OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Torn - Kapitola I.



Torn - Kapitola I.Nenahraditeľná kamarátka, ale bez priateľov. Pravá dáma, no bez muža. Klamstvo, ktoré ju sprevádza životom od pätnástich.
Lauren Jones každý deň zápasí so životom, ktorý jej ukazuje svoju krutosť a nevzdáva sa nádeje na lepšie zajtrajšky. Udržať si školu však nie je jednoduché, najmä keď okrem učenia na ňu poobede čakajú dve zamestnania, aby pokryli náklady na štúdium a aby udržali pri živote jej tajomstvo, pre ktoré je ochotná predať aj vlastné telo a dušu. Všetko, len aby jej minulosť ostala pochovaná a nikto neprišiel na to, aká zničená vlastne je.
Čo všetko ale bude musieť Lauren ešte obetovať, aby napravila krivdy minulosti, ktoré si ju nájdu aj po piatich rokoch? Koľko ľudí bude trpieť pre jej rozhodnutia? Môže nájsť šťastie na tom najhoršom mieste, z ktorého jej kamarátka utiekla?
Prajem príjemné čítanie, Perla. :)

 

Kapitola prvá 

 

„Ak vieš, aké to je byť na dne, urobíš

všetko preto, aby to tvoj priateľ nikdy nepocítil tiež.“

 

Ak sa chceš rozlúčiť, do hodiny si na letisku.

Zamykajúc dvere od bytu som na mobile stlačila odoslať. Dúfala som, že si Oliver spojí dve a dve dohromady. Sestra pre neho znamenala všetko, nenechal by ju len tak odísť. Tým som si bola na sto percent istá. Alebo aspoň na deväťdesiatštyri.

Zhlboka som sa nadýchla, nasala potrebný vzduch do pľúc a vydala sa k schodisku. V hlave mi stále trochu trešťalo z včerajšieho večera, avšak bolo jednoduché ignorovať to, najmä keď ma dole čakala kamarátka.

Rýchlo som zbehla po schodoch a prešla na parkovisko, kde ma už čakala Hate, blonďavé kučery jej povievali vo vetre. Odhodlanie v jej očiach bolo jasne viditeľné a síce som o ňu nechcela prísť, chápala som ju.

Chcela odísť a začať odznova. Po dlhej dobe sa konečne rozhodla urobiť správnu vec a myslieť na seba. Bolo mi ľúto, že odíde a zanechá za sebou svojich priateľov. Vedela som, aký to je pocit. Sama som predsa utekala.

Rýchlo som pokrútila hlavou a v tichosti prešla na miesto spolujazdca. Obe sme mlčali, pretože sme netušili, čo tej druhej povedať. Ja som si myslela, že si prácu nájde aj tu, ona trvala na odchode do New Yorku. Nevedela, čo všetko na ňu mohlo v takom obrovskom meste číhať. Nikdy sa predsa o nič nestarala, tak trochu som pochybovala, či vôbec vie variť.

„Môžeš prísť na návštevu,“ nadhodila odrazu, čím ma vytrhla z premýšľania. „Vianoce sú tu každú chvíľu a dovtedy sa snáď v New Yorku aj zorientujem,“ dodala a očkom po mne tu a tam zazerala. Čakala, že sa jej návrhu poteším. Ako som sa ale mala tešiť, keď mi bola mladšou sestrou, ktorú som chcela chrániť?

„Mám tu prácu,“ pokrútila som hlavou a zahľadela sa na rovnú cestu pred nami. „Nedali by mi voľno.“

Na Hate sa mi vždy páčil fakt, že veľa nevyzvedala. Aj keď niečo chcela vedieť, dávala človeku priestor. Ja som o sebe nerozprávala. Nikdy. Bolo to jedno z mojich mnohých pravidiel, ktoré som si stanovila, keď som sem pred piatimi rokmi prišla.

Neisto som pozrela na mobil v nádeji, že mi jej brat odpísal. Hate mala štyroch starších bratov, avšak väčšina z nich sa chovali skôr ako pubertiaci než dospelí muži. Až na dvadsaťštyri ročného Olivera, ktorému som z nich dôverovala najviac. Vyžarovalo z neho niečo, čo človeka nútilo obľúbiť si ho aj napriek jeho rodine. A preto som sa rozhodla dať vedieť aspoň jemu, že jeho sestrička odchádza.

Rodiny, milujúce rodiny, sa nemali rozchádzať v zlom. Hate netušila, aké mala šťastie na bratov, ktorí ju chceli len chrániť, no nebola som to ja, kto by jej mal o tom niečo rozprávať. Ja som predsa nemala nikoho, tak odkiaľ by som toho mohla toľko vedieť?

„Letenku si vyzdvihneš až tam?“ nadhodila som, keď sa to ticho stalo neúnosným.

„Hej,“ prikývla Hate automaticky. „Mám adresu toho bytu, Riley by mal byť večer doma z práce, takže ak na mňa nezaútočí karma, nebudem spať pod holým nebom,“ zasmiala sa, viac pre seba než pre mňa. Potrebovala sa uistiť, že jej nič nehrozí, hoci sa neznámeho obávala rovnako ako ja. Mohlo sa jej stať čokoľvek.

„Nepáči sa mi, že nevieš, kto je ten Riley zač,“ utrúsila som. „Čo ak sa o niečo pokúsi?“ zaujímalo ma.

Hate nemala mamu, ktorá by ju vystríhala pred nebezpečenstvom, tak som sa tejto úlohy za posledné roky ujala ja. Kamarátka vždy hľadela najprv na druhých, ktorým chcela dopriať pokoj a šťastie, až si neuvedomila, že nakoniec to bola ona, kto v jednom kuse trpel.

„Tak ho rozkopem. Potrebujem predsa cvičiť, no nie?“ pokrčila plecami, nad čím som len úsmevne pokrútila hlavou. Vždy som zabúdala, aká dobrá v kickboxe vlastne bola. Čo dobrá, bola úžasná.

Na letisku sa to autami len hemžilo. Z každej strany nás obklopovalo množstvo ľudí, ktorí sa ponáhľali s kuframi a letenkami v rukách do budovy letiska, zatiaľ čo mi sme nedokázali nájsť ani jedno parkovacie miesto.

Nakoniec som nám ale predsa len jedno voľné miesto našla a blondína vedľa mňa sa hneď chopila šance. Zaparkovali sme vedľa vstupnej haly a keď hučanie motora ustalo, vymenili sme si pohľady.

„Nemôžem uveriť, že sa to naozaj deje,“ pripustila po chvíli a zložila si ruky do lona, aby zakryla miernu triašku. Poznala som ten pocit extázy z niečoho neprebádaného, avšak v mojom prípade to bola nevyhnutnosť.

„Ani ja.“ Bolo všetko, čo zo mňa nakoniec vyšlo. Otočila som sa k dverám a chcela ich otvoriť, keď ma Hate chytila za ruku a donútila ostať vo vnútri.

„Počkaj,“ prehovorila a o chvíľu na to mi podávala do rúk akési papiere, ktoré boli popísané od vrchu po spodok. Nechápavo som nakrčila obočie.

„Hate...“ hlesla som, keď moje oči skĺzli od názvu zmluvy až k spodnej časti prvej strany.

„Odteraz je to auto tvoje,“ vrúcne sa na mňa usmiala. „Ak niekto bude pochybovať o pravosti, ber to tak, že to Ben overil.“

„A overil?“ kontrolovala som, hoci odpoveď som poznala. Jej najstarší brat, právnik, by jej pri niečom takom nikdy neasistoval. Spoločne s ostatnými bratmi jej toto auto kúpili na šestnástku. Nedovolil by jej zbaviť sa ho.

„Jasné, že nie,“ pretočila očami.

„Si neskutočná, drahá,“ naklonila som sa k nej a tuho ju objala. Rozlúčiť sa s niekým, na kom mi záležalo, bolo stále ťažšie a ťažšie. Aj preto som si málokoho púšťala k telu. Keď odišli, necítila som žiaľ. Hate však bola iná.

 Vystúpili sme z auta a prešli dozadu. Hate si vybrala oba kufre a ja som jej podala ešte kabelku, aby na nič nezabudla. Prečo som chcela plakať, aj keď som nikdy nezvykla?

„Keby niečo, moja izba je dosť veľká pre obe,“ navrhla som ešte poslednýkrát, dúfajúc, že si to snáď po týždni rozmyslí a vráti sa.

„Skôr prídeš ty ku mne,“ žmurkla na mňa. Obdivovala som jej dôveru v lepšie zajtrajšky a hlavne nádej, s ktorou rozprávala. Myslela si, že klesla na úplne dno, lenže netušila, ako také dno v skutočnosti vyzerá.

„Oh, do čerta,“ vytreštila oči na niečo, čo sa nachádzalo za mnou. Prudko som sa otočila a zahľadela sa rovnakým smerom. „Vidíš to, čo ja?“

Videla som. Nečakala som však, že sa sem dostaví celá kavaléria, správu som poslala len Oliverovi.

„Ja...“ prehrabla som si vlasy a snažila sa nájsť správne slová.

„Lauren!“ vybehla na mňa Hate neveriacky. „Moji bratia ma nenechajú odísť!“ pevnejšie zovrela kufre vo svojich rukách, zvažujúc všetky možnosti.

„Chcela som, aby si mala možnosť rozlúčiť sa,“ bránila som sa, vedomá si svojej chyby.

Maxwellovci držali spolu. Mala som si domyslieť, že by sem neprišiel sám, ale aj tak som dúfala, že to urobí. Mal by chcieť pre svoju rodinu len to najlepšie, nie?

Pohľadom som sa však zastavila na treťom najstaršom bratovi, Nathanielovi, ktorý sedel na okne auta a kým ostatní hľadali parkovacie miesta, on našiel nás.

„Ak mi chceš pomôcť, zdrž ich!“ vychrlila na mňa Hate a ja som sa vrátila k nej.

„Čože?“ prekvapene som sa vydala za ňou. „Zbláznila si sa? Prevalcujú ma!“

„Tak si priprav päste!“ kričala, zatiaľ čo pridávala do kroku.

Nechala ma samú, postávajúcu pred vstupnou halou. Len čo som sa otočila, všimla som si, ako sa všetci štyria bratia ženú naším smerom.

Nasucho som preglgla a postavila sa im do cesty. Ak ju mali v pláne odviesť domov, k otcovi, ktorý ju týral, robila som správnu vec.

„Nechajte ju!“

„Uhni,“ zavrčal Benjamin a sotil ma do strany akoby som nebola nič viac než špina na jeho topánke. Rukami som sa oprela o kufor auta a snažila sa udržať rovnováhu. Než som sa však mohla otočiť a zadržať ich, jeden po druhom vchádzali dovnútra.

„Nechaj ju ísť!“ chytila som Nathaniela za lakeť a zastavila ho v ceste.

Vysoký, dobre stavaný muž sa ku mne otočil a pohľadom sa pristavil na mojej ruke. Pomaly prešiel vyššie, až sa nám pohľady stretli. Ja som na neho hľadela s nevyslovenou prosbou, zatiaľ čo jemu z očí sršali blesky.

„Bol to tvoj nápad?“ precedil pomedzi zuby a rozhodil rukami tak, aby som ho pustila.

O krok som pred blondiakom cúvla, snažiac sa pôsobiť čo najvyrovnanejšie. Zhlboka som sa nadýchla a bojovne vystrčila bradu. Nebola som o nič horšia ako on, aby sa so mnou takto rozprával.

„Nie,“ odvetila som prosto. „Snažila som sa ju od toho odhovoriť, ale keď to nešlo, musím ju podporiť. Od toho je predsa rodina, nie?“ prepálila som ho naštvaným pohľadom. Robila som jeho prácu, do čerta! Mal to byť on, kto by svoju sestru podporil! Rodina ju mala podporiť, nie obmedziť. Kto ju životu lepšie priučí než svet?

„Podporiť ju?“ vytrieštil na mňa oči. Tie svetlé oči, ktoré ma vždy iritovali, pretože neskrývali svoje úmysly.

Nekompromisne som si založila ruky na prsiach a vystrela sa. Nebola som však vysoká ako on, takže môj pokus o vážnu pozíciu stroskotal skôr, než by začal.

„Bože, Lauren!“ zaúpel takmer zúfalo a pretrel si strhanú tvár. Za posledné dni toho očividne nenaspal, avšak ani to neospravedlňovalo jeho hlúposť. „Ako si len... prečo... Kam ide?“

Preglgla som. V hlase som mu počula úprimné obavy o svoju sestričku, ktorá pre neho znamenala celý svet. Nezachoval sa možno najlepšie, ale keď som sa na sekundu trochu zastavila, chápala som ho.

Hate bola jeden z najnesebeckejších ľudí, ktorí mlčali, len aby sa druhí mali dobre. Nikdy svojim bratom nepovedala, čo jej otec spôsoboval, peklo, ktorým si pri ňom prechádzala. Aj svoj posledné hodiny pred odchodom strávila strachovaním sa o bratov, nie o seba. Obdivovala som ju.

„Nemôžem,“ hlesla som a pozrela do zeme.

Čierne kučery mi padli do tváre a ja som za ne bola len rada. Poznať odpovede na otázky nebolo vždy dobré. Prinášalo to zodpovednosť, pretože človek musel určiť, kedy odpovedať a kedy mlčať. Ja som však nevedela, čo robiť.

„Čo ak sa jej niečo stane?“ pokračoval. „Chceš ju mať na svedomí?“

Nechápavo som k nemu dvihla zrak, všetka ľútosť preč.

„Ja?“ Musela som párkrát zažmurkať, aby som sa uistila, že Maxwell oproti mne nežartoval. „Toto na mňa nezvalíš,“ pokrútila som hlavou. „Zameť si pred vlastným prahom a až potom príď ku...“ Nestihla so dokončiť, pretože môj zrak upútalo zvyšné trio bratov, ktorí smerovali k nám. Na ich čele stál Benjamin, nozdry rozšírené, pohľad vražedný.

„Kde je?!“ zrúkol po mne a v sekunde ma pritlačil o auto, tak, aby som mu nemohla ujsť. „Povedz mi, čo vieš, do čerta!“

Brunet oproti mne svoju sestru mohol milovať, ale nedokázal zakryť svoj názor na mňa. Nebola som z ich vrstvy, nepatrila som do ich sveta. Jednoduché ako facka.

„Tento počin by som si mohla vysvetliť ako napadnutie, tak pozor,“ odvrkla som drzo, hľadiac mu do tých neústupčivých očí. Nepatril medzi ľudí, ktorí by sa dokázali zmieriť s prehrou, no pri mne šancu na výhru nemal. Peniaze a moc pre mňa neznamenali veľa.

„Ak mi nepovieš, kam šla....“ zasipel, lenže to ho Nate pevne chytil za ruku a donútil pozrieť na neho.

„Nechaj ju na pokoji,“ povedal potichu, no autoritatívne. „Nič nevie,“ dodal a ja by som prisahala, že moje srdce vynechalo úder. Naozaj kvôli mne klamal vlastnému bratovi?

Ben sa na mňa nedôverčivo pozrel, ale výpoveď jeho brata ho presvedčila. Nemal predsa dôvod klamať mu. Žiaden, o ktorom by vedel.

„Ak sa dozviem, že sa jej niečo stalo, viem, kto je na vine...“ Znova tá krásne ohraná pesnička. Niečo sa stane? Si na vine!

Chcela som mu na to niečo odvrknúť, ale vedela som lepšie ako sa k nemu ozvať, keď bol v takomto stave. Radšej som si len zahryzla do pery a sklonila pohľad.

„Do čerta!“ zanadával znova a udrel do auta. Prudko sa otočil k Sebastianovi. „Keď prídeme, pokúsiš sa zistiť, kam Hate odišla, ktorým letom, a kedy pristane!“ zavelil ako nejaký veliteľ. „Keď sa to otec dozvie, bude zúriť,“ dodal tichšie, no stále naštvane. Bez ďalších slov a bez hocakej rozlúčky sa na päte otočil, pochodujúc k autu.

Sebastian sa na mňa jediný krát pozrel, pričom som len prosebne pokrútila hlavou. On sa mi rýchle otočil chrbtom a nasledoval svojho staršieho brata.

Oliver na mňa mlčky hľadel, sledujúc každý jeden môj pohyb. Niekedy som sa bála, že aj bez slov dokázal z človeka dostať pravdu.

„Poď, vezmem ťa na intrák,“ ozval sa vedľa mňa, stále naštvaný, Nate. Načiahol sa k mojej dlani, z ktorej mi chcel vziať kľúče.

„Nikam s tebou nejdem!“ zaprotestovala som a chcela sa mu vytrhnúť, lenže on ma nechcel pustiť. Naštvane sme na seba hľadeli.

„Ako sa odtiaľto chceš dostať, ha?“ vyzval ma a postavil sa ku mne ešte bližšie. „Nemáš vodičák, netušíš, ako to auto naštartovať.“

Nasucho som preglgla. Odkiaľ vedel, že neviem šoférovať?

„Ja ju odveziem,“ ponúkol sa Oliver. Prekvapene som sa otočila k druhému najstaršiemu Maxwellovi, ktorý sa na mňa povzbudivo usmial. Nebol na mňa naštvaný?

„Tak vidíš,“ prebodla som blondiaka pohľadom a vytrhla mu kľúče. „Mám sa ako dostať domov.“

Podala som Oliverovi kľúče a Nathaniel na neho po celý čas nesúhlasne gánil. Ohrnul hornú peru a vybral sa okolo nás k parkovisku, keď prudko zastal.

„Asi pôjdeme všetci spolu,“ poznamenal a pohľadom zaletel k Sebastianovmu autu, ktoré nám ukazovalo už len kufor. Odišli bez nich.

„Sedíš vzadu,“ prehodila som nezaujato a prešla sa posadiť na miesto spolujazdca.

 

Kapitola II.

 


 Hlásim sa s ďalším príbehom, v ktorom sa zameriame na Lauren a čas, kedy Hate bola v New Yorku. Dúfam, že sa vám tento príbeh bude páčiť rovnako, možno aj viac, ako Hate. 

Na začiatok kratšia kapitola, aby sme sa zorientovali v čase, ale už nabudúce nazrieme Lauren viac do hlavy. Snáď ste aspoň trochu zvedavé. :D



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Torn - Kapitola I.:

7. Perla přispěvatel
29.07.2017 [9:33]

PerlaAngela, toto je viac-menej voľné pokračovanie, kde človek nemusí čítať jeden príbeh, aby pochopil druhý, keďže na seba nenavezujú a obe bežia v rovnakom čase.
Ďakujem za komentár. Emoticon

6. Angela přispěvatel
29.07.2017 [8:56]

AngelaHate jsem nečetla, ale toto se mi líbí a doufám, že to i tak nějak poberu. Emoticon

5. Perla přispěvatel
28.07.2017 [14:37]

PerlaSunShines, dlho sm uvažovala, ako začať a keďže mi napadlo, ako sa Lauren držala v minulom príbehu v úzadí, rozhodla som sa začať takto zľahka. Emoticon Ďakujem za komentár.

Millie, posnažím sa, aby tu aj ďalšia bola celkom chytro. Emoticon Emoticon Ďakujem za komentár. Emoticon

Lili, jop, to viem. A už na tom pracujem. Emoticon Ďakujem za komentár. Emoticon

Veva, áno, Oliver je naozaj zlatino. A v tomto príbehu sa mu dostane aj viac priestoru ako tomu bolo pri Hate.
Ďakujem za komentár. Emoticon

4. Veva
27.07.2017 [17:32]

Robíš si srandu? Teším sa jak malé dieťa zmrzline Emoticon
Konečne sa dozvieme čo do riti sa stalo doma.
Oliver je taký chutný...ach. Ja viem, že mne stačí málo k zamilovaniu Emoticon
No bude to zaujímavé Emoticon
Emoticon

3. LiliDarknight webmaster
27.07.2017 [9:19]

LiliDarknightJasné, že chcem vedieť, ako to bolo s Lauren. Už teraz mám niekoľko teórií a po prečítaní perexu sa niektoré z nich zdajú oveľa viac pravdepodobné ako predtým. Emoticon
Neviem, čo ti mám napísať. Kapitolu som si užila, ale potrebujem ďalšiu. Takže vieš, čo máš robiť. Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. MillieFarglot admin
26.07.2017 [23:12]

MillieFarglotTo si píš že som zvedavá a poriadne! Som rada, že je tu kapitola tak chytro, teším sa na pokračovanie Emoticon Emoticon

1. SunShines
26.07.2017 [21:12]

waaau tak rýchlo je tu Lauren? Neskutočne sa teším.
Že aspoň trochu zvedavé? Teda ja som zvedavá poriadne!
Ďakujem za zorientovanie v čase a už sa neviem dočkať ako zistím, čo sa dialo s Lauren počas toho ako bola Hate v NY, lebo priznávam, že keď som sa zamerala na Hate a jej život, tak okrem tých posledných kapitol som na Lauren zabúdala, teda nie úplne, ale nebola v centre môjho záujmu.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]


Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!