OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 32.



Zúfalá - Kapitola 32.Keď neexistuje cesta von

Kapitola 32.

Adam sedel vedľa Sam na posteli v jej izbe. Tlmeným hlasom mu hovorila, čo sa odohralo medzi ňou a jej otcom. Nevyzerala byť tým sklamaná ani dotknutá, čomu hovoril nesmierny pokrok. Po celý čas jej rozprávania však nič nepovedal. Neotvoril ústa. Len ju držal za ruku. Vedel, že sa medzi nimi niečo zmenilo. Už odvtedy, ako sa rozprávali na cintoríne, hoci to bolo len pred niekoľkými dňami.

Vždy, keď bol so Sam, úzkosťou sa mu zvieralo srdce.

Teraz ho naplňovala len ľahkosť.

Užíval si prítomnosť ženy, ktorá v ňom prebúdzala len tie najlepšie pocity. Teda, väčšinu ich spoločných chvíľ. Keď mu rozprávala o problémoch v rodine alebo v práci, mal chuť ukryť ju do náručia a uisťovať ju, že všetko bude v poriadku. Dostatočne dlho na to, aby to neboli len prázdne slová, ale skutočné uistenie.

Druhou rukou ju po hladil po líci. „Ale to je predsa dobré, nie? Teda, to, že ti otec chce pomôcť s platením účtov. Aspoň sa nemusíš toľko strachovať a naozaj sa môžeš sústrediť len na štúdium a Liz a teraz aj na Vianoce.“

Oboch ich čakal posledný týždeň školy.

Sam sa však pod náporom jeho slov len viac schúlila sama do seba. „Rada by som si myslela to isté, ale nemôžem,“ prehovorila nakoniec potichu.

Prinútil ju pozrieť sa mu do očí. „Sam, čo mi  nehovoríš?“

Povzdychla si. „Otec si myslí, že teraz, keď už sú všetky dlhy splatené, nemusím toľko pracovať. V preklade to znamená, že nechce, aby som ďalej robila spoločníčku. Čím trochu prekračuje hranice, je predsa moja vec, čo robím s voľným časom.“

Poznal ju už natoľko dobre, aby si uvedomil, že ju rozosmutnilo niečo iné.

Nezáležalo jej na tom, že Paul strká nos do jej záležitostí.

„Súvisí to s prácou, nie s tým, čo ti povedal Paul.“

Jemne potriasla hlavou. „Síce to nepovedal takto doslova, ale chce, aby som v práci skončila. Čo by som rada aspoň zvážila, aspoň by som mala viac času na Liz, lenže nie je to také jednoduché. Keď som nastupovala do agentúry, podpísala som zmluvu. Tak, ako každá spoločníčka. Možno to tak navonok nevyzerá, ale som zamestnaná v jednej z najprofesionálnejších agentúr v meste.“ Neznela hrdo, len akoby sa cítila povinná uviesť veci na pravú mieru. „Každopádne, samotná zmluva je uzatvorená na niekoľko rokov. V mojom prípade pätnásť a po uplynutí doby môžem buď odísť, alebo zmluvu predĺžiť.“

Nepáčilo sa mu, akým smerom sa uberalo jej rozprávanie.

„Môžeš odstúpiť od zmluvy aj skôr?“

Pokrčila plecami. „Nie je to nemožné.“

„Mám pocit, že teraz príde nejaké ale.“

„Áno, príde.“

Keď sa nemala k odpovedi, skúmavo si prezeral jej tvár. Snažil sa jej dať najavo, že nech sa mu obáva povedať čokoľvek, bude to v poriadku. Lenže on nikdy nebol práve schopný v prejavovaní svojich myšlienok. Miesto toho jej palcom hladil bradu.

Takmer nebadane sa usmiala.

„Aký je teda problém s tvojím predčasným odchodom zo zamestnania?“

Sam sa zhlboka nadýchla, akoby sa chystala skočiť do vody. „V agentúre neuzatvárame priamo pracovné zmluvy. Skôr je to niečo ako dohoda o dodaní služby. V prípade, že porušíme zmluvné podmienky, musíme zaplatiť pokutu. To sa stane aj v prípade, že by som chcela predčasne ukončiť svoju... kariéru. Nemôžem prácu dokonca ani prerušiť, pretože aj to sa trestá pokutou. Teoreticky by bolo možné obísť všetky pokuty, ak by som otehotnela a podarilo sa mi utajiť tento fakt dosť dlho na to, aby bol... ehm...  zákrok ilegálny. Lenže na prehliadky musím chodiť každý mesiac, takže zamlčanie prípadného tehotenstva je takmer nemožné.“

Myslel si, že keď Sam začne hovoriť o tehotenstve, bude si pripadať nesvoj. No opak bol pravdou. Prišlo mu to úplne prirodzené. Vôbec nepanikáril, ako to robia niektorí muži, keď ich priateľky začnú preberať podobné témy. On a Sam síce neboli oficiálne spolu, ale boli si dostatočne blízky na to, aby boli jeden druhému verný. Alebo aspoň čo najvernejší. So Saminým zamestnaním to však bolo komplikované.

Takmer až násilne sa nútil nemyslieť na to. No ani ospravedlnenie, že v jej prípade ide iba o plnenie povinností, nezmiernil horkosť, ktorá sa mu usadila na jazyku.

„O akej vysokej pokute tu hovoríme?“

Dúfal, že zúfalstvo v jeho hlase nebolo príliš očividné.

Sam odvrátila pohľad. „Pre agentúru sme investície. Nemusíme platiť za oblečenie, make-up a podobné veci, nakoľko všetko hradí agentúra. Ak by som sa rozhodla teraz odísť, musela by som za tento ich servis dodatočne zaplatiť. Takisto by som musela zaplatiť tri stovky za každý rok, ktorý by som v agentúre ešte odrobila. Spoločníčky im platia účty. Agentúra si necháva určité percento z našich zárobkov. Ak by sme odišli skôr, ako príde nás čas, o tento zisk ich pripravíme.“

Adam sa nesnažil spočítať tú sumu príliš detailne.

No aj približne sa zastavil na minimálne trojmiestnej cifre.

„Takže hovoríme o niekoľkých tisíckach?“

Pomaly prikývla. „Minimálne.“

Nečudoval sa, že nebola príliš nadšená Paulovým návrhom. Jedna vec bolo túžiť po slobode, tá druhá bolo vedome finančne zruinovať seba alebo kohokoľvek, kto jej bol blízky. Zmluvné pokuty vždy mali zabezpečiť, že zákazník – v tomto prípade zamestnanec – nebude mať zajačie úmysly. Sam by musela najbližších niekoľko rokov stráviť v agentúre bez možnosti otvorene rozhodovať o svojom tele.

Ak by chcela mať deti, musela by počkať, až kým jej vyprší zmluva.

Dovtedy by musela zabávať desiatky, možno aj stovky mužov.

Síce Gina tvrdila, že Sam je teraz exkluzívna pre jediného zákazníka, ale to ho veľmi neupokojovalo. Jeden alebo desiati, princíp zostával rovnaký – bude predávať svoje telo, aby si zarobila na živobytie. Pri tej myšlienke sa mu žalúdok zodvihol takou silou, až hrozilo, že sa druhýkrát zoznámi so svojím obedom.

„Paulovi si o tom ale nepovedala,“ skonštatoval nakoniec Adam.

Hoci odpoveď poznal. Veď mu to sama povedala.

Napriek tomu  pokrútila hlavou. „Nepovedala som mu o tom. Pretože viem, ako by reagoval. Trval by na tom, že mi pomôže. Dal by mi tie peniaze, aby som mohla v agentúre skončiť. A to nedokážem prijať. Musím sa veľmi ovládať, aby som netrvala na tom, že mu vrátim peniaze, ktoré zaplatil za maminu operáciu a následné liečenie. Lenže pokuta za odchod z agentúry...“ Roztrasene dýchala a pritom triasla hlavou, akoby jej bola zima. „Len predstava tej sumy je desivá. A to som ešte ani nepočula konečné číslo.“

„A keby si začala šetriť?“ Zvláštne sa na neho pozrela. „Aj to je možnosť. Keďže za teba Paul zaplatil za tú operáciu, nemusíš už viac platiť. Tým pádom si môžeš šetriť peniaze na prípadné za platenie tej pokuty.“

„Aj keby som dokázala toľko peňazí ušetriť, trvalo by mi to aspoň dva roky.“

Prebehol mu mráz po chrbte. Nie z toho, čo mu hovorila.

Hlavne pre to, čo nedokázala vysloviť.

Dva roky, počas ktorých by ho zhrýzala žiarlivosť. Neisté mesiace, keď by stále pochyboval, či je Sam len jeho, alebo patrí polovici mesta. Skôr alebo neskôr by prestal byť sám k sebe veľkorysý a odkráčal by z ich vzťahu. Bez ohľadu na to, ako veľmi by to zničili ju alebo jeho. Netušil, či by bol schopný toľkej výdrže. Už teraz musel zapájať všetky kúsky sebaovládania, ktoré v ňom ešte ostali.

Cítil sa ako človek, ktorý do cieľa dobehol ako posledný.

Totálna porážka.

„A čo pôžička?“

Sam to razantne odmietla pokrútením hlavy. „Nedokázala by som žiť na dlh. Už predtým som to zažila a druhýkrát by som to už nezniesla.“

Dlhy, ktoré ju prinútili začať pracovať ako tovar, ktorý ostatní používajú podľa vlastných predstáv. Nechcel, aby tým musela prechádzať. Lenže na krátky okamih sa zdalo, že žiadne iné riešenie neexistuje. Keby ju tak dokázal presvedčiť... Zrazu sa mierne narovnal. V mysli sa mu začal tvarovať nápad. Nie, Sam by nikdy neprijala, keby jej niekto tie peniaze prosto len tak dal do rúk. Musí mať pocit, že si ich dokázala sama zarobiť. A s tým by jej dokázal pomôcť.

Stačí len, ak zistí, kto si Sam ukradol len pre seba.

Náhle pocítil náznak nádeje, ale bál sa jej len tak prepadnúť. Aby Sam nepoňala nijaké podozrenie, ukryl si ju do náručia. Nechcel, aby mu videla do tváre. Pretože v tejto situácii bol jeho radostný úsmev až príliš nepatričný. V duchu svojmu plánu dodával nové a nové obrysy. Bude to náročné, ale nič, čo by pre Sam neobetoval alebo neurobil. Vedel, že by sa jej nedokázal vzdal. Nie po tom, čo sa stalo na cintoríne. Nebolo to tak, že by si zo dňa na deň odpustil. To ho bude stáť oveľa viac času a vôle. Možno toho nebude nikdy schopný.

Vďaka Sam sa o to bude pokúšať.

A to niekedy stačí.

Jeho dômyselné plánovanie však prerušilo náhle otvorenie dverí. Adam nemal nutkanie od Sam odskočiť, ale otočil sa tak, aby videl, kto sa rozhodol ich rušiť. Cez pootvorené dvere dnu doslova vskackala Liz. Podľa všetkého ju niečo veľmi nadchlo. Pochyboval, že za to mohli len blížiace sa zimné prázdniny. Sam si domyslela to isté, pretože odrazu sa od neho odtiahla. Ospravedlňujúco sa na neho usmiala a pevne ho chytila za ruku.

Uistenie, že nikam nejde.

V hrudi sa mu rozplynul veľmi hrejivý pocit.

„Čo sa deje, že si taká nadšená? Dali vám dlhšie prázdniny?“ spýtala sa Sam, keď sa zdalo, že Liz, napriek svojmu nadšeniu, nič len tak neprezradí.

Adam sa usmial. Sam sa do hlavu vkradla obvyklá neha.

Po ich ťaživom rozhovore neostala ani pamiatka.

„Môžem tu ostať!“ skríkla Liz tak hlasno, až sa Adam začínal báť o odolnosť svojich uší.

Cítil, ako sa Sam vedľa neho trochu napriamila.

„Čo myslíš tým, že tu môžeš ostať?“ spýtala sa opatrne. Adam spozornel.

Liz sa posadila na stoličku. Ale vlastná hyperaktivita jej nedovolila zotrvať v pokoji, takže nakoniec skončila tak, že sa pred nimi prechádzala a rukami veselo mávala vo vzduchu. Čo bolo takmer až frustrujúce. V očiach jej ihrali veselé iskričky, vďaka čomu jej pohľad až žiaril. Podobnú radosť je možné nájsť skôr v tvárach ľudí, ktorí vyhrali športku. Alebo vo výrazoch rodičov, ktorí prvýkrát vidia vytúžené dieťa.

„Rozprávala som sa s otcom,“ napriek všetkému jej hlas znel pokojnejšie, „len pred chvíľou sme skončili. Dlho som mu to chcela povedať, ale netušila som, ako by som mala začať. Predsa, nie sme tu dlho a ja som nechcela urýchľovať nič, čo nemusím. No ale nakoniec som za ním išla a spýtala som sa ho, či by som tu mohla ostať. Akože potom aj po Vianociach, ktoré plánujeme prežiť spolu.“

Sam ešte viac stuhla. Cítil, ako sa jej začínajú triasť ruky.

Pevnejšie ju k sebe pritisol.

„Ty tu chceš ostať?“

Liz takmer až zúrivo prikyvovala. „Mne sa tu páči. S otcom je zábava a aj Lucy a Amelie sú skvelé. Teda, určite budem chodiť aj za mamou, ale teraz, keď mám aj otca... chcem s ním byť častejšie. A vieš, čo mi povedal? Že tu môžem ostať!“

Videl, ako veľmi sa Sam snaží ostať pokojná. Takisto vedel, že zlyháva.

No Liz si nič z toho nevšimla.

„Takže tu môžeš ostať bývať?“

„Áno!“ vykríkla, plná radosti. „No nie je to úžasné? A otec povedal, že mi to chcel sám navrhnúť. Po Vianociach. A tiež povedal, že má pre mňa ešte nejaké prekvapenie, ale to si vraj nájdem až pod stromčekom. Ale čo môže byť lepšie ako toto?“

Sam dýchala rýchlo a roztrasene.

Niečo nebolo v poriadku.

„Máš pravdu, je to úžasné.“ Jej tón však o tom nevypovedal. No Liz si to nevšímala.

Vyskočila do vzduchu. „Idem to povedať Lucy! Bude nadšená!“ Zatlieskala. „Aj Amelie sa poteší. Lucy hovorila, že nedávno plakala, keď som jej povedala, že neviem, kde budem po Vianociach. Toto ju určite upokojí. Môžem sa sem predsa natrvalo presťahovať! Môžem si nechať svoju obrovskú izbu. Budem mať pokoj a ticho.“

„Hej, pokoj a ticho...“ zamrmlala Sam. Pri Liziných slovách sa celá mykala.

Akoby ju niekto bodal nožom.

„Už žiadni opilci, hlasná hudba a ani nič podobné. Tu je ticho a pokoj. Dokonalé. A je tu obrovská záhrada. Už sa teším, ako si tam v lete budem čítať.“ Opäť vyskočila. „Ale teraz idem za Lucy. Sľúbila, že mi upečie sušienky. Mala by sa pečením živiť, je dokonalá.“

Liz bola nadšená. Neuvedomovala si, že svojej sestre práve ubližovala.

Akoby Sam hovorila, čím všetkým nikdy nebude.

„Už vás nechám.“ Zoširoka sa na nich usmiala.

Jej súhlas s ich vzťahom však nevyvážil to, čo sa práve stalo.

„Bavte sa!“

S tými slovami odtancovala von z miestnosti. Stihla za sebou len zabuchnúť dvere. Lenže to Adam bohvieako nevnímal. Miesto toho sa sústredil na Sam, ktorá sa mu triasla v náručí. Oči sa jej rozšírili. Celá zbledla. Po čele jej stekal pot. Dýchala veľmi rýchlo a plytko. Akoby zabehla maratón alebo strávila dve hodiny namáhavým cvičením. Lenže ona sa len niekoľko krátkych okamihov rozprávala so sestrou. Takže muselo ísť o niečo iné. O niečo vážnejšie.

„Sam, čo sa deje?“ spýtal sa a v jeho hlase sa jasne ozývali obavy.

Kľakol si pred ňu. Hlavu sklonila k zemi. Akoby jej to mohlo pomôcť. Stále ju videl. Po lícach jej stekali slzy. No ona neplakala. Bolo to gesto zúfalstva. Pery sa jej triasli. Vzduch pískal. Chrapčal, keď z nej vychádzal. Začínala sa ho zmocňovať panika. Potláčal ju. Nepomôže jej. Nie, ak sa nedá dokopy.

„Čo sa deje?“

Nedokázala mu odpovedať. Ak to bolo ešte možné, dýchala čoraz rýchlejšie. Jej telo sa nesmierne triaslo. Akoby upadala do šoku. Cítil sa bezmocne. Nedokázal nič urobiť. Len sa na ňu pozeral. Sípavo dychčala. Ruku si pritláčala na hruď. Akoby dostala nejaký záchvat. Rýchlo siahol po mobile. Pripravený vytočiť tiesňovú linku. Lenže Sam ho zastavila.

„T-t-taš-taš-ku,“ dostala nakoniec zo seba.

Horúčkovito sa vrhol na zem. Srdce mu bilo v hrudi. Jeho ozvenu počul v ušiach. Pulzovalo. Ruky sa mu triasli. Bezmocnosťou. Obavami. No jej tašku držal pevne. Podal jej ju. Nedokázala rozopnúť zips. Urobil to za ňu. Prsty sa jej triasli. Niečo hľadala. A on jej nedokázal pomôcť. Len sa prizeral. Pripravený zavolať záchranku.

Niečo ťahala von. Čosi divne zahnuté. Ako... Náhle pochopil. Pomohol jej priložiť inhalátor k perám. Dvakrát stlačila to zariadenie. Nadýchla sa. Zadržala dych. S ľahkosťou vydýchla. Tras neustal. Pot jej stále stekal po tvári. Pokožku mala na dotyk studenú.

No dýchala o niečo pravidelnejšie.

Pohladil ju po tvári. Stále ho kvárili obavy. „Alergia?“

Pokrútila hlavou. „Astma. Keď som rozrušená, mám problémy.“ Hlas mala tichý a zachrípnutý. Zodvihla inhalátor do vzduchu. „Ďakujem.“

„Nemal by som niekoho zavolať?“

„Nie,“ odmietla, „bude to lepšie. Viem, že vyzerám desivo, ale nie je to také zlé. Zažila som už aj horšie. Nasledujúcu pol hodinu budem sledovať, či potrebujem inhalátor alebo tabletky. Ak by nič nezabralo, až potom pôjdem do nemocnice.“

Vedel, že to povedala len kvôli nemu.

Ocenil to prikývnutím.

„Sam,“ začal opatrne, pretože si uvedomoval, čo jej stav spôsobilo, „ona ťa neopúšťa. Nepovedala predsa, že s tebou nepočíta. Len cíti, že je už dosť stará na to, aby o sebe mohla rozhodovať sama. Doteraz nemala brata a ani otca. Je logické, že chce s nimi stráviť viac času.“

„Ja viem,“ zachripela. Jej dych bol zrýchlený, no dostávala do seba viac vzduchu ako predtým.

Čo ho veľmi neupokojovalo, ale kvôli nej sa snažil predstierať, že je v pohode.

Pohladil ju po líci. „Ale?“

Sklonila hlavu. „Nemyslela som si, že o ňu prídem tak skoro.“

„Sam...“ začal, no ona ho prerušila zodvihnutím ruky.

Bez ohľadu na to, čo by jej teraz povedal, by ho aj tak nepočúvala. V jej očiach o Liz práve prišla. Ale pre jej dobro sa bude tváriť, že jej to neprekáža. A to všetko len preto, že Liz vo svojom nadšení zabudla spomenúť aj Sam. Hoci netušil, či by bol rozdiel v tom, aj keby o nej Liz hovorila. Sam sa považovala za jeden celok s matkou. Tá s ňou odmietala hovoriť, čo Sam nesmierne trápilo. Videl to na nej, aj keď o tom nehovorila. A teraz Liz... To bolo už príliš.

Jej svedomito vystavaný život sa rozpadal na kusy.

A on nedokázal urobiť nič, čím by to zastavil.

Cítil sa bezmocný.

Kapitola 31. ¦ Kapitola 33.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 32.:

4. kamik přispěvatel
29.07.2017 [14:54]

kamikUž v minulé kapitole jsi mě naprosto dostala, až jsem z toho bulela. Člověku by se zdálo, že se Sam blýská na lepší časy a najednou bum! Jako vážně patnáct let? To je strašně moc. A doufám, že se Sam nenaštve na Adama, když se jí bude snažit pomoci. Chápu, že pro něj to musí být strašně těžký, snad se brzo dozví, jak to je teď se Sam, že jen dělá společnost panu Sandersovi. Navíc ten vztah mezi nima je strašně křehký, tak se bojím, co jim ještě připravíš...

3. Blacky přispěvatel
27.07.2017 [10:24]

BlackyBolelo ma pre ňu srdce. JA viem, že Liz zrejme nezvažovala ani možnosť, že by tam Sam nechcela ostať a pre to sa tak tešila. Teda myslím si to.

A Adam je úžastný. JA osobne neviem či by som dokázala mať vzťah s chalanom čo pracuje v podobnej spoločnosti.

Pätnásť rokov je neskutočná doba, ale zasa aspoň sa tu znova potvrdilo, že ty myslíš na všetko. A si autor detailista.

Som tak zvedavá ako toto všetko skončí. Dúfam, že to bude mať šťastný koniec. Aj keď je mi jasné, že to nebude úplný happy end ale aspoň tak ľudsko životno reálny. :D

2. SunShines
26.07.2017 [19:47]

15 rokov??? To nemyslia vážne... Emoticon Adamov plán je síce na jednej strane úžasný, lebo chce pomôcť Sam, tak, aby nemala pocit, že je neschopná, zároveň verím, že pán Sanders by mu s tým rád pomohol. Ale keď sa dozvie kto to je a spojí si to so slovami jeho syna a vlastnými predstavami...každopádne dúfam, že nebude reagovať príliš zbrklo a nechá si to vysvetliť od jedného z nich, lebo zo Sandersom by tvorili super dvojku, ktorá by z toho Sam mohla dostať.

A Liz zabolela aj mňa. Keď som si to predstavila z pohľadu Sam, ktorá jej chcela dať úplne všetko a vlastne jej dávala viac ako mohla, vždy ju kládla na prvé miesto a obetovala tomu všetko. Tak tieto slová pre ňu boli zlyhaním, nie preto, že by Liz nedopriala ten najlepší život, ale predsa len. A napriek tomu, že sa s otcom aj s Jaredom už rozpráva, neviem si predstaviť, že by tam dokázala byť šťastná, teda minimálne ešte nejaký čas. Emoticon Ale zas, vedela by som jej nájsť dokonalé ubytovanie. Pri Adamovi. Emoticon Dobre, viem, že sú na začiatku a že je toho pred nimi ešte veľa a že to nebude ľahké, ale, ak budú chcieť, tak to dokážu, lebo nie sú z tých, ktorí by sa ľahko vzdávali.

1. Perla přispěvatel
26.07.2017 [9:54]

PerlaTak trochu som očakávala, že tá agentúra bude mať nejaké zadné dvierka, aby sa ubezpečili, že o nikoho neprídu, ale že až 15 roko? Emoticon To je trochu veľa, akosi som na také číslo ani nepomyslela. Skôr som sa pohybovala okolo desiatky, čo sa mi tiež zdalo až príliš. Chúďa Sam. Emoticon

Úplne chápem Adama. Nie je jednoduché vydržať, keď ani nevie, ako presne to v jej práci funguje. Sam mu predsa nepvedala o Sandersovi a o tom, že sa spolu len bavia. Adam si ešte teraz môže myslieť, že stvára boh vie čo, aj keď nechce. Emoticon Stále je to príliš komplikované.

Ale vieš čo sa mi páčilo najviac? Emoticon To, že si síce nepovedali, čo medzi nimi je, ale sú k sebe tak skvelí. Emoticon Emoticon Emoticon Ako sa spolu vedie rozprávať, jeden druhého podporiť, proste... vždy, keď čítam Adamove myšlienky, som z neho na mäkko. Je úžasný. Emoticon

Koniec s Liz ma dosť mrzí, teda, som rada, že ostane u otca a podľa m§a to tak trochu súvisí s dohodou s Amandou, ale nechám sa prekvapiť. Emoticon Liz to prajem, zaslúži si mať poriadny domov s rodičmi, ktorí sa o ňu postarajú, pretože jej mama ju vystavila obrovskému nebezpečenstvu a Sam... tá si zaslúži aspoň na chvíľu pokoj od všetkých, aby si mohla poriane utrediť svoj život, pretože odrazu sa všetko začalo meniť amoja zlatá netuší,čo skôr riešiť. Snáď sa do konca príbehu nezblázni, ešte to by tu chýbalo.

Kapitolu som si náramne užila, ale tak pozerať sa na svet cez Adamove oči ma nesmierne baví. Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!