dostatočne upokojil, ale v ničom jej nepomohol. Kráľovná sa, pravdepodobne, len obávala, že sa objavia ďalšie víly ako Galya. Preto si ju nechávala pod zámkom. Aby ju mohla využívať ako odstrašujúci prípad.

Lenže to nevysvetľovalo Galyinu minulosť.

Nebolo možné, aby prežila to isté, čo Yelena.

Na sekundu či dve si myslela, že to bolo len naaranžované. Akoby sa s obsahom knihy niekto pohral. Neskoršie časti poliali vodou, aby znehodnotili písmo. Minulosť zase prepísali a len tak vložili dnu. Lenže nech sa prizerala väzbe knihy ako pozorne chcela, nič zvláštne nenašla. Tie strany boli neoddeliteľnou súčasťou celého bloku. To ju veľmi neupokojilo. Držala v ruke magickú knihu, ktorá sa sama písala.

Keď sa za ňou ozval hlas, takmer ju pustila na zem:

„Asi by ma nemalo prekvapovať, že som ťa našla práve tu. Zase hľadáš spôsob, ako mi spôsobiť problémy?“

Kráľovná bola v archíve. Hoci podľa Zuny tam nikdy nechodila.

Yelena sa k nej otočila. Zvedavo si ju prezrela. Bolo niečo znepokojivé odlišné v tom, ako pôsobila. Stále bola veľkolepá, mocná a z väčšej časti tvorená vodou. Ale teraz akoby sa jej telo stávalo viac ľudským. Jednotlivé vlnky a pramienky vody sa menili na dômyselnú ilúziu. Keď však žmurkla, nevidela v jej zovňajšku nič dovtedy nevídané.

„Čakala by som, že povieš aspoň niečo,“ skonštatovala kráľovná, keď Yelena stále mlčala.

Naprázdno prehltla. „Možno čakám na to, či sa ma pokúsiš zabiť.“ Yelena kráľovnú nepovažovala za svoju paniu. Preto jej odmietala prejavovať úctu. Ona akoby si to ani nevšimla.

„Prečo by som mala zabíjať niekoho, kto mi tak dobre poslúžil? Vďaka tebe rusalky a víly plnia svoje povinnosti s nevídaným nadšením. Bolo by úplne zbytočné zabiť ťa teraz, keď si sa stala nástrojom mojich plánov.“

Prebudil sa v nej bezmocný hnev.

„Tak prepusti Galyu. Ničím sa neprevinila.“

Keď sa tentokrát pozrela kráľovnej do tváre, jasne v nej videla nepokoj. „Víla Galya musí ostať tam, kde je. Prebudila sa, rovnako ako ty. Ale neprekvapuje ma to. Ste ako jedna, všakže. Šťastie, že len ty máš viac slobodnej vôle. Pre jej vlastné dobro bude lepšie, aby ostala tam, kde je. Strážkyne by ju ulovili ako jeleňa, keby som ju pustila.“

Inými slovami, bola ochotná ponúknuť jej len výhovorky.

„Hovoríš to tak, akoby ti snáď záležalo na tom, čo sa s nami stane.“

Dana sa zamračila. „Samozrejme, že mi na vás záleží. Ste ako moje deti. Dcéry, hoci nie pokrvné. Zasvätila som život tomu, aby som vás ochránila pred smrteľníkmi a ich hrami. Nikdy by som žiadnu z vás vedome neohrozila. Iba keby som nemala na výber.“

„Mala by som teraz nájsť Allu, aby sme sa jej na to spýtali?“

Na Yelenine veľké prekvapenie v sebe mala kráľovná dostatok svedomia na to, aby sa bolestne mykla pri jej ostrých slovách. Lenže Yelena odmietala veriť jej pretvárke. Dokázala hrať akoby celý svet bol jej obecenstvom a tento prekliaty palác javiskom. Teatrálnosť si osvojila ako náhradný plášť.

„Alla možno už nie je tým, kým bývala, ale nie je mŕtva. Zmenila som ju na prízrak, aby mohla byť so svojim synom. Musela som ju potrestať.“

V hlase mala naliehavosť. Akoby ju prosila, aby ju pochopila.

„Skôr si ju obetovala, aby si ostatných vystrašila.“

Kráľovná sa jej zadívala hlboko do očí. „Ako som povedala, urobila by som čokoľvek, aby som vás ochránila pred smrteľníkmi. Ľudia sú nenásytní a zlí. Nevážia si našu pomoc a ani naše city. Keď dostanú príležitosť, zničia nás. Takže Alla poslúžila svojmu zámeru. Vďaka jej obete som odradila ostatné od toho, aby sa v nich prebúdzal zbytočný súcit.“

Yelena po prvýkrát v kráľovnej videla len zlomenú ženu. Nedokázala by jej odpustiť všetko, čo napáchala, ale to nemuselo znamenať, že sa ju nepokúšala pochopiť. Pochovať vlastné dieťa je hrozné. O to viac, keď ho niekto zabije kvôli malichernému sporu.

Lenže ona si namiesto zármutku vybrala pomstu, ktorá ju celú pohltila, až ničím nepripomínala bytosť, ktorou bola kedysi. Zneužívala svoju moc a rovnako sa správala aj k svojim vílam a rusalkám. Predstavovali pre ňu len nástroje, nič skutočné či živé bytosti.

Podľa jej vlastnej mienky mali byť ony vďačné za to, že jej môžu slúžiť. Pretože ich oslobodila od ťažoby ľudského bytia. Darovala im nový život. Ochránila ich pred smrteľníkmi a ich hrami. Ich emóciami. A za to chcela len to, aby pre ňu zabíjali.

Skutočne jednoduchý obchod.

Ale už nebol obojstranne výhodný.

Úžitok z toho mala len ona.

Yelena si povzdychla. Na čo bolo dobré byť rusalkou, keď sa aj tak cítila vyčerpaná. „Rozumiem tomu, prečo to robíš, ale...“ Kráľovná jej nedovolila dokončiť:

„Nerozumieš! Nikto tomu nemôže rozumieť!“ Bolesť v jej hlase bola až desivá.

„... to, že dedinčania upálili tvoju dcéru ťa neoprávňuje na to, aby si konala rovnako ako oni,“ pokračovala, akoby kráľovná ani nič nepovedala. „Kvôli žiarlivosti jedinej ženy si zavrhla všetkých? Chápem, že ti veľmi ublížili, ale prečo by mali všetci pykať za chybu niekoľkých z nich?“

Dana na chvíľu mlčala. Akoby premýšľala, čo by mala povedať alebo urobiť. Yelena jej dopriala pokoj. Veľmi dobre si uvedomovala, že sa pustila do nebezpečných vôd. Kráľovná bola tajnostkárka. Možno aj preto, aby ostatní nevedeli o tom, čo sa stalo. Veď ani Zuna netušila, čo sa stalo s jej matkou. To nemohlo byť dobré.

„Predstieraš, že všetkému veľmi dobre rozumieš, ale mýliš sa, Yelena,“ oslovila ju menom, čo rusalku nesmierne prekvapilo. „Kým nerozlúštiš záhadu tej knihy,“ rukou ukázala na Galyinu Knihu života, „nikdy nebudeš úplná. Vždy budeš len väčšia časť celku, ktorá si sčasti spomenula na minulosť. Ale nie na to skutočne dôležité.“ Unavene si povzdychla, akoby strácala odhodlanie. „Ešte toho veľa musíš odhaliť, kým budeš mať právo predo mnou stáť a obviňovať ma. Ja mám ruky zviazané rovnako pevne ako ktorákoľvek z vás. Mám len dostatočnú voľnosť na to, aby som sa postarala o niektoré ženy. Aspoň tým nemusím ubližovať.“

Yelena sa mračila. Nechcela im ubližovať? Veď ich oberala o spomienky na ich najbližších! Nútila ich myslieť si, že všetci sú ich nepriatelia. Keby náhodou zabili svojich bratov, otcov alebo manželov, určite by im to nepovedala. Nevedomosť však nebola riešením. Nemohla byť.

Ale nič z toho jej nepovedala. Nevysvetlila by jej to. Tým s bola Yelena istá.

Miesto toho sa sústredila na niečo rovnako dôležité, čo jej chvíľkovo uniklo z mysle.

„Keď neubližuješ ženám, prečo si uniesla moju sestru Ninu?“

Dana vyzerala byť zaskočená. „Ona nie je tvojou sestrou presne tak, ako Galya nie je skutočná. Ale napriek tomu ťa upokojím – ja som sa tvojej takzvanej sestry ani nedotkla. Viem o nej a pozorujem ju, ale neublížila som jej.“

„Nevrátila sa domov! Dedinčania tvrdila, že mala prísť ošetriť ich chorých, ale neukázala sa!“ Yelena si príliš neskoro uvedomila, koľko jej toho povedala.

Kráľovná nevyzerala byť prekvapená jej priznaním.

Akoby vedela, odkiaľ Yelena prišla.

„Ako som povedala, ja som sa tvojej sestry ani nedotkla.“

Jej predstieraný pokoj ju rozzúril ešte viac ako jej pokrytecké slová.

„Očakávaš, že uverím slovám ženy, ktorá dala príkaz k vyvraždeniu celej dediny nevinných smrteľníkov len preto, lebo kedysi sa niekoľko z nich podieľalo na smrti jej dcéry?“

Dana chvíľu vyzerala, že jej na to nič nepovie. Nakoniec ale prehovorila:

„Nevyčítam ti, že ma považuješ za zviera, Yelena. Naozaj nie.“ Jej hlas bol zvláštne ťažký a chrapľavý. „Vo svojom obviňovaní si však na niečo zabudla. Každý z nás, či už je rodu smrteľného alebo magického, má dvoch rodičov. Matku i otca, ktorí dieťa vychovávajú, ochraňujú a čičíkajú si ho a keď ich milovanému niekto ublíži, pomstia ho.“

Hneď ako to dopovedala, otočila sa odišla z archívu. Za sebou nechala len vôňu vodných kvetov a sviežosť vzduchu. Yelena si nič z toho nevšímala. Bola príliš ohromená tým, čo sa práve stalo. Uvedomovala si, že jej kráľovná všeličo prezradila, lenže ona tomu nerozumela.

Bola schopná len tam ohromene stáť.

Rozhovor s kráľovnou, od ktorého si toľko sľubovala, jej nakoniec priniesol len frustráciu.

Hoci bola v archíve plnom kníh, chýbala jej odpoveď.

Kapitola 23. ¦ Kapitola 25.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pieseň zradených - Kapitola 24.:

3. LiliDarknight webmaster
25.03.2017 [21:55]

LiliDarknightNer, ja viem, veľmi vám napomáham v tom, aby ste to všetko pochopili, ale naozaj dúfam, že to raz začne dávať väčší zmysel. Emoticon Ďakujem za komentár. Emoticon

Blacky, neboj sa, nejde len o tvoju únavu. Je to naozaj veľmi, veľmi zložité a príliš nejasne vysvetlené na to, aby sa to dalo pochopiť. Ale sľubujem, že to začne dávať zmysel. Skôr alebo neskôr sa to všetko vysvetlí. Emoticon Ak nie, tak som potom všetko pokazila.
Ďakujem za komentár. Emoticon

2. Blacky
25.03.2017 [11:52]

Teraz už som naozaj súca do Opavy. Toto je blázinec! Prečítala som si ju dvakrát a aj tak som nepochopila nič. Bude to nedostatkom oddychu a úplného uškvarenia mozgu.

Neviem čo si o Dane myslieť. A dúfala som, že tu bude vysvetlené niečo o Lukovi a ich trojuholníku, to bol dôvod prečo som to čítala dvakrát, ale napísala to pôsobom, že som z toho potom pochopila ešte menej. ale ako vravím, je to odpálenosťou mojej hlavy.
Teším sa na ďalšiu. Som srašne zvedavá na Danu a hlavne čo to je s Galyou, prečo o nich dvoch rozprávala ako dvoch poloviciach celku. a keď povedala že je jej sestra Nina len ju vysmiala.

1. Nerissa přispěvatel
24.03.2017 [16:59]

NerissaMěla jsem toho teď hodně a ještě víc mě toho čeká, takže dvě části jsem si nechal až na dnešek a... do háje, co se to děje? Co to je? Jak? Proč? Yelena? Galya? Co to... nebudu sem vypisovat žádné konspirační teorie (hlavně proto, že žádné nemám. Skvělá kapitola. A ta předchozí taky. Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!