OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pomsta za spravodlivosť - Časť 24.

01.04.2014 (21:00) • LiliDarknight • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1199×

Časť 24.

Sarren udrel do steny, až sa starý obraz zakýval a hrozilo, že spadne na zem a rozbije sa. Lenže teraz mu na tom nezáležalo. Kedysi veľmi cenený úlovok, ktorý na aukcii vyfúkol svojmu niekdajšiemu nepriateľovi, bol ako dôkaz jeho dôvtipu. Teraz by ho pokojne spálil a obetoval by svoju dušu len preto, aby dokázal vyriešiť situáciu, v ktorej sa ocitol. Iste, keď žena, ktorú milujete, odmietne vašu lásku, nie je vám práve do smiechu. Skôr naopak. Jeho ego bolo teraz spľasnuté ako vyfučaná nafukovačka. Lenže to ho trápilo zo všetkého najmenej.

Poslednú hodinu strávil pozorovaním dverí, v ktorých zmizla Lilly hneď po tom, ako spochybnila jeho vyznanie. Hypnotizoval ten kus dreva v nádeji, že sa mu nejako podarí vymyslieť riešenie tejto situácie. Ale nech sa snažil akokoľvek, v mysli sa mu stále prehrávali jej posledné slová. Možno mala pravdu a skutočne sa naháňal za fantómom z minulosti, ktorý neexistoval. Lenže keď sa ne ňu pozrel, videl, aká krásna žena z nej vyrástla, nedokázal prijať, že Lilly, ktorú on poznal, už nikdy neuvidí. Veď sa na ňu každý deň pozeral. A stále v nej to dievčatko videl.

Bola oddaná a napriek všetkému, čo hovorila nahlas, ochraňovala tých, na ktorých jej záležalo. Dokázala mu to príhoda, keď ten šialenec uniesol Natalie. Možno bola nebezpečná, ale len preto, aby dokázala to, čo si zaumienila. A to sa nezmenilo, veď keď bola mladšia, každému, kto bol ochotný počúvať, rozprávala o tom, ako dobije svet ako svetoznáma maliarka. Mala v sebe niečo mäkké, čo spôsobovalo, že tieto inak dosť otravné vlastnosti pri nej vyzerali rozkošne. K tomu bola ešte ironická, prudká a v mnohých ohľadoch až nebezpečná. Lenže to nemenilo nič na tom, že sa až tak veľmi nezmenila. Nie preňho.

S povzdychom sa postavil a vybral sa k dverám. Bolo nemožné vyriešiť túto situáciu bez toho, aby ho začala bolieť hlava. Odhodlanie v ňom vybuchovalo ako tisícky ohňostrojov a uvedomoval si, že teraz vyzerá ako býk, ktorý sa ženie za červeným súknom. Potreboval nájsť Lilly, hneď v túto sekundu, aby si s ňou mohol pohovoriť. Skôr alebo neskôr musí pochopiť, že jeho láska je skutočná a nič sa na nej nezmení. Nemal v úmysle ju prenasledovať ako nejaký šialený úchyl, musel sa len uistiť, že je v poriadku a pod ochranou. Lenže nech si to nahováral ako veľmi chcel, nedarilo sa mu presvedčiť samého seba, že nemá aj postranné úmysly. Ako napríklad aby zabránil tomu bastardovi Jackovi, aby držal svoje ruky preč z jeho ženy. Opäť raz sa zdalo, že sa v ňom prebudil jeho osobný jaskynný muž.

Po ceste von z domu hlavou kývol tým niekoľkým chalanom, ktorých stretol po ceste a bez ďalšieho premýšľania zamieril von. Tak trochu očakával, že tam svoje auto nenájde, ale keď ho zbadal ako ticho odpočíva hneď pod terasou, so zamračením si uvedomil, že Lilly si zobrala jeho motorku. Hej, dovolil jej ju požičiavať si ju, ale to neznamenalo, že bol zmierený s predstavou jej, ako nohami objíma ten stroj. Hoci ho ten obraz v jeho mysli vzrušoval. Znovu potriasol hlavou. Keby sa z neho stal ustráchaný suchár?

Cestou do baru sa sám seba snažil presvedčiť, že tam ide len z čisto obchodných dôvodov, čo bola aj pravda. Čakalo ho stretnutie s jeho budúcimi obchodnými partnermi, ktorí takmer odskočili od zmluvy, keď ich vtedy Lilly poliala tými nápojmi. Ešte vždy sa musel pri tej spomienke usmievať. Klamal by, ak by tvrdil, že si to nezaslúžili. Pre svet to boli potomkovia veľmi vplyvných ľudí, ktorí niektorí považovali za kriminálnikov. Bez neho to to boli synovia bratov jeho matky. Väčšinou nebol práve pyšný na to, že sú jeho rodina, ale ani ich výstrednosť by ho nepresvedčila, aby sa nesnažil zabezpečiť väčšiu ochranu pre Terrov a Diellov.

Technika sa stále zlepšovala a občas bolo takmer nemožné zatajiť pred ľuďmi svoju existenciu. Keby tu nebola hrozba, že skončia niekde v laboratóriu, už dávno by svoje schopnosti priznali pred obyčajnými ľuďmi. Lenže nemohli. Stačilo sa pozrieť do minulosti. Ľudstvo vždy ničilo to, čo nepoznalo. Preto v stredoveku upaľovali takzvané čarodejnice a preto deti v škole šikanovali deti, ktoré boli nejakým spôsobom odlišné. Takže si budú aj naďalej nažívať v relatívnej anonymite a utajení a kvôli tomu boli dôležité spojenectvá.

S podivným pocitom zaparkoval pred barom. Bolo už dávno zatvorené a predsa tam bolo oveľa viac áut, ako keď je tam napchaných toľko ľudí, že to miesto praská vo švíkoch. Niečo sa muselo stať, no ani sa neodvažoval hádať, čo by to mohlo byť. No niečo v ňom mu hovorilo, že to nejako súvisí s dôvodom, pre ktorý odišla Lilly.

Ako veľká voda sa vovalil dnu a zbadal, ako tam pobehuje najmenej dvadsať Terrov a všetci sa navzájom prekrikujú. Nikde nevidel Toma alebo Barb, ale cítil, že v tom chaose sa niekde nachádzajú jeho bratia. Miesto zbytočného premýšľania rovno zamieril do svojej kancelárie a po ceste sa snažil všetkým vyhýbať. Niečo sa chystalo, akoby sa snáď pripravovali na boj, ale to nebolo možné. Okrem Raphaela a Stephanovho syna nemali nijakých nepriateľov. Iste, ľudia medzi sebou stále mali nezhody, ale nikdy nie také veľké, aby to viedlo k otvorenému boju. Určite si len niečo musel predstavovať.

Rozrazil dvere na kancelárii, kde sa mu naskytol takmer nečakaný obrázok. Nick stál v rohu miestnosti a opieral sa o stenu so svojim typickým, nezaujatým výrazom. Lenže tam sa podobnosť s čímkoľvek, čo kedy zažil, končila. V jednom z kresiel bol rozvalený Lucian a obomi rukami sa držal za hruď, akoby nemohol dýchať. V očiach mal paniku a celý sa triasol, telo mu zalieval studený pot. Ešte nikdy predtým nikoho nevidel takého bieleho. Okolo neho poskakovala Barb, akoby sa mu snažila pomôcť, no vyzerala pri tom ako nejaká hysterka, ešte pri tom aj rozhadzovala rukami.

„Čo sa to tu, do pekla, deje?“ dožadoval sa odpovedi, keď sa zdalo, že ho nikto z nich nevníma.

S posledným slovom sa naňho upreli tri pohľady. Jeden letargický, ďalší naštvaný a ten posledný bol takmer zúfalý. „To nám povedz ty!“ vyštartovala po ňom Barb.

Zodvihol ruky v nevinnom geste. „Nech je to čokoľvek, ja som to neurobil.“

„Keby sme vedeli, čo sa stalo, možno by sme ťa z toho aj obvinili. No nedokážeme z neho nič dostať. Takto tu sedí už pol hodiny. Drží sa za srdce a opakuje, že to nie je pravda. Tak som radšej zavolala pomoc.“

Sarren musel veľmi bojovať, aby neprevrátil očami pri jej dramatickosti. „Nechaj ma spresniť to. Ty si nezavolala pomoc, ty si z alarmovala každého, koho si našla v telefónnom zozname bez toho, aby si vedela, čo sa deje.“

Zavrčala. „Aspoň sa snažím niečo robiť. Môžeš to isté povedať aj ty? A nie, sex s tvojou priateľkou sa neráta ako produktívna činnosť.“

„Lilly do tohto neťahaj, má toho dosť aj bez tvojej nedôverčivosti.“ S tými slovami sa vybral dopredu, odstrčil Barb do strany a pokľakol pres svojim bratom na jedno koleno. Ruky mu položil na ramená, aby mu dal najavo, že tam je a v duchu sa snažil upokojiť natoľko, aby zo seba dostal nejakú rozumnú vetu.

„Lucian?“

Trvalo pár minút, kým sa jeho brat trochu pohol, aby dal najavo, že ho počul. Po celý ten čas si neprestal stískať hruď a výraz úplnej paniky v jeho očiach sa premiešal s bolesťou. Musel sa veľmi ovládať, aby sa neotriasol od strachu. Už niekoľkokrát bol svedkom podobnej reakcie, no naposledy tento istý výraz videl pred pätnástimi rokmi. Vtedy bol na Lucianovom mieste Nick a to v deň, keď prišiel o Claire a spolu s ňou aj o ich nenarodené dieťa. V duchu sa rýchlo pomodlil, aby bola Asasia v poriadku.

„To nemôže byť pravda...“ pošepol takmer nečujne.

Sarren ním trošku nešetrne zatriasol. „Hovor so mnou. Dovoľ nám pomôcť ti.“

Začal divoko krútiť hlavou zo strany na stranu. „O chvíľu bude neskoro.“

„Tak hovor!“ skríkol Sarren frustrovane. Nenávidel bezmocnosť. Priveľa sa toho stalo a on to nemohol napraviť, pretože mal doslova zviazané ruky.

Lucianovi po líci stieklo niekoľko osamelých sĺz. Sarren celý stuhol, vnútornosti mu stisla studená ruka strachu. „Asasia...“ pošepol jeho brat zlomeným hlasom. Nemusel dodávať viac, Sarren presne vedel, čo sa deje.

Zodvihla sa v ňom vlna hnevu. Čo to bol za ochranca, keď nevedel zabrániť tomu, aby sa minulosť opakovala? Ak prídu o Asasiu... V duchu zanadával a rýchlo z vrecka vylovil mobil. Ľutoval, že situáciu odhadol tak dobre. Teraz by bol ochotný obetovať všetko, čím bol, len preto, aby sa mýlil.

***

Kaya rozrazila dvojkrídlové dvere, ktoré viedli na chirurgické oddelenie v miestnej nemocnici. V podstate nemala tušenia, čo tam robí, ale nejako sa z toho nedokázala vyvliecť. Rozkaz bol rozkaz, no kedy to bolo na nej, neprejavila by ani náznak záujmu o niekoho takého ako bola práve Essie. V poslednom čase svoju nenávisť k nej z väčšej časti len predstierala, ale to nemenilo nič na fakte, že určite ani v najnemenšom neboli priateľky. Boli nútené spolu pracovať a to bolo to podstatné.

No napriek tomu sa nedokázala otočiť na podpätku a odísť. Nešlo ani tak o to, že Chris jej nedal na výber, ale keby vážne chcela, nejako by sa odtiaľto dostala, aj keby musela predstierať, že má strach zo sterilných priestorov. Niečo na celej tejto situácii jej nesedelo. Hlásenie, ktoré bolo napol vypracované, tvrdilo, že Essie niekto zranil pri akcii poloautomatickou zbraňou s nábojmi malej ráže. Lenže nech bola jej neznesiteľná kolegyňa akákoľvek, vždy bola opatrná. Nosila nepriestrelnú vestu, ktorá síce chránila len jej hruď a tým pádom všetky dôležité orgány okrem hlavy, lenže teraz ju niekto zasiahol do hrude. Kde bola jej vesta? To jej nešlo do hlavy. Bola všelijaká, ale nikdy nebola nezodpovedná. Jedno zaváhanie v ich profesii znamenalo vykopať si vlastný hrob. Lenže pravdu sa už asi nikdy nikto nedozvie.

„Kaya, prišla si,“ ozval sa vedľa nej Jackov hlas. Tušila, že tu bude, ale aj tak si neodpustila útrpný povzdych, aby dala najavo, ako je jej proti srsti jednať s ním normálne a bez toho, aby ho chcela prizabiť.

„Šéf mi tak trochu nedal na výber.“

Skôr, ako jej na to Jack stihol niečo povedať, objavila sa vedľa nej uplakaná Annie. Netušila, že jej na Essie až tak veľmi záležalo, ale malo to skôr niečo spoločné s tým, že tú ženskú rozplakala aj pokazená práčka.

„Musíš byť hnusná? Teraz jej ide o život! Čo ak... čo ak to neprežije?“ povedala ufňukane a vybuchla ďalším plačom. Vrhla sa do náručia prvej osobe, ktorá bola dostatočne blízko, čo bol, zhodou okolností, práve Jack.

Zavesila sa naňho akoby bol vešiak a ona zimný kabát, no nezdalo sa, že by tá intimita niekomu prekážala. Kaya na nich pozdvihla obočie. Nie preto, že by jej snáď prelievanie sĺz na verejnosti nejako ničilo deň, ale kvôli tomu, že pri tom nič necítila. Keď išlo o Sarrena, bola majetnícka až hrôza, ježila sa už len pri predstave, že naňho niekto žmurkne. Keď s ním Fifi začala flirtovať, takmer sa neudržala a prehodila tú ženskú cez okno. A pritom proti nej nič nemala. Len klipkala svojimi umelými mihalnicami na nesprávneho muža. Lenže teraz, keď sa pozerala na Jacka v obložení inej ženy... Proste jej to neprekážalo. A to odhalenie ju trochu desilo, hlavne vo svetle Sarrenovho vyznania lásky, ktoré v podstate odmietla.

„Kaya, mohol by som s tebou na chvíľku hovoriť osamote?“

Pozrela sa znovu na Jacka a na chvíľu sa tvárila, že premýšľa. „Máme vlastne o čom hovoriť? Myslela som si, že som ti dala jasne najavo svoj názor pred pár hodinami.“

Jack sa uškrnul ponad Aniinu hlavu, ktorá sa mierne triasla od toho, ako jej majiteľku zachvacovali divoké vzlyky. „Myslím, že si dala veľmi názorne najavo, čo chceš. Lenže toto nie je o nás dvoch. Sú isté veci z minulosti, ktoré by som s tebou prebral.“

Niečo v jeho slovách ju prinútilo zamračiť sa. „Teraz na to nie je vhodný čas.“

„Ja nesúhlasím. Neskôr už možno nebude čas vôbec.“

Kaya zodvihla obočie. „A čo Essie?“

Pokrčil ramenami. „Nie je toho veľa, čo by sme pre ňu mohli teraz urobiť. Je v rukách lekárov a ak ona sama nebude chcieť, neprežije to. Ale myslím, že má dobrú motiváciu.“ Pri posledných slovách sa zatváril záhadne, akoby vedel niečo, čo nikto iný okrem neho netuší. Zamračila sa. Pobyt v tej šialenej škole jej očividne narúša mozgovú činnosť.

„Dobre, zbav sa svojho prívesku a môžeme si pohovoriť.“

Slová, ktoré pôvodne myslela ako žart, on zobral celkom vážne, pretože netrvalo ani pol sekundy, Annie od seba odtiahol a posadil ju do jedného z kresiel v čakárni pred operačnou sálou. Bola z toho taká vykoľajená, že nedokázala ani prijať vreckovku, ktorú jej podal a tá sa v dramatickom geste zrútila na podlahu. Jack však tomu nevenoval pozornosť, len Kayu schmatol za lakeť a odviedol ju do vzdialeného rohu miestnosti, kde ich všetci mohli vidieť, no nikto ich nepočul.

„Čo je také dôležité?“ zavrčala naňho nespokojne. Nemala rada, keď s ňou niekto narábal ako s bábkou.

Jack bol na chvíľu ticho a pohľad mal upretý na jej krk. Kaya roztrasene zodvihla ruku a prstami si prešla po mieste, kde sa zabodával jeho zrak. Necítila nič zvláštne, len jej pokožka mierne vibrovala. Vtom si uvedomila, že to je miesto, kde ju predtým Sarren uhryzol. Pri zhone, v ktorom doslova utiekla, aj zabudla, že jej náročky urobil cucfklek, akoby bola snáď jeho osobným majetkom. Malo by ju to vytáčať, no znovu ju prekvapilo, že jej to neprekáža – rovnako ako v momente, keď jej pokožku zvieral medzi zubami. Keby to urobil Jack, teraz by mal fialové aj druhé oko. Ale Sarrenovi to dovolila a ešte to aj uvítala. Stával sa z nej zamilovaný šialenec. Pri tom slove celá stuhla. Nie, to predsa nie je možné... nemohla to byť pravda!

„Pozerám, že Sarren nestráca čas.“

Kaya potriasla hlavou a násilne sa nútila upokojiť. „Nechceš, dúfam, hovoriť o tom, ako patrím tebe a bez ohľadu na to, aký je Sarren sexy, si odhodlaný ma získať späť?“

Pozdvihol obočie. „To by mi ani vo sne nenapadlo,“ vyhlásil, no tváril sa až príliš nevinne na to, aby mu uverila.

„Toto nemusím počúvať. Mám lepšie veci na práci než nariekanie tvojho zraneného ega,“ zašomrala a vykročila späť. Nestihla urobiť ani jeden krok, keď ju zastavil a švihom otočil k sebe. Oči mu žiarli niečím, čo uňho nikdy predtým nevidela.

„Daj mi aspoň pár sekúnd a šancu začať predtým, než ma umlčíš. Na tento moment som sa dlho pripravoval a zvažoval som, ako ti to poviem. Chcel som si to... vychutnať.“

Kaya sa zarazila. „O čom to hovoríš? Poznáme sa pár rokov, ktoré spolu pracujeme. A väčšinu z nich sme spolu aj správali, ale na ten čas si dobre spomínam aj bez toho, aby si mi musel niečo pripomínať.“

„Nie, nejde o čas, ktorý sme strávili v posteli,“ povedal a v očiach sa mu divne rozžiarilo. „Hovorím o niečom, čo sa začalo pred pätnástimi rokmi a doteraz sa to neskončilo.“

Násilne sa vytrhla z jeho zovretia a ustúpila o dva kroky dozadu. Robí si z nej dobrý deň? Nikto z jej jednotky predsa nevedel o ničom, čo sa stalo pred tými rokmi. O tom sa uistila. Postarala sa o to, aby ju nikto nikdy nespájal s masakrom jej rodiny. Podľa všetkých verejne prístupných záznamov tam predsa Lilly v tú noc zahynula tiež. A teraz sa jej Jack snaží naznačiť, že o tom niečo vie? Ale to nebolo možné... Nie ak by-

Jej myšlienky náhle prerušila silná ruka, ktorá ju zovrela okolo pásu a potiahla dozadu. Nevykríkla len vďaka dlhoročnému výcviku. Keď však zacítila známu vodu po holení, telo sa jej inštinktívne upokojilo. Sarren a to jeho zakrádanie. „Myslím, že som ti už dal najavo, kde je tvoje miesto. A určite to nie je v blízkosti tejto ženy.“ Čudovala sa, že Sarren pri tom nevrčí ako nejaký besný pes.

„Tentoraz boli moje úmysly čisto pracovného charakteru.“

Sarren si odfrkol. Znelo to takmer akoby ním pohŕdal. „Také rozprávky si nechaj pre deti.“ A skôr, ako stihol niekto z nich niečo namietnuť, ju začal ťahať do opačného rohu. Kaya bola na chvíľu taká zaskočená, že nič nepovedala. Jej stav trval niekoľko sekúnd, ale bol to dostatočne dlhý čas na to, aby ju odviedol z Jackovho dosahu.

Nahromadila všetku svoju silu, aby sa vytrhla z jeho zovretia. „Dobre, jaskynný muž, ďakujeme za kultúrnu vložku, ale som si istá, že tvoje cirkusové vystúpenie v tejto miestnosti nikto neocení.“

Sarren zavrčal. Z toho živočíšneho zvuku sa jej telo roztriaslo túžbou. „Je mi, kurva, jedno, čo si kto myslí. Si moja a nikdy na to nezabúdaj. Inak by si mohla skončiť zamknutá v mojej izbe a priviazaná k mojej posteli.“

Hranou dlane ho udrela do ramena. „Nie som žiadna bábka, aby si ma riadil poťahovaním špagátikov. A ak nechceš, aby som ti tu nakopala zadok, mal by si mať poriadne dobrý dôvod na to, prečo si tu.“

Oči mu potemneli a odrazu vyzeral takmer až zraniteľne. Nie, nebude ho utešovať! „Asasia.“

Kaya sa odtiahla a na chvíľu stíchla. Podvedome sa obzrela po malej miestnosti a až teraz si všimla, že okrem Sarrena sa v malej čakárni odniekiaľ zjavili aj večne zamračený Nick; Barb, ktorá na ňu žmurkla, keď sa stretla s jej pohľadom a Lucian... bol zrútený na jednej zo stoličiek a vyzeral pri tom, ako by snáď už mlel z posledného. Stále sebou mykal a jeho brat ho musel držať, aby sa nerozbehol k dverám na opačnom konci miestnosti, ktoré viedli na operačnú sálu, kde práve teraz o život bojovala Essie. Jednotlivé kúsky skladačky jej odrazu svietili jasne v mysli a začali sa pomaly spájať dokopy. Lucian bol Asasiin ochranca a ak teraz vyzeral akoby ho od smrti delili len okamihy a sám nebol vážne zranený, znamenalo to, že Asasia bola v smrteľnom nebezpečenstve. Lenže to by znamenalo...

Prudko zodvihla hlavu. „Essie je Asasia?“

„Áno, je,“ prisvedčil Sarren zamračene. „Pred chvíľou sme sa dozvedeli, čo sa stalo a hneď sme sa sem snažili dostať. Ak to Asasia neprežije, Lucian pôjde za ňou. Nick je oveľa silnejší ako on a keď zomrela Claire, pokúsil sa zabiť. Nechcem prísť o ďalšieho brata.“

V náhlom impulze, o ktorom ani netušila, odkiaľ pochádzal, ho pohladila po tvári. „Bude to v poriadku.“

„To práveže nevieme, Lucian nehovorí a zatiaľ nám ešte nič nepovedali.“

Kaya sa zamračila. „Vedia vôbec, že ste jej rodina?“

„Nikdy sme sa tým netajili. Nie je to tak, že Asasia žije pod falošným menom, len miesto svojho stredného mena používa svoje prvé. Teda jeho skratku. Volá sa Esmeralda.“

„Prečo nikdy nič nepovedala?“ spýtala sa Kaya rozladene. Nie, že by k nej odrazu pocítila nejaké sympatie, ale nebolo fér, že jej neprezradila, kto je.

Sarren jej dlaňami objal tvár. „Pretože, keď ťa videla naposledy, bola malým dievčatkom. Nebola si istá, či si to ty, takže sa snažila byť nenápadná. Keď si voči nej prejavila nepriateľstvo, len sa pridala. Bolo jednoduché predstierať, že ste nepriateľky a tým ťa udržať v bezpečí ako priznať, že ty si Lilly a tým pádom na teba poštvať hnev jej otca. Raphael je krutý bastard, využil by svoju dcéru, aby dosiahol svoje. To isté urobil so svojou niekoľko mesačnou vnučkou a tú to stálo život.“

Kaya vedela, že je Raphael chorý dement, ale toto bolo príliš aj na ňu. Byť zodpovedný za smrť dieťaťa? To bolo ešte horšie ako vyvolať vojnu. Násilne sa však nútila ostať pokojná. Musela sa sústrediť na niečo iné, aby sa nerozbehla niekam do sveta, aby toho blázna konečne priviedla do hrobu, kde si vyslúžil jednosmerný lístok už pred mnohými rokmi.

„Takže to ona mi zachránila život?“

Sarren prikývol. „Áno, zachránila. Chceli sme, aby ti povedala pravdu, ale tvrdila, že by to na teba bolo príliš, takže naďalej prijímala tvoju nenávisť a predstierala, že cíti to isté.“

Nie, rozhodne sa bude cítiť vinná za svoje správanie! „Nikdy som nepovedala, že ju nenávidím. Len ju nemám príliš v láske – to je rozdiel.“

Už-už sa nadychoval, že jej na to niečo povie, keď vtom sa rozrazili dvere a von vyšiel unavený chirurg, ktorý si bielym uterákom utieral ruky. Na hlave mal ešte stále masku, ktorá mu dokonale zakrývala vlasy, no tá, ktorú mal na tvári, teraz visela na jeho krku. Podvedome sa otočila jeho smerom, aby počula všetko, čo im chce povedať.

„Pacientka je momentálne stabilizovaná, hoci je ešte stále v kritickom stave. Guľku sme vybrali a už sme ju odovzdali do rúk FBI na ďalšie vyšetrovanie. Slečna mala obrovské šťastie. Napriek tomu, že dostala priamy zásah do hrude, náboj len akoby zázrakom nezasiahol srdce, len mierne škrabol jednu z artérií, čo vyvolalo masívne vnútorne krvácanie. To sa nám podarilo zastaviť. Ostatné orgány sú v dostatočnom poriadku, len má pomliaždenú pravú obličku a nalomené tri rebrá, rovnako aj lakťovú a kľúčnu dosť. Čo nám však robí starosti je hlboké bezvedomie, v ktorom ju sem priviezli. Najbližších dvadsať štyri hodín ju budeme pozorne sledovať. Ak prežije do zajtra, pravdepodobne by sa mala zotaviť. Ak chcete, v skupinkách po dvoch ju môžete navštíviť.“

Ani nestihol dohovoriť poslednú vetu, keď sa Lucian začal štverať na nohy a keby nebolo Nicka, zvalil by sa späť na stoličku. Takmer láskavo sa naňho zadíval, keď ho podoprel sprava a pomohol mu prejsť smerom k lekárovi, s ktorým sa potichu o niečom rozprával.

Kaya netušila, kam sa má postaviť a čo má robiť. Spomienky jej hovorili, že Asasiu kedysi zbožňovala a rada s ňou trávila čas, avšak súčasnosť jej pripomínala, že sa s Essie nemohli ani cítiť. Vnútorne sa cítila rozorvaná na kusy. Netušila, či má predstierať záujem zo slušnosti, alebo má proste odísť.

Otočila sa k Sarrenovi, aby mu oznámila svoje úmysly, no namiesto na neho sa zadívala cez jeho plece na Jacka, ktorý ju doslova hypnotizoval. Kaya zatajila dych pri intenzite toho pohľadu. Akoby jej chcel niečo naznačiť, ale nemala ani potuchy, čo by to mohlo byť. Miesto toho rozmýšľala o rozhovore, ktorý Sarren prerušil. No viac ako na slová sa sústredila na to, čo cítila. Vo vzduchu sa vtedy vznášalo niečo, s čím prišla do kontaktu aj predtým. Niečo, čo sa o ňu prvý raz obtrelo v deň, bez niekto uniesol Natalie.

Časť 23. ¦¦ Časť 25.

Autor: LiliDarknight (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pomsta za spravodlivosť - Časť 24.: