OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nepotrebujem ťa! - 6. kapitola

29.08.2014 (10:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 810×

„Na čo mi budete brať krv?“ spýtala som sa podráždene lekárky, ktorá stála oproti mne.

„No predsa kvôli bežnej kontrole. Už si na nej nebola dva roky,“ prehodila milo a siahla po škrtidle.

„Pani Adamsová mi hovorila, že máte pre mňa niečo urgentné,“ zahrmela som a vyhla sa jej ruke.

„Prehliadka tvojho zdravotného stavu je dôležitá. Vzhľadom k tvojmu životnému štýlu,“ prehodila a pohľadom mi naznačila, aby som si vyliezla na posteľ.

Nasupene som dopadla na posteľ a otrčila ruku. Toto si pani A ešte vyžerie. Brať ma do nemocnice pod zámienkou urgencie a hovno z toho. Spražila som lekárku pohľadom, keď mi prešla dezinfekciou po predlaktí.

„Snáď sa trafíte a nebudem vyzerať ako feťáčka,“ zamrmlala som vyčítavo.

Moja lekárka sa iba usmiala a zarazila mi ihlu do ruky. Pred očami sa mi zatočil svet a odvrátila som pohľad. Prežila by som hocičo, ale pohľad na ihlu v mojej ruke nie.

„Hotovo,“ ozvala sa o chvíľu veselo a šla si sadnúť za počítač. Chvíľu do neho niečo ťukala a potom z poličky vytiahla hnedý, malý kelímok, ktorý mi podala. „V tomto mi prines do konca týždňa stolicu.“

Chvíľu som premýšľala či som jej nerozumela alebo význam slova stolica bol v poslednej dobe zmenený.

„Stolicu,“ prehovorila som váhavo a obzerala si kelímok. Lekárka na mňa milo pozrela a prikývla.

„Stolicu,“  potvrdila moje slová a zatvárila sa pobavene, keď zbadala môj výraz. To si zo mňa robí prdel.

„Naozaj si myslíte, že sa vám vyseriem do kelímku a budem sa s tým premávať po meste ako fekálna kráľovná?“ spýtala som sa jej ironicky, načo si len povzdychla.

„Lea, je to úplne jednoduché. Keď pôjdeš na záchod, otvoríš ten kelímok a vo vnútri je taká...“

„Ale kurva,“ zaúpela som a vyskočila zo stoličky. Hlava sa mi zatočila, no srala som na to. „Ja som sa vás nepýtala na postup, ako k vám dostať svoju stolicu. Tak možno o rok.“  Hodila som jej kelímok na stôl a odišla z ošetrovacej izby.

To už sme kde, aby som musela srať do kelímkov. Niekde v hlave mi skrsla myšlienka, že je možno nejaká fetišistka. Striasla som sa a pádila po chodbe, keď na chodbu vyšla pani A. Niečo rozprávala kolegovi, no ako ma zbadala, hodila spiatočku. Hodila som na ňu vražedný pohľad a bez pozdravu som odkráčala z nemocnice.

Stála som pri pulte a čakala na svoju kávu. Keď sa ma predavačka spýtala do akého pohára to chcem, napadol ma znovu ten kelímok z nemocnice. Ty si už riadne prepnutá.

„Neverím vlastným očiam,“ ozval sa za mnou známy hlas, ktorý som v tomto rozpoložení práve nechcela počuť. S prosbou v očiach som pozerala na chrbát predavačky, ktorá mi robila kávu a ani na mňa nepozrela. Špina. Otočila som hlavu na bok a za sebou zbadala vyškereného Adama.

„Ahoj,“ vzdychla som si a otočila sa znovu dopredu.

„Ahoj,“ ozval sa mierne zarazeným tónom, ktorý mi jasne nahováral, že takéto privítanie nečakal. A čo si myslel, keď sme si popísali kraviny po mailoch a teraz som stála pri ňom? Že všetky tie sprostosti, hlavne tie, ktoré som písala za stavu opitého, splním? Zobrala som si kávu a postavila sa na bok, aby som mu uvoľnila cestu.

„Čierna káva?“ spýtal sa zvedavo a len som pokrčila plecami.

Srkla som si z nej a užívala si tú horkú chuť bez mlieka a cukru. Ale táto bola skurvene horká. Ako život. Zobrala som si jeden sáčok od cukru a nasypala si ho do kávy. Vedela som, že ma pozoruje a zrejme rozmýšľa, čo vlastne robím.

„Neodpisovala si mi na posledné maily,“ ozval sa znovu a asi čakal, že sa mu ospravedlním.

„Tak po tom, čo som zistila, čo všetko som ti napísala pod vplyvom alkoholu... A aj tak polovica tvojich zážitkov bola zaujímavá, ale do života mi nič nedala. Ja som nezažila nič úžasné s čím by som sa mohla chváliť,“ pokrčila som plecami a zabávala sa na jeho zmätenom pohľade. Teda, ak nerátam noc s polo-lesbou a návrh na vklad svojej cennosti do trezoru. Melieš z posledného.

„To som nevedel, že všetky tie veci si písala pod vplyvom,“ ozval sa po chvíli a mne doplo, ako som vyznela. Super, len tak ďalej! Jeden z mála ľudí, ktorého si spoznala sama a odpáľ ho!

„Nechcela som byť za ten typ, ktorý sľubuje a nič nesplní,“ prehodila som ľahostajne a mykla som plecom. Asi by som si mala usporiadať priority a trochu sa socializovať. So svojou povahou tých priateľov veľa nezískam. A tak som si práve zaumienila, že sa posnažím mať aspoň jedného normálneho kamaráta, keď Adam otvoril ústa.

„Neviem čím to je, či tvojou povahou alebo celkovým vystupovaním,“ začal váhavo a ja som sama nad sebou zavesila náhrobný kameň, „ale niekoho mi pripomínaš. A neviem či to je tým, že je to skvelý človek a preto ma to ťahá k tebe alebo proste nemôžem odolať tej tvojej malej postave.“

Mala som pocit, že mi sánka vypadla z pántov. Kedy mi nejaký chlapec naposledy povedal, že sa mu celkom páči moja povaha? Možno by ma malo škrieť to, že mu niekoho pripomínam, ale úprimne. Môže mi to byť úplne u prdele. Zbadala som jeho široký úsmev, ktorým zareagoval na moju reakciu. Len si to vychutnaj, dilino. Len málo krát sa stane, že niekto nechá Leu Greenovú bez slov. Potriasla som hlavou a porazenecky sa zaškerila.

„Nezabudni si to zapísať do denníka,“ podpichla som ho a srkla si z kávy. „Dnes idem na rave párty do továrne. Nepridáš sa?“ spýtala som sa po chvíli uvažovania.

„Budem tam,“ prikývol a ukázal rukou von. „Rád by som sa zdržal v tvojej spoločnosti, ale mám ešte robotu. Vidíme sa na párty,“ zamával mi a odchádzal.

Sledovala som ho až k dverám, kde sa otočil a žmurkol na mňa. Len som pobavene pokrútila hlavou a konečne odstúpila od pultu, kde som asi už nejakú dobu zavadzala. Ten chlapec ma začal baviť. Vydala som sa ku vchodu, keď mi niekto z druhej strany otvoril dvere.  Chcela som sa na dotyčného usmiať, keby to nebol Tom. Prekvapene na mňa pozrel, akoby ma nečakal a zrejme chcel niečo povedať.

„Proste ser na to,“ povedala som odmerane a dala sa do kroku. Nikto mi dnes nebude kaziť zábavu. Nikto!

Stála som v Cosmopolise v krátkej, vzdušnej sukni a v tielku a čakala na baby. Poškriabala som sa šnúrkami od Conversiek po lýtku a hmkala si pesničku, ktorú práve hrali. Bol to môj obľúbený výber, ktorý som tam nahrala, keď som už nemohla počúvať tie sračky, ktoré tu hrali.

„Tak čo, dámy, dnes budeme na dá mi a nedá mi?“ zvolala Barb a skočila na stoličku. Stihla som len prevrátiť očami a už som ju mala na chrbte.

„Ty si dnes, ale nažhavená,“ zvolala som, keď som sa snažila ju udržať.

Nič v zlom, Barb je štíhla, ale ja som proste moc malá a tenká na to, aby som udvihla trojkilovú činku. Ale za to, rany dávam riadne. Tess s Gisele šli k nám. Dnes sme šli v takej malej partii. Ostatné robili. Ako napríklad Adriene s Elle. Tá prvá, tú som na druhý deň poslala do teplých krajín, keď sa ma snažila ošmejdiť na tringeltoch a tá druhá šla práve okolo. Provokatívne som ju plesla po zadku, za čo som si vyslúžila pohľad plný smrtiaceho jedu.

„Trable v raji?“ spýtala sa pobavene Gisele a zamierili sme von k Tessinmu autíčku.

„V akom raji? Už si zabudla na to peklo, čo mi spôsobila v to ráno?“ spýtala som sa ironicky, hoci som to tak nemyslela. 

Celkom som s Elle vychádzala v pohode. Bola ku mne o hodne milšia než k ostatným, ale len do doby, kým sa ma nespýtala či to nechcem skúsiť s ňou. Keď som prehodila niečo o tom, že ak si implantuje veľkého vtáka tak o tom začnem premýšľať, skoro ma prerazila cez stenu.

„Teraz trucuje, ale to ju prejde. Však ju poznáš, tie jej nálady. Je to horšie než počasie,“ ozvala sa pobavene Tessa.

„Asi má krámy,“ zamrmlala som, načo sa Barb zakuckala od smiechu. Pobavene som sa oprela hlavou o sklo a tešila sa na párty. Pred chvíľou sme si švihli koleso, čo zohnala Barb a neskutočne som sa tešila na párty. Kto by predsa šiel na rave párty bez extázy? To nie je ono.

Hudba mi vrážala do hlavy, akoby mi do nej niekto vtĺkal klince. Držala som v ruke skurvene drahú fľašu rumu, ktorú som nejakým zázrakom vykšeftila pred vstupom, no nepomáhalo to. Chcela som ísť dnes do kolien. Extáza už mala dávno fungovať, ale niečo sa posralo. A preto som sa teraz predierala cez dav ľudí, bez nálady a nadávala, že ani ten štyridsaťpercentný chlast nefunguje. Čo som sa zobudila u Elle v posteli už prebehol nejaký ten čas a dnešok som si chcela naozaj užiť.

Chcela som si zašukať. Naozaj moc. Potrebovala som to, pretože dnes som bola v nemocnici, kde ležal môj otec a ja som ho nešla pozrieť. Nechcela som ho vidieť, nechcela som vedieť, ako veľmi mu ublížili. Napila som sa hltavo z fľaše a z úst mi stiekol jeden prameň do výstrihu. Než som stihla s tým niečo urobiť, zacítila som niečí jazyk na mojom dekolte. Stuhla som a rýchlo sa odtiahla. Skoro ma oslepil ten široký úsmev a rozšírené zreničky.

„Ty si sfúkaný,“ obvinila som Adama, ktorý len pokrčil plecami.

„Povedz mi, že ty si sa sem prišla len opiť,“ prekričal hudbu a, samozrejme, že mal pravdu.

„Vymením fľašu za niečo lepšie,“ zakričala som a zodvihla rum k nemu. Pobavene sa usmial a chytil ma za ruku.

Ťahal ma cez dav až do tmavých kútov. Pritlačil ma k stene a rukou zašmátral v náprsnom vrecku. Chvíľu ma napadlo či si myslel, že vymením fľašu rumu za pekných päť minút, ale keď vytiahol sáčok, predstava zahmlených okien v aute bola ta tam. Nasypal si opatrne prášok medzi palec a ukazovák. Zodvihol opatrne ruku a kývol mi.

Bez váhania som sa k tomu sklonila a vyšňupala tú konskú dávku cez nos. Zdalo sa mi, že som dostala pecku do ksichtu a dýchacie trubice mi horeli. A potom to všetko prišlo. Horká chuť na jazyku ma len utvrdila v tom, že si sem Adam prepašoval kokaín. Všetko sa vo mne búrilo, keď som začula tie známe tóny Prodigy. Vrazila som Adamovi fľašu do rúk a ja som skočila do davu.

Niekde v tom čase sa mi zmenili farby a všetky boli živšie. Hudba mi dávala zmysel a ja som mala pochopenie pre tie tancujúce kreácie. Mala som chuť sa k nim pridať. K niekomu sa pritúliť, niekoho stisnúť. Začalo mi byť strašné teplo a potreba vyzliecť si tričko neutíchala. Jemne som sa pohybovala do rytmu hudby a natiahla okolo seba ruky. Dotýkala som sa ľudí. Prechádzať im po nahých pleciach a rukách ma napĺňalo vzrušením. Nerozmýšľala som nad tým, čo by som mala spraviť, len som sa ďalej dotýkala ľudí a postupovala som ďalej.

Našla som jeden nahý chrbát s rozsiahlymi tetovaniami. Prešla som mu po jednej z nich a on sa otočil. Akoby čakal na môj dotyk. Presne som vedela, čo teraz urobím. Bez slova sme spolu začali tancovať. Vlny adrenalínu sa mi valili cez telo a nevedela som, čo so sebou. Prechádzala som mu rukami po obrazoch a vytvorili sme si vlastný tanec. Prilepená k jeho telu som ho žiadostivo hryzla do krku.

A po dlhej dobe som mala nohy okolo jeho pásu a nenásytne som ho bozkávala. Razili sme si cestu von z davu. Pretancovala som s ním polovicu noci z toho mi ešte raz dal extázu. Svet bol farebný, nálada vynikajúca a moje nohavičky v jeho vačku. To, že sme vonku som zistila, až keď som ležala na studenej kapote auta. Koho? To mohlo byť úplne jedno. Viem, že som si udrela hlavu o čelné sklo, keď som sa od rozkoše prehla. Ešte v duchu som si spomenula na kondóm a mohli sme ísť. A šukali sme. V pravom zmysle slova, na kapote auta pod hviezdami. Čistá romantika.

„Kde si bola?“ ozval sa pri mne zadýchaný hlas a ja som sa strhla. Stála som vonku a predýchavala návaly tepla.

„Zabávať sa,“ prehodila som hlavou a zvodne sa usmiala na Adama. Nerozmýšľala som už dnes nad tým? Poupravila som si nenápadne nohavičky, ktoré sa mi zarezávali do zadku. Vtedy som si spomenula, že mám vlastne tangáče. Tupaňa.

„Ideme do iného klubu, nepridáš sa k nám?“ spýtal sa ma a mával niekomu za mnou. Moje myšlienky na sex s ním síce odfúklo, ale stále tu bola šanca na ďalšie dobrodružstvo. Už ma to tu nebavilo.  Prvotné nadšenie vyprchalo a všetci tu boli aj tak divní. Aj ten týpek, čo ma oprel o kapotu. Len som prikývla a nechala som sa viesť k autu.

„Nejaký zasrani mi zasrali čelné sklo,“ ozvala sa blondína, keď sme zastavili pri nej. Zbežne som skontrolovala auto, aby som si len potvrdila teóriu, že všetky tie otisky rúk patria mne. Väčšinou.

„Niekto sa tu vybláznil,“ poznamenala som a nasadla dozadu. Vedľa bloncky si sadla bruneta s veľkými modrými očami a nervózne sa zapásala.

„Hovorím ti, že to nie je dobrý nápad, Adam,“ vyhŕkla, keď bloncka odpichla auto z parkoviska, že z nuly na dvesto za sekundu.

Bruneta zvreskla a ja s Adamom sme sa krčovali v smiechu. Šli sme prašnou cestou asi tak stovkou a dosť sme brali aj všetky diery. Adam si nadšene popiskoval a mne sa výhľad na cestu menil v neidentifikovateľné šmuhy.

„Ak nás zastavia policajti, tak mi verte, že vás oboch napráskam!“ vyhrážala sa bruneta už asi po stý krát. Ledva sme vyliezli na hlavnú cestu a už sa z boku vyrútili sirény. „Ja som to hovorila!“ zaúpela a otvorila okno. Vybrala sáčok z podprsenky a vyhodila ho von z okna. Adam sa napol ako struna a otočil sa dozadu. Chvíľu som si pomyslela, že konečne to začal brať vážne.

„Čo si to urobila, Lizzie?! Prečo si vyhodila trávu von oknom?“ spýtal sa prekvapene skoro až hystericky. Uchechtla som sa a oprela sa o okno. Nechcela som mať pletky s políciou, ale ja som pri sebe žiadne drogy nemala a za požité drogy ma nezavrú. Okrem toho, bolo mi dosť blbo. Rozmýšľala som či sa spýtam bloncky či mi nezastaví, aby som jej neogrcala interiér auta.

„Idú za nami policajti, Miranda je naliata jak betón, ty sfúkaný, tak čo som asi tak mala robiť?!“ zhúkla na neho Lizzie a celá bledá sa zaborila do sedačky. Adam si frustrovane vzdychol a oprel sa do sedačky.

„Možno to bude tým, že tvoje myšlienky prerazili rádiovú frekvenciu a nabúrala si sa im na policajný vysielač,“ odfrkla som podráždene, pretože ma jej reči dosť vytáčali.

„Inak už ste si všimli, že nás naháňajú policajti?“ ozvala sa zrazu bloncka a pozerala do spätného zrkadla.

Z jej otázky sa mi zrazu stiahol žalúdok a urobilo sa mi veľmi rýchlo nevoľno. Ako moc bola naliata, že jej reflexy boli pomalšie ako slimák? V hlave mi začalo nepríjemne búšiť. Chcela som niečo povedať, ale nemala som silu. Zdalo sa mi, že mi jazyk prischol k podnebiu a moje ústa sa zmenili na Saharu. Cítila som, ako mi po jazyku chodia ťavy, ale nemohla som prehovoriť. Krista, čo všetko som to ja dnes požila?

Ale kým som si stihla urobiť zoznam, zatmelo sa mi pred očami.

Trošku som sa s tou dĺžkou rozšupla. :D

Ospravedlňujem sa za tak obrovský časový sklz, ale potrebovala som trochu času. Na seba, na život, na utriedenie myšlienok a na Leu s Lanou. :) Ale som späť, nevzdala som to, to sa nebojte.

A som späť v plnej ráži. Budete padať na zadok v ďalších kapitolách, zatiaľ čo ja sa budem len diabolsky smiať.

To bol len joke. :)

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepotrebujem ťa! - 6. kapitola: