OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Finding the right words (1. časť)

10.11.2015 (15:00) • Leylon • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1024×

Zvláštnosťou zvláštností nie je len ich zvláštnosť samotná.

Nie – je to aj ich schopnosť... splynúť. Na prvý pohľad vás zvláštnosť predsa zarazí, všakže? Ak má niekto vo vašom okolí rúžové vlasy, prvý deň vám to príde divné. No potom sa dostaví to úžasné čaro zvláštností – o týždeň nad tými vlasmi už len myknete plecami. A o dva vám to príde úplne bežné.

Nakoniec sa dopracujete k tomu, že ak niekto povie, „jej vlasy sú divné,“ začudujete sa. skutočne divné aj sú?

Ona bola tiež jednou z tých zvláštností – inak si to proste vysvetliť nevedel.

Prvý raz ju zbadal na prvej hodine angličtiny vo svojej prvej (a dúfajme aj poslednej) strednej škole. Úprimne, nešlo si ju nevšimnúť – do triedy vošla zadýchaná a medzi poslednými. A zatiaľ čo on mal v tejto jazykovej skupine okolo seba aspoň pár ľudí, ktorých poznal, ona očividne to šťastie nemala- chvíľku bezradne postávala vo dverách. Napokon nabrala odvahu (nie žeby mala na výber)a podišla k poslednému z voľných miest, pomerne blízko k profesorskému stolu – prisadla si k dievčaťu, ktoré nepoznal po mene, ale vedel, že s ním chodí do triedy.

Naďalej sa rozprával so svojim spolu sediacim, no kútikom oka ju zo zvedavosti stále registroval. Vlasy jej padali na chrbát vo vlnách kučier pre ktoré by mnoho dievčat zabíjalo, no na nej vyzerali, ako keby si s nimi nevedela rady. Výškou bola veľmi malinká a postavou územčistá, no v rámci normy. No a jej tvár... vyzerala proste cudzokrajne a postupom rokov zisťoval, že nebol jediný, kto si to o nej pomyslel. Črty jej tváre boli mäkké a jej nos široký, zatiaľ čo oči mala tak tmavé, až boli takmer čierne.

Začala so svojou spolu sediacou viesť trhaný rozhovor. Očividne jedna z tých tichších, pomyslel si, a vypustil to z hlavy. Bola ale zvláštna, to sa nedalo odoprieť – ak by ho niekto v ten deň požiadal, aby popísal jednu osobu, určite by si vybral ju. Lenže ten deň bol plný nových vecí – zvláštnych či nie - a ona preto zapadla akýmsi zabudnutím.

Pár dní bola ešte zvláštna – ukázalo sa, že s ním má okrem angličtiny aj španielčinu - no rýchlo si na ňu zvykol. Na ňu aj na jej čierne nechty, na to, že v dave ľudí  človek vždy dokázal začuť jej bublajúci hrdelný smiech. Stala sa súčasťou skladačky, možno trochu farebnejším dielikom, ale stále len dielikom.   

Nikdy netušil, že existujú dieliky, bez ktorých stratí celá skladačka zmysel.  

*** *** ***

A čas plynul pokojne ďalej.

Dni sa spájali do týždňov a tie zas do mesiacov. Napokon z ich akýmsi zázrakom vznikli ešte väčšie celky– a vážne, ani si nevšimol, ako preleteli dva zo štyroch rokov strednej školy. Zmenili sa. boli menej naivní a zároveň bláznivejší ako kedykoľvek predtým. Jeho život nebol ľahký – to nebol nikdy- ale na to si zvykol už dávno.

Vídal ju takmer denne – na chodbách či učebni angličtiny, proste do seba narážali či chceli alebo nie. Očividne si to všimla aj ona, vždy sa na neho zdvorilo usmiala a potom sa vrátila k svojim priateľom. Už dávno upustil od názoru, že je tichá. A so svojou spolu sediacou boli veľmi dobré priateľky.

Mal inteligentnú myseľ, ktorá dokázala zablúdiť k veciam, o ktorých sa iným ani nesnívalo – a v škole toho vždy hojne využíval. Jeho okolie si na jeho filozofovanie, našťastie, zvyklo rýchlo – vždy to viedlo k pár zaujímavým priateľským debatám – a jemu to pomáhalo nesústrediť sa na bezútešnosť domova. Na ten pocit, že tam, kde je, vôbec nepatrí. Na to, že chce proste... odísť.  

Rozprával sa aj s ňou, samozrejme. No vždy len trochu. Aj keď sa obidvaja usmievali, držali si jeden od druhého odstup – nenechal ju nahliadnuť hlbšie a ani ona jeho nie. A aj keď sa občas divil, aký príbeh sa skrýva za jej opatrnosťou, nepýtal sa jej na to. A tak to bolo v poriadku.

Poznal aspoň jej meno, volala sa Ellie. Sedelo jej, človeku ako ona by všedné meno nepasovalo. Potom vedel, že sa takmer stále usmieva a že miluje angličtinu. Bola najlepšou z celej ich skupiny.

„Predstav si tú situáciu poriadne,“ naliehal na spolu sediaceho, svojho priateľa. Dokázali by sme sa spriateliť s hockým, ak by sme s ním sedeli dostatočne dlho? „Si svedkom autonehody. Jedna obeť sedí v aute a je v bezvedomí. Nevieš či je živá alebo či dýcha. Druhá mimo auta s odtrhnutou hlavou tretia je tiež mimo auta no s odtrhnutou nohou. Ku komu pôjdeš skôr?“

„Ku tomu v tom aute. Neviem predsa či dýcha,“ odvetí zamyslene.

„Ten s tou odtrhnutou hlavou?“

„Tam už je to jedno. Je mŕtvi.“ S tým súhlasil.

„A čo ten tretí? Veď vykrváca!“

Akýmsi zázrakom sa traja ľudia spolčia proti jeho názoru. Nepáči sa mu to – veď má pravdu, tak prečo s ním nesúhlasia? Keď v tom sa spoza neho ozve Ellie.

„Má pravdu. Človek s odtrhnutou nohou vykrváca z tepny tak za tri minúty,“ nakloní sa a tak aby všetci videli, bez dotyku na jeho nohe naznačí, kde presne je krčná tepna. Z akéhosi dôvodu ho to donúti pousmiať sa. „Človek v tom aute má viac času. Je možné že len stratil vedomie a že stále dýcha. Možno má zlomený väz – vtedy už nemáš čo stratiť, je predsa mŕtvi. A pokiaľ nedýcha... mozog začne odumierať bez kyslíka až po piatich minútach.“

Jeho priatelia na ňu pozrú trochu začudovane, no nikto sa s ňou neháda. Hovorí to s presvedčením a klinickou presnosťou vedca a naviac, je predsa len študentom biológie zatiaľ čo oni všetci maturujú z matematiky a fyziky. Zaplaví ho detinská spokojnosť – mal pravdu!

Debata sa následne zvrtne na to, či je vôbec správne oživovať človeka, ktorý bude mať určite poškodený mozog. Skončia pri správnosti eutanázie.

„Ani za nič na svete by som nechcela, aby ma niekto udržiaval pri živote, keď by bol môj mozog mŕtvi. To nie je život,“ vyhlasuje zapálene. Háda sa s ňou o tom ešte pár minút – nie preto, že by nemala pravdu, proste si len užíva dobrú debatu s niekým, kto skutočne chce obhájiť svoj názor. Potom sa obidvaja rozídu svojou cestou. Keď stojí v rade na obed, zistí, že sa ešte stále usmieva nad jej zapálenosťou a veľkými gestami.

Možno by nebolo zlé pootvoriť jej dvere. Aspoň trošičku... 

Autor: Leylon (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Finding the right words (1. časť) :