OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Devil's Night - 29. part

12.01.2013 (14:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1282×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki. 

„Wanda, ja som tvoja záruka, že Fredericc nás už nesklame. Stačí to?“ 

Žena zdvihla hlavu, obrovské slzy letia lícami, má strach, bojí sa o milovaného Damona, ale nie je schopná mu pomôcť. 

Fredericc si kľakol pred Wandu: „Ty ho fakt miluješ. O to viac sa bojíš, musel som ti bodnúť dýku do srdca, keď som chcel Damona... prepáč. Nedomyslel som to. Môžeš mi odpustiť... prosím... Wanda, záleží mi na tom.“ Fredericc vyzýva očami chlapča, nech sa ho zastane. 

„Tak už mi odpovedz. Stačím ti ja, ako záruka?“ Žiada chlapča. 

„Áno.“ 

„Ďakujem. Aha... ešte, myslíš, že by si eventuálne mohla vziať na milosť tohto kľačiaceho bonvivána a odpustila mu?“ 

„Prosím, Wanda.“ Fredericc kľačí, hlava sklonená, vzal jej ruku a jemne pobozkal. 

„Ukáž mi oči... nedokážem si s tebou vymieňať informácie ako pravá pekelníčka, ale ty vidíš a cítiš pri pohľade na mňa, že hovorím pravdu. Fredericc, milovala som ťa, zlomil si mi srdce, opustil si ma... zaútočil si na Damona, moju novú, klíčiacu lásku... dnes ti odpustím obe sklamania, ale nezabudnem! Nikdy!“ Dívajú sa jeden na druhého a Wande sa zazdalo... len na okamih, že zazrela Damona v očiach Fredericca. S hrôzou vykríkla. 

„Nedes ju! Čo robíš?“ Kristián drcol do strýka. 

„Nič! Fakt som nič neurobil! Čo kričíš, Wanda?“ 

„Ja... ja... už som strachom zničená. Poďme na tú úlohu. Svitá, Damon čaká. Vstaň, Fredericc, dnes sme sa porátali, sme vyrovnaní.“ 

„Ok. Ďakujem.“

„Výborne, začíname.“ Spokojne sa usmial Kristián. 

Wanda sa prešmykla dverami, stúpa schodišťom, vyplašene sa obzerá. Fredericc vystúpil z tieňa, potáca sa, zhúkol na žieňa: „Tam si, ty potvora! Čakaj... budeš moja... povedal som!“

„Nie, si odporný, opitý... daj mi pokoj.“ Wanda so strachom v očiach vyšla hore, gorila, čo stráži pred dverami mladomanželov zdvihla hlavu.

„Stoj, ty malá pobehlica... idem!“ Fredericc rúčkuje po zábradlí, dokonale hrá nadratého svadobčana. Wanda vbehla do svojej izby, Fredericc potácavo za ňou, pár hádavých viet si vymenia za dverami a Wanda opäť vybieha na chodbu, beží priamo ku gorile: „Pane, pomôžete mi prosím, on je násilník, keď si vypije!“

„Kam si zmizla... volám ťa, okamžite ku mne!“ Fredericc našiel Wandu, schmatol ju za rameno, strelil jej facku.

„Pokoj, pane. Vyriešime to v tichosti.“ Skúša gorila.

„Ty si ktorý, že na mňa vyprávaš?“ Fredericc sa zastavil, moment mútne gáni na gorilu.

„Pusti ma, bolí to. Prosím, pane, pomôžte.“ Pohrýzla pekelníka do ruky, beží do izby.

„Au, ty suka, budeš kúsať?... Počkaj, keď tam prídem, zmlátim ťa ako žito!“ Fredericc vrávorá, gorila sa rozhodla brániť dámu. Opustila stanovisko pred dverami mladomanželov, stratila sa v izbe Wandy.

Kristián čaká pod schodiskom, vzduch čistý, vbehol do izby Zaidy.

Damon registroval celé dianie na chodbe, chvíľku sa bavil predstavením,  ale za tú facku Wande, Fredericcovi príležitostne odkrúti hlavu.

„Čau, starec, ber dabléra.“

„Mám dvoch.“

„Čóó??“ Kristián vyvalil oči prekvapením.

„Ty si dodal Frica, ja notára.“

„Heh, mačička mala hody! Detaily neskôr! Rýchlo, ber ich.“ Silný upír drapne oboch, ťahá chodbou, Kristián otvára dvere k notárovi. Damon vtiahne dablérov až do kúpeľne, hodí na nich paplón, nech chlapci neprechladnú a už sa rútia späť.

„Vydrž ešte pár hodín, jasné? Ráno odchádzaj od Zaidy a rob rámus.“

„Ok, díky, parťák.“ 

Kristián zmizol, gorila sa háda s Fredericcom v izbe o právach žien, ale potom si uvedomí, že porušila príkaz a vracia sa na miesto. Všade opäť vládne ticho, akurát z izbe Wandy ešte chvíľku huláka Fredericc, až stíchne. Wanda nesie veľkú hrubú deku aj vankúš, príde ku gorile: „Ďakujem vám, pomohli ste mi, zaspal. Bojím sa ostať s ním, môžem tu byť pri vás? Prosím.“

„Samozrejme, dám na vás pozor.“

„A ešte... viete, hanbím sa... nedokážem mu vzdorovať... prosím, nepovedzte nikomu, čo sa mi v noci stalo.“ Wanda klopí zrak, hrá na city gorily.

„Samozrejme, ja som nič nevidel... a spíte tu, lebo... ste sa tak rozhodli a ja nemám právo sa pýtať, prečo.“ Gorila žmurkla a dvíha hruď pýchou, aká je chrabrá.

„Ďakujem, ste nesmierne láskavý.“

Tesne pred dverami mladomanželov sa Wanda zababušila do deky, zložila hlavu na vankúš a zaspala.

Damon sedí pri tých istých dverách, len z druhej strany, usmieva sa divadlu Wandy. Verný vlčiak Royal Agaric leží pánovi pri nohách a na druhom konci izby, na veľkej mladomanželskej posteli, odfukuje Zaida. 

Vonku čiperné vtáčatká štebocú, deň sa ponáhľa do ulíc Hendersonu. Damon si obzerá telefón, už dlho nedostal žiadnu červenú sms-ku od Lucienne. Display žmurkol 05.20 hod..

„Royal Agaric, veril by si tomu, že za dve a pol hodiny to budú len 4 dni, čo som sem prišiel? Pár razy som skoro zgegol, našiel som si lásku, získal Kristiána, som ženatý, mám priateľov, ale hlavne nepriateľov... a niečo mi vraví, že hlavné tóčo sa ešte len chystá!“

Damon si stiahol obrúčku z bielej platiny, vysoko sa načiahol, položil ju na horný rám obrazu, zviezol sa popri stene, pritisol ku psovi a tvrdo zaspal.

- - -

Kúpeľňa notára Helplessa praská vo švíkoch. Na podlahe rozvalení dvaja dabléri, v polospánku sa bijú o prikrývku.

„Sakriš... čo sa robí? Kde mám paplón?“ Fric hmatká rukou, viečka ako z olova, nie a nie otvoriť oči. Zacíti látku, podráždene pritiahne k sebe, celý sa zamotá a spí ďalej.

Notár precitol na chlad. Leží nahý na kachličkách, husacia koža indikuje nepríjemný pocit podchladenia.

„Au, moja hlava! Do riti, prečo som nahý?“ Otočí sa na bok, nájde kus paplónu, zanovito ťahá, ale paplón odoláva.

„Nepôjdeš?! Ty odkundes! Dobre, nejde hora k Mohamedovi, príde Mohamed k hore!“ Žundre notár, všuchne sa pod paplón, až pristane na Fricovi.

„Hmm! Čo? Kto?“ Vrčí Fric, cíti studeného votrelca pri sebe, ale nie je schopný sa celkom prebrať.

„Čo robíš? Kto si... tu?“ Fric sa nemotorne otáča, rukami skúma telo vedľa neho.

„Ježííííš... studené telo! Ja mám mŕtvolu v posteli.“ Des prinútil majordóma otvoriť oči.

„Mŕtvy chlap! Mám v posteli mŕtveho chlapa!“

Notár vníma len okrajovo: „Pre boha! Kde?!“

„Tu, pri mne, je ako kus ľadu... hovado studené!“ Fric sa zaprel, posunul notára ďalej.

„Mňa bolí hlava... za dvoch! Prestaň, nešťuchaj ma.“ Hundre notár.

„Je načisto studený, mŕtvy a hovorí!“ Fric šokovane žundre.

„Možno mu zatiaľ stuhlo iba telo a huba ešte nie.“

„No... je to možné.“ Fric konečne zaostril na notára a spoznal ho.

„Ááá! Čo robíš v mojej v mojej posteli? Vypadni, drbo! Okamžite!“ Strká do votrelca.

„Prestaň! Bolí ma hlava! Kurva, nesácaj do mňa, zlomím ti ruku! A vôbec... ty vypadni... z mojej kúpeľne???“ Notár sa práve zorientoval a rozkazovaciu vetu nečakane vymenil za opytovaciu.

„Čo? Kúpeľne? Si nadrbaný?!“ Fric vybafol neveriacky.

„Prisám bohu! My sme v mojej kúpeľni... na zemi... ja som nahý... a ty?“

Notárovi sa nepáči, čo mu hlava ponúka.

„Ja? Neviem, som zamotaný v paplóne... a pod ním... nemám nič! Ty zvrhlé hovado! Čo si to so mnou vyvádzal!“ Fric sa hrabe od notára ako poštípaný, des ho vytláča až pod umyvadlo.

„Ja?! Ehm... ja si nič nepamätám... svadba, kopec papierov, kňaz, nahnevaná Zaida... a... a... a viac nič!“ Notára chytá panika, musel sa riadne ožrať, takéto okno ešte snáď ani nemal.

„Nepamätáš? Že ty si zase chľastal v kuchyni bokom a ožral si sa ako doga! Boha... však som včera slúžil, svadba, roboty ako na kostole, baba ma preháňala, ani zdutú kozu! Hej, Kristián si vymyslel zábavu personálu, tanec... drink... hotovo! Ďalej neviem. Načo som ti bol?! Prečo som tu?! Ty si ma?!“ Nešťastný majordóm žmurká očkami, hubu má ako budík, kútiky stiahnuté dolu, nie, nemôže to domyslieť. To sa nestalo, notár je podvodnícky chrapúň, ale aby ho znásilnil?

„Aha a ja som sa ožral ako doga! Hej?! A ty nie?!“ Prskol notár.

„Povedz pravdu! Zneužil si ma? Hovor!“ Fric sa posadil, metá blesky očami.

„Prepil si si mozog? Zneužil? Teba?“ Notár zíra a neistota v očiach i hlave vyvoláva paniku... alebo, žeby aj hej?

„Zabijem ťa! Skurvysyn!“ Fric skočil po notárovi.

„Prestaň! Strašne ma bolí hlava! Dosť už... ani jeden si nič nepamätáme! Nič sa nestalo! Trošku sme prebrali a teraz... každý ide svojou cestou!“

„Maj sa na pozore, doktorko! Jeden nepatričný pohľad na mňa a to bude posledné, čo uvidíš!“ Fric vstal, zamotal sa do osušky.

Obozretne sa plíži vilou zadným schodiskom pre služobníctvo a k sebe do izby dorazil bez úhony. Skočil do sprchy, surovo sa drhne, nadáva ako kočiš. 

Notár ešte leží, tvár schovanú v dlaniach: „Do pizdy! Ani ťuk... viac neviem, ani ťuk. Koľko je vlastne hodín?“ Neochotne vstáva, hlava bolí, ako črep, žalúdok sa zhupol a k hodinkám sa už notár nedostal... nepokojný obsah žalúdka si vynútil prednosť... 

- - - 

Po prudkej, nočnej bitke s bratom, Lucienne zmizla z vily, aj pozemku. Gorily nechala strážiť, o Damona je postarané. A šéfka Pekla kántri v sebe bolesť, samotu, nepochopenie... zmizla na svoje odľahlé pláne, kam sa nikto nedostane. Je úplne sama, kam oči dovidia len nehostinná planina... praštila sebou o zem, leží horeznak, duša kričí bolesťou, bije sa s praktickou hlavou...

Si boss, musíš byť silná!

Nie, nemusí, čo má z toho? Všetci ju nenávidia a je sama!

To k silnému vodcovi patrí!

Samota? Prázdna náruč?

Presne! City ťa oslabia, budeš zraniteľnejšia! Ak chceš mať silné impérium, nesmieš sa venovať podružnostiam!

Chce mať pri sebe milujúcu bytosť, chce byť pochopená!

Milujúca bytosť je vždy slabá bytosť, nikdy nepochopí, nedovidí a nenazrie za svoj chabí tieň! Tak, ako nikdy nepochopí silného, zodpovedného vodcu!

„Ticho tu bude! Stredná cesta nie je? Uberiem z tvrdosti, prísnosti, pýchy a nájdem si dakoho...“

„Tak čo je? Pýtam sa na strednú cestu. Teraz prezentujte svoje názory!“

Neviem, či zvládneš toľko ubrať z tvrdosti, prísnosti, pýchy, aby to stačilo na fungujúci vzťah.

Nie, žiadne kompromisy! Som zásadne proti!

Vidíš, Lucienne, aj keby si chcela ubrať, vždy ťa bude hlava štvať a nútiť zrušiť kompromisy.

Výnimočne s tebou súhlasím.

Lucienne skočila na rovné nohy, to nie je možné, nedokáže sa dohodnúť  sama so sebou? Tak potom nič, plány treba dotiahnuť do konca.

Späť do vily, zabojovať o lukratívne pozemky v USA, vyhodiť brata zo sedla, držať pri zemi Kristiána, vyhrať nové kolo bojov o vedenie Pekla a dokázať Kniežaťu, že na to má len ona sama... a Damon... hmm, Damon... nový pokus o skrotenie a možno... pokus o zblíženie? 

- - - 

Slnko je už vysoko, zalieva východnú stranu vily lúčmi, nazerá do okien, kde spí pred dverami mladomanželov Wanda. Zamuchlaná v deke, gorila postáva nad ňou, drieme a čaká na koniec nekonečnej zmeny.

Fredericc špehuje dianie na chodbe, čaká Kristiána, no dočkal sa sestry.

Lucienne rázne stúpa schodišťom, kontroluje pohyb v budove, striehne na Damona a Zaidu. Pohľad jej padne na spiacu Wandu, vystrelí k nej prstom a zúrivo šepne gorile: „Čo tá tu robí?!“

„Prišla v noci, ustlala si a zaspala, madam.“

„A ty si to dovolil?!“

„Mal som jednoznačný príkaz, nedovoliť Damonovi opustiť izbu a ten som splnil.“ Gorila sa robí hlúpa, Wanda precitla.

„Čo, zavadziam tu?“ Žmúri na šéfku Pekla.

„Ale, nie. Kde je Damon?“

„V izbe, madam.“

„Dobré ránko, vospolok.“ Fredericc veselo vykročil z chodby.

„Ty aby si sa neobjavil.“

„Máš dobrú náladu po ránu.“ Žmurkol na sestru. 

- - - 

V izbe mladomanželov spí Zaida v posteli, Damon je stočený pri dverách a vlčiak Royal Agaric leží pri ňom. Pes začul Lucienne, napriamil uši, začal ticho výhražne vrčať. Neznáša ju a Damon ho v tom podporuje, rád.

Upír otvoril oči, počúva okolie, sonduje.

„Ahoj, Royal, díky za budíček. Si presný, je čas na malé predstavenie.“

Damon skočil na nohy, zhodil nohavice, koženú bundu, ostal len v slipoch, natrhol si rukáv na košeli, krivo zapol gombíky na hrudi, schytil prvý rúž, namachlil si časť pier, dlaňou rozotrel farbu až na líce a potiahol ku krku. Rozstrapatil si vlasy, drgol do spiacej Zaidy: „Vstávaj! Zaida! Hore sa!“ Baba žmúri a keď zočí Damona, vylúdi široký úsmev. Díva sa na upíra, sťa na svätý obrázok: „Dobré ráno, miláčik. Ako si sa vyspal?“

„Ako asi? Pozri, ako som dopadol.“ Upír sa začína baviť.

„To som... ja?“ Zaida neveriacky klipká očami, kolieska v hlavičke zaberajú, až im to docvakne.

„Prepáč, asi som bola trošku... ehm, náruživá.“

„Používaj presné slová! A trošku náruživá nevystihuje, čo si so mnou spravila. Odchádzam. Čau.“

Damon počuje rozhovor pred dverami a je čas vyraziť... zdvihol nohavice, bundu, ťahá ich po zemi, jedna topánka na nohe, druhá v ruke. Nasadil motkavý krok, vrazil do dverí, nemotorne vychádza, zasekne sa o druhé krídlo dverí, potkne o prah, vypadne z izby. Nájde rovnováhu, zastane pred spoločnosťou. Fredericc, Lucienne, Wanda i gorila pozorujú zúboženého Damona, Lucienne cukajú kútiky, oči sa smejú.

Damon zazerá, skáče pohľadom po škeriacich sa tvárach, zhúkne: „Čo!“

„Dobré ráno.“ Zanôti šéfka Pekla.

„Komu áno, komu nie!“ Damon hrá zničeného milenca dokonale.

„Mal si príjemnú noc?“ Rýpe pekelníčka.

„Mal! Ale nabudúce ma pošli radšej fárať do bane... tam sa menej narobím!“

Z izby sa ozýva volanie Zaidy: „Damóóón, miláčik, vráť sa.“

Upír fľochne na dvere a bafne: „Nie som na baterky!“ A spoločnosť sa potuteľne usmieva ďalej, Fredericc sa otočil, Wanda skryla tvár do vankúša.

„Idem spať a kto ma zobudí, je synom i dcérou smrti! Budík mi zazvoní o štvrť na už nikdy viac s ňou!“ Prskol do pléna, ťarbavo klesá schodmi, Kristián ho míňa, žmurknú na seba a upír sa stratí v ohybe chodby.

Chlapča sa spokojne usmieva, plán zatiaľ vychádza: „Royal Agaric, ty si celú noc asistoval mladomanželom. Poď, ideme von, je čas sa prebehnúť... 

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Devil's Night - 29. part: