OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Smrtiaci pohľad - Kapitola 8.



Smrtiaci pohľad - Kapitola 8.Bratia

Kapitola 8.

Nasledujúce dni bol Logan tak veľmi zavalený prácou, že nemal čas ani premýšľať. Len ojedinele dovolil svojej mysli sa túlať kdesi v diaľkach. Príliš bolestne si uvedomoval, že krédom jeho života sa stala len povinnosť. Nebol ako jeho brat, nemal večnosť na radovánky a nič nerobenie. Taký luxus by mu otec nikdy nepovolil.

Takže sa vlastne ani nečudoval, že si na Raven nespomenul celý ten čas. Necítil výčitky, len únavu. A aj znechutenie, keď ho matka opäť zatiahla do ďalšej debaty o vnúčatách, ktoré asi nikdy neuvidí.

„Mal by si si nájsť ženu,“ opäť do neho hustila.

Pretrel si tvár. „Na také hlúposti skutočne nemám čas. Mám veľa práce.“

„To je neoriginálna výhovorka. Dokonca aj pre teba, Logan.“

Musel sa veľmi ovládať, aby nepretočil očami. „Ale je to pravda. Ty ani otec mi nedáte vydýchnuť. Ešte mi k tomu pridáte aj nejakú ženskú, ktorá netuší, kým je. A ja mám dávať pozor na to, aby nerobila hlúposti. Č sa nedá dosť dobre urobiť, keď netuším, kým je!“

Uznával, že bolo nefér takto útočiť na vlastnú matku, ale potreboval odpútať jej buldodžiu pozornosť od svojej osoby. Toľko pozornosti by bolo dosť aj na slávnu osobnosť. A o Loganovej existencii vedelo len niekoľko vyvolených.

Matka sa od neho odtiahla a zamračila. Logan sa sústredil len na ňu. Iste vedela viac, ako dávala najavo. Mala podozrenie, aj keď nie potvrdenie. Bol odhodlaný zistiť, čo sa jej preháňalo v mysli. Možno tomu napomôže aj zvedavá prítomnosť jeho brata Macea.

„Hovorila som ti, že neviem, kým je.“

Bolo by príliš nevychované označiť vlastnú matku za klamárku? „Ale máš podozrenie.“

Zhlboka sa nadýchla a začala sa prechádzať po miestnosti. Vychutnávali si jeden z pokojnejších večerov, keď si mohli aspoň na chvíľu sadnúť a mať normálnu večeru. Hoci bol otec stále v práci, aspoň sa dokázali stretnúť oni traja. To sa nestávalo často.

Mohla to byť aj momentálna výhoda.

Otec svojimi starostlivými pohľadmi dokáže odradiť každého. Aj vlastnú ženu od toho, aby podala synovi informácie, ktoré by mohli byť životne dôležité. Ako má pracovať so zaviazanými očami?

„Pozri, to, kým by mohla byť, nesedí. Nikto taký sa neobjavil celé roky,“ dodala s povzdychom.

Prevrátil očami. Znovu táto rozprávka. „Pokračuj,“ vyzval ju miesto toho.

Odvrátila sa od neho a zadívala sa von oknom do temnoty. „Má zvláštne vyžarovanie, ale to vieš aj sám. Jej duša je veľmi stará, dokonca starobylá. Ale jej myseľ je mladá, rovnako aj telo. Ako malé bábätko.“

„Také niečo nie je možné. Vyrástla ako človek. Jej rodičia sú smrteľníci. Určite by si všimli, že je iná,“ namietol.

Aj tak netušil, prečo to pre neho bolo také dôležité. Ale vzápätí mu hlavu zaplavil pohľad na Ravenin strápený pohľad. Odovzdanosť v nej. Zmierenie so smrťou. Tá žena chcela odísť z tohto sveta, ale nemala dosť odvahy na to, aby si sama zobrala život.

„A čo ak sa jej schopnosti prejavili len nedávno?“ nadhodil Mace. Logan na chvíľu zabudol na jeho prítomnosť a už sa ho chystal okríknuť, keď ich matka otočila hlavu a prižmúrila oči.

Ihneď reagovala na Maceovu poznámku: „To nie je až taká zlá úvaha. Ak by mala schopnosti skôr, určite by sme na ňu už narazili. Ale ona prišla až teraz. Možno dokonca ani netuší, že nejaké vrodené schopnosti vôbec má. Hľadá logické vysvetlenie...“

Logan sa pozrel na brata, ktorý tentoraz pokrčil ramenami a pokračoval v zúrivom vyťukávaní niečoho do mobilu. Pravdepodobne si dohadoval rande. Väčšinou len nonšalantne predstieral, že mu taký život vyhovuje.

Ale Logan ho poznal na inej úrovni.

Iste, liezol mu na nervy a väčšinou mu musel zachraňovať zadok. Lenže takisto bol aj jeho brat. Vedel, že ako latentný člen ich rodiny sám seba vnímal skôr ako závažie než rovnocennú bytosť. Takže sa väčšinu času snažil predstierať, že ho nezaujíma nič z toho, čo oni robili. Hoci o tom častokrát vedel viac ako oni traja dokopy.

Logan potriasol hlavou a povedal prvé, čo mu zišlo na um: „Žeby ju niekto za čaroval?“ Znelo to nepravdepodobne. Čarodejnice boli veľmi ojedinelé a väčšinou nemali čas zaoberať sa niečím takým malicherným.

Jeho matka sa nezačala smiať.

„Prečo by niekto chcel vedome potlačiť schopnosti inej bytosti?“

„Pretože má s nimi svoje vlastné plány?“ ponúkol Logan.

„Alebo chce jej schopnosti pre seba.“ Už druhýkrát Mace ponúkol prekvapivé odhalenie.

Matka sa k nemu otočila. „To je hlúposť. Schopnosti si predsa medzi sebou nekradneme.“

„Tak sa nad tým zamysli,“ povedal jej nezaujato. Akoby ho otvarovalo čokoľvek jej vysvetľovať. Povrchná maska, ktorá sa dala veľmi rýchlo prehliadnuť skrz-naskrz. „Základy slušného správania zakazujú kradnúť niekomu inému schopnosti. Ale aj tak sú bytosti, ktoré to robia. Už celé stáročia. Napríklad ten černokňažník. Prezývali ho Škriatok. Bol malý a škaredý a neuveriteľne výbušný. Ale ostatní sa prestali smiať, keď ukradol schopnosti svojej matky a všetkých pozabíjal. Zotročil svet na niekoľko storočí.“

Logana ten príbeh prekvapil. „Odkiaľ to máš?“

Mace pokrčil plecami. „Mám veľa voľného času. Občas zablúdim aj do knižnice. A možno ťa to prekvapí, ale viem aj čítať.“ Logan sa takmer zahanbil pri jeho slovách. Bola pravda, že brata občas vedome podceňoval. A nebol jediný.

„Čo si tým chcel povedať?“ skočila mu do reči matka skôr, ako sa Logan stihol ešte viac znemožniť.

Mace zodvihol obočie. „Iba toľko, že schopnosti sa kradnú celé roky, ale nedeje sa to len tak na verejnosti. Ty sama si povedala, že to dievča bude pravdepodobne mocnejšie ako vy všetci dohromady. Dávalo by zmysel, aby ju niekto zaklial a čakal by, kým by jej schopnosti nedozreli. Teraz sa začali prejavovať, takže by som povedal, že by ste si ju mali strážiť. Aby vám ju niekto neukradol skôr, ak osa o nej viac dozviete.“

S posledným slovom vstal a mobil si zasunul do zadného vrecka. Logan si ho premeral. Vo svojej nesmiernej výške mal Mace tú výhodu, že sa mohol na ostatných pozerať zvrchu, čo mu dávalo výhodu. Logan mu bez pár centimetrov vždy mohol pozerať priamo do očí. Tentoraz v nich našiel nepokoj a ľútosť. Vzápätí ich nahradila ľahostajnosť.

„Zatiaľ čo sa budete venovať týmto nudným rozhovorom, ja sa idem zabaviť. S večerou na mňa nečakajte!“ zakričal. Kedysi tú vetu počul v nejakom komediálnom seriáli. Rád ju opakoval. Bez ohľadu na to, že z domu odchádzal až potom, čo sa poriadne najedol. Zákusok nevynechávajúc.

Hel počkala aspoň tak dlho, kým za sebou Mace nezavrel dvere. „Logan, choď za bratom.“

Logan si povzdychol. Nie, že by to sám nemal v pláne. „Idem sa hrať na opatrovateľku.“

„Logan...“

Zastavil ju zo dvihnutím rúk. „Ja viem, ja viem. Je to môj brat. A ja ho skutočne mám rád, ale nie vždy mám nervy na tie jeho divadielka.“

„Vieš, že je to kvôli jeho schopnostiam.“

Logan sa smutne usmial a prstom naznačil mlčanie. „Pst, to pred ním nehovor.“

Rýchlo matku pobozkal na líce a rýchlo vykročil smerom ku garáži. Dúfal, že brata ešte zastihne, nechcel sa za ním zakrádať ako nejaký zlodej. Zdalo sa, že Mace jeho myšlienky počul. Čakal v naštartovanom modrom Lotuse Elise a dvere na strane spolujazdca boli otvorené.

Logan s pokývnutím hlavy prijal jeho ponuku.

„Vďaka, že si počkal,“ zamumlal.

Mace pokrčil plecami a vyštartoval. „Vždy rád počkám na svoju opatrovateľku.“

Logan sa zamračil. „Ako to vieš?“ Prečo by mal popierať očividné? Ani jeden z nich nebol dieťaťom.

„Naozaj nie som taký hlúpy, ako vyzerám, braček. Viem, že ťa vždy posielajú, aby si ma strážil.“ Neveselo sa zasmial a ešte viac pridal. Motor s pradením prijal jeho požiadavku. „Jeden by si myslel, že mi to prestane prekážať, ale očividne mi stále prekáža, že môj vlastný brat so mnou trávi čas len kvôli príkazom.“

Logan sa zahanbil. V podstate mal pravdu. „Vieš, že to myslia dobre.“

Mace sa zamračil. „To, že im rozumiem, je ešte horšie. Nie som malé dieťa. Bol by som rád, keby aspoň niekto so mnou trávil čas preto, že to chce a nie preto, že musí.“

„Ak ti to pomôže, ja s tebou rád chodím vymetať bary,“ zatiahol Logan. Aj jemu samotnému to znelo žalostne.

„Máš pravdu, nepomáha to.“

Chvíľku sedeli v tichu narušovanom zvukom motora a občasným trúbením ostatných šoférov. Mace sa rád predvádzal. Zdalo sa, že ho bavia autá. Logan sa čudoval, že nemá viac zlozvykov. Rýchla jazda sa dala zniesť. Pokojne mohol začať piť alebo ešte niečo horšie. Nikto v podstate nemal ani čas na to, aby na niečo také prišiel. Mace bol jeho brat a spoločne trávili len pár dní v roku.

A ani tie neboli celé.

„Len sa o teba boja.“

Mace si odfrkol. „Vážne ich chceš predo mnou obhajovať?“

„Mace, máme veľa nepriateľov. Boja sa, že sa ti niekto pokúsi ublížiť kvôli tomu... kvôli tomu, že...“ zakoktal sa Logan. Vážne, aké ťažké môže byť niekomu do očí povedať, že nemá schopnosti, vďaka ktorým by si zachránil život?

„Kvôli čomu? Kvôli tomu, že som latentný? Že nemám schopnosti?“ Zasmial sa. „Asi ťa to zaskočí, braček, ale to, že nemám magické schopnosti neznamená, že som bezmocný.“

Na to už Logan nič nepovedal. Miesto toho sa snažil sústrediť na krajinu okolo seba. Ale videl len rozmazané svetlá veľkomesta. Rušné ulice, všade plno bezstarostných ľudí, ktorých netrápilo, čo sa stane v ďalších minútach.

Závidel im.

On nepoznal nič iné okrem povinnosti. Celý život len nikde nekončiaci zoznam toho, čo musí urobiť. Už od útleho veku. Stačilo ovládnuť vlastné schopnosti, a potom všetko začalo. Niekedy by bol radšej, keby sa narodil ako Mace. Bez schopností a s vyhliadkou na celoživotného stráženie a podceňovanie, ale mal by slobodu.

Pre neho mala nevyčísliteľnú hodnotu.

Keď Mace konečne zaparkoval, Logan sa zamračil. To miesto vyzeralo, že ledva stojí. To, že sa tam niečo deje, naznačovali len zástupy ľudí. Neochotne nasledoval bratov príklad a vystúpil z auta. Nechali ho zaparkované na ulici a vybrali sa k budove. Ale nepostavili sa do radu. Zamierili rovno k dverám.

A nikomu to neprekážalo! Dokonca jeho brata potľapkávali po pleciach a vítali sa s ním. Logan začínal mať dosť zlý pocit z toho, že tam sú. No nepovedal ani slovo. Len Macea nasledoval dovnútra duniaceho priestoru.

Zažmurkal proti náhlemu šeru. Ale neprivítal ich prepychový bar plný mihajúcich sa svetiel. Nie, miesto toho to vyzeralo ako stará telocvičňa. Dokonca tam bola aj žinenka. A poriadna masa ľudí tancujúcich na ohlušujúcu hudbu.

Zaťahal brata za ruku. „Kde to vlastne sme?“

Mace ho poťapkal po ramene. „V Ringu.“ Viac k tomu nedodal a vrhol sa na ďalších ľudí, ktorí sa sním vítali. Logan pokrčil plecami. Prečo by mu na tom malo záležať. Po dlhom čase voľný večer. Možno by si ho mohol aspoň užiť.

Ponoril sa do zábavy. Zoznamoval a s ľuďmi, ktorých mu Mace predstavoval. Stávala sa s z nich rozmazaná šmuha. Všade len osoby s pohármi v rukách uprostred rozhovoru. Takto vyzerá mladosť. Logan sa mračil. On nič také nikdy nepoznal.

Tá zábava, tá atmosféra.

Všetko mu to unikalo a splývalo s nikde nekončiacimi povinnosťami. Vyzeral ako čerstvý absolvent vysokej, ale vnútorne sa cítil ako starý dedko na hojdacom kresle. Len ho asi menej boleli kolená. Lenže na tomto mieste... to vyzeralo, akoby tu starosti nemali miesto. A jemu sa páčilo.

Všetky ťaživé myšlienky hodil za hlavu. Naplno sa vrhol do stále sa rozrastajúcej spoločnosti. Flirtoval so ženami, smial sa na vtipoch, ktoré ani neboli zábavné. Po dlhom čase sa úplne uvoľnil. Neťažilo ho nič. Len to, či si objednať ďalší drink. Aj keď bude nealkoholický.

Mace nepil, čo Logana prekvapilo. Keď však prišla dôležitá časť večera, pochopil. Na niekoľko minút stratil brata z dohľadu. Nikde nebol. Možno sa mal báť najhoršieho, ale miesto toho sa rozhodol počkať. Nechcel zbytočne vyrábať paniku. Keď ho zbadal stáť na žinenke, zarazil sa. Nie preto, že sa tam zrazu objavil, ale kvôli tomu, čo mal na sebe.

Mozog mu začal pracovať na plné obrátky.

Mal len voľné nohavice po kolená a na rukách niečo pripomínajúce boxovacie rukavice. Ale menšie. Okrem toho už nič. A všetci jasali, keď ho zbadali. Zarazil sa. Jeho brat sa chystal na nejaký zápas. Toto robil vo voľnom čase? Boxoval o peniaze? Vždy okolo seba rád rozhadzoval rukami, ale toto bolo príliš odlišné. Logan bol zmätený. Nezmohol sa na inú reakciu.

Počúval, ako komentátor veľkolepo predstavuje jeho brata ako Pavúka. Divné meno, ale ako by to on mohol posúdiť. Meno jeho súpera ani nezachytil. Vlastne ho zaujímala len tá časť o doteraz neporazenom šampiónovi. A sním mal bojovať jeho brat. Nevykročil, aby ho zastavil. Tušil, že by ho nepočúval. Navyše chcel zistiť, ako sa bude držať v takom zápase.

Takisto dúfal, že pochopí, prečo niečo také robí.

Maceov súper bol dvakrát taký veľký. Možno bol nižší takmer o hlavu, ale rozmerovo pripomínal býka. V tvári mal dokonca rovnaký výraz. Naštvané zviera, ktoré zbadalo červené súkno. Rozbehol sa. Logan sa mykol smerom k žinenke, ale bol príliš ďaleko.

Zadržal dych.

Určite ho zabije.

Lenže nič také sa nestalo. Miesto toho sa Mace začal pohybovať. Uhýbal sa a rozdával rany ako skúsený profesionál. A zatiaľ čo sa tvár jeho súpera menila na červené more, on ostával takmer nedotknutý.

Logan sa sústredil len na brata a na to, čo z neho vyžarovalo. Zabudol na výkriky plné povzbudenia, radosti či nenávisti. Sústredil sa len na člena vlastnej rodiny, o ktorom toho doteraz veľa nevedel.

Mace bol... spokojný.

Pomaly z neho vytekal hnev a bezmocnosť. V tom malom priestore bol zrazu pánom svojho vlastného života. Ovládal každý svoj pohyb. Využíval ruky i nohy spôsobom, ktorý ho tešil. Všetko od neho odchádzalo. A Maceovi sa to páčilo. Bolesť výmenou za nadvládu nad vlastným osudom.

Logan sa otočil na päte a začal sa predierať von z baru. Nie, jeho brat nepotreboval, aby na neho niekto dával pozor. Žil svoj život naplno. Tak, ako sa páčil len jemu samému. Nemal schopnosti a dokázal sa o seba postarať. Možno lepšie ako ktokoľvek iný z ich rodiny.

Sklonil hlavu a len tak sa začal túlať. Mesto poznal až príliš dobre. V noci sa zakrádal jeho uličkami a plnil svoje poslanie. Čoskoro si uvedomil, že bol len niekoľko minút chôdze od miesta, kde stretol Raven v ten večer.

Sám pre seba sa usmial a zamieril tým smerom. Mace si robil čo chcel a nikomu sa nezodpovedal. Logan v sebe niečo také nemal. Až príliš veľa zodpovednosti mu spočívalo na pleciach. Ale to neznamenalo, že nemohol snívať.

Ani netušil ako a bol v zapadnutej uličke vedľa opusteného skladiska. Netušil, či niekto tú veľkú budovu využíva a bolo mu to jedno. Telo toho muža, ktoré tam predtým nechal len tak odhalené svetu, tu už nebolo. Neostalo po ňom nič.

Pravdepodobne ho našla polícia.

Potichu kráčal tmavou uličkou. Zastavil a zvedavo sa obzeral okolo seba. Netušil, čo tam vlastne hľadal. Oči mu pristáli na aute. Podľa toho, aké bolo zaprášené sa zdalo, že je tam zaparkované už dlhšie. Jasným dôkazom bola žltá okrasa na kolese zabraňujúca majiteľovi len tak odísť.

Čierne Mini bolo v pasci.

Logan sa zarazil. Neprišla na tom aute Raven? V duchu pátral, až si nakoniec spomenul, že rovnaké auto zaparkovalo pred spoločnosťou v deň, keď prišla na pohovor. Odvtedy sa tam neobjavilo, nakoľko sa vedenie ešte stále rozhodovalo, koho vlastne zamestná. Raven nebola jediná, koho si v ten deň zavolali.

Bolo dosť pravdepodobné, že to Mini patrilo práve jej. Ako inak by v ten večer prišla? A tým, že jej ukradol spomienky, jej vlastne zobral aj možnosť vrátiť sa poň. Pravdepodobne si myslela, že jej ho niekto ukradol.

Pri tej myšlienke sa zahanbil.

Od narodenia disponoval schopnosťou ovládať myseľ ostatných okolo seba. Súviselo to s vykonávaním jeho poslania To si len ľudia mysleli, že bol Logan neviditeľný. Pravdou bolo, že ho už veľa bytostí videlo pri práci. Nikto si to však nepamätal.

Robil to automaticky, utajenie bolo dôležité. Takže sa stalo, že o tom nikdy nepremýšľal. Ak existovali nejaké dôsledky jeho konania, ignoroval ich. Tým pádom nemal výčitky svedomia. Možno nimi mal byť bombardovaný. Zaslúžil by si to.

Obišiel auto a šúchal si bradu. Sľúbil matke, že sa s Raven nebude rozprávať o tom, čo sa stalo. Nebude jej pripomínať to, na čo ju prinútil zabudnúť. Len uľaví výčitkám svedomia a povie jej, že v meste len tak náhodou narazil na jej auto zaparkované v najzapadnutejšej časti mesta a on naň náhodou narazil.

To bolo také uveriteľné ako fakt, že kravám na hlavách rastú hrušky. Rukou si pretrel čelo. Vedel, že na neho čakalo veľmi trápne vysvetľovania. Ale aspoň mal ospravedlnenie, prečo za ňou ísť. To bolo dôležitejšie ako pár sekúnd zahanbenia.

Bez ďalšieho premýšľania sa premiestnil k jej domu. Bratovi to vysvetlí neskôr. Okrem toho mal pri sebe mobil, Mace mu zavolá, keď ho bude potrebovať. Podľa reakcií ľudí v bare a predpokladanému koncu zápasu očakával, že mal minimálne niekoľko hodín sám pre seba.

Tým lepšie pre neho.

Logan bol len človek, čo prišiel v piatok večer navštíviť priateľku a pozvať ju na pohárik. Ešte nebolo tak neskoro, aby sa tomu nedalo uveriť. Navyše sa v ich dome svietilo. Odmietal priznať, že bol zvedavý aj na to, či mala Raven ďalšie vízie, v ktorých by hral hlavnú rolu.

S odhodlaným nádychom zazvonil. Po nekonečných minútach prišla otvoriť slúžka. Ale jej odpovedať na otázku, či môže hovoriť s Raven, sa mu ani najmenej nepáčila. Ani jej následné vysvetlenie, prečo to nie je možné.

Premklo ho zlé tušenie nasledované nechápavosťou a... strachom.

Kapitola 7. ¦¦ Kapitola 9.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Smrtiaci pohľad - Kapitola 8.:

5. LiliDarknight webmaster
05.01.2016 [16:33]

LiliDarknightValeriee, ďakujem za komentár, som rada, že sa ti kapitola páčila. Logan a jeho plány... tie nebudem komentovať. Emoticon Emoticon

4. Valeriee přispěvatel
05.01.2016 [15:34]

ValerieeTak Mace je mi celkem sympatický Emoticon Aby to nakonec nebylo tak, že by pomáhal Loganovi Emoticon Jinak asi pro Logana překvápko, co? Si myslel, jak to všechno zařídil a ona je Raven pryč Emoticonbudu se těšit na další kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon

3. LiliDarknight webmaster
04.01.2016 [9:31]

LiliDarknightmima, Loganova rodina má byť zvláštna. Čo sa týka jeho matky... to, ako vyzerá spolu s jej menom sú najlepšie indície, ktoré som vám mohla dať. Podľa nich dokážete zistiť, kto jeho matka je. Emoticon O Raven sa dozviete niečo bližšie v ďalšej kapitole. Emoticon
Ďakujem za komentár a som rada, že sa ti kapitoly páčili. Emoticon Emoticon

Blacky, či bude Logan do počtu sa dozvieš až neskôr. Aby som bola úprimná, ešte sama neviem, aké s ním mám plány. Emoticon
O Raven až nabudúce. Emoticon
Ďakujem za komentár a som rada, že sa ti kapitola páčila. Emoticon Emoticon

2. Blacky
04.01.2016 [9:26]

No neviem, čo napísať. Jeho brat sa zdá ako taká tichá voda. Aj keď si nemyslím, že by mohol byť záporák, teda, aspoň v to dúfam.

Jeho matka mi lezie hore krkom, stokát sa jej spýta na jednoduchú otázku a ona stokrát kľučkuje. Ubila by som ju.

Som zvedavá akú úlohu tu zohráva jeho brat. či je postava do počtu ako bol Dante pri Theovi alebo aj niečo urobí, či už zlé alebo dobré.

Oni ju asi skutočne hospitalizovali? Čo s ňou je?

Teším sa na ďalšiu. Tak píš, hybaj! :p (zvolacia) Emoticon

1. mima33 admin
03.01.2016 [21:50]

mima33No konečne som späť Emoticon chvíľu nenakuknem na tvoj profil a ty sem pridáš toľko veľa častí - ale aspoň som mala čo čítať Emoticon

Loganova rodina je zvláštna. Jeho otec na mňa zatiaľ vlastne nijako nepôsobí, keď nad tým tak rozmýšľam Emoticon Na druhú stranu jeho matka vo mne vyvoláva doslova milión pocitov - či už negatívnych alebo pozitívnych. Najmä ma zarazil opis jej vzhľadu. Zaujímalo by ma, či sa niekedy dozvieme, prečo tak vyzerá. Už sa tak narodila? Alebo sa jej prihodilo niečo, čo jej to spôsobilo? A prečo vlastne Mace nemá schopnosti? Jednoducho ho toto rodinné dedičstvo obišlo? Keď hovoril svoje teórie o Raven, tak mi hneď napadlo, že on by mohol chcieť jej schopnosti ukradnúť, no na teraz som túto teóriu odsunula bokom - povenujem sa jej, keď k tomu budem mať viac indícií - no isté je, že mi na Loganovom bratovi niečo veľmi nesedí Emoticon

Čo sa stalo s Raven? Minulá kapitola skončila hrozne a my vlastne stále nevieme, čo to vyšetrenie odhalilo. Tipujem, že Raven "trpí" nejakou závažnou psychickou chorobou/poruchou, ktorou vlastne netrpí Emoticon

Je to celé veľmi zamotané a nech nad tým premýšľam akokoľvek, nedokážem prísť na teóriu, ktorú by som sa ti nehanbila predostrieť. Zatiaľ máme príliš málo odpovedí, tak ja si radšej počkám na nejaké ďalšie Emoticon

Teším sa na ďalšiu Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!