Vedia muži robiť dve veci naraz? - Časť druhá • OurStories.cz ~ naše povídky

Pokračovanie v tom, čo hlavná postava cíti, len trošku hlbšie.

10.10.2012 (14:00) • Mystery5 • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 528×

Myslela na neho počas jazdy autobusom. Potom celý zvyšok dňa nemyslela zase na nikoho iného, iba na Tomáša. Och, aká veľká zmena to bola po toľkých mesiacoch, myslieť na niekoho iného ako na neho, i keď iba pätnásť minút, ale predsa! Pre jej myseľ to bolo ako keby oslobodením.

Kto to mohol byť? Dobre, volal sa Tomáš a jazdil na skate. To bolo všetko, čo o ňom vedela. Za celé ráno nepovedala takmer nič, užívala si akurát jeho oslnivý smiech a krásne hlboké oči. Ale dosť o ňom. Veď takto vlastne podvedome podvádza Denisa, aj keď s ním už vlastne nič nemá. Ale keby ešte v budúcnosti bola možnosť s ním niečo mať, mala by sa prestať správať ako voľná a ľahko dostupná. Veď keby sa dozvedela, že je nezadaný? Napokon, s takým dievčaťom mu to nemôže vydržať dlho... Tomáš je síce perfektný, ale nie pre takú... Onú... Ani slov nemala na to dievča. Ešte ju ani nepoznala a už ju nenávidela. I keď, niekde v hĺbke duše ju obdivovala za jej nedotknutú krásu a schopnosť chytiť si na dlho chlapca ako bol Tomáš.

Jej, Petre, sa to síce podarilo tiež, ale nie na nejako dlho. Mala ho necelé dva mesiace. Aj to bolo síce čo povedať, keďže od seba bývali tristo kilometrov. Ale ďalšia vec, Tomášovi to niekde v srdci, i keď veľmi hlboko v srdci, priala. Keď bol šťastný on, bola i ona. I keď spôsobom, ktorý nikdy za šťastný nepokladala. Vždy si myslela, že šťastie znamená, že ju rodičia budú obskakovať, slúžiť jej ako osobná peňaženka alebo banka, kamarátov bude mať toľko, že ich nebude vedieť ani na prstoch dvoch rúk spočítať a chalanov bude mať iba na sex a veci tomu podobné. Teraz, keď zakúsila vzťah s Tomášom, vedela, že šťastie je o niečom inom.

Bola primladá na to, aby opisovala lásku, ale šťastie, to si mohla dovoliť. A na to, aby opísala šťastie aspoň sčasti, musela opísať lásku. Aspoň svoj pohľad na ňu. Bez ohľadu na to, že mala iba šestnásť. Dovtedy, kým nič nemala s Denisom, striedala chlapcov ako ponožky, bolo jej úprimne absolútne jedno, koľkým tým zlomila srdce, nehľadela ani na to, čo jej všetci vraveli a na to, že ju všetci označovali poza jej chrbát štetkou. Bolo jej to jedno... V "jej" meste sa stále našlo dosť nechápavých a pekných chlapcov, ktorí by o nej ako o osobe nič nevedeli a teda im ani neprekážalo, keď si s ňou niečo začali. A potom sa aj oni pridali medzi ten hlúčik chlapcov, s ktorými Petra niečo mala. Mohla by o nich napísať knihu.

No ona ich striedala toľko preto, lebo stále hľadala toho pravého. Tomáša poznala strašne dlho, od doby, čo začala chodiť na "jej" krúžok. Tento rok to bol piaty rok. Piaty a zároveň zlomový. Od prvého roku sa jej Tomáš zapáčil a od vtedy sa s ním snažila niečo naviazať. Štyri roky jej bol iba kamarát a keďže nepostrehla, že by mal záujem o niekoho iného, uspokojila sa s tým, že budúci rok to bude lepšie. Každý rok si to vravela znovu a znovu. A keď to už vzdala a zmierila sa s tým, že nevylezie so škatuľky priateľka, posledný rok sa medzi nimi čosi zmenilo.

Nie prvé preteky, nie druhé, bolo to niekedy v strede sezóny. Prvý deň to bolo o ničom, kamaráti ako celé tie roky, ale ona si už zvykla, neočakávala niečo viac. Napokon, je len priateľka a keď sa skončia preteky, skončí ich priateľstvo a znovu sa obnoví, keď prídu ďalšie preteky. Ale druhý deň to bolo iné. Nebude popisovať už po tisíci krát celú históriu ich spoločného vzťahu. To by sme si naspomínali! Ale čo to by prezradiť mohla...

Napríklad to, že to bol v jej živote najdokonalejší bozk, aký zažila a prvýkrát cítila, že bozkáva chlapca, ktorého si ozaj zaslúži a ku ktorému patrí. A tentokrát ten pocit nepominul hneď, ako odišla z pretekov. Trval ešte dlho potom, ako sa v nedeľu rozlúčili, dokonca bol taký intenzívny, že bez neho nevydržala a musela ho vidieť. Aj za cenu desiatich eur minutých na cestu. Ale neľutuje to, že tam za ním išla, Bol to totiž najdokonalejší deň v jej živote.

Autor: Mystery5, v rubrice: Povídky » Na pokračování