OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ukradnúť si šťastie - Kapitola 20.

15.02.2015 (16:00) • LiliDarknight • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1097×

Kapitola 20.

„Ako je možné, že to tá malá pobehlica dokázala!“ rozohnila sa Clarissa a hodila pohár s vínom o najbližšiu stenu. Ani rozplesknutie drahocenného kusu skla o stenu neumiernilo jej zlosť. „Mala byť odpísaná aspoň minimálne na dva dni a ona si pokojne len o desať minúť dovolí nakráčať na obrad a dokončiť ho!“ pokračovala v ponosovaní. Jej partner ju len nezaujato sledoval.

Natiahol k nej ruku. „Mohla by si mi povedať, čo si pokazila tentokrát?“ zavrčal trochu rozladene.

Kráľovná hrdo zodvihla bradu a vycerila na neho zuby. „Tak pozor na jazyk, drahý pane. Nie som žiadny tvoj poskok, hoci ty si myslíš niečo iné.“ Vzápätí si urovnala účes a opäť vyzerala ako dokonalá dáma, hoci jej správanie tomu nenasvedčovalo. „Zariadila som, aby si tá malá potvora vypila trošku celgy. Okorenilo jej to víno a nemala byť schopná dokončiť obrad. Potom, koľko námahy ma stálo nájsť niekoho dobre podplatiteľného, si proste nekráča späť do sály. Prekliata čarodejnica!“

Zodvihol na ňu obočie a v duchu sa snažil utíšiť svojho vnútorného diabla, ktorý sa škodoradostne vyškieral, zatiaľ čo anjel nariekal v malej klietke, kam ho zavrel už pred mnohými desaťročiami. Nemohol sa sťažovať na ubytovanie, celu zdieľal spolu s jeho svedomím.

„Myslel som si, že chceš k tomu využiť Danteho a potom z neho urobiť odstrašujúci prípad a proste ho popraviť.“ Musel načrieť hlboko do svojich hereckých schopností, aby neprezradil svoje nadšenie s vývojom situácie.

„Ani nezvážil, že by sa z toho všetkého mohol proste vyvliecť. Je to idiot. Nečudujem sa jeho matke, že ho prekliala.“

Hrozivo zavrčal. „A kvôli tebe má jasnú predstavu o tom, kto si a o čo usiluješ.“

„Nie som úplne neschopná a vyprosím si, aby si niečo také čo i len naznačoval!“ vybafla dotknuto. „Okrem toho, nikdy som mu neponúkla cestu von z toho všetkého, len som sa ho, ako priateľka, spýtala, či nemá chuť utiecť pred svojim osudom. Ale je príliš zadubený, aby sa o to pokúsil. Vraj pre neho bude česť splniť moju vôľu. Prekliate nezmysly o vernosti a čestnosti. Sú to len ďalšie slová pre slabosti.“

Výnimočne s ňou musel súhlasiť. „Takže si sa o vyriešenie situácie postarala sama a nedopadlo to dobre. Aké prekvapivé,“ zaironizoval. Zdalo sa, že ho proste ignorovala.

„Bolo to také jednoduché. Myslia si, že sú v bezpečí, ale opak je pravdou. Stačí tak málo, aby robili presne to, čo chcem ja. Ten idiot Theodore je príliš verný a dôverčivý a nasleduje príkazy ostatných bez ohľadu na to, čo mu to prinesie. Bolo by ideálne, keby som ho jednoducho mohla priamo poslať zabiť jeho milovanú, ale tentoraz by asi vzdoroval. Moja matka vždy tvrdila, že dobrý plán nespočíva v opakovaní tých istých trikov, ale v rozširovaní o nové, nečakané úrovne. Mala pravdu.“

„Čo si urobila!“ oboril sa na ňu, ani sa nesnažil zakryť svoje rozladenie.

Neznášal, keď konala za jeho chrbtom, aby si dokázala, že to ona tu vládne. Opak bol pravdou a keby ju nepotreboval, už dávno by jej roztrhal hrdlo za neschopnosť, s akou sa rozhoduje. Bez ohľadu na to, ako dychtil po naplnení tej predstavy, nemohol si dovoliť teraz ohroziť svoje postavenie. Dokázal ignorovať jej nedostatky, pokiaľ ona robila presne to, čo chcel. V poslednom čase však jej poslušnosť značne škrípala.

„Ak by nedorazila na obrad, musel by ju Dante zabiť, pretože preukázať neúctu voči svojmu budúcemu druhovi je zakázané. Pred začatím obradu môže utekať a odmietať, ale po jeho začatí neexistuje cesta späť. Dante by ju musel odpratať bez ohľadu na okolnosti. A Theo, pretože je taký ľudomil, by to nedokázal preniesť cez srdce.“

Zodvihol obočie. Toto prekvapilo aj jeho. Jednoduché, ale pritom smrtiace. „Theo by zabil vlastného brata, aby pomstil svoju milovanú. A ty by si potom musela popraviť jeho.“ Brilantnosť nepatrila k jej prednostiam, ale očividne sa niečomu podučila.

„Ale tá malá kurva musela zase všetko zničiť a rituál dokončila. Musela som sa vyhovoriť na nevoľnosť, aby som sa vyhla vlastnému obradu. Vzhľadom na môj takzvaný stav to nie je až také prekvapivé,“ dodala s anjelsky nevinným úsmevom. „Theo už viac nie je ideálny partner,“ skonštatovala napokon.

Zavrčal. „Ale, ale, problémy v raji?“

„Trávi až príliš veľa času s tým ľudským bastardom. Budem musieť počkať, kým ju Dante odtiaľto neodvedie, aby som mala istotu, že je oddaný len mne a nikomu inému.“

„Počujem v tvojom hlase žiarlivosť?“

Clarissa si odfrkla. „To sotva. Ale ak ho začne ovplyvňovať, budem mať v rukách vážny problém. Theo vždy bol mojim tieňom, ale takisto je elitný bojovník. Sú mnohí, ktorí ho budú nasledovať. Tá malá síce predstiera, že netuší, kde sa ocitla a kto je v skutočnosti, ale rozhodne nebudem čakať na to, kým sa to zmení.“

„Mohla by zničiť všetko, čo som doteraz tak prácne dosahoval,“ zamrmlal si popod nos, ale podľa tichého vrčania spoznal, že ho Clarissa počula.

V duchu zanadával. Pohyboval sa na tenkom ľade. Bola možno jeho družka, ale v poslednom čase to vyzeralo, že nemieni len tak slepo nasledovať jeho príkazy. To bolo veľmi nebezpečné. Napokon by musel na scénu vstúpiť on a to si nemohol dovoliť. Nie v situácii, keď celý meničský svet verí, že zomrel. To by sa mohlo zmeniť, ak by všetko musel zobrať do vlastných rúk.

„Chceš snáď povedať, čo sme spolu dokázali,“ napomenula ho Clarissa so zapradením. Myslela si snáď, že to bola predohra? Tá ženská bola skutočne zvrátená. A to sa mu páčilo.

„My?“ doberal si ju.

Prižmúrila oči a prikradla sa k nemu bližšie. Ten lahodne zvodný pohyb mu napovedal, že sa do popredia takmer úplne predrala jej druhá polovica. Telom sa mu rozľahla známa horúčava a keď sa k nemu priblížila, hladne po nej siahol. Prudko mu dopadla na hruď, ale ten malý kúsok nepohodlia nemohol zničiť vzrušujúcu predstavu ďalšieho vývoja situácie.

„Sme v tom predsa spoločne. Ja možno sedím na tróne, ale ty patríš ku mne,“ zapriadla mu do ucha, vzápätí ho jemne uhryznúc do lalôčika. Zasyčal.

„Tak nikdy nezabudni, kto ťa na ten trón posadil,“ pripomenul jej a skôr, ako stihla odpovedať, sa jej náruživo prisal na pery.

Nadchádzajúce udalosti pre nich nevyzerali najlepšie. Clarissa bola nervózna z toho, čo sa stalo a chcela sa následníčky trónu zbaviť ešte predtým, než si stihne uvedomiť, kým je. Pomyslenie, že niečo uniklo jeho dokonalému plánovaniu, v ňom vyvolávalo záchvaty amoku. Možno prišiel čas, aby začali konať inak ako prostredníctvom intríg. Zoey síce na chvíľu odpratali Dantemu do náručia, ale s tým sa neuspokojí.

A ako poznal svoju družku, tak ani ona nie. Nemusel ju mať v obľube, ale jej krvilačnosť bola občas zábavná. Nech si len tí blázni myslia, že sú v bezpečí. Aspoň si viac vychutná dokazovanie opaku.

***

Dante sa nikdy predtým necítil viac zmätený ako v tento moment. Ukojený za hranice chápania sa rozvaľoval v posteli kráľovských rozmerov a na hrudi sa mu rozťahovala najrozporuplnejšia žena akú kedy stretol. Zoey bola nielen výbušná, ale netajila sa tým, že ich prípadné spolužitie by mohlo dopadnúť ako katastrofa. Hlavne pre neho.

Ale nech sa na to pozeral akokoľvek, nemohol tvrdiť, že by si posledné hodiny nebol užil. Klamstvá nepatrili do jeho slovníka – hlavne, keď sa im mohol vyhnúť prostredníctvom úprimnosti. A ak by mal byť verný vlastný zásadám, musel by sám sebe priznať, že s v nej mýlil. Zoey bola taká aká bola a s určitými výhradami ju dokonca obdivoval. Ale ani v tom najdivokejšom sne by si nebol pomyslel, že je tou pravou družkou pre jeho vnútornú pumu.

Doteraz ju dokonca ani nevnímal ako sexuálny objekt. Nevzrušovala ho a ak v ňom niečo vyvolávala, tak to bol hnev. A jedinou sekundou sa to zmenilo. V momente, keď k nemu cez dav kráčala, vedená jeho bratom, vyzerala ako éterická víla. Už predtým ju videl takmer nahú, ale tentoraz to bolo iné. Jej telo ho k sebe lákalo a každý pohyb bol pretkaný zmyselnosťou a eleganciou. Dokonca aj vtedy, keď sa mu bez výhrad odovzdala.

Čo v nej spôsobilo tú diametrálnu zmenu? Neznášala ho a využila každú príležitosť na to, aby mu to pripomenula, a predsa mu dovolila vziať si ju a ešte si to spojenie aj užívala. Šrabance na jeho kru boli toho jasným dôkazom. Obrazce na koži možno dovolili pomaľovanému, aby sa uvoľnil a bol otvorený príkazom ostatných, ale nemohli ho prinútiť úplne sa niekomu odovzdať. Na to boli slabé zatemnenia mysle príliš málo mocné.

Zoey sa však zmenila.

Mierne naklonil hlavu, keď sa v ňom rozprestrelo teraz už známe teplo, ktoré ho nesmierne prekvapilo. Vedel veľmi dobre o tom, čo pre Thea znamenala Zoey. Preto sa cítil vinný, že mu ju odvedie. Nikto by nemal žiť bez svojej družky, keď ju už raz nájde, hoci jeho brat bol dostatočne tvrdohlavý na to, aby sa o to pokúsil.

Prekliate výčitky svedomia!

Nebola jeho vina čo sa stalo s jeho predchádzajúcou družkou, ale on sa aj po tých rokoch na to odmietal pozerať jeho očami. Nedokázal priznať, že nie je hriechom veriť nesprávnemu človeku. Aj kvôli tomu všetkému si bol Dante viac ako istý, že ich zväzok bude len formalitou a po prvom spojení si obaja pôjdu vlastnou cestou.

Na jeho obrovské prekvapenie to nebude viac možné. Pretože Zoey teraz k nemu patrila, rozprestierala sa v jeho mysli a tichou hrejivosťou mu neustále pripomínala, že je len jeho. Jedinou vhodnou partnerkou pre jeho pumu bola pravá družka jeho brata. Život nemôže byť viac zvrátený.

Netušil, ako to bolo možné. Nikdy o niečom podobnom nepočul a sám seba sa pýtal, ako to vysvetlí bratovi. Veď on sa pripútal k žene, ktorá mala patriť jemu. A teraz sa jej už nemienil vzdať bez ohľadu na to, ako veľmi by chcel. Zoey bola jeho družkou a kým nezomrie, nikdy sa to nezmení. A podľa jej povahy by odhadoval, že to bude veľmi skoro. Nemohla ho vystáť, hoci netušil, prečo to tak bolo. Nemohol za to, ako sa všetko v ich spolupráci kazilo.

„Ak budeš takto premýšľať ešte chvíľu, rozbolí ma z teba hlava,“ ozval sa odrazu tichý hlas. Ten nečakaný zvuk ho prekvapil do tej miery, že si chvíľu ani len neuvedomoval pravý význam slov.

Zamračil sa. „Len nejako neviem pochopiť vývoj situácie. Mám taký pocit, že sudičky nám všetkým pripravili fakt kruté prekvapenie.“

„Mieniš mi aj povedať aké?“ povedala, ale jej hlas znel neutrálne.

Zvláštne, očakával, že v tomto čase ho začne škrtiť alebo po ňom vrhať dýky, ktoré mala takmer neustále pri sebe. Ale rozhodne neočakával, že sa mu začne nosom otierať o krk ako pravá mačka. Čo sa to s ňou stalo? Uniesli ju mimozemšťania a vymazali celú jej na nervy idúcu osobnosť?

Odkašlal si, aby vrátil istotu do svojho hlasu. Pravdepodobne sa mu to ale nepodarilo. „Theo bol tvoj pravý druh. Pravdepodobne ti to nikdy nepovedal, ale v našom svete je to takmer vzácnosť. Väčšina párov, ktoré sú spolu, nikdy nespoznajú puto skutočných druhov. V takom prípade malo byť naše partnerstvo len formalitou. Ale nie je.“

„Čo sa mi snažíš povedať?“ vyzvala ho a jej hravosť sa niekam vytratila. Pozorne ho sledovala očami, v ktorých sa odrážalo niečo, čo tam nikdy predtým nevidel. Snáď nová dimenzia jej osobnosti, alebo to bola skrátka únava. Nevedel to pomenovať, ale zamrazilo ho z toho.

„Ty si moja pravá družka.“

Naklonila hlavu na stranu a mierne zvraštila tvár vo výraze, ktorý sa vzdialene dal považovať za dychtivosť. Ale prečo to tak bolo? „A čo to znamená?“

Povzdychol si a ignoroval pri tom, že jej hlas znel nezaujato. Akoby ani nepotrebovala poznať odpoveď. Akoby ju už poznala.

„Mačkovité šelmy... my nie sme monogamní. Striedame partnerky a nie je ničím výnimočným, keď má muž vlastný hárem. Môžeme sa medzi sebou ľubovoľne spájať, ale skutočnú vernosť väčšina z nás nepozná.“ Prstami obkreslil kontúru jej spodnej pery. Telom mu prebehlo slastné očakávanie. „To všetko sa zmení v moment, keď nájdeme svoje pravé družky alebo druhov. Celý svet sa skrsne do tej jedinej bytosti. Navzájom nás k sebe niečo priťahuje a nie sme schopní tomu odolať. Hovorí sa, že každý za život stretne len jedného takého partnera.“

„Myslela som si, že môj druh je Theo,“ namietla potichu a v očiach sa jej pri tom blyšťala nechápavosť.

Mierne kývol hlavou. „To som si myslel aj ja. Až do momentu, keď som ťa nepohrýzol. Vtedy sa medzi nami rozvinulo puto, avšak nie to povrchné, ktoré som čakal. Aby si tomu rozumela – dvaja meniči, ktorí medzi sebou zdieľajú len sex, ale nie sú pravými druhmi, dokážu medzi sebou vytvoriť určitý druh puta. Je slabé a v podstate len slúži na to, aby obaja vedeli určiť, kde sa nachádza ten druhý a či je nažive. Ale puto druhov...“ Mierne pokrútil hlavou. „Je to rozdielne. Akoby jedna tvoja časť žila teraz vo mne. Viem určiť ako sa cítiš a čo robíš. Dokážem ťa k sebe kedykoľvek privolať, alebo ťa nájsť. Niektorí dokonca tvrdia, že dokážu telepaticky komunikovať.“

Zadíval sa na ňu. Keby ju tak pozorne nesledoval, ani by si to nevšimol. Na krátky okamih jej pery sfarbil triumfálny úsmev. Bol v plnom rozpore s reakciou, akú od nej očakával. Možno by ho nezaškrtila, alebo aspoň v to dúfal, ale pochyboval, že by mu dovolila takto ju objímať. A podľa toho, ako sa poddávala jeho opatrnému dotyku, by dokonca odhadoval, že si to užívala. Akoby nebola tou Zoey, ktorú doteraz poznal. Pochyboval, že všetko to prskanie bolo len fasádou. Bola až príliš sebaistá vo svojom konaní na to, aby to všetko bolo len hereckým výkonom.

„A tebe sa to nepáči?“ prehovorila napokon.

Zodvihol obočie. Toto rozhodne neočakával ako možnú reakciu. „Tu nejde o to, či sa mi to páči alebo nie, ale malo to byť nemožné. Muž, keď zbadá svoju pravú družku... neviem to popísať. Akoby sa celý svet skrsol len na ňu. Mohla by predstavovať kohokoľvek, dokonca by ju mohol nenávidieť, ale hneď by si uvedomil, kým je. Ja som voči tebe nič také necítil, ale Theo áno. A pozri sa, kde sme skončili!“ skríkol nechápavo. „Ty si moja družka... Zoey.“

Tvár jej na chvíľu skrivil záblesk bolesti, ale zmizol skôr, ako ho stihol zanalyzovať. „Ako je to možné? Veď by si niečo také musel cítiť od začiatku, nie?“ vybafla, ale znela zvedavo než obviňujúco. Trochu si vydýchol. Bolo vrcholne smiešne, že sa skutočne obával reakcie nejakej ženy. Nebolo zbabelec, ale pri Zoey mala opatrnosť cenu zlata.

„Doteraz nikdy, ale...“ Nedokončil. Až teraz sa nad tým vlastne zamyslel.

Štuchla mu do ramena. „Ale?“

Odkašlal si, aby sa zbavil hrče, ktorá mu navrela v hrdle. „Nikdy som ťa nevnímal nič iné ako zlodejku, ktorá by pre peniaze dokázala ukradnúť aj vlastnú matku. Možno by som ťa vzdialene dokázal považovať za priateľku. Ale v momente, keď si ku mne kráčala pred poslednou časťou obradu sa to zmenilo. Pripisoval som to mágii nášho spojenia, ale ráno som sa prebudil a zistil som, že to všetko bola pravda.“

„A ja som skutočne tvoja družka a ty si si to celé nepredstavil,“ dokončila za neho a znela potešene. Nenechal sa však obalamutiť jej divadlom. V ktoromkoľvek momente si mohla rozmyslieť svoju zhovievavosť a proste po ňom skočiť.

Naoko pokojne prikývol. „Presne tak.“

Chvíľku si ho zamyslene premeriavala. „A čo teraz?“

Pokrčil ramenami. „Teraz odídeme. Mám sídlo na opačnom konci krajiny. Tam by si mala byť v bezpečí pred kráľovnou a aj všetkými ostatnými, ktorí by ti chceli ublížiť.“ Nedokázal zabrániť nenávistnému zavrčaniu, aby mu nepreniklo do hlasu. Predstava, že jej chce niekto ublížiť, ho doháňala do šialenstva.

„Utekáš?“ spýtala sa so zdvihnutým obočím.

Ticho sa zachechtal a postrapatil jej vlasy. „Nie, to v žiadnom prípade. Theo by ma nezabil, pretože vie, že v tejto záležitosti som nemal na výber. Ale keďže to všetko dopadlo takto a ty si moja družka, chcem ťa ochrániť. A to by som nedokázal urobiť, ak by som zomrel.“ Pokrútil hlavou. „Rád by som zabránil tej kliatbe, aby ma dostala.“

Vypleštila na neho oči a nadvihla sa na lakti, aby sa mu spriama mohla pozerať do tváre. V tej jej bola jasne vpísaná starosť. „Ty zomieraš?“ zhíkla prestrašene a ruku mu položila na tvár. Reagovala priveľmi prudko na to, aby ho to nezarazilo. Hlavne keď už o tom vedela aj predtým.

„Áno, veľmi pomaly, ale zomieram,“ skonštatoval trpko. „A netvár sa tak prekvapene, povedal som ti o tom už predtým. Hoci neverím, že by si ma skutočne počúvala.“

Mierne sa zachmúrila. „Čo sa ti stalo?“

Pri jej zle skrývaných obavách zvraštil obočie. „Prekliala ma vlastná matka,“ odvetil nenávistne. „Je známa množstvom mužov, ktorí ju obletujú, avšak len dvakrát sa jej podarilo otehotnieť. Raz s Theom a potom so mnou. A oboch nás berie ako osobné zlyhanie, tmavý bod na inak svetlom živote konkubíny. Preto hľadala spôsob, ako sa nás zbaviť bez toho, aby nás musela osobne zabiť. Takže využila Penelope.“

„Ženu? Prečo je v tom vždy nejaká žena?“ zanariekala Zoey. Prekvapil ho jej tón, ale obsah výpovede presne zodpovedal jeho pocitom.

„Za pádom muža vždy hľadaj ženu,“ zafilozofoval. „Penelope bola dcéra matkinej najlepšej priateľky, o ktorú sa starala. V skutočnosť nebola žiadne neviniatko, ale skazený démon podobný mojej matke. Dohodli sa. Mala ma opiť až do bezvedomia a ráno som ju našiel vo svojej posteli. Ustráchane vykrikovala, že som ju znásilnil. O niekoľko dní si zo samého zúfalstva zobrala život.“

Zoey pretočila očami. „Aspoň si mohla vybrať niečo originálne.“

Zaškeril sa, ale nebol to radostný výraz. „Ver mi, bolo to veľmi svojské. Zatiaľ čo všetci mali veriť, že skutočne zomrela a ja som vinný, matka zosnovala moje prekliatie. Keďže som ju obral o to najcennejšie čo mala, mal som zabiť to, čo pre mňa znamená najviac.“ Naprázdno prehltol. „Vlastného brata.“

„Ale to by si ty nikdy neurobil.“

Pri tom prehlásení si ju premeral. Netušil, že ho poznala až tak dobre. Málokto by odhadol, že svojho brata si hlboko váži a nikdy by neurobil nič, čo by mu mohlo nejako poškodiť. Teda, až doteraz to tak bolo. Predtým, než sa rozhodol ukradnúť mu ženu nadobro. Veľmi sa chcel za to cítiť vinný, ale pri slastnom pocite, ktorý ho zachvátil len z jej prítomnosti, sa nedokázal premeniť na klbko kajúcnosti.

„A to bola druhá časť kliatby,“ dokončil napokon takmer bez dychu. „Naveky ma malo stravovať nutkanie zabiť vlastného brata, ale ja som odmietol. Dokonca aj teraz, keď vo mne žblnkoce túžba rozbehnúť sa za ním a podrezať ho ako nejakého zvera. A ak tak neurobím, budem pomaly slabnúť, až napokon v hrozných mukách zahyniem.“ Ironicky sa uškrnul. „To sú slová mojej vlastnej matky. Nemalo by ma prekvapovať, že sa práva ako Luciferova kurva.“

Jemne ho pohladila po tvári. „A preto chceš odísť?“

„Aj preto,“ prikývol, „ale hlavne kvôli tomu, aby som ťa mohol ochrániť.“

Teraz mala prísť scéna, kde by ho umlátila vankúšom, pretože ona nepotrebuje pestúnku. Ale nič také sa nestalo. Dokonca mu ani nezačala nadávať. Len tam ležala a usmievala sa na neho ako naivná hrdinka zo sentimentálneho seriálu. Doteraz si myslel, že zmena v jej správaní má na svedomí všetky tie okolnosti ich spojenia. Mágia toho obradu je dosť silná, ale nie dostatočne na to, aby kompletne prestavala niečiu osobnosť. Navonok bola Zoey, ale vnútorne... niekto iný.

Nadvihla obočie. „Nemôžeme len tak odísť. Mali by sme tu ostať, aby sme vedeli, čo sa tu deje.“

A práve preto musíme odísť, povedal si v duchu.

Pretože skutočná Zoey by nikdy nepriznala, že tu chce ostať, toto miesto nenávidela a dobrovoľne by tu nikdy neostala. Navonok by síce nadávala, ale vďačne by odtiaľto vypadla. Táto žena odísť nechcela. Bola snáď zradcom, ktorého sa mu podarilo chytiť do pasce tým, že ju k sebe pripútal ako družku?

„Kráľovná si možno už uvedomila, kým si v skutočnosti. Mali by sme ťa odtiaľto odpratať skôr, než na to príde alebo sa k tomu prizná. Okrem toho, vážne netúžim po tom, aby mi ešte preukazovala nejakú priazeň. Mojim rebrám stačila prvá ukážka jej starostlivosti,“ zaironizoval, no myslel to vážne.

Aj keby mal po boku skutočnú Zoey, mal v pláne čo najskôr odtiaľto odísť. Theo o tom vedel a podporil ho, hoci sa pri tom tváril ako citrón. Lenže teraz bol voľný. Kráľovná ich obrad zrušila, pretože sa vraj necítila dobre kvôli dieťaťu. Nikto sa neodvážil jej slová spochybniť, ale minimálne polovica ľudí v sále tušila, že za tým bude niečo iné.

Očividne mala po ruke ďalší plán, avšak Dantemu chýbali dôležité informácie na to, aby dokázal vyhodnotiť situáciu. Jeho analyticky založený mozog proste potreboval dáta, s ktorými by mohol pracovať. A tie mu mohol poskytnúť jedine Arwan, lenže po tom akoby sa zľahla zem. Hoci bol teoreticky ochrancom Zoey.

Ale ani jeho vlastná družka netušila, kde by sa mohol nachádzať. A to nútilo Danteho si myslieť, že je v poriadnom probléme. Zatiaľ odmietal zvážiť možnosť, že sa ho kráľovná zbavila. Hoci... aj to bolo možné. Vlastne takmer pravdepodobné. Ten muž vedel niečo, čo pre ňu predstavovalo hrozbu.

S potrasením hlavy sa otočil späť k žene, ktorá predstierala, že je Zoey. Pozorne ho sledovala a on si až teraz uvedomil, že si jeho mlčanie vysvetlila ako prehodnocovanie jej slov.

Trochu previnilo sa usmial. „Theo tu na všetko dozrie. Bude lepšie, keď sa teraz upraceme niekam do bezpečia. Som si istý, že za nami pôjde dostatok meničov, ktorí nás budú chrániť.“

„Nie som žiadna kvetinka!“ skríkla pobúrene. Tá reakcia ho pobavila.

„Som si istý, že nie si, ale na čo zbytočne riskovať?“ prehlásil a tým dal jasne najavo, že o tom nemieni ďalej diskutovať.

Ak by mal po boku skutočnú Zoey, nemusel by zvažovať odlišné kroky na to, aby ju ochránil. Tá žena viackrát dokázala, že zadky ostatných nakope aj bez pomoci. Ale táto náhradníčka? Netušil, kým bola v skutočnosti a aké mala zámery. Mohla byť vycvičeným agentom v utajení, ktorý mal podávať informácie kráľovnej, ale pokojne to mohla byť aj nevinná obeť, ktorá sa proste podobala na Zoey.

Navyše, ak ona predstierala, že je niekto iný, kde bola skutočná Zoey? Jedna časť jeho ja sa obávala o tú ženu, svojím spôsobom mu záležalo na tom, čo sa s ňou stane. A to môže zistiť jedine vtedy, ak bude pokračovať v začatej úlohe až dokonca.

Táto nová Zoey mohla byť rovnakým dielom aj priateľka a ako svoju družku si ju chcel udržať veľmi blízko. Ak však bola nepriateľ, potreboval ju mať ešte bližšie. Kým sa však rozhodne čo s ňou urobí, rozhodne si jej prítomnosť užije. Nestáva sa predsa každý deň, že niekoľko storočí starý menič nájde svoju spriaznenú dušu.

So šelmovským úsmevom sa pretočil na svoju novopečenú družku a hladne sa v jej vrhol na pery.

Och, áno. Pátranie po pravde a jej skutočných motívoch si rozhodne vychutná. Tak, ako si vychutná jej hriešne krásne telo. Mohla vyzerať ako Zoey, ale nikdy ňou nemohla byť. A to mu imponovalo viac ako vášeň, s ktorou odpovedala na jeho dotyky.

Bol stratený...

Kapitola 19. ¦¦ Kapitola 21.

A máme za sebou druhé guľatiny. Stále nemôžem uveriť ako veľmi príbeh pokročil a ako veľmi sa odklonil od toho, ako mal vyzerať pôvodne. Ale na podobné veci by som si už mala zvyknúť, hoci Zoey už mala niekoľkokrát namále. Takmer som ju už párkrát nechala zhorieť v kozube. Krásna smrť, nemyslíte? :D

Touto kapitolu sa príbeh presunul do takej pomyselnej tretej časti. Prvá opisovala Zoey ako zlodejku, druhá sa sústredila na objasňovanie jej pôvodu a tretia... nuž, to sa musíte nechať prekvapiť. Hoci - máte nejaké téorie?

Táto kapitola bola venovaná týmto skvelým osôbkam: Blacky, PrincessCaroline, ratolesti Ner, izzie22, WendyMoon, bflmpsvz, dada, cam, Kiwic a Keira. Ďakujem, že ma neustále podporujete a zanechávate mi úžasné komentáre, ktoré ma nielen posúvajú vpred, ale v mnohých prípadoch ma aj neuveriteľne bavia. :)

Vaša Lili :-*

Autor: LiliDarknight (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnúť si šťastie - Kapitola 20.: