OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 7.



Zúfalá - Kapitola 7.Oficiálne predstavenie

Kapitola 7.

Sam ešte stále myslela na stretnutie s bratom. Dokonca aj po niekoľkých dňoch. Liz sa k tomu nevracala, ale bolo jasné, že je zvedavá. Sam však nedokázala vysloviť ani len jeho meno. Vyvolávalo to v nej nepríjemné spomienky na bolesť z časov, keď ju bola schopná precítiť.

Liz však bola natoľko prezieravá, že sa do toho nemiešala.

Miesto toho sa ju snažila rozptýliť. Sam nie prvý raz premýšľala, koľko toho jej sestra vníma a len o tom nehovorí. Mierne ju desilo pomyslenie na to, čo všetko vie o ich živote. Nebála sa o to, že by zistila pravdu o jej zamestnaní. Už dávno stratila schopnosť cítiť hanbu. To sa asi stáva, keď ju dennodenne videlo toľko veľa chlapov v oblečení, ktoré ju skôr odkrývalo.

Z premýšľania ju prebralo narazenie tela na telo.

Potriasla hlavou a sústredila sa na svoje okolie. Akurát sa skončila prednáška. Chodby sa zaplnili ponáhľajúcimi sa študentmi a vyučujúcimi. Všade vládol chaos a nikde nekončiaci hluk. Keby si nedala pozor, pokojne by ju tam mohli udupať. Čo ju veľmi nelákalo. Miesto toho sa posadila na prvú voľnú lavičku, ktorú zbadala. Čakala na ňu ešte posledná prednáška predtým, než bude môcť ísť domov. Nie, že by ju to vyslovene tešilo. Všade bolo lepšie ako u nich v byte.

Keby nebolo Liz, dávno by odtiaľ odišla. Sestru so sebou nemohla zobrať. Pravidelne k nim na kontroly chodili ľudia zo sociálky. Podľa všetkého ich tam niekto posielal náročky. Možno starostliví susedia. Ich matka sa o tom vždy nejako dozvedela, hoci väčšiu času sotva vnímala svoje okolie. Buď ju ovplyvnila hladina alkoholu v krvi, alebo bolesť, ktorú ním tlmila. Hoci pri dôležitej návšteve bola triezva.

Preto v to ráno vyzerala čulejšie než obyčajne. Potrebovala vyzerať prezentatívne. Keď sa s Liz vrátili, v obývačke sedela až príliš skostnatene pôsobiaca ženská s kopou papierov. Úradníci si potrpia na svoje tlačivá. Práve bola uprostred spovedania ich matky. Aby si overila, či Liz vyrastá v zdravom prostredí.

Po jej priateľovi nebolo ani stopy. Matka bola triezva, čistá a dokonca upravená. V tom ojedinelom momente sa aspoň trochu podobala na samu seba. Inak bola len troskou, ktorú zničili ostatní i ona sama. Sam nebola taká krutá, aby jej vyčítala každé zlo, ktoré sa v ich živote odohralo. Len za máločo z toho bola skutočne zodpovedná ich matka. Obviňovala ju skôr z toho, že sa k tomu otočila chrbtom. Vybrala si jednoduchšiu cestu nevnímania.

Zacítila, ako si k nej niekto sadol. Keď tá osoba prehovorila, otočila Sam hlavu.

„Prepáč, koná sa tu hodina profesora...“

Osoba nedohovorila. Pretože vtedy si dotyčný uvedomil, kto vedľa neho sedí. Sam si trochu namrzene spojila tvár s menom. Adama. Ten istý človek, s ktorým včera videla svojho brata. Syn jedného z mužov, ktorí si ju z času na čas prenajímali. Jej deň očividne nemohol byť lepší.

„Tak teba by som tu nečakal,“ povedal zamyslene. V jeho hlase však nebola žiadna zlomyseľnosť.

„Prečo? Toto je škola, študuje tu kopec ľudí. Alebo by si čakal, že ma nájdeš inde?“

Pokrčil plecami. „Mohla by si byť v práci.“

Zamračil sa na neho. Práve pre toto nemala rada, keď sa musela zúčastňovať večierkov priamo v meste. Vždy tu bola šanca, že ju niekto spozná. Nemala čas a ani náladu obšťastňovať ďalších zákazníkov. Tu pre ňu bola neutrálna pôda. Miesto relatívneho pokoja.

Ten panák sa jej to snažil zničiť.

„Nie som workoholička, aby som stále pracovala,“ odvetila čo najneutrálnejšie.

Lenže on to asi nemienil nechať len tak.

„Divné, spájať si tvoj druh zamestnania s workoholizmom. Asi by som použil... iné slovo.“

„Ak ma chceš urážať, povedz to rovno.“

Zodvihol ruky. Netušila, či preto, lebo jej chcel naznačiť, že nemá zlé úmysly. Možno to robil preto, lebo boli na verejnosti. Ktokoľvek ich mohol začuť. Pravdepodobne fúkal vietor odtiaľ. Ak sa však cíti nesvoj kvôli téme, nemal s tým začínať.

„Len som rozmýšľal, či tvoja dcéra vie, čím sa živíš.“

Sam vypleštila oči. Dcéra? Prečo by... Potom si to pospájala v hlave. A vyprskala od smiechu. Teda, často sa považovala skôr za Lizinu matku než za jej staršiu sestru, ale to ešte neznamenalo že ju musela porodiť. Okrem toho, netušila, ako sa dostal k tomu záveru. Ona a Liz sa len v niečom podobali. Výzor k tomu určite nepatril. Takže netušila, ako mu niečo podobné zišlo na um. Len ak by...

„Ako si prišiel na to, že je Liz moja dcéra? Kvôli mojej práci? Ubezpečujem ťa, že som určite nezačala, keď som mala desať. V takom veku by som totiž Liz musela porodiť, aby bola moja dcéra.“ Potichu sa zasmiala. „Liz je moja mladšia sestra.“

Adam vyzeral byť skutočne prekvapený. „Sestra? Ale Jared nehovoril, že by...“

Sam sa zachmúrila. Smiech ju ihneď opustil.

Toľko stačilo na pokazenie nálady. Len meno jej brata.

„Som si istá, že ti o mne môj brat všeličo pekné povedal.“

„Vlastne mi o tebe veľa nepovedal. Len toľko, že ste sa odcudzili po rozvode rodičov.“

Na chvíľu nad tým premýšľala. Na časy, keď sa jej matka s otcom rozišli nespomínala práve rada. Bola vtedy dosť vyspelá na to, aby rozumela, čo sa deje. Liz bola ušetrená takmer všetkých spomienok. A Sam sa na to nútila nemyslieť. Teraz sa tomu už nedokázala vyhnúť.

Pevne zaťala sánku. Vtedy bola dostatočne naivná na to, aby si myslela že niektoré väzby nie je možné pretrhnúť. Ako napríklad puto medzi súrodencami. Mýlila sa. Jej brat až príliš rýchlo zabudol na to, že má sestry. Veď ani svojmu kamarátovi o Liz nepovedal, pritom stála pred ním.

To všetko patrilo k minulosti.

Nemala by na to proste myslieť.

„Hej, aj tak sa to dá povedať,“ zamumlala.

Netušila, či chcel Adam povedať ešte niečo iné. Pretože vtedy sa vedľa nich zjavil tieň. Sam zodvihla hlavu. Konečne prišla Nataly, ktorá mala prednášku na opačnom konci budovy. Okrem povinných položiek si do rozvrhu napchala aj veľa voliteľných predmetov, takže pred chvíľou dosť veľa svojho času venovala obdivovaním renesančných maliarov.

Lenže teraz sa nepozerala na Sam.

Usmievala sa na Adama. Akoby sa poznali.

„Adam! Teba som tu nečakala,“ povedala natešene a na Samino veľké prekvapenie sa mu hodila okolo krku. Zvláštne. Nataly by nikdy netipovala ako človeka, čo sa stýka s podobne rezervovanými suchármi. Očividne sa mýlila v úsudku.

„Ahoj, Sam,“ všimla si konečne Nataly aj ju, keď sa odtiahla od Adama. „Dúfam, že nečakáš dlho.“

Sam jej kývla hlavou. „Ani nie, teraz som prišla.“

Všimla si, ako ich dve Adam zvedavo sledoval. Potom si to všimla aj Nataly. „Vy dvaja sa poznáte?“ spýtala sa na úvod. Sam rýchlo zhodnotila, aká odpoveď by bola lepšia. Rozhodla sa však, že si vyberie bezpečnú možnosť. Keby priznala pravdu, Nataly by chcela vedieť, ako sa spoznali. Na pravdu nebola pripravená.

„Nie,“ prehlásila rozhodne Sam v tom istom momente, ako Adam povedal: „Áno.“

Nataly sa zarazila. „Tak áno alebo nie?“

Sam sa zamračila na Adama. Keď si to upiekol, nech to aj vyrieši.

„Áno aj nie. Stretli sme sa len náhodou vďaka môjmu otcovi, ale v skutočnosti sa nepoznáme,“ povedal nakoniec Adam. Sam bola prekvapená, že vlastne neklamal. A ani neprezradil nič, čo by Nataly nútilo pýtať sa nepríjemné otázky.

Bola rozhodnutá aspoň v duchu mi za to priznať malé bezvýznamné plus.

Navonok sa tvárila nezaujato.

„Aha, no dobre,“ skonštatovala Nataly. „Tak vás oficiálne predstavím. Adam, toto je Sam, moja spolužiačka a aj najlepšia priateľka. Sam, toto je Adam. Najlepší priateľ môjho priateľa.“ Sam by sa za normálny okolností zasmiala na zložitosti jej vysvetľovania. Miesto toho vybafla:

„Nevedela som, že imaginárny priateľ má skutočného kamaráta.“

Nataly ju spražila pohľadom. „Len ty si stále myslíš, že som si ho vymyslela.“

„Pretože o ňom stále hovoríš a nikdy som ho skutočne nevidela?“

Sam sa uškrnula keď jej Nataly venovala pohľad, ktorý jej sľubovať večnú bolesť. Pochopila, že nadišiel čas odchodu. Skôr, ako by Adam mohol niečo prezradiť. A takisto nemala v pláne provokovať Nataly. Nie dnes, keď mala narodeniny. Čo jej pripomenulo, že po škole musí rýchlo zájsť domov, aby zabalila darček, čo kúpila včera. Potom jej ho len rýchlo zanesie. Pokiaľ vedela, Nataly nechystala párty, takže to bude pre Sam bezpečné.

„Nuž, Adam, rada som ťa spoznala,“ otočila sa na neho a pristihla sa pri tom, že vôbec neklame, „ale ak dovolíte, ja už pôjdem dovnútra. Som si istá, že si máte čo povedať.“

Skôr, ako stihol čo i len jeden z nich čokoľvek povedať, otočila sa na päte. Následne vošla do obrovskej miestnosti, ktorá sa len pozvoľna začala plniť. Jednotlivé miesta na sedenia stáli v polkruhu a pôsobili dojmom obrovského schodiska. Sadla si čo najviac na kraj a na stoličku vedľa seba položila svoju tašku. Aby jej Nataly nemohla vyčítať, že na ňu nemyslí.

Hoci neplánovane, v myšlienkach zablúdila k rozhovoru, uprostred ktorého len tak utiekla.

Prekvapene si uvedomila, že to bolo asi prvýkrát, keď mala pocit, že by sa pred niekým mala brániť. Väčšinou jej nezáležalo na tom, čo si kto o nej myslí. Nikto z nich ju nepoznal dostatočne dobre na to, aby ju mohli súdiť. Bolo na nich, ako sa k nej budú správať.

Z nejakého dôvodu však nechcela, aby si o nej Adam myslel niečo vyložene zlé. Čo bolo viac ako nelogické. Spoznali sa predsa na párty jeho otca, kde bola najatá ako profesionálna spoločníčka, ktorú niektorí zúčastnení využili aj na sex.

Potriasla hlavou. Čudné. Nemala by na nič podobné myslieť.

Aj tak na tom nezáležalo.

Nataly nakoniec vošla dovnútra tesne pred vyučujúcim. Rýchlo ju našla v dave, bodaj by aj nie, keď na ňu Sam tak vytrvalo mávala, a sadla si. Prakticky hneď potom sa pustili do ďalšej témy. Takže Sam nemala ani šancu spýtať sa Nataly, čo sa deje a aký mala deň. Takže bola ponechaná napospas svojim podivným myšlienkam. To už by radšej venovala svoju pozornosť svojej stroskotanej matke.

Našťastie pre ňu nakoniec jej pozornosť upútal práve prednášajúci. Čo bolo takmer nečakané. Až vtedy si uvedomila, že to bol len záskok za ich tradičného zaklínača hadov. Ani v tomto prípade síce nevedela presne určiť, o čom rozpráva, ale aspoň ju prinútil na chvíľu zabudnúť na všetko okolo seba. Keď sa nakoniec prednáška skončila, pociťovala takmer sklamanie. Keby bolo leto, prisahala by, že len bola príliš dlho na slnku. Takto z toho mohla viniť... žeby vietor?

Aj to nakoniec pustila z hlavy.

Nataly ju za sebou doslova ťahala z miestnosti. Netušila, prečo by to robila. Potom si ale všimla, že na ňu vonku čaká Adam. A to si myslela, že od neho bude mať na chvíľu pokoj. Podľa všetkého tu tiež študoval, hoci doteraz ho nikdy nevidela. Aj keď... aj keby ho niekde stretla, nevenovala by mu pozornosť. Nikomu tu nevenovala pozornosť.

„Spomaľ,“ povedala nakoniec Nataly, keď sa už tretíkrát po sebe potkla o vlastné nohy.

„Prepáč, len sa odtiaľto potrebujem rýchlo dostať,“ zamumlala jej kamarátka, ktorá bola odhodlaná spraviť zo Sam bezduchú bábku. Ak takto bude pokračovať, čoskoro bude skôr bezruká. „Adam na mňa čaká. Odvezie ma domov. Zoberie aj teba.“

„To sám navrhol?“ spýtala sa Sam pochybovačne.

Nataly pokrútila hlavou. „Nie, to nie, ale prečo by to neurobil? Som si istá, že je to po ceste.“

„Ja môžem ísť aj pešo. A rovnako aj ty. Však bývaš za rohom.“

Akurát vtedy dorazili k Adamovi, ktorý vyzeral až znudene, ako tam pokojne sedel.

„Aha, ja som ti to zabudla povedať,“ začala takmer zahanbene Nataly. „Dnes nejdem do bytu. Idem k tete. Mama chcela, aby som jej niečo zaniesla. Akoby jej o nemohla poslať poštou. Pôvodne ma mal odviezť Jared, ale niečo mu do toho prišlo.“ Nakoniec sa jej hlas premenil na číre sklamanie. Podľa všetkého dúfala, že jej priateľ za ňou príde v deň jej narodenín. Asi zabudol.

Lenže Sam tá očividná zmena plánov zaujímala z iného dôvodu. „U tety potom aj ostaneš?“ Venovala Nataly úsmev. „Chápeš, aby som vedela, či mám po teba ráno prísť.“

Nataly pokrútila hlavou. „Nie, len jej dám to, čo mám a potom odídem. Možno sa zdržím na kávu. Moja teta vie byť poriadne neodbytná.“ Keď sa Sam raz Nataly pýtala, prečo teda nebýva u tety, ale miesto toho platí za nájom, povedala jej, že potrebuje súkromie. Jej teta mala očividne príliš veľa detí a príliš malý dom na to, aby tam Nataly dokázala premýšľať. Kto je však Sam, aby ju súdila.

Vtedy sa do ich rozhovoru zamiešal Adam: „Tak vyrazíme?“

„Môžeš po ceste hodiť domov aj Sam?“ spýtala sa ho Nataly.

Adam pokrčil plecami. „To nebude problém.“

Sam zatínala zuby. Dúfala, že to nakoniec odmietne. Veď prečo by jej mal robiť láskavosti. Ale očividne chcel Nataly potešiť. A Sam netušila, ako sa z toho vyvliecť. Teraz bol jeden z výnimočných dní, keď večer nemala prácu. Mohla poobedie stráviť s Liz. Tá už na ňu pravdepodobne čakala.

Alebo bola opäť v niektorom zo svojich knižných svetov a Sam ju odtiaľ bude musieť vytiahnuť.

Nemusela ísť dokonca ani do obchodu. Ešte stále mali čo jesť. Dopekla, asi vážne bude musieť zniesť, že ju tento veľactený priateľ priateľkinho priateľa odvezie domov. A tak zistí, kde vlastne Sam býva. Napriek všetkému to bola relatívne slušná štvrť. Ale nemala záruku, že to nezavesí na nos aj jej bratovi.

Keď sa napokon ocitla v aute, prišla o všetky spôsoby úniku. Tak sa vykašlala na šialené plány. Len tam sedela, ignorovala ich rozhovor a z času na čas dala Adamovi nejakú inštrukciu. Našťastie nebývala až tak ďaleko. Teda, pešo by jej to zabralo rozhodne dlhšie. Len sem-tam išla autobusom. Takže ani nie o desať minút neskôr vystupovala pred obytným domom.

Tvorilo ho niekoľko samostatných bytov, ktoré boli súčasťou jedinej dlhej budovy. Z vonku to vyzeralo ako niečo lacné a nie veľmi bezpečné. Ale bolo to cenovo dostupné. V meste bol príšerne vysoký nájom, ktorý nemali ako zaplatiť. Takže len vystúpila, zamumlala skreslené ďakujem a vykročila k svojmu vchodu. Nestarala sa o to, či ju uvidia alebo nie. Chcela len konečne ujsť.

Vydýchla si až keď za sebou zatvorila dvere.

V obývačke, ktorá slúžila aj namiesto vstupnej haly, nenašla ani smietku. Všetci boli ešte zalezení. Alebo len nemal nikto príležitosť urobiť tam neporiadok. Mávla nad tým rukou. V kuchyni rýchlo pripravila obed. Vlastne len ohriala to, čo navarila deň predtým. Jej výtvory sa dali vo väčšine prípadov hravo konzumovať. V prípade, ak bol niekto fanúšikom cestovín. Tie boli dostatočne jednoduché a rýchlo uvariteľné aj pre menej nadané kuchárky, akou určite bola. Rýchlo sa najedla a upratala po sebe.

Čoskoro už klopala Liz na dvere. Keď vošla, našla sestru pri inej činnosti ako pri čítaní. To bolo samo o sebe veľmi prekvapivé. Potom jej zúfalo povedala, že musí robiť nejaký šialený projekt do školy. Takže namiesto zábavného popoludnia strávili niekoľko hodín len tým, že sa snažili všetko správne pochopiť. Sam stratila pojem o čase.

Keď si uvedomila, ako neskoro už je, doslova vyskočila na nohy a vrútila sa k sebe do izby. Tam darček pre Nataly len hodila do darčekovej taštičky. Nemala chuť čokoľvek baliť. Aj tak jej kúpila len nejaké náramky, sukňu v orientálnom štýle a knihu o videohrách. Nataly n a to síce nevyzerala, ale bola veľmi svedomitý hráč. Teda, až donedávna ním bola. Kým si neuvedomila, že väčšou zábavou ako hrať videohry by bolo dizajnovať ich.

Na ceste von sa k nej pridala aj Liz. Keďže mala Sam voľný večer, rozhodli sa to využiť a vybrať sa do kina. Po ceste ešte Sam mala odovzdať Nataly jej darček a potom ju pozvať, aby sa k nim pridala. Pripravené a reprezentatívne oblečené sa vybrali von.

Za sebou zamkli. Nie preto, že by to bolo nutné, ale zo zvyku. Kto by už len u nich chcel niečo ukradnúť. Aj keď, vonku sa pohybovalo dosť divných ľudí. Niektorých z nich stretli aj v autobuse. Doslova boli vďačné za to, že mohli vystúpiť. S Liz sa potom dohodla, aby ju počkala pred kinom. Dala jej peniaze, aby kúpila dva lístky. Netušili, či Nataly bude s ich plánom súhlasiť.

Sam sa nadýchla a vykročila smerom k domčeku, v ktorom bývala Nataly. Hoci začínala mať pochybnosti, či vôbec ide dobre. Šírila sa odtiaľ nezameniteľná basová linka nejakej tanečnej piesne. Lenže tam nikto nepočúval hlasno hudbu.

Takže párty.

Sam mala chuť otočiť sa na päte a odkráčať. Nakoniec ale svoje zajačie úmysly prekonala. Podišla k dverám a zazvonila. Nemalo zmysel klopať. Na jej prekvapenie niekto počul jej pokusy dostať sa dnu. Dvere jej otvorila samotná oslávenkyňa. Žiarila radosťou a vypitým pivom – alebo možno aj niečím tvrdším. Z pohára, ktorý zvierala v ruke, sa šírila zaujímavá vôňa.

„Sam! Aj ty si ma chcela prekvapiť?“

Naklonila hlavu k strane. „No, mala som to v pláne, ale asi ma niekto predbehol.“

Nataly viac nepotrebovala. „Áno, nie je to úžasné? Jared bol taký sladký. Predstieral, že nemá čas a kým som ja bola preč, všetko prichystal. Nikdy pre mňa nikto neurobil nič podobne pekné.“ Vtedy sa Nataly naklonila a za ruku ju zaťahala za sebou. „Poď, poď – musíš to vidieť!“

A napriek jej protestom ju vtiahla dnu a za tresla za ňou dvere.

Sam si uvedomila, že aj napriek hlavnej hudbe je v domčeku len veľmi málo ľudí. Narátala ich asi desať. Podľa všetkého išlo o nejaké komorné stretnutie. Najskôr si myslela, že ju Nataly usadí na gauč, ale ona ju ťahala ďalej k niečomu, čo vyzeralo ako skupinka troch chalanov. Dúfala, že sa opäť nepokúšala hnať na dohadzovačku.

„Chcem ti predstaviť svojho priateľa!“ zakričala na ňu Nataly, keď už boli blízko skupinky.

„Takže je predsa len skutočný?“ podpichla ju Sam potichu.

Nataly ju aj tak počula. „To tvrdíš len ty! Ale ja ti dokážem, že je skutočný.“ Jazyk sa jej takmer vôbec neplietol, takže bola len mierne pripitá. Pravdepodobne alkohol odomkol jej zábrany. Sam netušila, či by mala súhlasiť. No nemala na výber. Vtedy už Nataly zastala a za ruku k sebe otáčala jedného z chalanov. Kvôli prítmiu Sam sotva rozoznávala farbu jeho vlasov.

„A toto je môj Jared,“ povedala Nataly a vtedy Sam konečne videla tvár jeho záhadného priateľa.

V tej chvíli si želala, aby sa to nikdy nestalo. Ani v najdivokejšom sne by si niečo také nepredstavovala. Ľudí s rovnakým menom bolo predsa niekoľko. Nemuselo to hneď znamenať, že to musí byť niekto, koho pozná. Lenže očividne sis to mala spojiť.

Pretože pred ňou stál jej brat.

Ťažko povedať, kto z nich dvoch bol prekvapenejší.

Možno Adam, ktorý mal pootvorené ústa, čo si všimla ponad plece svojho brata.

„Ty chodíš s mojou kamarátkou?“ oborila sa na neho takmer útočne.

Nataly to však očividne nepochopila ako útok. „To je super, vy sa už poznáte!“

Ani jeden z nich si ju nejako špeciálne nevšímal.

„Netušil som, že vy dve sa poznáte.“

Sam začala premýšľať, že by sa proste otočila a utiekla odtiaľ. Čo na tom, že podobné myšlienky ju dnes prepádali nejako často. Nechcela tu byť. Nie s ním v jednej miestnosti. Na svete je toľko skvelých chalanov a Nataly si nájde práve jej brata? Divné. Svet sa jej po tom všetkom ešte stále chcel vysmievať.

„Ale nie, vy dvaja ste spolu niečo mali!“ obvinila ich Nataly ublížene.

Zmätene na ňu vyvalila oči. „Prečo by som si mala začínať niečo práve s ním?“

To, že zvolila nesprávne slová, si uvedomila až príliš neskoro. Nataly sa vrhla jej smerom, akoby ju chcela napadnúť. Hocikedy inokedy by jej dovolila zbiť ju. Nezáležalo jej na tom dostatočne na to, aby sa ju pokúsila zastaviť. Lenže nejako mala pocit, že jej to dlží. Mala by pravdu počuť od nej, nie od jej brata. Bohvie, čo by jej nahovoril.

Zachytila Nataly za ruky. Zastavila ju. Nebránila sa nejako výrazne.

„Nataly!“ skríkla na ňu. Musela to zopakovať niekoľkokrát, kým sa na ňu kamarátka pozrela. Ublíženosť v jej očiach sa jej divným spôsobom dotkla. Až keď si bola istá, že ju určite bude počuť, povedala: „On je môj brat.“

V tej chvíli mala pocit, akoby všetko okolo nich stíchlo.

Kapitola 6. ¦ Kapitola 8.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 7.:

4. LiliDarknight webmaster
07.05.2017 [20:27]

LiliDarknightPerla, tak pôvodne malo byť stretnutie s Adamom trošku divokejšie, ale nakoniec som sa rozhodla, že to nebudem preháňať. Drámy tam bude dosť aj bez toho. Emoticon
No, Nataly má toho dosť, ale nie tak veľa ako Sam, Jared a Liz dokopy, takže to bude ešte dosť divoké. (Vidíš, tu príde tá dramatická časť. Emoticon )
Som rada, že sa ti páčila veľa o priateľa priateľky. Veľmi som bavila, keď som to písala. Emoticon
Ďakujem za komentár.

Blacky, neboj sa, Nataly určite zohrá nejakú úlohu v tom, či sa Jared a Sam opäť "spriatelia". Emoticon
Ďakujem za komentár.

SunShines, vystihla si to, presne to si Sam momentálne želá. Aby bol Jared len imaginárny. Bolo by to tak jednoduchšie. Emoticon
To, či utečie, sa dozvieš už v ďalšej. Emoticon
Ďakujem za komentár.

3. SunShines
06.05.2017 [8:42]

Teraz vy Sam asi bola radšej, ak by ten priateľ bol imaginárny. Emoticon Som zvedavá ako sa to ďalej vyvinie. Nataly síce dokázala nevyzvedať pri jej práci, ale pochybujem, že by nečakala viac odpovedí, keď ide o Jareda a Sam. Emoticon Jedine, že Sam utečie za Liz, ale pochybujem, že ju Nataly len tak pustí.
Teším sa na ďalšiu kapitolu!
Emoticon

2. Blacky
05.05.2017 [21:54]

Tak toto bolo super. Ale aspon konecne mozno jej brat pomaly pochopi. Mozno by Nataly mohla byt mostikom aby si k sebe znova po kuskoch vybudovali cestu. Som zedava co na to povie Nataly

1. Perla přispěvatel
05.05.2017 [16:35]

PerlaJa som... vlastne... ten koniec... a hento predtým... a potom.... kde začať? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

Fuuu... táto kapitola bola naozaj podarená. Keď sa stretla s Adamom v škole, čakala som všetko, možno nejké podpichovanie, aby nevyzeral veľmi zaujato, ale ono to... yay, bolo to skvelé. Emoticon

Nataly má po tomto čo vstrebávať. Je to správna kamarátka, a preto dúfam, že sa na Sam nebude veľmi hnevať, predsa len, ani Jared jej nič nepovedal. Myslím, že sa to dá pekne vyvetliť, ale znova, každý z nich povie svoju verziu... a ja sa tešííím na obe. Emoticon Emoticon Emoticon

A obzvlášť sa tešíííím na Adamovu časť, nakoľko mám pocit, že hoci ho všetko zaujíma, bude mať z nich najväčšiu zábavu. Musím povedať, že ma úplne rozsekalo tá veta s priateľom priateľkinho priateľa Emoticon Emoticon Emoticon to bol konieeeeec Emoticon Chúďa moja Sam, akosi sa jej relatívne "pokojný" život v pretvárke začína rúcať. Emoticon Neviem si ani predstaviť, čo urobí LIz, keď sa dozvie, že má staršieho brata, tej mi je ľúto asi najviac už teraz.
Kapitola bola dokonalá, ostatne ako vždycky, drahá. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!