OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 5.



Zúfalá - Kapitola 5.Prvýkrát po rokoch

Kapitola 5.

Sam sa pozerala na svoju doslova nahú tvár.

Po včerajšom večere, ktorý strávila zamaskovaná doslova ako nejaký klaun, bola rada, že má späť svoj výzor. Ale to bolo všetko. Cítila sa ako vyžmýkaný citrón. Spolkovým párty sa vyhýba, nakoľko je veľká pravdepodobnosť, že ju tam niekto spozná. No Gina jej nedala na výber. Zamlčala jej, o akú akciu ide. Len jej prezradila sumu, ktorú za to dostane.

Sam nemohla byť prekvapenejšia, keď prišla do miestneho baru, ktorý bol preplnený prevažne hokejistami a študentmi. Dúfala, že tlmené svetlo bude stačiť, aby ju nikto nespoznal. Keď o tom premýšľala, striaslo ju. Rovnako ako v momente, keď v rohu pri stole rozoznala Nataly. Podľa všetkého tam bola s priateľom. Sam mala takisto pocit, že jeden z tých troch bol syn toho právnika, u ktorého bola dva dni predtým.

Viac ako čokoľvek ju trápilo, že by ju niekto z nich mohol spoznať. Aj keď ten tretí... potriasla hlavou. Pravdepodobne si len niečo predstavovala. Nejaký tieň alebo prítmie spôsobilo, že v úplne neznámom človeku spoznala niekoho úplne iného. Určite to bol záhadný pár priateľ. A Nataly... sa proste zabávala.

Keby Sam spoznala, určite by jej volala alebo poslala správu. Ale nič na ňu nečakala, keď sa zobudila po trojhodinovom nepokojnom spánku. Do nového dňa ju vítal len zápach cigaretového dymu a zmes niekoľkých druhov alkoholu. Takisto by prisahala, že vo vlasoch zaznamenala aj niekoľko odlišných voňaviek. A nie všetky boli pánske.

Oblečená vo svojom typickom neforemnom oblečení zamierila do kuchyne. Okuliare sa jej zošmykovali z nosa. Vlasy jej neposlušne odstávali na všetky strany. Celý byt bol tichý. Liz pravdepodobne už nespala, ale ako ju poznala, zase niečo čítala.

Sam aspoň mala šancu postarať sa o pozostatky matkinej prebdenej noci. Podľa počtu fliaš to nebolo až také divoké. Lenže ona tu nebola, svedomito by jej priebeh ukončenej zábavy mohla opísať len Liz. Problém bol v tom, že Sam sa jej na to nikdy nespýta. Nevedela by, čo jej na to povedať. Prázdne frázy a zbytočné upokojenia aj tak na nič dobré neboli.

Sklonila sa, že zo zeme začne zdvíhať smeti, keď si uvedomila, že za pohovkou leží ešte čosi iné. Kuchyňa bola vlastne spojená s obývačkou, ktorá bola používaná ako jedáleň. Dve veľké izby patrili Liz a ich matke. Sam obývala čosi podobné komore. Preto ju prekvapilo, že si niekto ustlal práve na zemi. Keď sa priblížila, všimla si, že išlo o muža. Ale nebol to najnovší priateľ jej matky. Nejaký neznámi s rukami zloženými pod hlavou. Keby nevyzeral tak desivo, pokojne by ho prirovnala k dieťaťu.

Podišla k nemu a zatriasla mu plecom. „Vstávať. Je čas ísť domov.“ Vyslovila to dostatočne nahlas, aby dotyčný rozumel každému jej slovu.

O niekoľko sekúnd neskôr sa pomrvil. Rozlepil krvou podliate oči. Kým stihla Sam žmurknúť, rukami jej objal hrdlo. Mierne stlačil. Ale nie dosť na to, aby ju skutočne začal škrtiť. Potom si ju k sebe pritiahol. Jeho dych smrdel po rôznej zmesi alkoholu. Dokonca slabý závan zvratkov. To všetko si mohla všimnúť v niekoľkých sekundách predtým, ako sa jeho pery prisali na tie jej. Nijako nereagovala. Len mu to dovolila. Nepokúšala sa odtiahnuť. Pravdepodobne si myslel, že je Sam jej matka. Dúfala len, že ho to čoskoro prestane baviť.

Netrvalo dlho a dotyčný sa skutočne odtiahol. Sam na neho zodvihla obočie.

„Ak si už skončil, mal by si sa dať na odchod.“

V tvári mal dostatočne zmätený výraz na to, aby to Sam prinútilo pomôcť mu na nohy. Mierne sa zakýval. Nakoniec to ustál. Vybral sa k dverám. Predtým, ako úplne opustil ich príbytok, zase sa sklonil k Sam. Tentokrát ju pobozkal rýchlo. Potom sa odklonil a bez rozlúčenia vyšiel na ulicu. Sam za ním pre istotu zamkla. Nemala v pláne vyháňať ho ešte raz.

Potom otvorila okno, aby sa vyvetralo, a pustila sa do práce.

Netušila, koľko času ubehlo. Medzitým pozbierala všetky odpadky. Poumývala špinavý riad. Dokonca uvarila kávu. Sama sebe dopriala len niekoľko minút na to, aby vypila jednu šálku čierneho moku. Príjemná hrejivosť sa jej rozpínala v tele. Potom zašla skontrolovať ich maličkú kúpeľňu. Podľa prítomného smradu zase niekto nevedel, že na zvracanie je záchod. S mierne znechuteným úškrnom na perách poumývala podlahu i všetko ostatné.

V čase, keď byt vyzeral aspoň trochu reprezentatívne, sa otvorili dvere na matkinej spálni.

Sam očakávala, že sa odtiaľ vytiahne jej priateľ.

Na jej veľké prekvapenie si to do kuchyne namierila jej matka. Sam ju vlastne už niekoľko dní nevidela, čo nebolo výnimočné. Väčšinu času trávila zatvorená vo svojom brlohu. Čo bolo možno aj lepšie. Sam si spomínala na to, ako žena pred ňou vyzerala pred niekoľkými rokmi. V čase, keď ich rodina bola ešte kompletná a relatívne šťastná.

Jej matka patrila ku krásnym ženám. Jemné rysy, bohaté vlasy, žiarivý úsmev. Teraz jej pokožka pripomínala čosi odpudivé a zároveň krehké, sfarbené do zaujímavých odtieňov žltej a šedej. Kde-tu bolo možné nájsť aj blednúce podliatiny.

Kedysi hustá hriva vlasov jej teraz v niekoľkých tenkých pramienkoch obtekala strhanú tvár. Oči mala podliate krvou, pod nimi obrovské kruhy. Jej tvár vyzerala, ako patrila minimálne šesťdesiatničke. Hlboké vrásky brázdili kedysi príťažlivé črty. To s človekom urobí alkohol a cigarety. Dielo dovŕšilo zúfalstvo.

Sam nebola taká malá a nevinná, ako si o nej rodičia mysleli, keď sa rozvádzali.

Matka obvinila otca z nevery. Takisto nezabudla súdu pripomínať, že sa venoval len svojej práci a na rodinu nemal čas. Nakoniec ich rozviedli. Sam a Liz skončili u matky a ich brat ostal s otcom. Ako jediný bol dospelý a mohol si vybrať. Trvalo niekoľko mesiacov, kým vyšlo na povrch, že z nevery bola vinná ich matka.

Lenže vtedy bolo už neskoro niečo s tým robiť.

Ich rodina už sedela vo vlaku na ceste ku skaze.

Plnou rýchlosťou sa rútili vpred. Preto sa Sam musela rozhodnúť, aby zakročila. Ona mala v rukách rodinný rozpočet. Už dávno prestala matke dávať peniaze. No ona si vždy našla nejakého nového a menej úctivého priateľa, ktorý ju na chvíľku využil ako parťáka na pitie a sex.

„Dobré ráno,“ pozdravila Sam.

Matka jej mierne kývla hlavou. „Je niečo na jedenie?“ Jej hlas bol tichý, no zrozumiteľný. Či toto nebol šťastný deň. Nastal výnimočný okamih, keď ich matka bola aspoň na niekoľko minút dostatočne triezva na to, aby vnímala svet okolo seba.

„V chladničke.“

Sam sledovala, ako matka otvára dvere a vyberá odtiaľ dva krajce toastového chleba. Ten potom vopchala do hriankovača. Dokonca si naliala kávu. To Sam začalo byť podozrivé. Jej matka sa veľmi snažila pôsobiť len ako unavená žena a nie ako troska zničená alkoholom.

Keby mala hádať, povedala by, že sa chystá niekam von. A pravdepodobne to bude oficiálne. Určite však nešla do banky alebo k Liz do školy. Všetko, čo súviselo s chodom domácnosti riadila Sam. Keď bol chlieb opečený, dokonca ho natrela maslom.

Keď kávu naliala ešte do jedného pohára, pochopila Sam, že jej matka chystala raňajky nielen pre seba. Jej najnovší úlovok tu už bol dostatočne dlho na to, aby pochopil, ako to tu chodí. John, Jim, alebo ako sa ten chlap volal, bol majiteľom podobného baru, v akom kedysi Sam pracovala.

Možno zamýšľal predať jej matku.

Jej však na to nezáležalo dosť na to, aby sa pýtala.

Miesto toho, aby musela s matkou stráviť ešte nejaký čas v jednej miestnosti, zamierila do svojej izby. Tam spod matraca vybrala fľaštičku s liekmi. Jednu si položila na jazyk a len tak ju prehltla. Snažila sa poctivo dodržiavať liečbu, avšak nie vždy mala peniaze na lieky. Tým pádom si zo brala tabletku nie dvakrát do dňa ale len raz za dva alebo tri dni.

Telo jej to nikdy nezabudlo pripomenúť.

Takto posilnená vrátila fľaštičku na jej pôvodné miesto. Potom sa vybrala k Liz. Zo slušnosti zaklopala na dvere. Vzápätí ich potichu otvorila. Presne ako očakávala. Liz už nespala, oči mala doširoka otvorené a sústredené na ošúchané vydanie Hobita. Sam jej musela zatriasť nohou, aby si ju sestra všimla. Na ušiach mala slúchadlá, takže opäť nič nepočula. Niekedy Liz podozrievala z toho, že tú hudbu počúvala len preto, aby nevedela, čo sa u nich doma deje.

Každý človek sa bráni iným spôsobom.

Niekto aj ignorovaním.

„Sammy!“ skríkla Liz nadšene, keď sa na ňu sústredila.

Sam sa usmiala. „Myslela som si, že chceš ísť nakupovať. A ty tu miesto toho len tak ležíš. Veď ak sa ti nechce, nemusíme nikam chodiť...“

Ešte to ani poriadne nestihla dopovedať a Liz už okolo nej prebiehala. Knihu položila na stôl. Slúchadlá hneď vedľa. Čoskoro sa vyzliekala a naraz obliekala. Skackala okolo na jednej nohe v márnej snahe obuť si správne ponožky.

Nakoniec, po niekoľkých zábavných minútach, stála pripravená pred Sam. Oblečené mala len rifle a tesnejšie tričko, ktoré hlásalo, že jeho nositeľ je hrdý knihomoľ. Sam sa dívala na Liz a uvedomovala si, že už viac nie je malým dievčatkom. No napriek tomu ju potrebuje stále rovnako.

„Môžeme vyraziť?“ spýtala sa Sam.

Liz sa usmiala. „Ja čakám už len na teba!“

Sam sa zasmiala. Otvorila dvere, aby Liz mohla ísť pred ňou. Tá ešte schmatla prehrávač a slúchadlá. Ktoré si zavesila okolo krku. Bez nich ani nevychádzala z domu. Sam si s úľavou uvedomila, že dvere do izby ich matky sú opäť bezpečne zatvorené. Takže sa mohli v pokoji naraňajkovať. Teda, tak v pokoji, ako im to poskakujúca Liz dovolila. Na stoličke neobsedela. Nemohla sa dočkať, až vyrazia. Pohľad na jej nadšenie Sam hrial pri srdci.

Na chvíľku mala neopakovateľný pocit, že všetko za to stálo.

Nakoniec sa vybrali smerom do nákupného centra, kde bolo najväčšie kníhkupectvo v meste. Liz stále nepúšťala jej ruku a Sam ju nemienila odháňať. Napriek tomu, že výškou ju možno o rok alebo o dva dobehne, vždy to bude jej maličká Liz. Dokonca aj vtedy, keď jej bude spôsobovať bolesť hlavy svojim trilkovaním o tom, aké knihy si bude musieť kúpiť. Sam spomínala na časy, keď sama bola rovnaká. Lenže bolo to tak dávno, až mala pocit akoby vlastne videla život niekoho úplne iného.

Keďže bola sobota, v meste vládol nezvyčajný ruch. Keďže nepršalo, ľudia sa rozhodli stráviť voľný čas naháňaním sa za zľavami. Dokonca aj dvojposchodové kníhkupectvo bolo neobvykle naplnené zvedavými čitateľmi. Liz okamžite zamierila k svojmu obľúbenému oddeleniu s fantazijnou literatúrou.

Sam sa usmiala.

Aj knižný vkus mali rovnaký.

Dokonca aj nakupovali podobným spôsobom. Liz vybrala knihu z police. Najskôr sa zadívala na jej obálku. Ak bola krásna, dokonca ju aj pohladila. Potom sa zadívala na anotáciu na záložke alebo na zadnej strane. Nakoniec otvorila knihu na začiatku. Prečítala asi dve vety predtým, než prepadla svojej nervozite. Knihu vrátila späť a celý rituál zopakovala s ďalšou a ďalšou.

Sam sa musela otvorene smiať. Liz ju veľmi nepotrebovala. Celkom jej stačila aj peňaženka, ale Sam si nemohla tento výlet nechať ujsť. Potrebovala sa upokojiť. Doslova nasávala pokojnú atmosféru, ktorú bolo možné nájsť len medzi knihami. Za posledné roky do knižníc chodievala len kvôli škole. Aj keď túžila po tom, aby mohla utiecť do knižných svetov, nemala na to proste čas.

Ak netrávila večery tým, že zabávala zazobaných starých hundrošov, tak sa pripravovala do školy. Štúdium bolo dosť náročné aj bez toho, aby sa zabávala čítaním inej než povinnej literatúry. Ale na ničom z toho nezáležalo, keď podišla k regálu a končekmi prstov hladila chrbty známych aj prvý raz videných titulov.

Harry Potter. Pán prsteňov. Čarodej Zememorí. Plochozem. Staré kráľovstvo.

To a mnohé ďalšie série jej detstva. Toľko krásnych spomienok, ktoré teraz prikrýval tieň smútku. Kedysi medzi policami mohla skackať rovnako nadšene ako Liz. Nič ju netrápilo, len neustále sa predlžujúci zoznam kníh, ktoré chcela prečítať. Jej brat sa na tom nesmierne zabával. Jej otec len nechápavo krútil hlavou. Bohvie, čo by povedali teraz.

Do mysle jej zrazu prenikla ozvena slov vyslovovaných známym hlasom. Poobzerala sa. Liz stála obďaleč a vyzerala byť pohltená rozhovorom s jednou zo zamestnankýň. Obe pritom dosť divoko gestikulovali rukami. Sam pokrútila hlavou. Ak na svete existoval človek, ktorý by sa dokázal do vyčerpania hádať o knihách, určite to bola jej sestra.

Podišla k nim bližšie.

Teraz začala rozoznávať aj slová.

„Musíte uznať, že Katniss ako hrdina určite nebola taká veľkolepá, ako ostatní chceli, ako vyzerala. Bola dostatočne hlúpa na to, aby ostatným dovolila doslova s ňou zametať. Teda, ona nemala ani toľko rozumu, aby sa začala pýtať. Jediné rozhodnutie, ktoré bolo skutočne jej, prišlo až na konci.“ Jej sestra znela neuveriteľne vážne. Akoby práve nehovorila o nejakej vymyslenej postave. Teda, Sam v to dúfala. To meno jej nebolo až také známe.

„Je pravda, že niekedy až naivne počúvala rozkazy ostatných, ale to neznamená, že v hlave nemala rozum. Som si istá, že ak by sme hľadali, našli by sme aj menej rozumné hrdinky, ako je Katniss.“

Liz naklonila hlavu na stranu, akoby nad niečím tuho rozmýšľala.

„To máte pravdu, taká Bella Swanová je ešte hlúpejšia. A nemá žiadny pud sebazáchovy. Veď kto by sa dobrovoľne vrhal okolo krku upírovi?“ nadhodila Liz.

Vyzeralo to, že s tým už predavačka súhlasila, pretože sa jej doslova rozžiarlila tvár. „Celý čas som pri čítaní mala pocit, akoby to dievča malo minimálne o koliesko menej. Príliš hlúpa na to, aby dokázala normálne žiť. On jej Edward dokonca opakoval, že je nebezpečný, ale ona tomu proste neverila. Preto ma prekvapuje, že je pre niekoho vzorom.“

„To nemyslíte vážne!“

Predavačka sa zasmiala. „Ale áno, myslím. Poznám veľa dievčat, pre ktorých je Bella hrdinka.“

„No určite by si to rozmysleli, keby si prečítali Draculu od Stokera.“

Vtedy sa Sam rozhodla, že je načase zasiahnuť. Keď jej sestra začne odporúčať knihy, vždy to skončí ako nekonečná debata. A ony sem prišli nakupovať, nie sa rozprávať. Preto Liz položila ruku na plece, aby ju zastavila.

„Liz, nemala by si práve teraz vyberať knihy, ktoré zruinujú moje konto?“

Viac jej nemusela hovoriť. Hneď sa rozbehla späť k svojmu obľúbenému oddeleniu a pokračovala v prezeraní kníh. Sam sa otočila na predavačku, ktorá jej sestru s úsmevom sledovala.

„Prepáčte, ona niekedy nevie, keby prestať,“ nadhodila Sam.

Predavačka mávla rukou. „Nerobte si starosti. Mňa teší, keď vidím také mladé dievča zapálené pre literatúru. Dáva mi to nádej, že knihy čaká svetlá budúcnosť.“

Potom sa pani vrátila k svojej práci a Sam sa pripojila k Liz. Spoločne sa smiali, rozprávali sa o knihách. Na chvíľu mohli predstierať, že žijú vo svojej šťastnej malej bubline, kde neexistujú žiadne problémy. Teda, dúfala, že Liz o nich nevedela ani normálne.

O niekoľko hodín neskôr a o päť kúpených kníh neskôr vyšli von z kníhkupectva. Ešte sa tam plánovali vrátiť, ale ich žalúdky im veľmi neodbytne pripomínali, že prišiel čas naplniť ich niečím iným ako vzduchom.

So smiechom komentovali správanie istého manželského páru v oddelení so šteklivou literatúrou, keď Sam náhle zodvihla hlavu. Ani netušila, prečo to vlastne urobila. No podstatné bolo, že jej oči v dave našli dve postavy. Zastavila na mieste, akoby tam doslova vrástla.

Dvaja chalani, ktorých stretla včera v tom bare.

Liz, ktorá ju ešte stále držala za ruku, sa zastavila tiež. Pýtala sa Sam, čo sa deje, ale ona nebola schopná odpovedať. Len pozerala na tých dvoch. A oni vyzerali, že sa pohľadom nedokážu odtrhnúť od nej. Jeden z nich bol ten tmavovlasý syn jedného z právnikov, ktorých zabávala predtým. Ak si spomínala správne, jeho vlastný otec jej ho predstavil ako Adama. Oproti predchádzajúcemu večeru si ju prezeral skôr zvedavo než znechutene. Možno ju nespoznal.

Určite ju ale spoznal ten druhý z nich.

Ryšavé vlasy jej nesmierne pripomínali matku. Ale boli to jeho sivozelené oči, v ktorých videla Liz. Na tvári mal zmiešané prekvapenie i smútok. Sam netušila, ako by mala reagovať. Keby sa takto stretli pred niekoľkými rokmi, hodila by sa mu okolo krku. Teraz však rozmýšľala, či by mala utiecť alebo predstierať, že ho nespoznala.

Nerátala s tým, že ho niekedy uvidí. A už vôbec nie, že ho stretne v nákupnom centre, vychádzajúc z obchodu so všakovakými orientálnymi doplnkami do domu.

Liz ju potiahla sa ruku. „Sammy, kto je to?“

Stáli dostatočne blízko na to, aby ju tí dvaja začuli. Zadívali sa na ňu, akoby ju videli po prvýkrát. Sam pevnejšie zovrela Liz ruku. Ako jej mala povedať, že pred ňou stojí jej vlastný brat? Odišiel od nich ešte v čase, keď bola príliš malá na to, aby si ho zapamätala. Ak na neho aj mala nejakú spomienku, pravdepodobne si ju nespojila s osobou, ktorá stála pred nimi.

Odhodlane vystrčila bradu.

„Nikto.“

Nechcela mu ublížiť.

No keď si všimla, ako sebou trhol, nemohla sa ubrániť potichu mierneho uspokojenia.

Kapitola 4. ¦ Kapitola 6.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 5.:

5. LiliDarknight webmaster
01.05.2017 [15:44]

LiliDarknightPerla, som rada, že sa ti Liz ako postava páči. Je pravda, že ja mám pre ňu tiež slabosť, čo je ale pre ňu viac ako dobre. Inak by som mohla zabudnúť na to, že je v podstate stále dieťa a niečo jej vyviesť. Emoticon
Chápem, že nie si fanúšik ich matky, ver mi ani ja nie som, ale v jej postave sa skrýva viac ako ktokoľvek z nás vidí. My ju teraz vidíme ako zničenú. Ako sa dostala do tohto štádia... to všetko sa ešte len dozvieme. Takže by si ju možno nemala až tak rýchlo odsudzovať.
Ďakujem za komentár. Emoticon

SunShines, ako tak pozerám, všetci Liz milujete. Emoticon Za to som rada, lebo som sa naozaj snažila. A raz vám poviem, kto všetko sa v tejto postave ukrýva. Emoticon Aj keď Liz nie je až taká nevinná, ako si Sam myslí, no...
Ďakujem za komentár. Emoticon

Blacky, neboj sa, o súrodencoch a prečo sa tak odcudzili ešte bude. Sam toho má za sebou dosť, ale zase nie je nutné hnevať sa na Jareda. V rozchode ich rodičov je toho viac čo nevedia. Napríklad Jared nevie o ich matke a Sam nevie, čo je s otcom.
Máš pravdu, Liz nie je taká slepá a hluchá, ako si Sam myslí. Ale aj to bude bližšie ešte rozpracované.
Ďakujem za komentár. Emoticon

Pioggia, som rada, že sa ti kapitola páčila a ako som už písala vyššie, nemali by ste Jareda tak rýchlo odsudzovať. Jasné, bol dospelý, ale to neznamená, že netrpel alebo niečo podobné. Ale však to ešte uvidíte. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

A takisto vám všetkým ďakujem za hlasy v Naj poviedke. Ste najúžasnejší čitatelia akých si môže autor priať! Emoticon Emoticon Emoticon

4. Pioggia
01.05.2017 [11:23]

Fuha nemám slov Emoticon Som rada že si baby užili kľudný deň ale súhlasím s ostatnými že ten ich brat sa ako brat vôbec nezachoval a ja by dom asi reagovala rovnako... No som zvedavá čo sa z toho vykľuje Emoticon Emoticon Emoticon

3.
Smazat | Upravit | 01.05.2017 [9:40]

Ach, zaujímalo by ma, prečo sa k sebe súrodenci takto chovajú. Ako je možné, že sa brat nesnažil udržať kontakt. Veď Sam spomínala súd a všetko okolo. A že bol brat v tom čase už dospelý. MAL mať sakra rozum a snažiť sa so sestrami byť v kontakte. Hnevám sa za to na neho. Možno ak by sa snažil viac nemusela prechádzať tými vecami, nemusela stratiť sny a mohla viesť len obyčajný život vysokoškoláčky.

Úprimne si nemyslím, že je Liz tak slepá a nevinná ako sa prezentuje. Dvanásť rokov je vysoký vek aby si dokázala dať dve a dve do kopy. Zrejme možno aj vie, že práca jej sestri nie je úplne kóšer. Ale som za ňu rada. Drží ju nad hladinou a dáva trochu radosti a pocitu normálnosti.

A keď mu Adam povie, kto je... Bude sranda to sledovať.

2. SunShines
30.04.2017 [22:57]

Liz je zlatíčko! Úplne Emoticon Tie hádky o knihách, vlastná hlava a názory a to ako ľúbi Sam. Veľmi dúfam, že sa jej podarí nestratiť sny. A že aj keď realitu u nich doma vníma, tak to z nej spraví len lepšiu a silnejšiu osobu oproti jej rovesníkom a že kvôli tomu nebude musieť trpieť ako Sam.
A Jared s Adamom ju určite spoznali, len som zvedavá ako s tou informáciou naložia ďalej.
Och, veľmi sa teším a som zvedavá na ďalšie kapitoly! Emoticon Emoticon

1. Perla přispěvatel
30.04.2017 [11:09]

PerlaSam by Liz zniesla aj modré z neba, ak by to dokázala. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon A Liz je taký pokladík, ktorý mi, hlavne s tými slúchadlami, pripomína vlastnú sestru, a keďže začala čítať, tak sa zhodnú aj v knižných názoroch. Emoticon Emoticon Emoticon Milujem, ako sa rozprávala s tou predavačkou o postavách. A ešte viac ju milujem preto, lebo s ňou súhlasím. Emoticon

Netuším, prečo by jej matka mohla vyjsť z izby, pochybujem, že to urobila len tak z dobrej vôle, kedy si povedala, že vstanem a pozriem sa ako žijú moje dcéry vedľa. Tá ženská ma tak vytáča! Emoticon
Takže táto patália je vďaka súdu. Emoticon Jasne, a to som si myslela, že pridelia deti minimálne do rodiny, kde budú mať väčší finančný príjem alebo tak, no takto zničili životy im obom... Emoticon To ma privádza k otáke... čo za lieky to Sammy berie? Emoticon Emoticon Emoticon Dúfam, že to nie je niečo veľmi vážne!

Koniec ma ale rozsekal, drahá, vieš o tom? Emoticon Je jasné, že Jared ju spoznal už včera, a teraz keď ju videl s Liz, on si dá istotne dve a dve dokopy, zatiaľ čo Adamovi nejako vykĺzne, že to ona bola s otcom... meheheh, to by bolo! Emoticon Emoticon Emoticon Neskutočne sa teší na Adamovu časť, čo si bude myslieť o Sam teraz, hoci myslím, že aj tak sa bude oháňať tým, že by si mala nájsť inú prácu a nie takúto podradnú. Neskutočne som zvedavá, čo sa stane a hlavne či sa mu Jared zdôverí, že tie dve sú jeho sestričky. Emoticon

Kapitola bola dokonalá, lásko, neviem čo viac dodať, okrem toho, že sa neskutočne tešííííím nabudúce. Zároveň gratulujem k umiestneniu, tento príbeh je výnimočný a zaslúži si to. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!