OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » V srdci tigra - Kapitola 14.



V srdci tigra - Kapitola 14.Trieštenie naivných snov

 

Kapitola 14.

Brax sa cítil ako vo sne, o ktorom dúfal, že sa stane skutočnosťou celé roky. Každý deň si prial, aby mohol zovrieť v náručí svoju ženu a povedať jej, ako je mu ľúto, že ju a deti nevedel ochrániť. Jej mäkké, poddajné telo sa k nemu pritískalo s naliehavosťou, ktorá ho prekvapila. Jej pery blúdili po tých jeho a hoci jej bozk opätoval, hlboko v sebe cítil, že to nie je správne. Akoby to, čo robil, bolo zlé.

Eilidh bola cítiť inak, ako predpokladal. Bola vyššia a zapadala mu do náručia spôsobom, ktorý sa mu ani nepozdával. Pery chutili ako sladký dúšok tej najlahodnejšej vody na púšti. A predsa sa to nezdalo správne. Skvele sa k sebe hodili. Tam, kde on mal tvrdé svaly a šľachy, ona bola jemná a žensky mäkká.

So sebazaprením sa od nej odtiahol. Nebolo to správne, pretože ona nebola Phoebe, žena, ktorá patrila do jeho náručia. Jediná osoba, ktorá mala právo tam byť. Láska náhle vyprchala, odišla, proste ju tie dlhé osamelé roky odplavili do mora zabudnutia. Ostal po nej len trpký nádych sklamania. Jej miesto zastúpil cit taký mocný, že ho rozohrievalo len pomyslenie naň.

Zodvihol pohľad a stretol sa so zeleným nekonečnom Phoebeiných očí. Našiel tam len sklamanie a bolesť. Túžil sa k nej natiahnuť, povedať jej, ako ho to mrzí. No ona sa odvrátila, ruky zatínala do pästí a po prvýkrát za ten čas, čo s ňou strávil, sa tvárila neprístupne, ba až opovržlivo. Sklonil hlavu a nechal sa objímať teplom, o ktoré už viac nemal záujem. Ako to mohol takto pokaziť?

Zrazu si za nimi niekto odkašlal. Odskočil od Eilidh, ktorá ho odmietala pustiť, a zadíval sa do sklamaných očí samotnej kráľovnej.

„Myslím, že nie je potrebné vás predstavovať.“ Jej hlas znel chladne.

Brax ju ešte nikdy v živote nepočul rozprávať takýmto tónom. Plný odsúdenia, ktoré si iste zaslúžil. Celý zmätený sa snažil usporiadať svoje city, no bolo to ťažšie, než očakával. Jeho telo reagovalo na krivky ženy, s ktorou kedysi všetko zdieľal. Nebola to oslepujúca horúčosť túžby, ktorá ho pútala k Phoebe, len slabý záblesk, ale bol tam. Za to sa nenávidel.

Brax kývol na znak súhlasu a odtiahol sa od Eilidh. „Bola to...“ No nestihol dohovoriť, pretože ho prerušila samotná Eilidh:

„Som jeho žena.“

Pravdivosť jej slov ho takmer poslala k zemi. Ako na to mohol zabudnúť? Keďže ju považoval za mŕtvu, nepremýšľal o tom. Lenže skutočnosť, že to všetko prežila, ho stavala do nepríjemnej situácie. Po rokoch samoty si uvedomil, že ešte stále má manželku, nie je žiadny vdovec. Zúfalo si prešiel rukami po tvári. Kedy sa jeho život takto... pokazil? A kedy ho začal ničiť ostatným okolo seba?

Kráľovná sa zamračila. Už videl ten výraz v jej očiach. Tesne predtým, než zmizol, sa niekto dostal buď do väzenia alebo na božiu pravdu. Videl ho aj predtým, keď mu rozkázala zabiť niekoho, kto závažne porušil zákony. Teraz sa tak pozerala na Eilidh. Inštinkt mu velil postaviť sa pred ňu a chrániť ju vlastným životom. Riskoval by tým hnev kráľovnej, ale túžil urobiť aspoň niečo. Miesto toho si ruky založil na hrudi a snažil sa o pokojný výraz na tvári.

„Nikdy si nespomenula, že máš, alebo si mala, nejakú rodinu, Ellen. Ak je to vôbec tvoje pravé meno.“

Cítil, ako sa za ním prikrčila a podišla dopredu. Kútikom okom zbadal, ako sa Phoebe otočila, ale niekto jej zastúpil cestu. Srdce mu zovrela ľadová ruka. „Netušila som, že niekto z nich žije. Keď ma jeho brat napadol, tak ma takmer zabil. Podrezal mi hrdlo a nechal ma tam. Ani neviem, čo sa tam stalo. Pamätám si len, že som sa zrazu prebudila a nič ma nebolelo. Netuším, kto a prečo ma premenil na dlaka. Moje deti a môj manžel...“ Prehltla, akoby sa snažila zaplašiť slzy, hoci jej hlas znel vecne. Nevedel si predstaviť, ako veľmi sa musí ovládať, aby svoju bolesť neukázala ostatným. V tom bola vždy dobrá. V maskovaním vlastných emócií.

„Všetci boli mŕtvi a ja som túžila len po pomste a novom začiatku. Preto som nič nepovedala a zmenila si meno. Túžila som utiecť od minulosti. Lenže ona ma dohnala.“

Brax mal zvláštny pocit, ktorý ho mrazil v zátylku, keď hovorila o svojej minulosti. Nevedel však ten pocit pomenovať. Len sa nad ním vznášal ako sekera a hrozil, že mu každú chvíľu odsekne hlavu.

„Takže mi tvrdíš, že po tom všetkom, tých dlhých rokoch, keď si nám odmietala o sebe čokoľvek povedať, bolo aj to málo, čo sme o tebe vedeli, len klamstvom? Čo mi zabráni v tom, aby som ťa tu na mieste nespútala a nechcela vedieť odpovede?“

Brax sa napriamil a skôr, než sa stačil zastaviť, vyhŕkol: „To nebude potrebné, môžem dosvedčiť, že to, čo hovorí, je pravda.“

„Uvedomuješ si, aký trest ťa čaká, keby si sa mýlil?“ spýtala sa ho kráľovná pevným hlasom. V očiach jej ihrali obavy. Brax naprázdno prehltol. Zákony boli zákony, či sa ohýbali alebo menili v priebehu vekov, ale tresty za ich porušenie ostávali rovnaké. Kedysi to bolo bičovanie, vyhnanstvo, alebo smrť. Pochyboval, že by sa to zmenilo.

Úkosom pozrel na svoju niekdajšiu partnerku. Pred rokmi mohol tvrdiť, že ju dôverne pozná a každé slovo, ktoré vychádza z jej úst, je ničím nezriedená pravda. Lenže sám bol často svedkom toho, ako klamala, alebo balamutila ľudí len neurčitými polopravdami. Mohol len dúfať, že útok, ktorý prebehol už pred viac ako storočím, si pamätá dobre. O rokoch, ktoré Eilidh prežila potom, nemal ani potuchy. Odmietal uveriť, že bola nájomným vrahom alebo niečím podobným. Na to nemala žalúdok. Veď sa jej dvíhal len zo samotného pomyslenia na krv.

„Som ochotný prijať ten trest. To, čo Eilidh hovorí, je pravda. Môj brat nás napadol, zabil mi deti a predo mnou mojej žene podrezal hrdlo. Myslel som si, že je mŕtva. Držal som ju v náručí, keď poslednýkrát vydýchla. Netuším, ako je možné, že prežila a stal sa z nej dlak, ale to ostatné... je pravda.“

Na hodnú chvíľu v miestnosti padlo ťaživé ticho. Cítil, ako sa doňho zabára niekoľko párov sústredených očí, ktoré boli pripravené zazrieť akúkoľvek jeho slabosť a zneužiť ju proti nemu. Cítil, ako ho Eilidh chytila za ruku a postavila sa k nemu ešte bližšie. Z náhleho popudu ju takmer od seba odtlačil, ale nakoniec sa ovládol. Odmietal vzdať sa túžbam vlastného tela, ktoré prahlo po tom, aby sa postavil trochu viac dozadu, kde Phoebe na niekoho potichu vrčala. Bezpochyby na muža, ktorý jej bránil v odchode. V duchu prosil, aby mal možnosť vysvetliť jej to a vynahradiť. Nenávidel sa už len pre to pomyslenie, že jej mohol spôsobiť bolesť.

„Jeho brat ťa údajne zabil. Ak je to tak, ako je potom možné, že ti aj napriek tomu verí?“ spýtal sa niekto z dlakov, ktorého meno nepoznal. Sondag len tak postával a tekal pohľadom z Braxa na Phoebe a zase späť. Netušil, čo videl.

Eilidh si povzdychla, akoby bola unavená z toho, že musí obhajovať každý svoj čin. Inštinktívne jej zovrel ruku trochu silnejšie. „Jeho brat si myslí, že Braxa nenávidím preto, lebo ma nechal zomrieť. Preto nemá žiadne podozrenie.“

„To máme len tak veriť, že je natoľko zaslepený?“

„To je nevýhoda toho, keď sa príliš dlho považujete za neporaziteľného – prestanete si všímať hrozby okolo seba.“

Brax sa zhlboka nadýchol. „Kde je môj brat teraz?“

Pokrčila plecami. „Napriek tomu všetkému sa mi nespovedá. Spolupracuje s ľuďmi a pravidelne sa schádzajú v opustenom sklade v niektorom z priľahlých miest. Je bližšie, než si myslíte. Lenže mne nikdy neprezradil, kde to miesto je ani to, čo na týchto stretnutiach preberajú. Nepochybne sa to však týka zbraní a spoločného cieľu zabiť kráľovnú. Hoci jeho preferencie sa v poslednom čase trošku pozmenili.“

Niekoľko ľudí v miestnosti sa napälo v očakávaní niečoho veľkého. „Ako zmenili?“ dožadoval sa odpovede Brax, hoci vedel, čo sa stalo. Jeho brat sa dozvedel, že ešte stále žije niekto z jeho rodiny, koho ešte nestihol zradiť a zabiť. Ako to urobil s ostatnými.

„Neviem, nepovedal mi všetko. Viem len, že pred pár týždňami sa jedna z jeho vlkolačích jednotiek vrátila značne znepokojená a spolu s ním strávili niekoľko hodín v pracovni. Odvtedy je stále nepokojný a jeho vzťahy s ľuďmi sa zmenili, prestal s nimi komunikovať. Niečo im zamlčiava.“

Brax nemusel byť jasnovidec, aby vedel, čo plánuje jeho brat. „Zistil, že ja stále žijem a so mnou existuje aj kniha, ktorú toľké roky chcel.“

„Je to dosť možné. Ako som už povedal, nespovedá sa mi. A ja sa, ako správny podriadený, nepýtam.“

„Vieš kde a kedy ho budeme môcť zastihnúť?“ spýtal sa dychtivo Sondag.

Brax výnimočne zdieľal jeho rozpoloženie. Veď ak sa to podarí, bude môcť slobodne žiť svoj život bez toho, aby mu ho niekto diktoval. Urobí čo bude chcieť, ostane na jednom mieste aj dvadsať rokov a konečne sa bude môcť usadiť. Myšlienka na rodinu ho prinútila usmiať sa.

Stále v ňom hlodal starý strach, ktorý spôsoboval pochybnosti. Ale ak bude mať po boku Phoebe, bude mať všetko čo potrebuje. Áno, tým, že je Eilidh stále medzi živými, sa mnoho zmenilo, ale nie to, čo k nej cíti. Eilidh patrí minulosti, rovnako aj láska, ktorá ho kedysi takmer pripravovala o rozum. Strata detí bolela a občas ho v snoch strašil obraz ich polámaných, mŕtvych telíčok, ale nebude sa ako slaboch krčiť pred osudom. Už sa viackrát nenechá váľať v bahne neprajnosti.

Eilidh si položila prst na bradu, akoby premýšľala. „Pokiaľ viem, o dva alebo tri týždne bude v prístave na opačnom konci krajiny, kde má prenajaté súkromné mólo a sklad s chladiacimi boxmi. Cez more preváža zbrane a všetko ilegálne, čo mu pomáhajú ľudia vydávať za potraviny a pomoc pre chudobných. Málokto vie, kde sa to miesto nachádza a nikdy si tam so sebou neberie veľkú ochranku. Väčšinou len jedného vlkolaka, Jasona, ktorý mu je oddaný až za hrob. Skočí pred neho a schytá guľku len preto, aby to jeho šéf prežil.“

„Nechaj ma hádať – ty si jedna z mála, ktorá vie, kde je to miesto,“ odfrkla si Phoebe. Bolo to po prvýkrát, čo prehovorila. Brax v jej hlase začul jasnú pochybnosť. Neverila jej. A on si nevedel predstaviť, prečo to tak bolo. Cítil sa zmätený ako ešte nikdy.

„Vždy som bola dobrá vo svojej práci a nikdy som sa tým netajila. Viem zistiť aj to, o čom sa iným ani nesníva.“

„Radšej si nechcem predstaviť, aké prostriedky na to využívaš.“

„Na rozdiel od teba mám čo chlapovi ponúknuť.“

Počul, ako si nenávistne odfrkla. „Určite im svoju ponuku ľahko prestavuješ.“

Brax pri jej slovách stuhol. Na jednej strane sa mu nepáčilo, čo naznačovala, na tej druhej túžil vedieť, čo sa medzi nimi stalo, že jej to stále spôsobuje toľkú bolesť a zatrpknutie. Miesto toho, aby konal, len ostal stáť a ticho počúval.

„Povedala žena, ktorá má na svedomí smrť jedného z nás, všakže?“

Pri tých slovách sa už nedokázal zastaviť. Chytil Eilidh za rameno a pokrútil na ňu hlavou. To, ako sa správala, preňho bola novinka. Bola aká bola, ale nikdy neútočila na ostatných. Aspoň nie takto okato a pred všetkými. Nepáčilo sa mu, čo sa s ňou stalo. Očividne nebol jediný, koho tie roky zmenili, lenže toto ho sklamalo.

„Už dosť!“ skríkla kráľovná rázne a pozrela na obe ženy. „Ak sa neviete správať slušne, pripomeniem vám zásady etikety. A to veľmi ráznym spôsobom. Takže sa pokúste ovládať.“

„Rozkaz,“ pretisla pomedzi zuby Phoebe a ostala ticho. Očividne si bola vedomá následkov svojho konania. V duchu sa zamyslel nad tým, koľkokrát tým následkom musela čeliť.

Eilidh na ňu zhnusene pozrela, vycerila na ňu zuby a s tichým zasyčaním sa odvrátila, akoby bola len špinou na topánke, ktorú potrebovala otriasť. Chcel podísť k Phoebe, ale nepustila ho. Chcela ho mať len pre seba. Vzhľadom na ich minulosť sa tomu nečudoval, ale aj tak ho to rozladilo. Nikto nemá právo hovoriť mu čo a kedy robiť. Ani Eilidh.

„Ak by sme teda tvojho brata chceli zabiť, Brax, museli by sme vymyslieť dokonalý plán a riadiť sa podľa neho,“ zhrnula kráľovná.

„Prenechajte ho mne. Je moja povinnosť zabiť ho.“

Kráľovná prikývla. „To je pravda, ale nemôžeš tam ísť celkom sám. Pokiaľ si je vedomý tvojej prítomnosti, mohol by si so sebou zobrať trochu viac mužov ako jedného vlkolaka. Musíme sa zohrať.“

Počul, ako si Sondag odfrkol. „Prenechaj ho mne a hneď bude spolupracovať.“

Neochotne prikývla. „Dobre teda, môžeš s ním trénovať. Ale vopred vás upozorňujem – musíte spolupracovať. Kryť jeden druhému chrbát. Ak sa niečo nepodarí kvôli vášmu egu a nutnosti niečo si dokazovať, všetci zomriete. Pretože vás dostane nepriateľ. Máte krátke dva týždne na to, aby ste všetko pripravili. Aj ten najmenší detail rozhoduje. Snažte sa preto vytvoriť čo najmenšiu skupinu, ktorá zasiahne. Čím menej vás bude, tým budete nenápadnejší.“

Všetci prikývli, hoci Braxovi sa to nepáčilo. Pomyslenie, že niekto iný okrem neho bude v nebezpečenstve, sa mu ani v najmenšom nepozdávala.

„Chcem, aby s vami išla aj Phoebe. Nech máte medzi sebou akékoľvek nezhody, musia ísť stranou.“

Vytreštil oči a cez rameno sa pozrel na jej odhodlanú tvár. Musí to kráľovnej vyhovoriť. Veď predsa... dopekla, ak by sa Phoebe niečo stalo, neprežil by to. Nemohol sa pozerať, ako ďalšia žena, ktorú miluje, zomiera v jeho náručí. S tým, čo už prežil, by zomrel aj on sám. Jeho srdce by prestalo biť, pretože teraz udiera a chveje sa len pre Phoebe. Mal jej to povedať. Necítil sa zmätený, vedel, s kým chce prežiť svoj život. Otázka znela, či bude chcieť aj ona.

„Teraz choďte! Zajtra vás čaká dlhý deň. Ellen, mala by si zájsť za Zachom. Od rána sa vypytuje, kedy konečne prídeš.“

Všetci takmer unisono prikývli a miestnosť sa začínala vyprázdňovať. Brax nechcel odísť, no nemal na výber. S pohľadom upretým na Phoebe sa nechal unášať davom až k schodisku do podzemia. Lakťami sa snažil zaprieť, ale za to si vyslúžil len vrčanie a nadávky. Keď sa konečne vymotal spomedzi ostatným, stretol sa s pohľadom Sondaga, ktorý na neho pozeral zo schodov. Asi sa cítil dobre, keď sa nad ním mohol tak týčiť.

„Pokašlal si to, chlapče. Ak ma nechceš nasrať ešte viac, vypadni to urovnať.“

Brax naklonil hlavu, keď okolo neho prechádzal. „Myslel som, že ti nezáleží na tom, čo sa s Phoebe stane.“ Nepochyboval totiž, že hovoril práve o nej.

„Nie je ti nič do toho, čo je medzi nami. Napriek problémom je vidieť ju trpieť tým posledným, čo by som chcel.“

„A sám jej ubližuješ,“ skonštatoval Brax, ale hovoril to už len Sondagovmu vzďaľujúcemu sa chrbtu. Pokrútil nad ním hlavou. Najradšej by toho chlapa uškrtil za to, čo Phoebe urobil. Čomu kvôli nemu musí čeliť a čím všetkým prechádzala tie dlhé roky. A on ho bude poučovať, ako sa k nej správať? Nehanebný bastard.

„Vidím, že máš niečo na srdci. Čo to je?“ začul odrazu ako sa kráľovná niekoho pýta. Zastal v strede schodiska a načúval. Bolo to neslušné, ale zároveň netúžil po tom, aby niekoho rušil v očividne súkromnom rozhovore.

„Len čo toto všetko skončí, odídem.“ Keď spoznal Phoebein hlas, takmer sa pod ním podlomili kolená.

„Netušila som, že tak rada utekáš.“

„Neutekám, iba viem, kedy mám odísť. Očividne ma tu nikto okrem teba nechce. Predsa sa nebudem vnucovať, mám ešte nejakú hrdosť.“

„A tvoja túžba odísť určite nemá nič spoločné s tým, čo sa práve stalo medzi Braxom a Ellen.“ Aj na takú diaľku počul v jej slovách jasnú iróniu. Prikrčil sa. Vedel, že to pokašľal, ale netušil, že až tak veľmi.

„Brax mi nepatrí, nie je mojim majetkom ani druhom, môže si robiť čo chce a s kým chce.“ Hlas sa jej triasol. Brax zatúžil zabodnúť si dýku do svojho čierneho srdca.

„Ak ti je to tak jedno ako tvrdíš, prečo máš potom v očiach slzy?“ Počul šuchotanie látky, akoby k nej pristúpila. „Ja netvrdím, že to, čo sa tu stalo, ti neublížilo. Len slepý by nevidel, ako sa naňho pozeráš a čo pri tom cítiš. Lenže treba uznať, že je to preňho ťažké. Žena, ktorú kedysi miloval a dlhé roky ju oplakával, práve preňho vstala z mŕtvych. Nemala by si byť k nemu férová aspoň natoľko, aby si mu dala čas vyrovnať sa s pocitmi, ktoré v ňom iste víria?“

Lenže ja už som sa rozhodol! chcel zakričať, ale napokon sa ovládol. Bude lepšie mlčať. Jeho srdce aj tak vie, komu patrí bez ohľadu na jeho telo. Eilidh je krásna a vždy taká bola, ale Phoebe je jediná na svete. Žena, ktorej sa žiadna nevyrovná.

„Jeho reakcia vyzerala dosť jasne na to, aby každý videl jeho rozhodnutie,“ pošepla Phoebe. Jej hlas bol priškrtený, akoby zadržiavala plač. Privrel oči a ruky zovrel do pästí.

Kráľovná sa neveselo zasmiala. „Možno to tak je, ale spýtaj sa samej seba – čo ťa bude bolieť menej? Keď prehltneš svoju hrdosť a ostaneš dostatočne dlho na to, aby si mohol urovnať svoje pocity, alebo keď utečieš už teraz a nikdy sa to nedozvieš?“

Kapitola 13. ¦¦ Kapitola 15.


Túto kapitolu by som chcela venovať svojmu dvojčátku. Ďakujem za čas strávený spoločne. Hoci tento príbeh považuje za taký, kde sa nič nedeje a nečíta ho, to nemení nič na tom, že je mi inšpiráciou. A za to sa nikdy nebudem môcť dostatočne poďakovať. ;)

Dúfam, že ste si čítanie užili a ak nie, nebojte sa povedať, čo vám na príbehu prekáža, čo by som možno mala napísať inak. Rada sa zlepším, ak mi s tým pomôžete. Alebo sa o to aspoň môžem pokúsiť. :)

Vaša Lili



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek V srdci tigra - Kapitola 14.:

4. mea
01.05.2013 [13:50]

Emoticon Emoticon Emoticon

3. mima33 admin
01.05.2013 [11:01]

mima33Už od minulej kapitoly si myslím, že Ellen či Eilidh či ako sa volá má niečo za lubom. Nedokážem sa zbaviť myšlienky, že nakoniec sa z nej vykľuje zradca a ak mám byť úprimná, aj chcem, aby bola tou zlou Emoticon
A musím povedať, že Phoebe mi je veľmi ľúto Emoticon chúďatko moje. Nech ide Brax za ňou a všetko jej povie!!! Hlavne nech jej povie, že ju miluje Emoticon

2. Mišička
30.04.2013 [20:23]

Suhlasím s izzie ta Edith je otravna, a je trochu dosť podozrivá Emoticon ale inak Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 30.04.2013 [19:45]

Hmmm, čo mi vadí? Elen/Edith či ako ju tam oslovujú... Jaaaaj ta žena mi lezie na nervi a ani tam nie je nejak extra dlho... Ach pokusala by som ju

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!