OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » Destiny - 3. kapitola

29.09.2014 (11:00) • Tinka7 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 2× • zobrazeno 1187×

3. kapitola

Pohľad Jenny:
„Ako Annin učiteľ mám obavy. Je len tretí deň v škole a vynechala už šesť hodín,“ povedal ten nepríjemný učiteľ Tanner.
„Pán Tanner, uvedomujete si, že Anniny rodičia zomreli?“ opýtala som sa ho podráždene.
„Pred štyrmi mesiacmi, pri autohavárii, na Wickery Bridge ak si dobre spomínam. Vy by ste mali byť ich príbuzná, matkina sestra...“ povedal s očami upretými na moju tvár.
„Mladšia sestra.“ Usmiala som sa. Fajn, priznávam, to asi bolo blbé.
„Mhm.“
„Šesť hodín? Ako to stihla za tri dni?“ opýtala som sa nedôverčivo.
„Na drogách ľahko,“ oznámil mi.
Tak teraz som nenachádzala slov.
„Tak sa s tým vyrovnáva, slečna Sommersová. Má všetky príznaky - vyčerpanosť, náladovosť, podráždenie,... Majú ešte niekoho iného okrem vás?“ opýtal sa.
„Boli zverení mne,“ stála som si za tým.
„Natrvalo?“ O čo sa pokúša?!
„O čo vám ide?“ opýtala som sa.
„Je to nevďačná práca, však? Vychovávať deti...“
„Je to ťažké, ale nie nevďačné,“ povedala som.
„Nesprávne! Je to extrémne nevďačná práca, ak ju neviete, nerobíte ju dobre.“ Už mi šiel fakt na nervy.
Na to som už nemalo čo povedať. Veľmi „milo“ som sa rozlúčila a išla domov...

Pohľad Rebekah:
Musela som ísť po Elene upratať. Tak som sa teda vybrala do nemocnice, kde by malo ležať to napadnuté dievča.
„Staničná sestra, volajte tristodvojku...“ ozývalo sa po chodbách.
Do Vickinej izby som však neprišla prvá. Mala tam brata. Matta, myslím. Započúvala som sa.
„Oh, Vick. Vicky? Čo sa stalo?“ opýtal sa vyľakane.
„Nieee, nie, nie...“ kričala.
„Vicky? To som ja! Matt! Tvoj brat... Sestra?!“ zakričal a rozutekal sa na chodbu. Moja šanca. Premiestnila som sa pred ňu a zadívala sa je do očí.
„Napadlo ťa zviera, skrývalo sa v tme a zaútočilo na teba. Viac si nepamätáš...“
„Viac si nepamätám,“ opakovala po mne, to sa však už vracal jej brat spoločne so sestrou. Musela som odtiaľto čo najrýchlejšie vypadnúť.
„Vyzerá byť v poriadku,“ započula som ešte.
Vošla som do najbližšej miestnosti, pretože si ma zrejme všimol Matt, ktorý ma teraz sledoval. Ach, nie. Miestnosť, v ktorej odoberajú krv. Rebekah, ty si vieš fakt vybrať, naozaj si trieda! Čo už, nemysli na tú krv. Nemysli na krv! Musela som konať rýchlo, a tak ma nenapadlo nič lepšie ako podísť k najbližšiemu oknu a skočiť...

Pohľad Damona:
„Starká povedala, že tá kométa je znamením konca. Keď naposledy prelietala nad mestom, bolo veľa mŕtvych. To spôsobilo paranormálnu aktivitu,“ povedal Kol. Jasné, skoro by som zabudol. Nad naším mestom bude prelietať kométa. Bude Noc Kométy.
„A potom si starkej dolial a rozprávala o mimozemšťanoch,“ povedal Klaus so smiechom Kolovi. „A potom čo? Otočil sa pre zmenu na mňa.
„A potom nič...“ odpovedal som.
„Nič? To ste sa rozprávali celú noc? Žiadny prvý bozk, náhodné obchytkávanie...“ navnaďoval ma Klaus.
„Nie. Nič nebolo,“ povedal som rozhodne.
„Damon, sme priatelia, musíš nám dôverovať.“
„Len sme sa rozprávali,“ skonštatoval som.
„Prečo si zablokovaný? Ber ju do postele. Veď je to ľahké. Chlapec dievča, dievča chlapec, sex.“ Zasmial sa.
„Hlboké.“ Začal som si zbierať veci a odchádzať.
„Kam ideš?“ spýtal sa Kol.
„Klaus má pravdu. Je to jednoduché. Ak tu budem s vami klebetiť stratím odvahu a nakoniec neurobím, čo som si naplánoval.“

Zazvonil som. Potom zaklopal. Dvere sa otvorili - samé. Vošiel som.
„Rebekah?“ zakričal som. „Rebekah?!“
Otočil som sa, ale stále tam nebolo nič než otvorené dvere. No zrazu... vrana. A keď som sa otočil, stálo predo mnou dievča. Krásne dievča.
„Prepáč, že som sem vtrhol, dvere boli...“ Otočil som sa no zrazu boli zavreté. „Otvorené,“ dodal som.
„Ty budeš Damon. Som Elena, Rebekhina sestra.“ Usmial som sa.
„Nepovedala mi, že má sestru,“ čudoval som sa.
„Rebekah sa nerada chváli. Prosím, poď, Rebekah tu bude o chvíľu,“ pozvala ma.
„Waw, toto je obývačka?“ opýtal som sa. Bola naozaj obrovská.
„Obývačka, salón, ako chceš. Snobské na môj vkus. Už viem, prečo je sestra nadšená. Už bolo na čase, skoro ju zničil...“ povedala Elena tajomne.
„Jej chlapec?“ opýtal som sa.
„Áno, Catcher, priateľ... Ahá, nestihli ste sa porozprávať o starých láskach.“
„Nie,“ odpovedal som.
„Ups. Tak teraz to príde. Nechcela ti to povedať, aby si si nemyslel, že si náhrada. Všetci vieme, ako tie vzťahy končia,“ povedala.
„Vravíš to, akoby by boli všetky vzťahy odsúdené na zánik,“ čudoval som sa.
„Verím v osud.“ Usmiala sa. „Ahoj, Rebekah,“ povedala a ani sa neotočila.
Za to ja som sa hneď otočil a naozaj tam stála.
„Damon,“ povedal a pri tom z Eleny nespustila vražedný pohľad. „Nevedela som, že prídeš,“ dodala.
„Viem, mal som zavolať,“ chcel som sa ospravedlniť.
„Nebuď hlúpy, príď kedy chceš, však Rebekah?“ opýtala sa s úsmevom sestry. „Mala by som ti poukazovať fotky, ale musím ťa varovať, nevyzerala vždy takto dobre.“
„Ďakujem, že si prišiel,“ ozvala sa Rebekah.
„Áno, ale asi by som mal už ísť. Rád som ťa spoznal Elena.“
„Aj ja som ťa rada spoznala,“ povedala na oplátku.
Podišiel som k Rebekah. „Rebekah? Rebekah?!“ Ona však len ustúpila a stále pohľadom vraždila svoju usmievajúcu sa sestru. Radšej som odišiel. Naozaj vyzerali ako pes a mačka.

Poznámka autora: Som hrozná, viem, ale nová škola robí svoje. Nechcem sa vyhovárať mala som sa pokúsiť niečo napísať, ale môj deň vyzerá asi tak, že ráno o šiestej odídem z domu a domov sa vrátim o siedmej večer totálne unavená, ale dúfam, že sa to časom napraví. ;)

Autor: Tinka7 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries

Sdílet

Diskuse pro článek Destiny - 3. kapitola: