OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... - II. / 11. kapitola

13.10.2012 (12:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1201×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Damon je na pokraji šialenstva z dvoch vnútorných hlasov, ktoré sa ozývajú v jeho hlave. Je presvedčený, že sa prechodom do Mesačného raja zbláznil a práve si hľadá vhodný drevený kolík, ktorým si hodlá prepichnúť vlastné srdce. Áá, už ho aj našiel – pekne urastený a pevný kúsok, ten sa ľahko prešmykne telom a skončí hlboko v srdci. Len musí Damon presne mieriť...

„Hej! Šialenec, pomätenec, blázon! Dáš mi ešte dve minúty času, kým sa prekoleš?“ Vykríkla rozhodne Despina. Damon sa zarazil, váha – toľko času ešte zvládne, aj keď... prečo by sa mal zaoberať ženským hlasom vo svojej hlave?

„Pretože sa ťa pýtam! Preto by si sa mal mnou zapodievať! Vydrž dve minúty a potom ti radím, aby si dobre mieril, lebo keď to spackáš a len sa zraníš, strašne sa na tebe vyvŕšim a budem ťa týrať!!!“ Kričí Despina, ako len vládze. Potrebuje Damona zastaviť v samovražedných myšlienkach, veď Damon má v sebe Damiana a to je novoobjavený priateľ Despiny.

„Ďakujem ti, Desp, už som sa videl mŕtvy! Tento chruňo nás chce snáď naozaj zaklať!!! Damon, ty kretén, používaj chvíľu mozog! Ja nechcem zomrieť!“ Damian, vnútorný hlas Damona, sa konečne prebral zo šoku, čo mu spôsobil Damon náhlym rozhodnutím o samovražde.

„Už ste si minuli minútu. Počkám ešte jednu a potom dobre mierim,“ s diabolským úsmev vraví Damon nahlas, gúľa očami okolím a začína sa freneticky smiať vlastnému zblázneniu.

„Prepáč, Damian, nie je vhodné aby si chvíľku komunikoval. Prosím, nechaj ma konať. Ďakujem ti za láskavosť,“ Despina správne vyhodnotila situáciu v tom smere, že Damon bude skôr počúvať ženu ako muža.

„Vnímaš ma, Damon? Skúsil si sa aspoň na chvíľku zamyslieť, prečo počuješ dva hlasy? Si predsa dočasný reverzný upír, inteligentný tvor, tak použi mozog, ty drbo!“ Neodpustila si záver Despina.

„Ok. Prečo počujem dva hlasy? Sám si asi nedokážem odpovedať... počkaj, vnútorný hlas mi stále podsúva Smrťku Bib, ako milovanú osobu... ja som ju mal naozaj rád... chvíľku, pokiaľ ma nechcela pripraviť o život. Počuješ ma? Ako si to vravíš? Despina?“ Damon je na pochybách, drevený kolík drží pevne v ruke, len ho správne použiť.

„Výborne! Som Despina a ideš na to správnym smerom. Daj viac, fešák...“ Despina si v tichosti odfúkla, zatiaľ Damona zastavila v nezmyselnom zámere samovraždy.

„Daj viac... hmm, ale ja už teraz nechcem o Bib ani počuť, sklamala ma, druhýkrát ma chcela poslať na smrť.... nemôžem ju mať rád...“ Bolestne si všetko uvedomuje zasa, sadá si pod strom, kolík položil do trávy.

„Páčiš sa mi, teda tvoje uvažovanie... Damon, si zložitá osobnosť, máš veľa protichodných citov, pocitov, nálad, myšlienok. Myslíš, že by dajaká časť teba ešte stále mohla milovať Bib?“ Despina ho vedie rovno k cieľu, teraz už môže, pretože jej venuje plnú pozornosť. 

„Sakra a ty si kto? Despina... veď tvoje meno je z latinčiny a znamená bezstarostná! Čo už mi ty môžeš povedať...“

„Chceš mi naznačiť, že nemám poňatia, čo sú starosti?“ Rýpla si Despina.

„V zásade asi hej...“  Damon sa oprel o strom, cíti sa unavený, hlas mu zlyhal ku koncu vety.

„Nevzdávaj to! Damon, čo znamená tvoje meno?“ Despina sa ponáhľa.

„Hmm. Damon je grécke a dá sa preložiť ako vládni, či usmerňuj.“

„Výborne, chytrá hlavička a napokon je tu Damian... čo značí? Vieš?“ Despina musí rušať, predpokladá, že Damon sa o pár chvíľ zasa vráti k samovražedným myšlienkam.

„Ou... Damian je tiež grécke a je to pokoriteľ, či krotiteľ. Ha, ha, Despina, vieš čo je sranda? Si ešte tu?“ Damon sa vážne nechal vtiahnuť do dialógu.

„Jasné, daj, krásavec...“

„Sranda je, že Damon a Damian sú si veľmi blízke mená, v zásade sú rovnaké. Ja som špeciálny blázon. Mám v sebe hlas, čo si dal meno. Meno podobné môjmu a dokonca mám v sebe aj druhý, ženský hlas... Som úplne v prdeli...“

„To je síce pekné, že sa ľutuješ, reverzný upír, ale nie je to celkom pravda...“ Despina pomaly prechádza do záveru.

„Nóó... čo z toho nie je pravda?“ Damon zasa vzal kolík do ruky, premeriava ho pohľadom.

„Môžeš ten kolík položiť späť do trávy? Rozčuľuješ ma s sním a vyvádzaš z konceptu!“ Rezolútne požiadala Despina.

„Sorry,“ Damon je už úplne mimo, on sa ospravedlňuje komusi v sebe a poslúcha ho.

„Ďakujem. Takže späť k tebe... vyšlo nám, že si zložitý, máš v sebe hlas, čo si vraví Damian, miluje Smrťku Bibianu, čiže čo to znamená?“ Despine sa to zdá už úplne jasné.

„Neviem... je čas prestať kecať a použiť kolík?“ Sarkastický šľah Damona.

„Nie! Ty tupec! Znamená to, že máš v sebe temnú stránku, ktorá sa prechodom do Mesačného raja akoby aktivovala, či viac vystúpila do popredia. Tvoja temná stránka miluje Smrťku Bibianu! Jednoduché ako facka.“ Despine sa usmieva hlas.

„Ho, fakt, jednoduché, až to zaráža. Despina, chceš mi nakecať, že mám celú dobu v sebe temnú stránku, záhadného potrhlého dvojníka, ktorý...“

Damon nedopovedal, pretože je to fakt jasné ako facka. Veď on sám kedysi miloval Smrťku, čo je svojim spôsobom zvrátené, či temné, prečo by jeho tmavá časť nemohla zostať pri láske k Bib? Toto odhalenie je oslobodzujúce.

„Je to tak! Despina, ja som sa nezbláznil, či...?“ Len moment úľavy zažil Damon.

„Zbláznil, viem si takto ospravedlniť a vysvetliť iba Damiana! Lenže ja počujem dva hlasy... a som zasa v riti!!!“ Damon zlyhal v hlase aj v logickom uvažovaní.

Zato priestorom sa nesie zvonivý smiech, rozhojdáva rosu na steblách, otriasa peľ z kvetov. To sa z celého srdca smeje Despina.

„Jáj, jajaj, Damon... ty mi chceš ublížiť! Takto krásne a z chuti som sa nezasmiala už dobre dlho... jáj.“

„Čo je tu smiešne?!“ Pobúrene prská upír.

„Ako si sa nádherne vynašiel, ospravedlnil si Damiana a vrátil si sa späť... kam? Do riti... prepáč, citujem ťa,“ Despina sa baví prvotriedne.

„Skvelé, minimálne jeden z nás sa baví!“ Sarkazmus opäť šľahol Despinu.

„A kráľovsky! Ďakujem. No... problém sme vyriešili. Zahoď kolík, nájdi princeznú, tvoje vtáčatko, konečne si ju vezmi za ženu a maj kopec... ou, prepáč, ty nemôžeš mať deti. Pardon...“ Rozpačitý koniec Despine nevyšiel.

„Mám tu jedno riešenie v tráve! Venoval som vám viac, ako len dve minúty času! Tak sa maj, Desp, Damian, mal som vás rád...“ Zavrčal nahnevaný Damon, čierne oči blysli vzdorom.

Dozrelo neodvratné rozhodnutie v hlave upíra. Nadýchne sa, pevne uchopí ostrý drevený kolík, ešte raz premeria pohľadom správny uhol, napne svaly rúk... 

* * * 

V penzióne vrie nespokojnosť a zlá nálada. Nevedia sa dopátrať jedinej pozitívnej správičky o Elene a Damonovi. Stefan si už zúfa. Nie dosť, že sa mu pekelný Démon vyhrážal a zvalil celú vinu svojej porážky na Stefana, ale navyše nemá žiadne info o Elene.

„Iustus, si tu najvyšší boss, najviac dokážeš, si naj naj. Ako to, že nie si schopný priniesť aspoň svetlú nádej o osude Eleny a bračeka, keď už nie istotu!“

„Ok, som tu naj, ale nemám nič. Kto z vás má? Nikto. Čo Matka Príroda?“

„Ja si myslím, že ona čosi vie... čosi snáď viac pozitívne, že Damon a Elena sú minimálne živí,“ ticho prehovoril delfín Filip.

„Prečo?“ Vyhrkli súčasne reverzná Stella a nesmrteľná Eunica.

„Dlho som ju volal, až sa zľutovala a po nátlaku sprava, zľava, pustila nejednoznačnú odpoveď, ale pozitívnejšiu.“

„Čo to pre nás znamená?“

„Nebudeme ich zatiaľ hľadať intenzívne, dajme Matke pár dní a skúsim to u nej znova.“ Uzavrel Filip a vytratil sa do lesa. 

„Iustus, neodchádzaj ešte,“ reverzný Ericc a Stefan majú otázočku.

„Áno?“

„Zaujíma ma tvoj názor na potrestanie Smrťky Bibiany a pekelného Démona. Zažil si to už predsa,“ Ericc sa ošíva.

„Ale hej. Zaujíma vás, ako budú reagovať? Hmm, v zásade ako každá porazená a urazená bytosť. Napokon majú slobodnú voľbu rozhodovania. Chvíľku sa v domácom prostredí oklepú, potom začnú zvažovať, či vrátiť úder, ako vrátiť úder, nastúpi rozhodnutie... vrátiť, pomstiť sa. Aha a niekedy sa spájajú a spolupracujú pri pomste. Klasický scenár,“ sucho skonštatoval anjel.

„Fasa, teším sa na ďalšiu návštevu pekelného Démona... no snáď už zajtra...“ Zlomený Stefan mávol rukou a šiel loviť.

„Potešil som ho. Nebudem mu zastierať, že taký egocentrik ako je Démon sa nebude chcieť mstiť,“ Iustus sa snaží sám seba presvedčiť, že správne odpovedal.

„Nóó, vlial si mu plnú vaňu nádeje. Iustus, je ti jasné, že Stefan je v totálnom ohrození!“

„To sme všetci a neustále. Ak si to chceš plne a nepretržite uvedomovať, rezervuj si miesto v cvokhause.“ Iustus sa uklonil, kráča do Damonovej izby.

Problémy sú na to, aby sa riešili. Zapeklitý problémik – stratili sa nám dvaja vojaci v bitevnom poli.

Elena a Damon mi zmizli z radaru, no a to sa mi stáva málokedy.

Iustus si láme hlavu už dlhšie, poslal ich spolu preč, do bezpečnej vzdialenosti od Smrťky Bib. Samozrejmosťou bolo, že si ich nájde, hoc aj na konci sveta. Na koniec sveta ísť nemohli, takže budú kdesi bližšie. 

Iustus vošiel do izby Damona, sadol si na parapetu okna a snaží sa sústrediť. Počúva, sonduje, hľadá, zameriava... nič, ani najmenšia známka pohybu, aktivity, myšlienky... sakra... neverím, že by obaja boli po smrti.

Anjel sa rozplynul na číre svetlo, myšlienku, energiu, vyplával sondovať do okolia, rozhodnutý zväčšovať okruhy hľadania, pokiaľ bude v stave plného sústredenia.

◊ ● ◊

Prvý námestník pána pekiel Démon sa presunul do podsvetia za Smrťkou Bibianou. Našiel ju v nevábnom stave. Zúbožená leží na podlahe, prelieva slzy, nešťastie rastie nad ňou ako mohyla. Práca zanedbaná...

„Hú... taká silná osobnosť a váľa sa nám tu po zemi... ccc,“ Rýpe Démon už od vchodu.

„Vraví ten pravý...“ Podpichla ho tiež.

„Máme sa stále radi, ako počujem. Mohla by si vstať a venovať sa hosťovi?“

„Nie... som mŕtva!“ Zrúkla Smrťka Bib. Podsvetím sa rozdrnčal nepríjemný smiech Démona.

„To je super! Smrťka je mŕtva a pán pekiel sa stal bohom!“ Chechoce sa.

„Čo chceš, tajtrlík?“ Bib je ako pani domáca nepríííjemnááá.

„Prediskutovať plán pomsty a útoku na Matku Prírodu. Chcem ťa vziať do tímu, spojme sa. Každý z nás má iné prednosti, spolu sme silnejší a viac dokážeme,“ vysypal pripravenú vetu.

„Konkrétne, truhlík!“ Šteká Bib.

„Čo si taká naježená, Bibiana?“ Nechápe celkom Démon.

„Som zlomená žena, mám srdce na cucky, to ty nikdy nepochopíš!“

„A som rád, že nemusím... ak by som mal takto vyzerať... prepáč... ďakujem, neprosím,“ znechutene sa striasol.

„Diplomat najjemnejšieho zrna. Potrebuješ moju pomoc a urážaš ma? Si kompletný?!“

„Som, len ty to nevieš posúdiť z pozície ležiaceho strelca. Vstaň! Do prdele!“ Démon skočil po Smrťke, zdrapol ju, vytiahol hore, dívajú sa nenávistne navzájom do očí.

„Relax, Bib. Po A nebojím sa ťa, po B som nesmrteľný, po C choď sa dať do poriadku, počkám vedľa! A švihaj, nemám na teba celý deň!“

Rozhodné jednanie pomohlo. Smrťka sa po dlhej dobe hýbe, má cieľ... 

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - II. / 11. kapitola: