OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Americká Univerzita - 2. kapitola



Americká Univerzita - 2. kapitolaPomsta je sladká a mala by sa podávať zahorúca.

K tomu Sophia a jej prvý deň profesorky. Prajem pekné čítanie.

2. kapitola

 

 „... v novom školskom roku, aby sme všetci mohli pokračovať v štúdiu a podávať perfektné výsledky.“ Ukončí prísahu pre všetkých študentov jeden z Temných démonov a ozve sa potlesk.

Tým sa skončí aj úvodná ceremónia, ktorú z diaľky pozorujem. Dnes sa začína nový školský rok na Americkej Univerzite a ja nemám práve náladu stáť s ostatnými profesormi na pódiu a vyčnievať s bielou uniformou medzi ich tmavými. Miesto toho radšej sedím v poslednom rade v hľadisku pripomínajúce koloseum zabodované do zeme a sledujem okolie.

Sedačky sú zaplnené trochu redšie, než v období môjho štúdia. Dokonca akoby všetci pochádzali z Temnej sorty. Svetlého démona zbadám v čiernom mory len zriedka. Zrejme je to všetko následok utlačovania Svetlých démonov, ako mi hovoril John Erick. Skrivím pery. Tá skutočnosť ma poriadne rozmrzí.

Dole na pódiu sa vystrieda študent s riaditeľom, ktorý všetkým ešte raz popraje veľa úspechov a potom vyzve študentov, aby sa odobrali na svoje prvé hodiny z rozvrhov. Vstanem a súčasne s nimi sa vrátim lesnou cestičkou späť ku škole. Ešte predtým, než vojdem na svoju prvú hodinu, sa však zastavím v kabinete pre potrebné učebnice. Bolo šťastie, že väčšina démonov našla aj reálne uplatnenie vo svete a netúlali sa len ako banda psov pod záštitou svojich vodcov a nešírili chaos a hrôzu. Nebyť toho, teraz by som učila zo starých kníh z minulého storočia, z ktorých by sa na mňa po každej stránke vyvalil kúdoľ prachu.

Zbehnem dole schodmi. Pred veľkou posluchárňou na prízemí sa zastavím a nadýchnem. Dvere sú zatvorené a z vnútra sa ozýva chichot a hlasný hovor.

„Som zvedavý na tú novú?“

„Novú?“

„Jasné. Veď bývalá profesorka sa zbláznila, nie? Minulý semester, keď zomrela tá chudera, zbalila si  kufre a odišla.“

Zamračím sa na dvere, z ktorých sa ozývajú hlasy. Nepáči sa mi, ako oslovujú mŕtve dievča.

„Takže, kto je tá nová? Alebo to bude chlap?“

„Mohol by to byť nejaký sexy Temný aristokrat. Ako ja by som brala trochu viac vkusu do tohto zapadákova.“

„Pochybujem, že sem niekto taký páchne, drahá. Alebo si myslíš, že by nám to Ash nepovedal? Veď on to tu v podstate vedie. Niekedy sa dokonca zdá, že aj riaditeľ je tu len na okrasu.“

Zavrtím hlavou a prudko rozrazím dvere. Všetok prvotný stres a nervozita je preč. Miesto toho cítim hnev. Prejdem ku svojmu masívnemu stolu vedľa tabuli a v tresnutím naň položím knihy. Vo vyvýšenej posluchárni predo mnou sedí tretí ročník, skupina A. Predstavuje ju dvadsať študentov, ktorí boli zo svojho ročníka najlepší z najlepších v zdokonaľovaní svojich schopností. A zároveň to boli tí, ktorí si ako jediní zaslúžili právo zdokonaľovať ich.

Neprekvapí ma, keď v triede zazriem len päť Svetlých študentov. Sú to tri dievčatá a dvaja chlapci. Šokuje ma však, keď si uvedomím, že sú rozdelení v skupinkách medzi Temnými démonmi. Nadvihnem obočie a očakávam, že na ich krkoch uvidím aj obojky, nič také tam však nie je. Alebo aspoň nie viditeľne.

„Dobrý deň, študenti. Vítam vás na hodine Pokročilého používania schopností,“ začnem s úvodom. „Volám sa Sophia Drane. Vy ma oslovujte pani profesorka. Som približne vo vašom veku, ale tykať mi môžete až za rok, keď odpromujete. Je vám to zatiaľ jasné? Máte nejaké otázky?“

Všetky ich pohľady cítim na svojej tvári. Prezerajú si ma a posudzujú. Stojím s rukami položenými na stole a hrdo zodvihnutou bradou. Snažím sa u nich vzbudiť rešpekt, pretože viem, že prvý dojem na študentovi vždy zaváži. Hlavne, pokiaľ sú odo mňa tí študenti asi tak o tri roky starší.

Dýcham pokojne a pomaly prechádzam všetky tváre. Až sa zodvihne ruka jedného dievčaťa s tmavou uniformou. Pokyniem jej, aby prehovorila.

„Prepáčte, ale nerozumiem tomu. Nie ste primladá na profesorku?“

Kútiky sa mi nadvihnú. „Som. Vyštudovala som Americkú Univerzitu, keď vy ste chodili na stredné školy. Odpromovala som v štrnástich rokoch. Nepokračovala som však ďalej v štúdiu, preto nie som pravá učiteľka. Váš riaditeľ ma prizval na spoluprácu, aby som vyučovala Nočné vyučovanie a teóriu s ním spojenú.“

„Vie vôbec, čo má robiť? Nechodím do školy, aby ma učil nejaký amatér,“ zasmeje sa jeden zo študentov v poslednej lavici.

Prebehnem ho pohľadom. Na sebe má čiernu uniformu a v uchu blýskavú náušnicu. Na tvári má arogantný výraz.  

„A vy? Viete, čo od vás na tejto hodine budem požadovať, pán-“

„Justin. Justin Mallback,“ predstaví sa a trochu narovná na stoličke.

Nakloním sa dopredu. „Výborne. Tak poďte sem ku mne, pán Mallback,“ vyzvem ho.

To meno mi je odniekiaľ známe, avšak nemôžem si spomenúť odkiaľ. Justin podíde ku mne a s úškrnom posvätného chlapca si ležérne vopchá ruky do vreciek. Otočím sa na neho a prepletiem si ruky na hrudi.

„Takže, pán Mallback, povedzte mi, na aké živly sa špecializujete? Je to voda, oheň, vzduch alebo zem?“

„Je to kráľovský oheň.“

„Kráľovský,“ zopakujem. „Takže, postavte sa pred triedu a predveďte nám, aký ste so svojim kráľovským ohňom zručný. Potom ja použijem svoju schopnosť, a tak zistíme, či ste už pripravený opustiť školu alebo sa ešte potrebujete učiť. Dohodnuté?“

„A akú máte schopnosť?“ spýta sa zvedavo.  

Uškrniem sa. „To uvidíte za malú chvíľu. Tak prosím.“

Odstúpim, aby mal viac priestoru. Justin sa nadýchne a privrie oči. Ruky dá ďalej od tela a obráti ich dlaňami nahor. Keď rozšíri prsty, začnú sa mu medzi nimi vytvárať úzke ohňové chvosty s hrotmi. Potom sa presunú k predlaktiu a vyššie k ramenám. Ako sa rozširujú a točia okolo celého jeho tela, začínajú byť mohutnejšie viac pripomínajú drakov. Dokonca už aj na vzdialenosť troch metrov začínam cítiť teplo. Plamene si berú všetok vzduch z miestnosti a stále rastú. Šľahajú až po strop a pomaly ho ošľahávajú na čierno.

„To je všetko, čo dokážete, pán Mallback?“ podpichnem ho.

Zazrie na mňa a zavrčí. Plamene sčervenajú do krvavej farby. Ani ich nemusím vidieť a cítim, že Justin do nich pridal viac svojej sily. Pár dievčat sediacich v spodných radoch zakašle z nedostatku vzduchu. Sama cítim, že vzduch je redší a nedá sa dýchať, no čakám. Až je strop úplne spálený na čierno, rozhodnem sa ukončiť to.

Podídem k Justinovi tak, aby ma plamene veľmi neošľahali, no mohla som k nemu natiahnuť ruku a chytiť ho za plece. Prudko nasajem vzduch a spolu s ním i všetky jeho plamene. Trvá to len pár sekúnd, keď už vidno iba Justina a mňa naplní príjemné teplo. Triedou sa ozve hlasné odfukovanie, keď sa posledný plameň stratí pod mojou pokožkou. Zodvihnem ruku a ukážem im nepoškodenú ruku. Otočím sa na Justina. Oči mu vypadávajú z jamiek a ústa má nechápavo roztvorené.

„Takže, ešte stále si myslíte, že už viete všetko o svojich schopnostiach a perfektne ich ovládate?“

„Ako ste to-to,“ kokce.

„Ako som to urobila? To sa dozviete na našich hodinách, pán Mallback. A ak budete talentovaný, možno sa to naučíte aj vy.“ Otočím sa k triede a zopnem ruky. „Doteraz ste sa venovali rozvíjaniu svojich schopností. V prvej triede ste si hľadali svoj živel a naučili ste sa základy jeho používania. V druhom ročníku na vás čakalo veľa praxe, na ktorej ste rozvíjali svoj živel k dokonalosti, až ste sa ho nenaučili používať svojim vlastným spôsobom. Tretí ročník však obsahuje látku, ktorá sa na veľa školách neučí. Obsahuje päť pokročilých techník, ktorými sa ubránite v boji na krátku vzdialenosť proti útočníkovi.“

„Paráda,“ zajasá jedna zo Svetlých. V jej hlase spoznám dievča, ktoré predtým hovorilo o sexy aristokratovi.

„Ale ešte predtým, než sa začneme venovať skutočnej praxi, sa budeme venovať teórii. Nočné vyučovanie pre tretí ročník začína až o týždeň, rozumiete? A dopredu vás všetkých varujem, žiadnu z tých techník nebudete používať mimo dozoru vyučujúceho, čiže mňa. Ak vás uvidím, ako svoje schopnosti používate proti sebe, okamžite končíte s Nočnou praxou, je vám to jasné?“

Väčšina prikývne. Ešte stále sú príliš uchvátení tým, čo sa práve odohralo a ja viem, že ma poriadne ani nevnímajú. Možno boli vekovo starší, o schopnostiach sa však mali ešte veľa čo učiť.

„Dobre. Teraz si otvorte učebnice na ôsmej strane. Začneme.“

●●●

Unavene sa zvalím na stoličku vo svojom kabinete a tvár vyvrátim k oknu. Vonku je nádherne. Slnko svieti vysoko na oblohe ako za letných dní. A horúci vzduch chladí osviežujúci vetrík. Do betónovej krabice sa však cez hrubé múry nič nedostane. Miesto toho nám umelý vzduch prúdi cez modernú ventiláciu.

Sú skoro tri popoludní a ja mám za sebou prvú skupinu prvákov. Malých a neskúsených démonov, ktorí práve prišli zo stredných škôl. Aj pri nich som sa snažila tváriť neprístupne a formálne. Podobný incident ako s Justinom sa u nich však neopakoval. I keď by som ešte zvládla pár takých čísel, ani jeden z prvákov na to nemal. Ešte poriadne nevedeli ovládať svoje živly a mnohí z nich ani neboli po tejto stránke prebudení.

O desať minút ma čakala ešte jedna hodina. Posledná. S najlepšími žiakmi druhého ročníka. Jedna moja časť sa na ňu celkom tešila. V záznamoch školy som si totiž našla, do ktorej triedy a skupiny chodí ten čiernovlasý lev zo včerajška. Stále som mu neodpustila, ako sa zachoval a len spomienka na neho vo mne vyvoláva besnú túžbu po pomste. Áno, Svetlí sú mierumilovní. Ale nič vždy.

Mimovoľne vezmem ceruzku zo stola a začnem si ju krútiť medzi prstami. Popritom stále hladím von oknom a snažím sa vymyslieť adekvátnu pomstu, ktorá by mi neuškodila na poste profesorky, ale tomu horenosovi by dala poriadnu príučku. Minulú noc som sa pripravovala na dnešné vyučovanie, preto som nemala čas zaoberať sa nejakým plánom. Teraz to však ľutujem. Nemám rada robenie dôležitých vecí na poslednú chvíľu.

Z chodby sa ozve zvonenie. Zničene sa zodvihnem a vezmem si potrebné papiere na hodinu s druhákmi. Zídem dole hlavným schodiskom späť na prízemie a snažím sa vyhnúť všetkých študentom, ktorí sa ponáhľajú na poslednú chvíľu na hodinu.

Spolu s dvomi ďalšími vojdem do veľkej posluchárne a prejdem k svojmu stolu. Položím si knihy a pozriem na triedu. Väčšina študentov – tých Temných – nesedí na svojich miestach. Niektorí sedia na lavici chrbtom otočení k tabuli a živo debatujú, ostatní zas stoja v hlúčiku pri vrchnej lavici, kde sa pár dievčat hurónsky smeje. Nikto z nich si ma nevšíma, akoby som bola vzduch.

Odkašlem si, nič. V tom hluku je to sotva počuť. Prejdem k pootvoreným dverám a tresnem nimi, až skoro vyletia z pántov. Nastane hrobové ticho.

„Dobrý deň, študenti. Vráťte sa na svoje miesta, prosím. Začneme,“ vyzvem ich trochu podráždene a prejdem späť k svojmu stolu.

„Čo to má znamenať?“ začujem šepot z prvého radu. Všetci stoja tam, kde predtým a nikto z nich sa nepohne ani o centimeter. Ba dokonca ma udivene sledujú, ako keby nechápali mojej existencii.

„Hej, Sophia, čo to robíš? Nesplietla si si náhodou triedu?“

Otočím sa za známym hlasom. Rozsiahli hlúčik sa rozostúpi a ja sa stretnem s divokými očami čiernovlasého leva. Uvoľnene sedí na stoličke a sleduje ma s istým poloúsmevom. Zatnem zuby a nasajem vzduch. Na tele mi navrú žili. Nevidím to, no musia ma navrieť, pretože už len pohľad do jeho bezočivých, namyslených očí ma privádza do zúrivosti. Zatnem ruky do pästí a pozriem sa na celú triedu.

 „Ak všetci nebudete do piatich sekúnd sedieť na svojich stoličkách, viac už sa na túto hodinu nemusíte unúvať, je vám to jasné?“ zdvihnem hlas. Som tvrdá, no to všetko len kvôli jeho prítomnosti. Nečakala som, že ma už len pohľad na neho dokáže vytočiť.

Otočím sa chrbtom a začnem na tabulu písať svoje meno.

„Pro-profesorka Sophia D-Drane?“ prečíta nahlas jeden z nich. V triede zašuchoce a keď sa otočím späť, väčšina už sedí na svojich miestach. Okrem páriku dievčat, ktoré stoja v dôvernom hlúčiku okolo Acherona Ulliela a jeho priateľov.

Povzdychnem si a začnem: „Študenti, volám sa Sophia Drane, ale stačí, keď ma budete oslovovať pani profesorka. Som tu nová, takže sa ešte tak dobre nepoznáme. Som tu namiesto profesorky, ktorá odišla a budem vyučovať tento predmet a Nočnú prax.“

„To si robíš srandu, nie?“

„Ubezpečujem vás, že nerobím. Prišla som na pozvanie riaditeľa, takže ak máte nejaké pripomienky k môjmu nástupu alebo nedajbože k môjmu druhu, obráťte sa na neho. Za druhé, aj keď sa zdá, že sme vekovo asi na rovnakej úrovni, berte na vedomie, že som vaša profesorka a nie spolužiačka, preto mi vykajte.“

Miestnosťou sa ozve ďalšie šuškanie. Podaktorí odprisahajú, že sa pôjdu presvedčiť u riaditeľa, no mne je jasné, že to neurobí ani jeden z nich.

„Vy tri,“ ukážem na dievčatá okolo Acherona, „von z mojej hodiny.“

„Prečo by mali odísť?“ spýta sa Ash. Nakloní sa cez stôl a oprie sa oň rukami. Nadvihne obočie.

„Pretože nerešpektujú učiteľa. Už som ich raz vyzvala. Alebo sa tu bez nich bojíte zostať sám? Ak áno, môžete ísť s nimi, pán Ulliel.“

Dievčatá rozšíria oči ani keby sa zblízka pozerali na výbuch Černobyľu a rýchlo ho presviedčajú, že odídu, len nech sa nenechá vyhodiť aj on. Tomu sa hovorí obetavosť, pomyslím si.

Acheron sa zasmeje. „Kašlite na ňu. Nič ste neurobili. To len Drane ešte nevie, kde je jej miesto. Posaďte sa späť na svoje miesta.“

Poslúchnu. Strasie ma, keď začujem svoje priezvisko. Nemám rada, keď ho ľudia vyslovujú. Pripomína mi totiž môjho strýka a všetko, čo urobil. A pripomína mi aj, že všetci démoni, či už Temní alebo Svetlí, zavrhli našu rodinu.

Zakašlem. Všetci už sedia na miestach a preto nevidím ďalší dôvod pokračovať v tejto nezmyselnej doťahovačke. Zaškrípem zubami nad Acheronom. Chcela som pomstu, no miesto toho, som dosiahla iba ďalší pád. Som hlupaňa. Mala som sa držať svojej profesionality a neponížiť sa na ich úroveň.

„Začneme,“ vyzvem ich a otvorím si knihu.

 

Keď na konci hodiny vyjdem z triedy, Temný démoni na mňa čakajú pred dverami. Zodvihnem bradu. Predo mnou sa vypína Rais, ktorý bol včera s Ashom. Teraz, keď stojím proti nemu tvárou tvár, si ho môžem lepšie obzrieť.

Nie je taký vysoký ako Acheron. Vlastne je jeho pravým opakom. Zatiaľ, čo jeho kamarát má čierne vlasy a vyzerá ako priamy potomok podsvetia, Rais ich má svetlohnedé a jeho oči majú zeleno-modrú farbu. S nimi kontrastuje biela pokožka ako sneh a štíhla postava.

„Želáte si niečo?“  spýtam sa, keď je dlho ticho. Zdvihne jeden kútik úst.

„Chcem vás len varovať, pani profesorka. Nezahrávajte si s temným kniežaťom, lebo na to doplatíte.“

Nadvihnem obočie. „Myslíte Acherona Ulliela? Takže to je? Temné knieža?“

„Presne tak. Je jedným z troch kráľov Temných démonov. V podstate má pod palcom túto školu, riaditeľa, učiteľov, všetkých študentov aj celé západné pobrežie. Nezáleží dokonca ani na tom, či ste Temná alebo Svetlá. Ash vládne všetkým, preto si ho nechcite znepriateliť.“

Po tých slovách ma strasie. Toľko k autorite. „Pozrite, Rais, pre mňa za mňa môže byť Acheron aj kráľ celej planéty. Za múrmi tejto školy je len študent, ktorý by mal počúvať svojho učiteľa. Nezaujíma ma hierarchia Temných démonov, ani systém, ktorý ste tu mali zavedený predo mnou. Nie som ani podplatiteľná, ani ma nepresvedčíte vyhrážkami. Pokiaľ bude Acheron spolupracovať na hodinách, nemám s ním problém. Pokiaľ však uvidím, ako ešte raz niekoho šikanuje, vyvodím z toho patričné dôsledky.“

„Ste na ňom zasadnutá len preto, že je Temný?“ spýta sa bez obalu.

Jeho otázka ma absolútne vyvedie z miery. Prekvapene otvorím ústa. Nemôžem uveriť, že ma niekto pokladá za takého prízemného človeka. Zalapám po dychu a cítim, ako mi z tváre odteká krv. S chladnosťou zabijaka urobím krok dopredu. Teraz sme tak blízko, že cítim jeho dych na svojej tvári a on zas môj.

„Nerobím rozdiely medzi Svetlými a Temnými. Je jedno, koho by ste šikanovali, stále by išlo o šikanu a ja by som tak či onak zasiahla. Toto už nikdy viac nechcem počuť, pán Rais. A pokiaľ máte ešte nejaké pripomienky, zastavte sa aj s pánom Acheronom u mňa v kabinete počas konzultačných hodín. Som tam každú stredu od jednej do pol tretej.“

Rais zatne zuby. „Len som vás chcel varovať. Aby ste neurobili niečo neuvážené. Niečo, čo by ste neskôr možno...“

 „Bola to nehoda, prisahám.“ Začujem slabý dievčenský hlas. Je ďaleko, no zaručene odblokuje vyhrážky od Temného démona. Zodvihnem ruku a ukážem mu, aby zmĺkol. Natočím hlavu a počúvam.

„Skutočne? Pochybujem. Urobila si to naschvál, pretože si krutý Temný démon. Bol to nejaký súkromný vtip, keď si na mňa vyliala to pitie? Snažila si sa predvádzať pred svojim novým druhom, čo?“ Nalieha druhé dievča.

„Nie. No tak, pusti ma.“

Pustím papiere a rozbehnem sa po schodoch za hlasmi. Srdce mám až v krku a krv mi tuhne v žilách. Cítim, že sa niečo stane. Rais kričí moje meno a potom sa za mnou rozbehne.

 „Nepustím. Za toto mi zaplatíš. Nedovolím, aby ti prešlo aj toto.“

Zaznie výkrik. Zastavím na druhom poschodí a rozbehnem sa po bielej chodbe. Vrazím do bielych dvojkrídlových dverí so zlatou kľučkou. Predo mnou je dlhá presklená chodba, ťahajúca sa lenivo popri štadióne, ktorá spája univerzitu s internátmi. Na druhej strane buchnú dvere. Pohľad mi padne na dievča v strede chodby, ležiace v kaluži krvi.  


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Americká Univerzita - 2. kapitola:

7. Trisha přispěvatel
18.07.2015 [20:58]

Trishafíha!!! dobrý koniec! dobre, že som začala čítať až teraz, aspoň sa hneď môžem pohnúť ďalej Emoticon Emoticon Emoticon

6. Shaun přispěvatel
15.07.2015 [1:34]

ShaunArminka: Presne tak. Som zarytou fanúšičkou kníh o temných lovcoch. Emoticon Emoticon

5. Arminka přispěvatel
13.07.2015 [18:04]

ArminkaAcheron (Ash) Emoticon že by inspirace z Dark hunter? Emoticon
2. kapitola je stejně dobrá jako první, jen tak dál Emoticon

4.
Smazat | Upravit | 13.07.2015 [10:21]

První kapitola se mi líbila a druhá je ještě lepší! Emoticon Sám o sobě nápad je úžasný a máš to dobře promyšlené. Emoticon
Ten konec mě trochu překvapil ale o to víc se těším na pokračování. Emoticon

3. Shaun přispěvatel
13.07.2015 [9:24]

Shaunmima33 - Vďaka, som rada, že sa ti to páčilo, aj keď sa musím priznať, že som chvíľu nad takýmto pokračovaním váhala. Hlavne nad tým koncom, nechcela som nič uponáhľať. Emoticon

majka587 - Ďalšia časť by tu mala byť znovu tento víkend, ak dostanem trochu viac priestoru na písanie. Emoticon

2. majka587
12.07.2015 [20:06]

Mima33 povedala presne to, co som chcela ja. Ja len pridavam- rýchlo ďalšiu časť prosím Emoticon Emoticon Emoticon

1. mima33 admin
12.07.2015 [17:00]

mima33 Emoticon Emoticon Emoticon Tešila som sa na túto kapitolu ako dieťa na Vianoce. Začiatok poviedky bol skvelý a toto pokračovanie rovnako.
Veľmi ma zaujal svet, ktorý si vytvorila a celkovo konflikt medzi démonmi. Aj napriek tomu, že si zatiaľ zverejnila len dve časti si ma dokázala sto percentne zaujať a ja budem netrpezlivo čakať na pokračovanie.
Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!