OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 14.



Zúfalá - Kapitola 14.Zase tie chlapské rozhovory

Kapitola 14.

Adam bol akurát so svojou študijnou skupinou v knižnici, keď mu Jared volal po prvýkrát.

On to nepočul, nakoľko mobil si nechal v skrinkách. Mal toho dosť na práci aj bez toho, aby vyrušoval seba i ostatných. On a ďalších päť študentov zhromažďovali informácie na ďalšiu skúšku z histórie. Študoval síce marketing, ale vďaka úspešne absolvovanej skúške by mohol získať veľa bodov navyše, ktoré by mu prospeli.

Nad knihami strávili hodiny.

Za ten čas sa síce veľa naučili, ale takisto prepadli zúfalstvu, takže sa nakoniec smiali na tom, že skončia ako pracovníci pošty alebo budú sedieť niekde na recepcii a s úsmevom na perách vysvetľovať klientom, že ich objednanú izbu omylom pridelili inému manželskému páru. Keď o niekoľko hodín neskôr zistili, že sa už viac proste nenaučia, rozhodli sa odísť.

Vtedy Adam zistil, že Jared sa ho snažil naozaj veľmi nástojčivo zohnať, nakoľko mal niekoľko desiatok neprijatých hovorov a dokonca aj odkazy. Dokázal si vypočuť len jeden, v ktorom na neho Jared kričal, aby zodvihol ten telefón a zavolal mu. Použil pri tom slová, o ktorých existencii ani netušil. S nepríjemným pocitom, že sa niečo závažné muselo stať, rýchlo vytočil priateľove číslo. Zodvihol takmer okamžite, akoby doslova sedel na tom telefóne.

„Kde máš mobil?!“ zakričal na neho, až si musel Adam oddialiť vlastný telefón ďalej od ucha.

Zatiaľ neplánoval ohluchnúť.

„Haló, veď som ti to hovoril. Spomeň si. Dnes sa stretávala študijná skupina.“

Podľa ticha na druhej strane usúdil, že Jared naozaj zabudol.

„Čo sa stalo, keď si mi stále vyvolával? To niekde horí?“

Očakával, že sa Jared zasmeje. Keď sa tak nestalo, uvedomil si, že to musí byť naozaj vážne. V duchu si už začínal predstavovať katastrofické scenáre. Očakával naozaj všeličo. No ani v najmenšom to, čo nakoniec Jared vyslovil:

„Otca odviezla sanitka. Podozrenie na infarkt. Mohol by si prísť?“

Okamžite zvážnel. „Hneď som tam.“

Viac mu Jared nedovolil povedať a proste ukončil hovor. Pravdepodobne nemal čas. Adama to až tak veľmi netrápilo. V zhone si pozbieral všetky svoje veci a rýchlo sa presunul k autu. Po ceste neurčito mávol ostatným na rozlúčku. Chceli ísť do baru, ale on sa k nim aj tak neplánoval pridať. Teraz pre neho bolo dôležité niečo iné.

Cítil, ako ho premkol strach. Snažil sa nedať to najavo, no aj tak to bola pravda. Paul bol viac ako len otec jeho najlepšieho priateľa. Na to sa poznali príliš dlho. Už od strednej školy. Vtedy sa s Jaredom pobili, skončili v kancelárii riaditeľa a po celý mesiac boli nútení vedľa seba sedieť po škole. Čo bol najhorší trest. Keďže sa očividne neznášali, nútili ich spolu tráviť čas.

Adam si so sebou nosil komiksy a ostentatívne ich čítal.

Pochyboval o tom, že by Jareda niečo podobné bavilo. No mýlil sa. Jared sa len raz pozrel na to, čo išiel Adam čítať, uškrnul sa a prehodil len tak medzi rečou, že ak chce čítať niečo kvalitnejšie, rád mu poradí. Keď sa ich trest skončil, považovali sa takmer za bratov. Jared sa pre neho stal rodinou. Preto sa o nich všetkých bál. Snažil sa nepredstavovať si, čo by sa stalo, ak by to nedopadlo dobre. Odmietal si to čo i len pripustiť.

V rekordnom čase už parkoval pred nemocnicou. Keďže Jared mu neposkytol veľa informácií, automaticky sa domnieval, že jeho otca previezli do štátneho zariadenia a nie na nejakú súkromnú kliniku. To by nespomínal sanitku.

Adam cítil, ako mu po chrbte prebehol mráz, keď sa priblížil k hlavnému vchodu. Nenávidel nemocnice. Strávil tam príliš veľa času. Jeho úzkosť však nebola podstatná. Riskoval by aj panický záchvat, len aby sa dozvedel niečo bližšie.

Čakáreň našiel jednoducho, zdržovalo sa v nej najviac ľudí.

V jednom z rohov videl pochodovať Jareda. Na stoličke pod ním sedela vyľakaná Lucy, v tvári bola neskutočne biela, až tým konkurovala svojim platinovým vlasom. Len Amelie vyzerala spokojne. Vyrazili najskôr v zhone a neuvedomil si, že toto nie je správne miesto pre malé dieťa. Jej to ani v najmenšom neprekážalo. Poskakovala okolo, čím rozptyľovala aj iných smútiacich čakajúcich. Pomaly k nim podišiel a keď sa na neho zamerali, kývol hlavou na pozdrav.

„Viete niečo nové?“ opýtal sa opatrne a dúfal, že nebude počuť zlé správy.

Lucy sa zatriasla. „Stále mu robia akési vyšetrenia. Snažím sa upokojiť tým, že bol pri vedomí a komunikoval, keď ho priviezli.“ Jej normálne vitálny hlas bol plný strachu a chvel sa.

Povzbudivo sa na ňu usmial. „Som si istý, že Paul to zvládne. Je príliš tvrdohlavý na to, aby sa nechal poraziť.“

Na to mu Lucy nič nepovedal, len kútiky jej úst sa mierne vykrivili v náznaku vďačného úsmevu. V momente keď sa chystal posadiť, položil mu Jared ruku na plece. Podľa jeho výrazu v tvári asi čelili aj inej dráme okrem Paulových zdravotných problémov.

Pokynul mu hlavou, aby ho nasledoval. Adam teda privolil. O pár minút neskôr stáli v hustnúcej tme pred budovou, kde im jedinú spoločnosť robil prechádzajúcich sa personál na krátkej fajčiarskej prestávke. Postavili sa stranou od nich. Podľa všetkého chcel Jared preberať niečo súkromné.

Povzdychol si. „Nechcel som to hovoriť pred Lucy. Hlavne o dôvode, ktorý sem otca priviedol. Netuším, ako by to prijala. Má toho dosť aj bez ďalšej rodinnej drámy.“

„Čo sa teda stalo?“

„Boli sme na oslave šesťdesiatky Petera Sandersa. Lucy ostala doma, pretože sa s ním až tak dobre nepozná a hovorila, že nemá náladu oslavovať. Tak som išiel s otcom sám. Pogratulovať mu, odovzdať dary, pozdravy... Asi pätnásť minút po príchode otca museli odviezť.“

Adam začínal mať zlé tušenie. „Asi ho neodviezli preto, že by sa príliš dobre zabával.“

„Nie,“ potriasol hlavou Jared, „odviezli ho potom, čo nám Peter predstavil svoju spoločníčku.“ Pri tej spomienke zaťal ruky do pästí. Adam začínal mať veľmi zlé tušenie. „Ty si vedel, čím sa živí moja sestra?“

Jared ešte ani nemusel dohovoriť a Adam si všetko v hlave pospájal. Sam, pravdepodobne, sprevádzala ako spoločníčka hostiteľa večierku. Ten, rovnako ako predtým jeho otec, mal pocit, že musí Sam niekomu predstaviť. Vedel si predstaviť, že pre Paula to nemohlo byť jednoduché. Navyše mal vždy problémy so srdcom, podľa toho, čo hovoril Jared, to bola nejaká vrodená chyba.

Povzdychol si a privrel oči. „Jared, ja neviem či by sme...“

Nedovolil mu však dohovoriť. „Tak vedel si o tom?“

Prehltol. „Ako myslíš, že som sa s ňou spoznal? Predstavil mi ju otec na jednom z večierkov.“ Pochopil, že nemalo zmysel klamať. Neuvedomil si však, že podobné slová môžu byť veľmi nebezpečné v prítomnosti nasrdeného staršieho brata.

Nestihol ani žmurknúť a cítil, ako ho do brady udrela Jaredova päsť.

„Dopekla, Adam, to si mi nemohol povedať?!“ skríkol a už sa vôbec nesnažil skrývať svoj hnev.

Adam si opakom ruky utrel ústa. Skvelé. Spodná pera mu začala krvácať. Takže teraz má doplnok k blednúcemu monoklu. Ten získal ako darček od jedného zo spoluväzňov na policajnej stanici. Bol to jeden z účastníkov tých pretekov. Spolu s Jaredom tam strávili noc.

Potom ich pustili, nakoľko si uvedomili, že naozaj prišli len pár minút predtým, ako dorazili. Asi s tým malo niečo spoločné aj osoba, ktorá na nich čakala. Paula miestna polícia poznala. Nezneužíval síce svoje kontakty, ale keď povedal, že jeho syn nič nevyviedol, mali tendenciu mu veriť.

Aj keď si za to obaja vyslúžili šťavnatú prednášku o tom, ako sa nemajú nechať nabudúce chytiť. Teraz mu to pripadalo vzdialené viac ako len pár dní. Akoby to prežil pred niekoľkými rokmi. Tak veľmi sa situácia zmenila.

„So Sam som sa zoznámil dávno predtým, než som zistil, že je tvoja sestra. Za prvé som netušil, ako by som ti to mal oznámiť. To som ti len tak mal poklepať na plece a povedať: ‚Hej, a mimochodom, tvoja mladšia sestra si zarába vlastným telom?‘ Však by si ma na mieste zabil.“ K čomu Jared nemal ďaleko ani v ten moment, takže Adam zodvihol ruku, aby ho zastavil. „A za druhé... nie je moje tajomstvo, aby som to en tak roztruboval. Sam má určite dôvody na to, aby sa živila takýmto spôsobom. Ale mala by ti o nich porozprávať sama.“

Jared si rukami zúrivo vošiel do vlasov.

„A ako? Nevyzerá to tak, že by so mnou plánovala komunikovať. A ak je taká zúfalá, že dovolí ostatným, aby ju používali ako rohožku... nečudujem sa, že má nenávidí. Mňa aj otca.“

„Možno to tak nie je,“ namietol, ale nevyzeralo to tak, že by ho Jared skutočne počúval.

Neveriacky krútil hlavou. „Bože, bolo to ako záber z nejakého chorého filmu. Ani jeden z nás to nečakal. Však to sa ani nedá očakávať! A potom sme ju videli a... akoby sa všetko zastavili. Len sme všetci na seba pozerali a... otcovi prišlo zle. Nemal som čas ani sa jej na nič spýtať. Keď som ju zahliadol, stála opretá o stenu a nejaké dievča ju práve začalo odvádzať z miestnosti. Bol to proste šok.“ Rukami si opäť prehrabol vlasy. „Čo ju mohlo viesť k takému zamestnaniu?“

Adam podišiel k priateľovi a položil mu ruku na plece. „Mali by ste si pohovoriť. Naozaj pohovoriť. O minulosti. O tom, čo sa stalo. Inak sa nikdy nikam nepohnete.“

„Nataly mala podobný nápad. Snaží sa nás dvoch prinútiť, aby sme spolu hovorili. Doteraz nebola bohvieako úspešná, ale nejaký pokrok nastal. Keď Sam pozdravím, nevyzerá, že by ma chcela zabiť. Dokonca mi včera aj kývla hlavou.“ Zvesil hlavu. „Mal by som si prečítať tie listy, ale stále som sa ešte neodhodlal. Ak tam však píše o svojom zamestnaní, asi ani nechcem vedieť, čo v nich všetko je. Možno by som ich mal spáliť a proste ju požiadať, aby mi o tom porozprávala.“

Na chvíľu sa odmlčal. Zvažoval, čo by mal povedať. Bol až príliš lojálny na to, aby niekoho zradil. Síce so Sam neboli najlepšími priateľmi, ale normálne sa rozprávali. Z jej odpovedí vyrozumel toľko, aby si niečo aj domyslel. Najviac jej záležalo na sestre. Sam bolo jedno, čo sa s ňou deje tak dlho, kým jej sestra mala všetko, čo potrebovala. Trávila s ňou voľný čas. Chodila na rodičovské večery do školy. Chcela, aby mala čo najnormálnejší život. Chránila ju, akoby bola jej matka.

Odkašlal si. „Nechcem pôsobiť premúdrelo, ale mám pocit, že všetko, čo Sam robí, najviac súvisí s jej sestrou. Ide jej o to, aby sa o ňu postarala.“

Jared vyzeral, ako by ho udrel. „Áno, maličká Liz. Aj keď hádam, že už viac nie je taká malá.“

Adam sa poobzeral okolo seba. Vzduch bol studený, no ani jednému z nich to neprekážalo. No vyzeralo to, že tam ešte chvíľu pobudnú. Tak Jaredovi pokynul, aby sa posadili na jednu z lavičiek. Keď tak urobili, spýtal sa Adam:

„Prečo nikdy nehovoríš o svojej druhej sestre?“

„Ja...“ začal opatrne, no akoby chvíľu nevedel, čo by mal vlastne povedať. „Asi to zo mňa robí ešte mizernejšieho brata, čo?“ Povzdychol si. „Nie je to tak, že by som na ňu zabudol. Ja som len nikdy nemal príležitosť naozaj ju spoznať. Keď som odišiel, mala tri roky. Vtedy bola ako všetky deti. Hrala sa, učila sa chodiť, rozprávať, počítať... ja neviem, spoznávala svet. Ale nemala nejakú vlastnú osobnosť. Teda, ešte sa nestihla prejaviť. Jasné, chýbala mi, ale nie tak, ako Sam.“ Neveselo sa zasmial. „Paradoxne, otca najviac bolela práve strata malej Liz.“

„Prečo práve Liz?“ prehodil Adam len tak mimochodom. Akoby to bola len rečnícka otázka, na ktorú skutočne neočakával odpoveď. Hoci opak bol pravdou.

Všimol si, ako Jared pred sebou zopäl ruky. „Hovoril som ti o tom, aký bol kedysi môj otec. Dlhé hodiny trávil v práci a domov sa vracal vždy unavený. Bol to dobrý rodič, ale nevideli sme ho príliš často. Riadil spoločnosť, o všetkom rozhodoval a mal pocit, že sa bez neho nikto nezaobíde. Takže keby mohol, vo svojej kancelárii by asi aj spával.“

Pri spomienke na tie časy sa kyslo usmieval. Otcovi to najskôr ešte stále vyčítal. „A potom matka konečne otehotnela. Skúšali to dlhé roky, no nedarilo sa im to. Matka niekoľkokrát potratila. Keď už v to ani jeden z nich nedúfal, bola zrazu matka v piatom mesiaci a začínalo to vyzerať tak, že dieťa to prežije a naozaj sa narodí.“

Adam zodvihol obočie. „A tvoj otec prežil náhle osvietenie a zmenil sa?“ Prehodil to len tak mimochodom.

Jared mu nikdy neprezradil presné detaily. Iba hovoril o tom, že jeho otec nebol vždy ten starostlivý chlap, akým je dnes. V čase, keď sa Adam zoznámil s Jaredom, vtedy mali šestnásť, sa už jeho rodičia už rozvádzali. Adam sa nepýtal na detaily. Nevyzvedal o ich rodine. Pretože Jared bol aj tak permanentne vytočený. No možno mal. Možno by sa už vtedy dozvedel o Sam a o Liz. Ale jeho to nezaujímalo. Mal šestnásť. Vtedy ho trápili iné veci.

Späť k rozhovoru ho vrátili až Jaredove slová: „Skôr urobil presný opak. Ešte viac sa zahrabal v práci. Vyzeralo to, akoby ani nevnímal, že z neho po tretíkrát bude otec. Kritické to začalo byť až keď matka začala predčasne rodiť. Zrazu akoby sa prebral. Nechodil do práce. Permanentne sa presťahoval do nemocnice a sedel pred oknom, cez ktoré videl na malú Liz. Akoby ho desilo už len pomyslenie na to, že by mohla zomrieť.“

„Ale nakoniec prežila,“ skonštatoval Adam, keď to vyzeralo, že Jared nebude pokračovať.

„Hej, prežila. Aj napriek očakávaniu lekárov. Matka vtedy prechádzala ťažkým obdobím. Museli jej odstrániť maternicu, takže už žiadne deti nikdy mať nebude. Desilo ju, že by prišla o Liz. Ale nakoniec sa ukázalo, že Liz bola silnejšia ako my všetci dokopy. Dokázala to. Dokonca dokázala zmeniť aj nášho otca.“

Adam sa uškrnul. „Takže preto sa z neho stal starostlivý tatko?“

Jared krútil hlavou, akoby tomu stále nedokázal uveriť. „Takmer zo dňa na deň zrazu dokázal svoje povinnosti preniesť na niekoho iného. Vzdal sa vedúceho postavenia. Do práce hodil len keď to bolo absolútne nevyhnutné. Všetok voľný čas trávil s Liz. Hral sa s ňou, staral sa o ňu, prakticky sa od nej nepohol. Dokonca aj potom, ako sa začali ťahanice okolo rozvodu... aj vtedy chodil domov len kvôli Liz. Bola jeho miláčik.“

Keď sa na neho Adam pozrel, zistil, že odvracia tvár. „Bože, ako sme na ňu so Sam žiarlili!“ Znelo to, akoby sa za to hanbil. „Urobili by sme čokoľvek, aby sme otca prinútili zostať doma. Ale nikdy sme neboli úspešní. A potom prišla Liz, Len otvorila oči a viac nebolo treba. Proste bol s ňou. Len tak!“

Obaja po tom na chvíľu padli do príjemné ticha. Adama nepremýšľal o ničom konkrétnom. Skôr o niekom. Neustále sa vracal k Sam. Netušil, čo v nej bolo také fascinujúce, že ju proste nedokázal pustiť z hlavy. Často sa s ňou rozprával na chodbe v škole. Raz či dvakrát sa ju dokonca pokúsil pozvať na kávu, ale zatiaľ nebol úspešný. Nerozumel svojmu správaniu. Hlavne s ohľadom na svoju prvotnú reakciu na jej osobu. Teraz sa za svoje prehnané predsudky aj hanbil.

„Asi to zo mňa robí ešte horšieho brata, čo?“ prehovoril nakoniec potichu Jared.

Adam potriasol hlavou, aby si utriedil myšlienky. „Robí to z teba hlavne človeka. Chcel si mať otca, ktorý by sa ti venoval. No nech si robil čokoľvek, nedokázal si to. A potom si príde nejaké uškriekané bábo a všetko sa zmení. Asi si bol poriadne nahnevaný. Takže keď si Liz nemal chvíľu vidieť, dokonca si sa tešil. Čo ti teraz pripadá ako sprostosť.“

„Liz predsa nemohla za to, ako sa otec správal,“ skonštatoval Jared a vyzeralo to, že to myslí úprimne. Pravdepodobne o tom veľa rozmýšľal. „Aj keď ma prekvapilo, že aj Samin postoj k Liz sa zmenil. Očividne ju ochraňuje ako kvočka.“

Takže si to všimol aj Jared. Adam možno nebol vnímavejší než ostatní.

„A teraz by si chcel Liz spoznať, čo?“

Rýchlo prikývol. „Ja som ju spoznal už vtedy, keď sme sa stretli v tom nákupnom centre. Liz vyzerá ako naša matka. Zdedila jej krásu. Vedel som, kým je už vtedy. Ale bolo pre mňa jednoduchšie predstierať zadubenosť. Hej, ja viem, som zbabelec.“

Adam sa zasmial. „To sú tvoje slová, nie moje.“

Jared ihneď zvážnel. „Už veľakrát som chcel Sam poprosiť, aby Liz priviedla, ale netuším, ako by reagovala. Nerád by som pokus o opätovné zblíženie pochoval ešte skôr, než k nemu vôbec dôjde.“

„Myslím, že teraz urobí čokoľvek, aby si sa k Liz nedostal.“

„Hej, zdieľam tvoj názor. V tomto určite.“

Adamova myseľ sa zase začala túlať. Na to, že s pozornosťou nikdy nemal problém, sa tá jeho momentálne správala až príliš prelietavo. Mal preťaženú hlavu. Skúšky, škola, študijná skupina a do toho Jared a jeho otec, záujem o Sam... Ak sa nezblázni teraz, tak už naozaj nikdy.

„Čo keby si sa k nám niekedy pridal? Myslím, keď s nami Sam pôjde zase niekam von. Vyzerá to, že jej až tak veľmi neprekážať. Normálne sa s tebou rozpráva.“ Adam by mal nutkanie začať sa obhajovať, ale Jared nemal v hlase žiadne obvinenie.

Zadíval sa na neho. „To by som rád.“

„Neboj sa, o tvojej rozcitlivenej polovici jej nepoviem,“ prehodil Jared so smiechom.

„Ak o tomto niekomu povieš, skončíš horšie ako len s monoklom,“ vyhrážal sa pobavene.

Nech chcel už Jared na to odvetiť čokoľvek, nedostal príležitosť. Pretože vtedy vybehla z nemocnice Lucy a podľa všetkého ich hľadala. Z jej tváre nebolo možné nič vyčítať. Za ňou sa krčila Amelie. Vyzerala byť pobúrená tým, že ju matka odohnala od zábavného pobehovania po čakárni plnej zarmútených ľudí. Keď ich nakoniec Lucy našla pohľadom, zračila sa jej na tvári úľava. Obaja sa naraz postavili a vybrali sa k nej.

Boli od nej sotva pár krokov, keď sa vrhla Jaredovi okolo krku. Po lícach jej stekali slzy. Adam mal pocit, akoby narušoval nejaký intímny okamih. Napriek tomu sa neposunul. Počúval len to, ako Lucy opakuje: „Bude v poriadku. Bude v poriadku.“

Nepoznal síce detaily, ale odľahlo mu.

Kapitola 13. ¦ Kapitola 15.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 14.:

3. LiliDarknight webmaster
29.05.2017 [12:42]

LiliDarknightPerla, obe vieme, že riešenie tejto rodinnej tragédie je jednoduché, ale postavy majú opačný názor. Emoticon Ale Jared má Adama, aby mu to pripomenul, že. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

SunShines, som rada, že sa ti páči, aký vzťah majú medzi sebou Adam a Jared. Sú to naozaj dobrí priatelia, aj keď niekedy by jeden druhému najradšej zuby vyrazil. To z tej lásky. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

2. SunShines
26.05.2017 [18:38]

Tí dvaja našli skvelý spôsob na nájdenie si priateľa. Smiala som sa pri predstave dvoch menších verzií Adama a Jareda ako spolu z donútenia sedia v jednej lavici. Emoticon A je skvelé sledovať akí priatelia sa z nich stali. A že za sebou stále stoja, aj keď občas pocítia potrebu toho druhého tresnúť.
Som veľmi zvedavá, čo bude na tom ich veľkom stretnutí. Vlastne sa konečne podarí Adamovi dostať Sam na kávu. Emoticon Teda, ak príde. Ale myslím, že Jareda má dostatočne rada, aj keď si to nechce priznať, na to, aby pozvanie neodmietla. A vysvetľovať si toho majú viac, než dosť. Aj keď, ak tam bude aj Nataly, no, som zvedavá aj na kej reakciu.
A keď sa Paul pozbiera a spamätá zo šoku, mal by sa dať do práce a napraviť to, bez zbytočných výhovoriek!
Už sa neviem dočkať pohľadu Sam!
Emoticon

1. Perla přispěvatel
26.05.2017 [15:59]

PerlaChápala som Jareda, že mu vrazil, a stále ho chápem, že sa hnevá a nevie, čo má skôr urobiť, len nech, prosííím, niečo urobí! Inak ho nakopem asi aj ja. Emoticon Emoticon Emoticon

Na to, že má Adam vlastné starosti sa mu darí celkom dobre radiť ľuďom naokolo, takže som zvedavá, čo to bude, keď sa stretnú so Sam. Všetci. Som ale zvedavá,či to Jared povie Nataly alebo nie, neviem si predstaviť, že by sa to o nej dozvedela. Emoticon

Ale čo, Paul to prežije! Emoticon Jujky, tak po tom incidente mu to istotne prinesie výčitky, že ako otec sklamal. Emoticon Snáď sa pokusí kontaktovať Sam, možno aj jej mamu? Emoticon Obávam sa ale, že na všetkých v tomto príbehu nebude čakať šťastný konieca, aj keď neviem prečo. Snáď sa mýlim. Emoticon

Kapitola bola znova úžasná, Adam a Jared sú Emoticon Emoticon Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!