OurStories.cz ~ naše povídky » A Beautiful Lie - 8. kapitola

25.02.2011 (20:00) • Euriphia • • komentováno 2× • zobrazeno 1054×

Večer mi Lec zavolal a navrhol, že by sme mohli cez víkend niekam vypadnúť. A ja som s tým samozrejme súhlasila. No nechcel mi povedať, kam pôjdeme. Zbalila som si iba jednu tašku a tešila sa na piatok večer. Dovtedy sa mi darilo dodržať, čo som sľúbila.

Ďalší deň som to išla oznámiť Ethanovi. Vošla som k nemu do izby. Ležal na posteli a čítal si nejakú knihu o medicíne. Keď ma zbadal s potmehúdskym úsmevom na tvári, zatváril sa prekvapene.

„Ahoj,“ pozdravil ma. „Deje sa niečo?“ spýtal sa.

„Možno,“ usmiala som sa ešte viac. „Lec ma pozval na víkend preč,“ vysvetlila som mu situáciu.

„Aha. A kam idete?“ zaujímal sa. Odložil knihu na poličku a naplno sa začal venovať nášmu rozhovoru.

„To neviem. Chce ma prekvapiť.“ Sadla som si do kresla oproti nemu.

„Čo budete robiť?“ pýtal sa ďalej. O tomto som mala veľmi peknú predstavu.

„Čo myslíš?“ nechala som ho hádať.

„No jasné, zbytočná otázka. Ale buď opatrná.“ Pozrel sa mi hlboko do očí. „Aby ste sa odtiaľ vrátili dvaja a nie traja.“ Zasmiala som sa, aj keď to myslel smrteľne vážne.

„Neboj sa, budem si dávať pozor,“ odvetila som.

„Tak ti želám pekný víkend. A povieš mi, kedy odchádzate?“

„Zajtra o šiestej večer. A aby som sa vyhla tvojej ďalšej otázke, prídeme v nedeľu večer, asi o ôsmej, takže to stíhame, kým sa vrátia rodičia.“ Tí prídu našťastie až v pondelok a dúfam, že sa o tomto nedozvedia.

„Ďakujem za informácie.“ Znova si vzal tú knihu, no keď si všimol, že som ešte stále tam a nechystám sa odísť, spýtal sa: „Ešte niečo?“

„Hej. Dúfam, že ty na víkend nemáš nič naplánované, pretože som ti zabezpečila program.“ Šibalsky som sa usmiala.

„Zatiaľ nemám nič v pláne, ale ak si myslíš, že ti budem robiť úlohy alebo niečo podobné...“ Nenechala som ho dohovoriť.

„Nie, nič také. Zavolala som Mirande a súhlasila, že ťa príde pozrieť.“ Tvár sa mu rozžiarila. Miranda je jeho priateľka, ktorá bohužiaľ nebýva v San Franciscu, ale v Seattli. Ethan sa mi vrhol okolo krku.

„Ďakujem.“

Ani som sa nenazdala a bol tu piatok. Sedela som v obývačke a pozerala telku, netrpezlivo som čakala na Leca, keď zrazu zazvonil zvonček a ja som sa okamžite rozbehla k dverám. Keď som zbadala, ako ide dole schodmi Ethan, zakričala som naňho: „Ja otvorím!“ Začula som tichý smiech. Otvorila som dvere a vrhla sa na Leca. Privítala som ho bozkom.

„Ahoj,“ pozdravil ma a potom ma tiež pobozkal.

„Nechceš ísť dovnútra? Iba si zoberiem veci,“ povedala som mu. V obývačke už bol aj Ethan.

„Čau. Tak povieš mi, kam mi unášaš sestru?“ opýtal sa ho. Pozrela som sa na nich, ale keď si všimli, že ich sledujem, nepovedali ani slovo.

„Dobre, tak ja si idem zobrať veci do izby,“ povedala som im naoko naštvane.

Keď som sa k nim vrátila, na niečom sa smiali.

„Ideme?“ spýtala som sa Leca. Vstal a zobral mi tašku. Rozlúčila som sa s Ethanom, nasadli sme do Lecovho auta a vyrazili sme.

Celú cestu mal Lec ruku na mojej nohe. Začal na kolene, ale potom sa presunul na stehno a išiel stále ďalej.

„Sústreď sa na cestu,“ povedala som mu.

„A ako to mám podľa teba spraviť, keď sedíš vedľa mňa a rozptyľuješ ma?“

„Ja že ťa rozptyľujem? Ako?“ opýtala som sa s úsmevom na tvári. Páčila sa mi tá myšlienka.

„Svojou prítomnosťou.“ Zrazu mu tvár zosmutnela. „Chcel by som sa ti ospravedlniť za to, ako som sa správal. Prepáč,“ povedal mi. Ale ja som sem nechcela pliesť Marka.

„To nič. Zabudnime na to,“ odvetila som a pobozkala som ho.

„Ale teraz ma fakt vyrušuješ,“ odbil ma. Bolo náročné sa od neho odtrhnúť, pretože moja túžba po ňom bola príliš veľká. Pustila som rádio a z tašky som vytiahla nejaký časopis. Začala som listovať, ale nedokázal upútať moju pozornosť viac ako Lec.

Našťastie sme asi o hodinu niekam dorazili. Zastavili sme pred chatou uprostred lesa.

„Kde to sme?“ spýtala som sa ho.

„Záleží na tom? Pretože mne je jedno, kde sme, hlavne, že som s tebou.“ Pobozkal ma. Presne vedel, akými slovami a činmi si ma získa. To je dôvod, prečo sa postupne fáza zamilovania mení na lásku.

„Nie. Vôbec na tom nezáleží.“ Opätovala som mu bozk.

„Ale je tu naozaj krásna príroda. Takže...“

„Takže voľný čas budeme tráviť prechádzkami?“ dopovedala som namiesto neho. Vystúpil z auta a išiel z kufra vybrať batožinu. Mali sme spolu tri tašky, jednu ja, druhú on a v tretej bolo jedlo.

Vybral sa smerom k tej krásnej chate. Keď si všimol, že ja ešte stále stojím pred autom, opýtal sa ma: „Ideš?“ No ja som sa ani tak nepohla. Potom sa vrátil ku mne.

„Ak nechceš, nemusíme obdivovať prírodu,“ zašepkal mi do ucha. To sa mi už páčilo. Zobrala som mu jednu tašku, aby som ho mohla držať za ruku. Usmial sa.

Vošli sme dovnútra a bolo to... nádherné. Celá chata bola z dreva, zvonka pôsobila starodávne, ale vnútri bola moderne zariadená. Vkročili sme do obývačky, ktorá bola spojená s kuchyňou. Všimla som si, že tu nie je žiadna telka, takže sa budeme musieť zabaviť inak... Našťastie.

„Je to krásne,“ povedala som. „Komu táto chata patrí?“

„Jackovým rodičom,“ povedal, keď skladal tašky na zem. Nebola som si celkom istá, ale myslím, že Jack je basgitarista v Lecovej kapele. Je smutné, že frajerovu kapelu poznám tak málo. Budem to musieť napraviť.

„A to ti sem dovolili ísť? Teda nám?“ vyzvedala som.

„Oni o tom nevedia,“ usmial sa. „Poď so mnou.“ Chytil ma za ruku a ťahal na poschodie. Potom sme zabočili doľava. Boli tam dvoje dvere. „Toto je tvoja izba.“ Ukázal mi. „Moja je oproti.“ Zatvárila som sa sklamane, ale on sa iba zasmial.

„Fajn,“ odsekla som. „Idem sa osprchovať.“ Potom mi ukázal, kde je kúpeľňa.

Bola som nahnevaná. Prečo mi to robí? Predtým sa ku mne správal tak túžobne a zrazu... žiadne intímnosti. Spravila som niečo? Možno ma skúša. Ak je to skúška o tom, koľko vydržím, tak si dávam maximálne deň.

V sprche som strávila niekoľko minút, potom som si okolo seba omotala uterák a išla som sa pozrieť, kde je a čo robí. Našla som ho v obývačke, ako prikladá polená do krbu. Keď ma zbadal, ostal zarazene stáť a v očiach som mu videla túžbu. Presne ten pocit som v ňom chcela vzbudiť.

„Mala by si sa obliecť, aby si neprechladla.“ No ja som ho nepočúvla, iba som si sadla na gauč a donútila ho, aby si prisadol ku mne. Potom som ho začala bozkávať. Bolo to krásne, ale on ma prerušil. „Myslím, že aj ja pôjdem radšej do sprchy.“ A vstal. Zase nič, pomyslela som si. Zatiaľ ma to tu teda naozaj nebavilo. Áno, bolo to tu veľmi pekné, ale ja som chcela niečo iné. Jeho.

Celý zvyšok večera som si už len niečo čítala. On bol vo svojej izby a netuším, čo robil. Prezliekla som sa do pyžama, zobrala som si zelené tielko a sivé teplákové nohavice po kolená a ľahla som si do postele. Nemohla som zaspať, pretože na okno dopadávali kvapky dažďa. Potom som začula hromy. Vonku bola poriadna búrka. Blesky šľahali na všetky možné strany. Nikdy som sa nebála búrky, ale táto atmosféra a samota ma trochu desila.

Vstala som z postele a vošla do Lecovej izby. Vyzerala presne tak isto ako moja. Lec ležal na posteli, nebola som si istá, či už spí. Vyzeral strašne sexy. Bol odokrytý, a aj keď mal tričko, brucho mal odhalené.

„Spíš?“ spýtala som sa potichu, aby som ho prípadne nezobudila.

„Nie.“ Rukami sa zaprel o posteľ a nadvihol sa, chrbtom sa teraz opieral o drevenú stenu. Ukázal mi, aby som si prisadla. Urobila som to. Boli sme vedľa seba, pozerali sme si navzájom do očí. Chytil ma za ruku a ja som si položila svoju nohu na jeho.

„Bojím sa,“ povedala som mu, aj keď to nebola celkom pravda. Ale v klamaní som bola dobrá. Schúlila som sa do klbka a oprela sa o jeho hruď.

„Som tu s tebou,“ chlácholil ma. Pohrával sa mi s vlasmi a prstom prechádzal po obrysoch mojich pier. Ignorovala som zvuky dažďa, vnímala som iba jeho. Niekoľko minút sme si iba navzájom hľadeli do očí. Nechcela som sa o nič pokúšať. Dala som tomu voľný priebeh. Už to bolo iba o našich pocitoch a túžbach.

Z očí mi odhrnul pramienok vlasov. Chytil moju hlavu do svojich dlaní a začal ma bozkávať. Zavrela som oči a vychutnávala si tento dokonalý okamih. Ten bozk bol stále vášnivejší. Cítila som, ako mi v žilách pulzuje krv.

„Milujem ťa,“ povedal mi. Boli to tie najkrajšie slová, aké som kedy počula. Aj keď mi to povedal už predtým, až teraz to malo skutočný zmysel.

„Aj ja ťa milujem.“ Usmial sa a mne po tele behali zimomriavky. Od šťastia.

Chytil ma okolo pása a postupne sa mi dostával pod tričko, až ho zo mňa vyzliekol a niekam ho odhodil. Urobila som to isté s tým jeho. Ani neviem ako, ležala som na posteli a Lec bol nado mnou. Cítila som jeho dotyky a nebránila som sa im. Bolo to príjemné, nechcela som prestať. Potom som sa vymanila z jeho zovretia a prevzala som iniciatívu. Bozkávala som mu najprv ústa, potom som prešla na krk, hruď a išla som stále nižšie. Naše vzdychy splývali s bubnovaním dažďa. Odrazu sme boli nahí a...

Prebudili ma jeho jemné dotyky na mojom bruchu. Videla som, ako sa mi pozerá do očí. Bolo to roztomilé.

„Dobré ráno.“ Nežne ma pobozkal. Kútiky úst sa mi zdvihli. „Ako si sa vyspala?“ opýtal sa ma. Srdce mi bilo ako splašené.

„Výborne.“ Aj ja som ho pobozkala, ale vášnivejšie. Vstala som z postele, no neuvedomila som si, že som úplne nahá.

„Hmm... Niežeby mi to vadilo, vôbec nie, ale... nechceš sa obliecť?“ naznačil mi so smiechom. Rýchlo som zo zeme schmatla všetky veci, tie jeho som mu hodila na posteľ, a išla som sa do svojej izby obliecť.

« Zhrnutie »

Autor: Euriphia (Shrnutí povídek), v rubrice:

Sdílet

Diskuse pro článek A Beautiful Lie - 8. kapitola: