OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 4.



Zúfalá - Kapitola 4.Večer s prekvapením

Kapitola 4.

Adam, oblečený len v rifliach a flanelovej košeli s vyhrnutými rukávmi, vystúpil z auta. Parkoval pred hlavným vchodom jedného z väčších domov na opačnom konci mesta, než na ktorom býval jeho otec. Hoci vyzeral ako sídlo niektorého milionára, miesto anglického trávnika boli všade kvety, čo mu pridávalo istý druh vrúcnosti. Nečudoval sa, že sa sem niekto chcel presťahovať.

Zazvonil pri dverách. Mliečne sklo chránilo len kovanie v tvare brečtanu. Podľa výšky tieňa, ktorý sa k nemu blížil, vedel veľmi dobre odhadnúť, kto mu otvorí. Automaticky sa začal usmievať. Keď zarachotila kľučka, zatlačil na kovovú časť. Odpoveďou mu bol vďačný chichot malého vrátnika. Kľakol si, aby na neho Amelie dočiahla.

Osemročná sestra jeho najlepšieho priateľa sa mu automaticky hodila okolo krku. S vlnitými blond vlasmi a modrými očami vyzerala ako princezná. A jeho si vybrala za svojho princa. Musel sa nad tou myšlienkou smiať. On nemal v povahe kohokoľvek zachraňovať.

Ale to dieťa bolo príliš nevinné na to, aby sa jej to pokúšal vysvetliť.

„Adam! Kde máš koňa?!“ spustila na neho vzdorovitým hláskom.

To ho prinútilo hlasno sa smiať. „Prepáč, maličká, ale bol unavený. Určite ho privediem inokedy.“

Amelie odula spodnú peru. Dokonca si dupla nohou. „To mi sľubuješ stále!“ vyhlásila bojovne.

Potom sa urazene otočila na päte a odkráčala. Adam sa skvele zabával. Nebolo to tak, že by bola taká rozmaznaná. Teraz mu to ani nenapadlo, keď ju poznal bližšie. Bola to len úžasné dramatická herečka. Pravdepodobne to zdedila po matke, ktorá dlhé roky pracuje v divadle, kde okrem vyslovene mužských úloh hrala asi všetko. Nečudo, že maličká mala v pláne vybrať sú tú istú kariéru.

Adam sa poobzeral. Vedel, že Jared sa k nemu čoskoro pridá v hale. Veď vedel, že príde. Takže sa nestrachoval a ani sa necítil nepatrične. V dome svojho kamaráta bol vždy viac ako vítaný. Navyše ho tu mali radi. Cítil sa tam viac doma ako po boku svojho otca. Aj keď tu bol prvýkrát. Predtým bývali v Chicagu, len pred pár dňami sa nasťahovali do mesta. Takže ho neprekvapilo, že sa všade povaľovali prázdne alebo plné škatule.

„Podľa zvukov vychádzajúcich z kúpeľne by som povedal, že si opäť zabudol priviesť koňa,“ ozvalo sa z opačnej strany.

Otočil sa.

Od schodiska sa k nemu blížil Jared.

Oblečené mal rifle a tričko. V ruke zvieral koženú bundu. Tmavé ryšavé vlasy mal strapaté, tak ako vždy. Jeho nevlastná matka ho neustále podpichovala, že by sa mal nechať ostrihať. On sa obhajoval tým, že jeho priateľke sa to tak páči. V sivozelených očiach mu pri tom iskrili nezbedné ohníčky, takže všetci vedeli, že len žartuje. V skutočnosti bol Jared len príliš lenivý na to, aby sa nechal skultúrniť profesionálom. Takže mal vlasy až po ramená a uvažoval o tom, že ich začne nosiť v gumičke.

„Tvoja sestra je na svojho princa náročná,“ prehodil Adam.

Následne si s Jaredom potriasli rukami.

„Hej, Amelie je tiež veľmi... panovačná. Dnes som jej päťkrát musel presúvať posteľ, pretože proste nikde nebolo to správne miesto. Nakoniec musel zakročiť otec.“

Táto rodina bola v niečom nesmierne zábavná.

„Ako sa má Paul? Dlho som ho nevidel.“

Jared pokrčil plecami. „Snaží sa správať slušne, povedal by som. Trávi s Amelie a Lucy viac času ako kedy tvárili so mnou. Prospieva to jeho zdraviu.“

To bolo znamenie pre Adama, aby sa viac nepýtal. Hoci osobne považoval Paula, Jaredovho otca, za správneho chlapa, Jared mu niečo vyčítal. Nikdy však o tom nehovoril a Adam sa nepýtal. Keby chcel, tak mu o tom povie sám. Určite neplánoval nejaké srdcervúce rozhovory. To by radšej skočil z mosta. Rešpektovať súkromie ostatných s snažil naozaj svedomito.

„Pôjdeme?“ navrhol namiesto toho.

Jared prikývol. Otočili sa vykročili von.

„Pridá sa k nám aj Nataly?“ vyzvedal Adam, keď nastupovali do auta.

„Neviem, hovorila, že sa musí učiť na nejakú skúšku. Osobne si myslím, že na nás už bude čakať. Veď ju poznáš.“

Pri tom sa len pousmial.

Nataly bola trochu výstredná, ale neprekážala mu jej spoločnosť. Potreboval len obyčajný večer s fľašou piva a priateľmi. Po dni v škole a rozhovore s otcom mu mohlo pomôcť len to. Ešte stále škrípal zubami, keď si na to spomenul. Ďalšia z prednášok o tom, ako by mal pokračovať v rodinnej tradícii. Ešte vraj nie je neskoro zmeniť odbor.

Bez ohľadu na to, koľkokrát udrel po stole, pretože to bolo lepšie ako udierať otca, to s tým starým zadubencom nepohlo. Nakoniec ich malé stretnutie trvajúce sotva niekoľko minút dopadlo presne tak, ako všetky predtým – obaja boli nevrlí, štekali po sebe a kvôli nahromadenej agresii doslova vyleteli z domu.

Adam najskôr skončil v telocvični, ktorú si držal jeho otec v suteréne. Keď po niekoľkých zdvihnutiach činky skončil ten kus športového náčinia na opačnej strane miestnosti, uvedomil si, že to nepomáha. Tak sa vozil po meste, až skončil pri mame. Niektoré dni boli proste náročné. Ešte niekoľko podobných výstupov a prijme Jaredove pozvanie do strip baru.

„Ako žiješ ty? Otca si ešte nezabil?“

Adam pevnejšie zovrel volant. „Ak nechceš, aby som namiesto jemu jednu vrazil tebe, tak sa na neho nebudeš pýtať. Tento večer vôbec. V najbližších dňoch čo najmenej.“

Jared sa zasmial. „Takže opäť chcel, aby sa z teba stal právnik.“

„Je mi úplne jedno čo on chce alebo nie. Je to môj život.“

„No tak, ja to predsa viem, kamoš!“ ohradil sa Jared.

Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol. Mierne sa uvoľnil. „Prepáč. Len už mám toho fakt dosť. Tie reči o rodinnej tradícii. O starom, prastarom a ešte neviem ako staršom otcovi, ktorí všetci robili to isté. Akoby nedokázal pochopiť, že ja proste nemám na to, aby som zo seba niekde v súdnej sieni robil šaša.“

Jared ho potľapkal po ramene. „Môj otec bol rovnaký, kým nespoznal Lucy. Potom sa mu vrátil mozog z dovolenky. Možno to prospeje aj tvojmu otcovi.“

Adam sa zasmial. „Môjmu otcovi by pomohlo keby sa na nejaký čas so ženami prestal stretávať.“

„Takže ďalší večierok a ďalšia potenciálna priateľka?“

„Zase len zaplatená profesionálka. Táto vyzerala, že je mladšia ako ja. Aj keď s tou omietkou na ksichte sa to dalo len ťažko určiť.“

„Tak chápem, prečo nechceš ísť do strip baru. Však ty máš tie baby doma.“

Pretočil očami. „Ha-ha, veľmi vtipné.“

Po zvyšok cesty už neprehovorili. Čoskoro parkovali pri jednom zo študentských barov. Parkovisko vyzeralo dosť prázdno. To len preto, že väčšina návštevníkov toho miesta chodila pešo priamo z internátov alebo prenajatých domov. Ostatných doviezli taxíky.

Keď Adam otvoril dvere na aute, okamžite ho ovalila silná basová linka hudby šíriacej sa z baru. S Jaredom sa vybrali ku vchodu. Tam kývli hlavami na vyhadzovača, ktorý bol cez deň ich spolužiak. Človek si zarábal ako vedel, aby dokázal platiť účty. Toto bolo jedno zo slušných zamestnaní.

Adam sa rozhliadol, hľadajúc voľný stôl. Vo vnútri ešte nebolo až tak veľa ľudí, ako očakával. Prítmie, ktoré dnu panovalo, splnilo svoj účel dokonale. Sem-tam po parkete preblesli svetlá z horného poschodia, ktoré majiteľ premenil na tanečný parket. Vďaka tomu prilákal do baru nespočetne veľa ľudí. Do zorného poľa sa mu vkradlo niečo známe. Vrátil sa tam očami. Ružové vlasy pripojené k telu, ktoré momentálne vyskakovalo do vzduchu a pútalo ich pozornosť.

Nataly.

Buchol Jareda opakom dlane do hrude a bradou ukázal do jedného z boxov v rohu. Jared sa automaticky usmial. Obaja sa vybrali tým smerom. Po ceste sa museli vyhnúť nejednému nadšenému fanúšikovi. Dnes vyhral hokejový tím miestnej univerzity dôležitý zápas. Vďaka tomu postúpili do štvrťfinále. Takže by sa mali pripraviť na bujarejšie oslavy. Skvelé, okrem toho, že nebude počuť jediné slovo, ani vlastné myšlienky nebudú dostatočne hlasné.

Skôr, ako stihol Nataly pozdraviť, hodila sa mu okolo krku a pobozkala ho na líce.

„Už som vás čakala!“ zakričala mu do ucha.

Usmial sa a kývol jej hlavou. Potom svoje miesto v jej náruči ochotne prenechal jej priateľovi. S Jaredom boli síce priatelia, ale ani to mu nepomôže, ak si bude myslieť, že sa príliš intímne a príliš dlho dotýka jeho milovanej.

Doprial im dostatok súkromia tým, že sa poobzeral po bare. Mal by si nájsť nejakú priateľku, teda, spoločníčku na večer. Tí dva sa budú po druhom alebo treťom pive venovať výlučne len jeden druhému a on veľmi nerád hral druhé husle. Nie je nič trápnejšie ako ticho posedávať v boxe spolu s ľuďmi, ktorým nedostatok súkromia naozaj neprekáža.

„Myslel som si, že sa máš učiť!“ ozval sa Jared.

To bol pre Adama dostatočný impulz na to, aby sa opäť venoval svojim priateľom.

Nataly a Jared spolu v istom zmysle ladili, keďže ani jeden z nich nemal práve často frekventovanú farbu vlasov. Okrem toho však boli úplné protiklady. Navyše nevedel pochopiť ako dokáže fungovať vzťah niekomu, kto nemá práve veľkú vieru v ženskú vernosť a niekomu, kto je neustále pripravený na to, že sa začne ten druhý pozerať na iné dievča.

Očividne sa toho ešte musí o vzťahoch veľa naučiť.

„Spolužiačka musela niekde odísť a mňa to už nebavilo!“

Pretočenie jej očí bolo naozaj veľavravné.

Keď sa pri nich objavila čašníčka, rýchlo si objednali. On bol verný nealkoholickému pivu. Väčšina ľudí si pre to z neho robila žarty, ale nezáležalo mu na to. Nikto z nich ich nepoznal tak dobre, aby jeho odporu k čomukoľvek alkoholickému skutočne pochopili.

Záležalo len na Jaredovi a Nataly. A tí toho vypili dostatočne veľa aj za neho. Čašníčka sa na neho celý čas zvedavo pozerala. Nebola práve jeho typ, ale niečo v kombinácii jej úsmevu a tela vystaveného na obdiv v šortkách a miniatúrnom tričku, zapôsobilo na jeho podpásové partie.

Žeby si našiel zábavu na večer?

Možnosť tu bola vždy.

Nakoniec sa nejako začali rozprávať. Všetci museli doslova kričať, aby prehlušili stále hlasnejšiu hudbu a šum rozhovorov od ostatných stolov. Smiali sa na nezmysloch, ktoré často počuli. Adam cítil, ako z neho postupne opadáva všetok stres. Namiesto hnevu v jeho žilách kolovala radosť. Za to bol nesmierne vďačný. Presne toto potreboval. Hoci si veľmi dobre uvedomoval, že stačí jediné slovo od jeho otca a opäť bude vidieť načerveno.

Nataly bola práve uprostred opisovania nejakej dramatickej scény, ktorú ten deň prežila v knižnici, keď sa nad ním z javil tieň. Mal presne päť sekúnd na to, aby zodvihol hlavu predtým, ako sa na neho niekto vyrútil. O okamih neskôr mu na kolenách sedela nejaká dlhonohá blondína, ktorá sa chichotala tak hlasno, až sa vlastne dusila. Automaticky jej dlaňami zovrel boky, ktoré jej vykúkali sponad lemu sukne a spopod krátkeho trička. Dych sa mu zadrhol v hrdle.

„Môj hrdina!“ kričala mu do ucha dotyčná nezrozumiteľne.

Tie dve slová jasne vypovedali o tom, že hladina alkoholu v jej krvi už je taká vysoká, až vlastne hraničí s otravou. Opatrne ju teda posunul, aby ju u sadil vedľa seba. Lenže rovnako rýchlo, ako sa mu objavila v lone, teraz zmizla. Keď zodvihol hlavu, stretol sa s naštvaným pohľadom vysokého chalana, z ktorého vďaka prítmiu rozoznával len tvár. A oči, ktoré mu doslova žiarili. Očividne bolo možné, aby mal niekto v sebe viac alkoholu ako to dievča pred tým.

„Nechaj si tie ruky pred seba, ty magor. Ona patrí mne!“

Kým tam sedel a rozmýšľal, čo odpovedať, uvedomil si dve veci. Ten chalan nebol taký opitý, aby nevedel, čo robí. Okrem toho to bol ten typ agresívneho človeka, ktorému stačilo jedno pivo a mucha letiaca jeho smerom na to, aby vybuchol.

Bonusom boli len jeho rovnako veľkí priatelia, ktorí sa mu začali zhromažďovať za chrbtom. Či toto nebol jeho šťastný deň. Stal sa terčom záujmu značne podguráženého hokejového tímu. A jeho jediná posila v sebe mala už šesť tequíl.

Adam zodvihol ruky. „Neblázni, nič som tým nemyslel. Len na mňa spadla, tak som ju zachytil.“

To, že to nebola práve správna odpoveď, si uvedomil v momente, keď ho za golier košele do vzduchu dvíhali dve veľké ruky. Prečo všetci tí športoví nadšenci museli vyzerať ako vzpierači?

„A čo keby moja päsť niekoľkokrát náhodou spadla na tvoj ciferník?“

Na to už Adam nestihol odpovedať nič, pretože sa na neho žiarlivý priateľ zahnal päsťou. Blízko nich sa ozvalo niekoľko výkrikov vrátane jedného ženského. Pravdepodobne sa opitej iniciátorke tohto všetkého nepáčil vývoj ich stretnutia. Na to mala myslieť skôr ako sa vybrala na prechádzku na vysokých podpätkoch a s neschopnosťou kráčať rovno.

Rýchlo sa uhol. Sám sa zahnal. Zastihol svojho protivníka. Zábavné na hokejistoch však bola ich zomknutosť. Hlavne čo sa týkalo bitiek. Takže sa ani nenazdal a útočili na neho päste z rôznych smerov. Niektorým sa dokázal vyhnúť. Iné mu z tela vytĺkali vzduchu. Nepomáhal ani stôl, ktorý bol za ním. V hlave mu trešťalo. Rozdával rany. Viac ich prijímal. Podľa všetkého dnes skončí v nemocnici.

Práve v momente, keď mu jeden z tých neodbytnejších pripomínal, že má v tele obličky, sa objavil zvyšok tímu. Perfektné. Presne toto potrebuje. Kompletné mužstvo. Lenže namiesto toho, aby mu ešte viac naložili, začali svojich spoluhráčov odťahovať. Niekto mu pomáhal na nohy.

Nebol to Jared. Tomu práve Nataly utierala z tváre krv. Oproti nemu stál vysoký chlap, ale jeho tvár nedokázal rozoznať. Uvedomoval si, že okolo nich sa ozývali výkriky. Niektoré nadšené, iné sklamané. Asi boli veľmi blízko k tomu, aby sa stali zábavou večera.

„Dopekla, čo som vám hovoril! Ešte jedna bitka a tréner nás zabije!“ kričal ten, ktorý Adama zodvihol. Sám kapitán osobne.

Potom sa otočil k Adamovi. „Si v pohode, kamoš?“

Rukou si práve ohmatával puchnúce oko. „Hej, v pohode. Ale prestaň tie gorily kŕmiť. Akosi ti prerástli cez hlavu.“

Kapitán sa zasmial. „Rozmýšľal som už, že si na niektorých zoženiem reťaz.“

„Hlavne na toho idiota, čo si nevie postrážiť opitú priateľku.“

„Hovoril som mu, aby ju sem nevodil.“

Po tom sa ešte chvíľu rozprávali. Nepredstavili sa a Adam ani nevidel dôvod nejako to meniť. Ako kapitán svojho tímu sa chcel uistiť, že Adam nebude robiť problémy. Osobne to nemal v pláne. Jasné, zmlátili ho dosť, ale aspoň mal možnosť vypustiť trochu pary. Takže sa nakoniec s čiastočne úprimným úsmevom rozlúčil so svojim novým bezmenným známym. V čase, keď si sadal späť k stolu, nič nenasvedčovalo tomu, že by sa tam niekto bol pobil.

„Len prídeš a už si vyrábaš kamarátov,“ prehodil Jared cez zuby. Podľa všetkého nebude ako jediný vyzerať ako klaun. S monoklami budú prednášky naozaj zábavné. Najskôr si získajú extra pozornosť od minimálne jedného vyučujúceho.

„Som neodolateľný,“ prehodil Adam so smiechom.

Jared za neho zazrel. „A očividne svoj šarm plytváš na nesprávne baby. To si nemôžeš nájsť nejakú, ktorá nie je zadaná? To si si rovno mohol naraziť tamtú nádheru!“ zavrčal a rukou pohodil smerom do davu.

Adam tým smerom otočil hlavu. Netušil, na koho Jared presne ukazoval, ale jemu na tom nezáležalo. Pozornosť upútala len jedna z nich. Nebolo to tak, že ten bar bol temné miesto. Niekde svietili aj svetlá. Jedno z nich bolo presne nad miestnom, kde zbadal stáť to dievča. Vysoké a dobre vytvarované.

Lenže potom si všimol jej tvár a každý náznak dobrého pocitu ho opustil.

Len on mohol mať také šťastie.

Práve sa pozeral na jednu zo spoločníčok svojho otca.

Pred ním stála tá z predchádzajúceho večera. Tá, ktorá bola dosť mladá na to, aby mohla byť jeho mladšou sestrou. Teda, keby sa jeho sestra venovala predaju vlastného tela. Lenže keby bol jej brat, určite by jej to nedovolil. V akej rodine to žila, že nikomu nezáležalo na tom, čím sa živí? Tiež tu bola možnosť, že len pokračovala v remesle svojej matky.

To ho znechucovalo snáď ešte viac.

Dotyčná na sebe mala šortky a jej tričko bolo len podprsenkou. Stála v hlúčiku mladších študentov. Podľa ich fanatických výrazov išlo asi o členov niektorého šialeného spolku. Niektoré z nich mali dosť zvrátené iniciačné rituály. Čo sa týkalo jeho, boli to len spôsoby, ako vydesiť zelenáčov a ukázať im, že starší študenti sú niečo viac.

Keďže to dievča nikto z nich vyslovene neobjímal, najskôr tam bola ako trofej pre tých, čo prejdú skúškou. Akoby im nestačilo pripiť si pivom. Nie, oni si museli prenajať profesionálnu spoločníčku na to, aby sa s ňou všetci mohli vyspať.

Odvrátil hlavu skôr, ako sa mu stihol naozaj zodvihnúť žalúdok.

S prekvapením si uvedomil, že nie je jediný, kto si tú ženu prezerá. Nataly vyzerala byť naozaj prekvapená. Pery mala pootvorené a oči vytreštené. Jared bol na tom len o niečo lepšie. Zvedavo si dotyčnú prezeral a v očiach mal istý druh smútku. Adam si už predtým všimol, že Jared akoby niekoho hľadal. A pravdepodobne dotyčnú osobu ešte stále nenašiel.

Lenže o koho išlo, to mu Jared odmietal prezradiť.

Nataly však stále nevedela prekonať svoj šok.

Adam jej zamával rukou pred tvárou.

Potriasla hlavou a mierne sa usmiala. „Na chvíľu som si myslela, že je to moja spolužiačka. Ale čo by tu ona robila...“

„Ale pokojne to môže byť ona,“ prehovoril Adam, aby ju prinútil povedať viac.

„Nie, to naozaj nie,“ povedala Nataly. „Ona nosí okuliare a nič také vyzývavé by si na seba nikdy neobliekla. Okrem toho, niekoľkokrát mi opakovala, že keby sa pokúsila naniesť si make-up, určite by si pri tom vypichla oko.“

Adam prikývol. „Asi máš pravdu, to neznie ako niekto, kto by sa živil predávaním vlastného tela.“

Najskôr si myslel, že sa ho Nataly začne vypytovať na podrobnosti, ale neurobila to. Nakoniec sa ich rozhovor zvrtol na bezpečnejšie témy a čoskoro sa opäť smiali. Čašníčka im doniesla nové poháre. Adam si s potešením do vrecka vopchal papierik s jej číslom. Určite sa jej ozve. Najlepšie ešte dnes večer. Mal v sebe príliš veľa nepokoja. Aj keď sa snažil čo najviac uvoľniť. Ale niečo mu bránilo v tom, aby ho napätie úplne opustilo.

Snažil sa sám seba ubezpečiť, že to nemalo nič spoločné s Jaredom a tým, ako náhle stíchol. Možno ho len tí hokejisti stĺkli viac, ako si myslel. S tou dievčinou na prenájom to nemohlo nijako súvisieť.

Jared si predsa podobnú spoločnosť nevydržiaval.

Kapitola 3. ¦ Kapitola 5.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 4.:

5. kamik přispěvatel
29.04.2017 [17:50]

kamik Emoticon Emoticon Emoticon

4.
Smazat | Upravit | 27.04.2017 [21:14]

Myslím, že jej kamarátka to vezme naozaj zle. Ani nie preto, že je dievča čo si privirába telom, ale pre tie ostatné klamstvá.

Trošku mi je preto aj Nat ľúto.

Ale teším sa na okamih, keď ju Adam spozná, a zistí, že to nie je tak vypatlaná húska. Aj keď vysvetliť mu, prečo to robí... Neviem, či k niečomu takému vlastne dôjde.

Bude to sakra zamotané.

Teším sa na ďalšiua na ich stretnutie a skutočný rozhovor a hlavne na vysvetlenie ako tojeho kamoš myslel. Možno ju pozná keďže chodí do verejného domu. Len ak to tak je a vie, kto je, Nataly bude pekne v prdeli. Možno si Sam ani neuvedomuje, že urobila svojej kamarátke presne to, čo tá druhá.

Bolí ma z toho hlava. Dúfam, že tak ďaleko by si naozaj nezašla. Emoticon

3. LiliDarknight webmaster
26.04.2017 [22:19]

LiliDarknightPioggia, máš pravdu, na ich stretnutie (teda také, pri ktorom sa budú aj rozprávať) si ešte počkáme. Ale možno nie až tak dlho, ako by si si myslela. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

Perla, ja viem, tá ich rodinka je pekne vydarená. Ale neboj sa, raz sa dozvieš, prečo sa Sam a Jared nestretávajú a prečo vlastne ostali Liz a Sam u matky a prečo Jared išiel k otcovi. Raz príde kapitola, v ktorej sa všetko vysvetlí. Či to bude stačiť na odpustenie a či vôbec nejaké bude nutné - na to si ešte budete musieť počkať. Emoticon
Ale raz to príde.
Ja viem, že Adam a jeho myšlienkové pochody sú trochu frustrujúce, ale nemôže byť príliš dokonalý. Odsudzovanie je v ľudskej povahe a bolo by naozaj divné, keby boli postavy až príliš nerealistické. V tom sa až tak nevyžívam.
Som rada, že ťa príbeh baví. Nie som síce rada, že ťa trápim, ale tvoje reakcie vypovedajú o tom, že to, čo do príbehu vkladám, sa niekde aj odráža. Emoticon

2. Perla přispěvatel
26.04.2017 [20:40]

PerlaKeď si predstavím, v akom krásnom na oko idylickom svete žije Jared, je mi tak ľúto Sam, až si nedokážem predstaviť, že niekedy bude schopná niekomu z tých dvoch odpustiť. Jeden si žije ako kráľ a ona s Liz bojujú doslova o prežitie. Emoticon Emoticon Emoticon Rozhodne ju v tom bare spoznal a síce by som sa nčudovala, ak by si to šiel overiť v ďalšej časti, pochybujem, že by sa mu priznala, aj keby ho spoznala ona. Videli sa vlastne od ich detstva niekedy? Emoticon Ciii.... keď Jared zistí, že to ona bola s otcom Adama... omg... bude ho to zaujímať, alebo nie? Bože, toľko otázok ohľadom ich vzťahu, až neviem, ktorú odpveď by som chcela skôr. Emoticon Cítiť z toho toľké emócie, drahá.

Adam, Adam, Adam... chápem ho, teda, sanžím sa čo najlepšie ako sa dá. Mal tam svetlú chvíľku, kedy uvažoval, že netuší, ako musí žiť, keď sa znížila k tej práci... ale potom si to merne pokašľal. Keby len vedel, že jej matka ani len prstom nehne! Emoticon

Amelie vyzerá celkom v pohode, možno trochu rozmaznane, ale tak keď môžeš mať všetko, nebudeš sa hádam obmedzovať, nie? Celý čas som ale myslela na Liz a fakt, aká musí byť na svoj vek vyspelá a hlavne ako by sa asi zatváril ich otec, keby ich dve videl. Nerozumiem ako ich mohol opustiť a vziať si len syna. Nemal ich rád? Nechcel ich? Emoticon Emoticon

Lásko, prosím ťa, netráp ma takto, už teraz sa ledva držím, aby som v jednom kuse nepozerala na tvoj profil a nečakala na pokračovanie. No dáva mi to zabrať. Kapitola bola úžasná a ja sa nesmierne teším na pokračovanie. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Pioggia
26.04.2017 [18:05]

Fuha takze je to naozaj Sam? Emoticon je mi jej strasne luto... som zvedava jak to zoberu, ked zistia, kto to naozaj je... Dufam, ze sa s nou Adam nakoniec porozprava a pochopi preco to robi... ale to predbieham ... viem ze na to si este pockame ... ale tesim sa Emoticon len tak dalej Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!