OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... II. / 19. kapitola

03.12.2012 (17:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1181×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

„Vravím ti, užívaj si jazdu, Bib, môj Thor je najmocnejší červený jednorožec na svete. Silu má za troch, vidíš tú majestátnosť? Bib, kam sa dívaš, sakra?!“ Pekelný Démon sa hnevá na Smrťku Bibianu. Vzal ju z podsvetia k sebe do medzipriestoru aby prišla na iné myšlienky. Lenže baba je stále smutná a zlomená, že nemá Damona. 

„Áno, je krásny. Zastav, chcem vystúpiť.“  Démon nervózne trhne uzdou, Thor brzdí až lieta prach a kamene dookola. Bib vystupuje z povozu, kráča ku jednorožcovi. Zviera má sýto červenú farbu srsti, hrivu, chvost a manžety nad všetkými kopytami je uhľovo-čierna. Červený magický roh na čele, zrenice blýskajú čiernou farbou. Bib pohládza jednorožca, masíruje mu krk, mazná sa s ním. Thor cíti obrovskú moc a silu pri sebe, tak len pokorne drží a čaká. 

„Bibiana, nastúp si, pôjdeme ďalej,“ súri Démon. 

„A kam? Ja už nechcem ísť nikam. Zostanem tu,“ Bib sa rozhliadne a kam oko dovidí je len šedá púšť, prach, kamene a pusto. 

„Čo? Si stratila zvyšky rozumu? Sadaj, lebo ti pomôžem bičom!“ Zahrmel Démon. Bib skloní hlavu, vracia sa do povozu. Démon švihol bičom nad Thorom, ten vyrazil vpred. Letia šedou krajinou, Démon si užíva rýchlu jazdu, nadchýna sa prácou svalov jednorožca. Darmo, je to nádherné a mocné zviera. 

„Ideme k nám, moja favoritka, horúca kráska nám ponúkne dačo pod zub a potom vymyslíme, čo spraviť s tebou a Damonom. Do riti, nemôžem sa na teba pozerať... to je des, čo vie spraviť láska s babami.“ Znechutený Démon potriasa hlavou. Brzdí pred svojím obydlím, schádzajú z povozu, sluhovia už čakajú, postarajú sa o Thora i vozík.

V prítmí izby, po nasýtení a dobrom pití Démon pôsobí dojmom spokojného človeka. Ticho sedí vyvalený v kresle, pozoruje Bib.

„Čo by si chcela?“ Bib neveriacky pozrie na Démona.

„Damona.“

„Sondoval som okolo penziónu, zháňal informácie o ňom. Stratil sa... skôr je dobre ukrytý, ako sa stratil. Nie je... momentálne. Ale... daj mi čas a ja ho nájdem!“ Vážne vraví Démon.

„Ako to, že sa stratil? Naposledy ho viedla Elena pod svojimi ochrannými krídlami z izby odo mňa a odvtedy som ho nevidela,“ zlomene si spomína Bib.

„No, Elena je v penzióne, dáva si dohromady Stefana... trošku som ho popálil. Hajzel, ušiel mi, už mal byť mŕtvy. Nevadí, nabudúce. Takže keď je tam Elena, bude tam aj Damon. Čo by si povedala na malý výlet do penziónu?“ Démon sa diabolsky usmieva.

„Som vypovedaná z povrchu Zeme. Nemala by som sa tam ukazovať... aj keď, vypovedala ma Matka Príroda a tá mi vzala Damona.“ Rozmýšľa nahlas Bibiana.

„Šikovná Bib, pokračuj v úvahe, táto sa mi páči...“ Démon číha a je rád, že sa kamsi už konečne pohli.

„No, čo tam chceš? Nezaujímajú ma tie kreatúry okolo. Chcem len Damona.“

„Musíme ho nájsť, sám k tebe nepríde. Snívaj ďalej... keď ho nájdeme, čo potom?“ Démon podnecuje rozhodnosť v Bib.

„Vezmem si ho do podsvetia. Čo iné? Budeme tam tancovať?“

„Dohodnuté! Ideme do penziónu, nájdeme Damona a ty si ho berieš so sebou. Ja si prípadne vezmem Stefana, či ho tam rovno...“ Démon sa len škerí. 

◊ ● ◊ 

Damon dostal už druhú ranu prúdom od Despiny. Je namrzený, bolí ho telo. Dvíha sa po zásahu, poberá sa preč, na Despinu sa ani nepozrel. Kráča z nohy na nohu, hlava prázdna. Despina zostala pozadu, namosúrená, pokorená a odhodená. Nie je zvyknutá, aby prehrávala. A Damon jej uštedril šťuchanec, lenže ten bolí viac na duši ako na tele. To ešte pred chvíľkou ležala pokojne na jeho hrudi, bola ískaná šikovnými prstami a Damon priadol a vrnel blahom. On je na vine... podceňoval ju... tak ho šľahla...

Ale s výsledkom nie je nadšená... a mohla ho aj menej... no... mohla.

Damon sa vlečie k lesu, kde nechal Damiana, možno ho kdesi nájde. Do prdele, som tu v Mesačnom raji ako na horskej dráhe, každú chvíľu hore a zas dole. Som debil, nekryjem si myšlienky... ale fakt sa nezdalo, že by mohla vládnuť takou mocnou zbraňou ako je elektrický výboj. To máš za to kretén, že si nepozorný... Upír kráča z nohy na nohu, telepaticky volá Damiana. Nič, ticho. Super, čo teraz? Damon si sadol do trávy, začína byť hladný. Vezme bezmyšlienkovite trávu do ruky, vloží do úst, žuje a kŕmi sa. Celkom fajn, dá sa... 

Despina sa presúvala za ním do lesa. Schovaná sleduje, ako sa Damon pasie, úsmev sa jej derie na pyštek. No, je senzačné, že mu stačí tráva a nezabíja nám tu zver. Mala by som sa ukázať a dajako to zrovnať...

Despina oblúkom opúšťa úkryt, vchádza Damonovi do zorného poľa. Damon o nej vedel už skôr, podarilo sa mu zamerať ju, takže nie je prekvapený. Despina sa blíži, zúrivo rozmýšľa čo povedať. Už sú tak na dva metre od seba, pohľady sa stretli, Damon je neutrálny, ale nepomáha jej.

Ou, Desp, tak to bude len na tebe, veličenstvo Damon je urazené.

„Rada... hmm... chcela... á, čo si myslíš o Mesačnom raji?“ Vyvalila zo seba úplne nezmyselnú otázku a vykoľajila oboch naraz. Damon zamrkal, moment zaváhal: „Že keď tu nájdem ešte jednu takúto protivu, podám oficiálnu sťažnosť u Darie Salvatore!“ To už Despina žmurká prekvapením.

„Prečo?“

„Prečo podám sťažnosť? Či prečo si protiva?“

„Nó...“ Despina je mimo.

„Pretože na teba treba mať zbrojný pas a máš byť označená na čele, ako nebezpečná a pretože šľaháš nevinných a si zákerná!“ Zúrivo hučí Damon.

„Aha...“ Despina sklopí oči a je ticho. Damon to asi prehnal... trošku. Ticho je nepríjemné a tak Damon spraví prvý ústretový krok.

„Ospravedlň sa mi,“ ticho žiada Damon. Despine vyletia bojovne oči, už chce čosi nepríjemné povedať, ale stretne sa s pohľadom Damona a ten výslovne prosí, aby sa ospravedlnila. On sa chce udobriť, ale musí sa Despina skloniť.

Damon čaká, pohľad mäkký, no bez omluvy sa ďalej nedostanú. Despina zapichne oči do zeme, presúva sa k Damonovi, pritisne sa mu ku tvári. Lenže je ticho. Damon zavrel oči, silou vôle si drží ruky pri tele, hoci by ju tak rád pohladkal... nie, musí sa mu ospravedlniť. 

Inak pohľad pre bohov – Despina, mačko-zajo,  tesne pri tvári Damona, obaja majú zavreté oči, ticho sa dá krájať. Damon sa zhlboka nadýchol a pomaly sa odvracia od Despiny. Otvoril oči, sklamanie ním prebehlo, zostal smutný.

Despina cíti jeho sklamanie: „Prepáč a nie len za ten posledný úder. Prepáč aj za...“ Damon sa spýtavo pozrel.

„Aj za rozbitie duševnej rovnováhy pred tým, ako si bol s Elenou v potoku. Dlho som ťa trápila, až som to prehnala. Prepáč...“ Despina sa otáča a chce ísť preč. Damon načiahne obe ruky, vytvorí kolísku z dlaní a ticho pozýva Despinu k sebe.

Stretnú sa im pohľady, dívajú sa dlho do očí, až si napokon porozumeli a v tichu sa z nich stali nerozluční priatelia. Despina mu vplávala do dlaní, Damon sa jemne usmial, pritisol si ju k tvári, pobozkal uško a začal jej masírovať kožúštek prstami.

„Ďakujem Desp, dnes som získal cenného priateľa.“

„Ja ďakujem tebe za lekciu. Bolelo to, možno viac ako teba výboj...“ Desp odvracia hlavu, ťažko sa jej o tom rozpráva.

„Za akú lekciu?“

„Keď si ma odsotil... to bolelo... na duši.“

„Preto som to spravil a nemáš za čo,“ Damon silnejšie stisol telíčko Despiny.

„Damon, toto už nikdy nerob! Nestískaj ma, ja som samý inštinkt, zasa ťa zasiahnem! Nerob to viac!“ Vreští Despina a sama sa vyľakala, že zasa trafí prúdom Damona.

„Ok. Prepáč.“ Damon sa zháčil a povolil stisk.

„Sakra, ja nie som plyšová, na hranie!“

„Ok, už nikdy viac... ako to môžem napraviť?“ Damon nevie narýchlo čo robiť. 

Despinu ponuka zaujala. Privrela oči, nakláňa hlavu raz na jednu stranu, raz na druhú: „Že vraj máš päť vyznamenaní od Matky Prírody.“

„Hmm,“ Damon neochotne súhlasí.

„Ukáž krídla!!!“ Zvýskla Despina, až sa rozhojdali šišky na konároch.

„Niečo iné, prosím?“

„Prečo nie krídla?“

„Pretože už nie som čierny havran, ale papagáj...“ Kyslo dodal Damon.

Despina sa začala smiať, retiazka jej cingá na hrudi, farebná korunka na hlave podskakuje.

„Bez debaty... daj,“ Despina nariaďuje cez smiech. 

Damon neochotne vystrel perute. Krásne čierne krídla zdobí päť farieb. Na koncoch každého pierka je biela, žltá, oranžová, červená a fialová farba. Prechádzajú plynule do seba, až dúhu končí fialová a tá sa napája na čiernu. Despina vyvalila oči na krídla, úžasom otvorila papuľku. Vyplávala Damonovi z rúk a obdivuje celé krídla zblízka.

„To je krása, nádhera, letky vzorne upravené, lesk peria fascinujúci. Impozantné, Damon, si dokonalý, ďakujem za zážitok. Fakt päť farieb... raz mi vymenuješ ktorá farba je za čo,“ Despina uznanlivo pokyvuje hlavou.

„Dík.“

„Môžeme sa preletieť?“ Nezbedne ďobne Damona.

„Kam to bude veličenstvo?“ Damon sa uklonil a čaká.

„Prosím expresne k Darii Salvatore,“ spôsobne požiadala mladá dáma.

„Prosím, vaše prianie je mi rozkazom.“

Damon vzal Despinu do oboch dlaní, privinul si ju na hruď, zamával mohutnými krídlami a už sa vznášajú nad lesom. Despina kričí nadšením. V diaľke sa rysuje malý domček pradávnej čarodejnice Darie Salvatore, kde ich čaká nemilé prekvapenie...

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... II. / 19. kapitola: