OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 6.



Zúfalá - Kapitola 6.

Poviedka sa umiestnila na 1. mieste o Naj poviedku mesiaca dubna/apríla. Na deň ju umiestňujme na titulnú stranu. Gratulujeme!


Vyzvedanie

Kapitola 6.

Adam sedel spolu s Jaredom v akomsi divnom bare. V sobotu ráno toho veľa nebolo otvoreného. Takže sa museli uspokojiť so zatuchnutým vzduchom páchnucim po moči stálych návštevníkov. V priestore vládlo prítmie, ktoré len z času na čas prerušili podivné melancholické tóny akejsi piesne. Adama ale nič z toho vlastne nezaujímalo.

Miesto toho sledoval svojho kamaráta, ktorý sa skláňal nad fľašou už tretieho piva. To by samo o sebe nebolo ničím výnimočné. Lenže on bol pri tom ticho. Štatistická pravdepodobnosť, že sa niečo podobné stane, bola skutočne nízka.

Jared proste neustále rozprával.

Od toho stretnutia v nákupnom centre sa však jeho zvyčajné správanie proste zmenilo. Adam v duchu premietal nad tým, čo všetko videl a počul. To dievča okamžite spoznal. Bez make-upu a slušne oblečená vyzerala skutočne inak a musel priznať, že aj lepšie. Čakal, že sa dostavia jeho typické myšlienky, ale tie vtedy spali. Vedel len, že ona a Jared sa nejakým spôsobom musia poznať. Videl im to na tvárach.

Keby chcel byť kretén, rovno by sa ho spýtal, či je to jeho bývalá priateľka. Možno sa dozvedel, čím sa živí a nechal ju. To by vysvetľovalo jej reakciu. No niečo mu bránilo vysloviť nejaký zle vyberaný komentár. Mohlo za to to druhé dievča. To si Jared prezeral s ešte väčším smútkom. Nech už sa spoznali za akýchkoľvek okolností, mal pocit, že sex s tým nemal nič spoločné.

Keď už to viac nemohol vydržať, zobral Jaredovi pivo z ruky. Práve si ho zdvíhal k ústam. Za to si od neho vyslúžil nasrdený pohľad. Sám sa však usmieval.

„Takže ty si neupadol do kómy,“ prehodil nadnesene.

Jared na neho zazeral. „Vráť mi to pivo.“

Miesto toho pevnejšie zovrel fľašu. „Si neobyčajne ticho. To je až podozrivé. Takže nech sa stalo čokoľvek, asi to musel byť riadny prúser. Ja chcem vedieť ale jediné – kto bolo to dievča?“ Rozhodol sa pre diplomatickú otázku. Nechcel ho naštvať tým, že by hovoril o jej práci. „A ak mi povieš, že nikto, rozbijem ti tú fľašu o hlavu.“

Na chvíľu si ho len prezeral. Prižmúrenými očami behal po fľaši a späť k jeho odhodlanej tvári. Adam sa zatvrdil. Chcel poznať odpovede. Takže nebude brať ohľady na jeho možné nepohodlie.

Jared si nakoniec povzdychol.

Uvedomil si, že prehral.

„Je to niekto, koho som kedysi poznal.“

Adam si odfrkol. „Nezvažoval si kariéru politika? Som si istý, že podobné kraviny denne opakujú pred zrkadlom.“ S Jaredom to ani nepohlo. „Hej, no tak, kamoš. Ja sa ti nebudem smiať, ak mi povieš, že je to nejaká tvoja bývalá... priateľka alebo čo.“ Nakoniec zvolil miernejšie slová ako popísať ich možný vzťah.

Napriek tomu si za to vyslúžil ranu päsťou do ramena.

Mykol sa. „Hej! Čo som urobil!“

Jared vyzeral ako sekundu pred výbuchom. „Priateľka? Ty si chorý alebo čo? Veď je to moja sestra!“

Adam si dvakrát odkašlal, pretože mal pocit, že sa náhle dusí. Ani nevedel, koho z nich dvoch to prehlásenie prekvapilo viac. Jared očividne neplánoval pretriasať ich spojenie. Lenže Adam ho nakoniec vyprovokoval a takto to dopadlo.

„Nechcem ti protirečiť, ty vieš najlepšie, čo hovoríš, ale tá baba fakt nevyzerala ako Amelie.“

Jeho kamarát si pošúchal čelo. Vyzeral unavene. „Pretože to nebola Amelie!“ skríkol frustrovane a tak nahlas, že niektorí opilci venovali namosúrené pohľady. „Môj otec už kedysi bol ženatý. S mojou matkou. Čo však nevieš je, že ja som nebol ich jediné dieťa.“

Nemohol ho prekvapiť viac.

„Nikdy si o tom nehovoril.“

Pokrčil plecami. „Nebolo veľmi o čom. Sam som naposledy videl krátko po rozvode rodičov. Vtedy ma prosila, aby som nešiel. Ale ja som chcel ostať s otcom. Aby nebol sám. Potom sa to trochu... pokašlalo. Keď som sa s ňou chcel rozprávať po tom, už ma ignorovala.“

„A to som si myslel, že ste sa rozkmotrili kvôli jej práci,“ zašomral Adam.

Jared rozhodil rukami. „Kvôli akej práci? Ja o Sam nič neviem.“

Adam mal nezameniteľný pocit, že v tom príbehu je toho viac než čo mu Jared hovoril. Jeho sestra sa vtedy na neho pozerala, akoby uvažovala o jeho vražde. Určite bola mladšia, len nevedel odhadnúť o koľko. To, čo robila po večeroch... možno o tom Jared ani nevedel. A on určite nebude ten, kto mu to povie.

Ešte by ho zmlátil.

Okrem toho... nechcel sa v tom prehrabovať. Nahováral si, že to bolo len kvôli Jaredovi, ale pravda bola úplne inde. Bránila mu v tom spomienka na to druhé dievča. Jared o nej nehovoril, tak ju nepoznal. Podľa toho, ako doslova visela na tej Sam, si museli byť blízke.

Neboli to len priateľky. Museli byť viac. Vyzerali ako dve baby, ktoré si proste užívajú nakupovanie. To mu nezapadlo do predstavy skazenej dievčiny, ktorá z radosti predáva svoje telo. Niekde vzadu v mysli mu slabučký hlások ponúkal možnosť, že to všetko robí, lebo nemá na výber.

Potriasol hlavou. Odkašlal si. Vrátil Jaredovi jeho pivo.

Ten sa z neho okamžite napil.

„Vyzerá to tak, že ona s tebou nechce mať nič spoločné,“ začal Adam. Jared sa mierne mykol. „Chceš o tom hovoriť?“ Ponúknuť mu niečo podobné bolo oveľa ľahšie, ako očakával. Jared bol ako jeho brat. Teraz však vyzeral ako duch samého seba. To ho desilo.

Jared pohodili plecom. „Nie je veľmi o čom hovoriť.“

„Podľa všetkého je. Pozri esa na seba. Sedíš tu ako troska a piješ pivo už na obed. Čo príde večer? Divoký večierok a drogy?“

„Ty si sa asi zbláznil!“ zrúkol Jared.

Adam sa uškrnul. „Neprekvapilo by ma to.“ Vzápätí hneď zvážnel. „Čo sa medzi vami stalo? Rodičia sa predsa rozvádzajú každý deň. Ale nemusí to automaticky znamenať, že sa spolu prestanú rozprávať aj deti.“

Jared na neho len tupo pozeral.

„Tak?“ pobádal ho k odpovedi, keď na neho len nemo pozeral.

Nakoniec si povzdychol. „Vieš o tom, že si bastard?“

„O tom nič neviem a ani vedieť nechcem. Teraz hovoríme o tebe.“

„Správaš sa ako nejaká trápna klebetná baba,“ zavrčal Jared, no napriek tomu potom pokračoval: „Neviem, čo by som ti mal hovoriť. Sam bola moja malá sestrička a ja som bol jej veľký brat. Mysleli sme si, že naša rodina je to najbližšie k dokonalosti čo kedy uvidíme. Mýlili sme sa. Ja som mal osemnásť, keď matka podala žiadosť o rozvod. Nebolo to tak, že sa rodičia stále hádali. Vyzerali až príliš idylicky. Až na to, že to asi bolo len pretvarovanie.“

Adam nečakal, že mu Jared povie všetko toto.

Ale kto bol on, aby ho zastavil.

„Aký dôvod uviedla?“ povzbudil ho miesto toho.

Jared skrivil pery. Akoby bol znechutený. „Povedala, že ju otec podvádza. A robil to údajne celé ich manželstvo. Lenže ja viem, že to bolo klamstvo. Otec je verný. Keď má ženu, nezvykne ani pozerať na iné ženy okolo seba. A zrazu matka prišla s niečím takýmto...“ Pokrútil hlavou. „Otec sa ani veľmi nebránil. Všetko jej odsúhlasil. To, že sa rozvádzali, vnímal ako osobné zlyhanie.“

Adamovi to stále nedávalo zmysel. Jared bol z dobrej rodiny. Teda, jeho rodičia boli rozvedení, ale neboli ani prví a určite nie poslední. Stávalo sa to denne. Pochyboval však, že nemali dobré zázemie. Stačilo sa pozrieť na jeho rodinu teraz. Nerozumel, prečo by potom jeho sestra skončila ako spoločníčka. A viac ako nechápal, prečo o tom vôbec rozmýšľal.

„Takže sa rozviedli... a čo potom?“

„Otec sa zbalil a proste odišiel. Tvrdil, že potreboval nový začiatok, ale ja viem, že to nebola pravda. Chcel len mať na chvíľu pokoj. Nechcel ju vídavať.“

Adam prikývol. „Takže sestra sa s tebou nerozpráva, pretože ste s otcom odišli a všetko jej zobrali. Možno trpí nedostatkom alebo niečo podobné.“ Musel sám sebe uznať, že sa snažil spýtať diplomaticky. Z nejakého dôvodu nedokázal prestať myslieť na to, ako sa s ňou stretol po prvýkrát. Robila spoločníčku jeho otcovi. Zistil, že naozaj chce zistiť, čo ju k tomu viedlo.

Jared sa zasmial, čím na sebe upútal jeho pozornosť. „Otec by matke nič nezobral. Ak je tu niekto, kto o všetko prišiel, je to práve on. Odsťahoval sa z mesta a okrem domu, do ktorého sme sa teraz vrátili, jej zanechal všetko. Dokonca jej kúpil obrovský byt kdesi v centre mesta. Dostala peniaze, dokonca jej doteraz posiela peniaze. Aj keď ich nepotrebuje. Matka je doktorka. Vie sa o seba postarať.“

Adam sa pristihol pri tom, že ho skutočne zaujíma, ako to pokračovalo.

„Tak aký teda má dôvod, že ťa považuje za nikoho?“

Očakával, že Jared proste bude pokračovať v rozprávaní. Zaskočilo ho však, že sa miesto toho zamračil. Akoby o niečom veľmi tuho premýšľal. Adam si bol vedomý toho, že Jared nerád rozpráva o svojej minulosti alebo rodine. Za celý ten čas, čo sa poznali, toho vedel Jared naozaj málo. Doteraz mu na tom príliš nezáležalo. Neboli predsa nejaké vypelichané kvočky aby museli sedieť na bydle a kotkokádať o svojich životoch.

Na to si potrpeli skôr ženy.

„Súvisí to s niečím, čo stalo otcovi a ja by som to nerád teraz rozoberal.“ Jared na jeden hlt dopil zvyšné pivo z fľaše a mávol na servírku, aby mu doniesla ďalšie. „Stratili sme len kontakt. Viem, že Sam posielala listy a volala nám. Lenže potom prestala.“

„A to len tak? To je tá tvoja sestra nejaká prelietavá, nie?“

Jared ho spražil naštvaným pohľadom.

„Aj teba by prestalo písať niekomu, kto na tvoje listy neodpovedá.“

Adam vytreštil oči. „Kamoš, to ste vážne neurobili!“ Neodpovedať niekomu na listy? To bolo príliš kruté. Naozaj sa nečudoval, že ho sestra mala za nikoho. On by asi konal podobne. Nepotrebuje sa niekomu líškať.

Zarazil sa.

Keby s ňou začal súcitiť?

Jared sklonil hlavu. „Ja viem, nie som na to práve hrdý. Ale keby mi dala...“ Frustrovane si vošiel rukou do vlasov. „Keby mi dala šancu, všetko by som jej vysvetlil. Lenže ona nás proste ignoruje! Listy prichádzajú späť neotvorené. Pravdepodobne si zrušili telefón. A keď som raz nabral odvahu a pricestoval sem... Dvere otvoril nejaký chlapík a tvrdil, že nepozná ani moju matku a ani Sam. Takže očividne s nami nechcú mať nič spoločné.“

Frustrácia a smútok jeho kamaráta zrazu boli úplne priehľadné. „A potom ideš nakupovať a stretneš ju. Len tak, akoby sa nič nedialo. To ťa muselo naštvať.“

Povzdychol si. „Vedel som, že ju skôr alebo neskôr stretnem. Veď teraz zase bývame v tom istom meste. Len som nečakal, že to bude až takto skoro. Ale nemalo by ma to prekvapovať. O sestre nič neviem.“

Vtedy sa Adam rozhodol, že prišiel čas ukončiť ich rozhovor. Jaredovi to očividne neprospievalo a on sám o jeho sestre nechcel nič vedieť. Síce v tom klamal samému sebe, ale čo by neurobil pre priateľa. Niekedy inokedy sa dozvie, prečo si zarába tak, ako si zarába. Ak ho to neskôr bude ešte zaujímať. Možno teraz to chcel vedieť len preto, lebo išlo o Jaredovu sestru. V duchu si predstavoval, čo by sa stalo, keby sa o tom dozvedel. Pravdepodobne by ho zmlátil za to, že to len naznačuje. Čo na tom, že by hovoril pravdu. Jared by mu neveril.

Vtedy pred Jaredom pristálo ďalšie pivo. Dvakrát prehltol a polovica bola fuč.

„Tak si dopi a pôjdeme,“ nadhodil Adam.

Jared pokrútil hlavou. „Odtiaľto nevyjdem, kým ma nevynesú.“

„Jasné, hej, je takmer až romantické, že na ňu chceš takto zabudnúť, ale nechcel si náhodou kupovať darček k narodeninám? Veď vieš, pre svoju priateľku. Určite si na ňu spomínaš, má výstrednú farbu vlasov, ktorú proste nedokážeš len tak prehliadnuť.“

Odpoveďou mu bolo len zavrčanie. Očividne jeho slová nepovažoval za vtipné.

„Nikam nejdem.“

Adam sa potichu zasmiala a predstieral, že Jaredovi niečo podáva, hoci ruky mal prázdne. „Nech sa páči, Nataly. Všetko najlepšie k narodeninám. Nie, nezdá sa ti to. Tá škatuľa je prázdna. To vieš, to som sa takto v sobotu úplne zosypal a rozhodol som sa, že ťa prekvapím skôr nemilo. Ale nie, neplač, ja ťa aj tak milujem!“ Snažil sa do hlasu vložiť ten správny dramatický tón, ale nebol herec, aby sa mu to úplne podarilo.

Nejaký účinok to však malo. Jared vyzeral, že mu chce zo dve zavesiť.

„Ty imbecilný šašo!“ vyhŕkol a vzápätí do seba nalial zvyšok piva.

„Tak ideme? Obchody volajú. Nesmieme ich sklamať.“ Miloval nakupovanie asi rovnakou láskou ako všetky prostitútky sveta, ale tak pre Jareda sa obetoval. Chcel Nataly prekvapiť tajnou párty a tá sa nezaobíde bez poriadneho darčeka. Jedine, žeby chcel klesnúť na koleno a požiadať ju o ruku.

Hovoril o tom dosť dlho na to, aby to Adamovi začalo liezť na nervy.

„Si strašný idiot,“ pokračoval v urážaní Jared.

„Buď si vymysli niečo originálnejšie, alebo sklapni a choď zaplatiť. Odchádzame.“

Adam pokrčil plecami. „Akože dobre, však nemusíš platiť, ale potom ti odporúčam, aby si sa zase odsťahoval z mesta. Neviem, ako to fungovalo v tej diere, odkiaľ si prišiel, ale u nás je napletenie považované za spoločensky neprijateľné.“

Vtedy Jared konečne vyprskol smiechom. „Ty si strašné pako,“ zachechtal sa. „Dobre, tak teda poďme. Ako si povedal, Nataly by som nemal sklamať.“

Spokojne sa postavil a ako tieň nasledoval Jareda k barovému pultu, kde skutočne zaplatil. Servírka sa pri tom na neho prihlúplo usmievala. Akoby bol Jared do najkrajšie, čo videla za posledné dni alebo týždne. Keď sa tak pozeral po priestoroch baru, celkom tomu aj veril. Podľa všetkého sem len ojedinele zablúdilo niečo mladšie ako päťdesiat rokov.

Pri odhodlane na nich dokonca kričala, aby sa kedykoľvek vrátili.

Tomu sa hovorí podnikateľský duch.

Keď vyšli von, Adam sa zhlboka nadýchol. Dnu skoro zabudol, čo je to čerstvý vzduch. Nachádzali sa v blízkosti nákupného centra, z ktorého predtým tak rýchlo odišli. Aj to len kvôli Jaredovi a jeho skrytým zajačím génom.

„Už vieš, čo jej chceš kúpiť?“ vyzvedal.

Nebol fanúšikom nakupovania a dúfal, že to budú mať čoskoro za sebou. To by však nemohol byť s Jaredom, ktorý sa tváril, akoby sa ho spýtal na pin kód k bankomatovej karte. Ten by mu prezradil asi ochotnejšie. Aj keby to znamenalo, že do konca života bude jesť len suchý chlieb.

„Lepšiu otázku nemáš? Čo myslíš, bral by som ťa zo sebou, keby som mal aspoň tušenie?“

Adam sa sklonil a rukou si ostentatívne ohmatával prednú časť nohavíc.

Jared sa jeho počínaniu smial. „Môžeš mi povedať, čo práve robíš?“

„Kontrolujem, či ma mimozemšťania o niečo neobrali, že ma považuješ za ženskú.“

Za to si vyslúžil ďalšiu ranu päsťou do ramena. Vtedy sa však už obaja smiali. Netušil, či to Jared myslel úprimne, ale aspoň už depresívne nesedel na zadku a neutápal sa v sebaľútosti. To bol skutočne desivý pohľad. Niekto, kto vníma aj búrku s humorom, len ticho sedel. Adamovi stále vŕtalo v hlave, čo všetko sa stalo medzi súrodencami. Lenže teraz sa už toho viac nedozvie. Aj keby chcel riskovať, že ho Jared skutočne zabije.

„Tak poďme,“ vyzval ho napokon Jared.

Adam ho nasledoval. Po ceste sa rozprávali o všetkom a o ničom. Do ich rozhovoru sa vrátila ľahkosť, ktorá Adama upokojovala. Mal rád zabehnuté cestičky. Tie boli bezpečné. Napriek tomu však cítil, ako sa k nim neustále približovala nejaký tieň. Jared sa až príliš často obzeral. Akoby podvedome niekoho hľadal.

Jeho sestra sa však vyparila rovnako rýchlo ako sa objavila.

Možno to tak bolo lepšie.

Adam nebol pripravený na priamu konfrontáciu skutočnej Sam a predstavy, ktorú si o nej vytvoril. Zaškatuľkoval si ju do rovnakej ohrádky ako všetky otcove priateľky na jednu noc. Podľa všetkého k nim patrila aj ona. Čo ho stále znechucovalo. Ale teraz aspoň o niečo menej. Dostatočne na to, aby sa jej chcel spýtať na dôvod, pre ktorý tam ten večer vôbec bola.

Čo viedlo dievča z dobrej rodiny k takému konaniu?

Kapitola 5. ¦ Kapitola 7.


Tento príbeh sa ešte ani nestihol poriadne rozbehnúť a vy ste si ho stihli obľúbiť. Až tak veľmi, že ste zaň hlasovali v Naj poviedke. Ďakujem za všetky hlasy a vašu podporu. Keď som si všimla, že sa príbeh umiestnil, takmer som prestala dýchať.

Preto by som kapitolu rada venovala všetkým čitateľom, menovite hlavne Perle, SunShines, Pioggii a Blacky.

Ešte raz ďakujem.

Lili :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 6.:

5. SunShines
04.05.2017 [14:20]

Och, zase sa trochu dotvára príbeh, keď vidíme Jaredov pohľad, len by som chcela vedieť viaaaac. Emoticon Ale počkám si, no. Očividne ani len netuší, že jeho sestry sú na tom horšie ako boli, keď odchádzal. A dosť ma zaujíma aj to, prečo jej na tie listy neodpisovali. A čo sa stalo, že je na tom ich matka tak ako je. Aaa...ešte kooopa vecí ma zaujíma. A páči sa mi, že Adam si napriek prvotným predsudkom aspoň pripúšťa aj inú možnosť. Emoticon
Som zvedavá, co bude ďalej. Emoticon A gratulujem k zaslúženému uniestneniu! Tvoj štýl písania milujem! Či pri predošlých poviedkach alebo v tejto, ktorá je z úplne iného súdka.

4. LiliDarknight webmaster
02.05.2017 [22:53]

LiliDarknightPerla, tak ak ťa zaujíma osud postáv až tak veľmi, očividne viem písať. Emoticon Ako som povedala už veľakrát, Adam (a nielen on) je predovšetkým typický človek. Takže odsudzovanie na prvý pohľad proste máme v povahe, takže sa to niekde musí odraziť.
Hej, no, moje milučké nadávky splnili účel. Emoticon
Neboj sa, jej matku ešte doriešim. Tak ju prešacujem, že na nej neostane ani kostra. Emoticon
Ďakujem za komentár.

Pioggia, tak nedá sa povedať, že by Adam nejako rapídne zmenil názor na Sam. Ide len o to, že nechce naštvať kamaráta, tak sa "snaží". Uvidíme, kam ho to snaženie dovedie. Emoticon
Ďakujem za komentár.

Blacky, ešte nad ním nelám palicu, ešte je toho veľa, o čom sa musia rozprávať. Len to musím dávkovať pomaly, inak by mi z toho asi vybuchla hlava. Emoticon
Vieš, čakala som, či niekto niekedy poukáže na to, aký je tento príbeh odlišný od toho, čo normálne píšem. Mala som tušiť, že to budeš ty. (To ber ako kompliment.) Ja som sa trochu aj bála písať niečo podobné, ale ako zisťujem, nesmierne ma to baví a pri písaní niektorých pasáží v kapitolách sa fakt dobre nasmejem. Emoticon Emoticon
Takže som rada, že to oceňuje aj niekto mimo mňa. (Aj keď neboj sa, aj toto bude svojim spôsobom temné.)
Ďakujem za komentár.

3.
Smazat | Upravit | 02.05.2017 [20:51]

no aj tak si myslim, ze to mohol skusit viackrát, aj keď je otázne co narozprávala Sam jej matka. A nazaj ma zaujima ako sa z doktorky stala alkacka a troska. zivot je sice vrtkavý ale ona predsa neodisla z manzelstva s holým zadkom. Naozaj ma zaujima jej pribeh. Ci je naozaj mrcha alebo je len zivot svina a zahral sa s nou.

hej a este ti musim povedat ze je zabava citat real od mojej Lili, ktorá písala zásadne o hrdinkách s tazobou buducnosti ludsta, Vsetky postavy boli tak temné zadumané a dospelé :D, a tragické. bez stipky humoru(okrem Macika, jeho sarkazmus milujem.). A teraz bum, polovicu kapitoly sa prerehocem.

Je to fantastické osviezenie. Nie ze by som nemilovala tvoj obvyklý štýl.
Len tento adolescentizmus podaný tebou ma naozaj úprimne baví.

2. Pioggia
02.05.2017 [19:54]

ďakujem za venovanie a gratulujem k prvému miestu Emoticon Emoticon Emoticon kapitola samozrejme zas úžasná... som rada že Adam už vidí Sam v trošičku lepšom svetle... som zvedavá na ďalšiu konfrontáciu Emoticon Emoticon len tak ďalej Emoticon

1. Perla přispěvatel
02.05.2017 [11:46]

PerlaČím to je, že aj keď sa v kapitole nestane nič vyslovene zlé, mám na srdiečku zlý pocit a je mi ich všetkých ľúto? Emoticon Emoticon Emoticon

Adam je zvedavý(a ja tiež), kam sa s tými otázkami dostane, ale tuším, že to ešte bude epické. Emoticon Emoticon Páči sa mi, ako premýšľa, snaží a vo všetkom hľadať súvis, ale zároveň je to proste on a myšlienky mu zabehnú aj iným smerom. Tiež je len človek a odsudzovanie k tomu patrí, aj keď verím, že svoje názory ešte prehodnotí.
A inak... vieš, ako som sa namsiala na tých nadávkach? Yay, už dlho som nepočula, že by si chapi nadávali do šašov. Emoticon Emoticon Emoticon

Ich mama je doktorka? Emoticon What the hell? Naozaj? Tak teraz som fakt zvedavá, čo jumohlo viesť k tomu, že sa proste úplne zanedbala a zviezla tak, ako to urobila. Rodičia by mali bojovať, minmálne kvôli deťom. Prečo ich chcela, keď sa na ne vybodla? Fňuk... toľko otázok Emoticon

Uvažujem ale, prečo Jared nepovedal nič o Liz, alebo si len povedal, že ak sa bavia o Sam, tak to stačí? Nuž, očividne si budem musieť počkať na pokračovanie, ale dúfam, že tento príbeh bude riadne dlhý, pretože už trz sa ho akosi nedokžem nabažiť a kapitoly mi pripadajú akési krátke. Emoticon Hoci to bude asi len pocit, no...

Samozrejme, gratulujem k 1.miestu, zaslúžiš si ho, drahá. Takýto príbeh si ho rozhodne zaslúži. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!