Caroline Winchester II. - Control • OurStories.cz ~ naše povídky

Caroline potrebuje krv a jediný na okolí je Sam. Čo sa stane? Dokáže sa ovládnuť alebo nie?
Dean si na všetko spomína a je odhodlaný zabiť Klausa. Uvedomuje si, že tým zabije aj Caroline?

05.05.2013 (14:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 966×

Časť deviata

Control

Hľadela som na Sama vystrašene. Tak lačne som túžila po jeho krvi, no nechcela som mu ublížiť. On mi pohľad opätoval, no neurobil nič. Akoby nevedel čo v takejto situácii spraviť.

Odpútala som sa a s veľkým sebazaprením som vyskočila z idúceho auta. Bolesť sa dostavila hneď, ako sa moje telo dotklo zeme a začalo sa po nej kotúľať. Cítila som ako sa mi kamienky zarývajú hlboko do kože a všetko ma začínalo páliť. Rýchlosť spomaľovala a keď som konečne ustala na kraji cesty, skoro celá v tráve, vydýchla som si.

No telo ma bolelo, akoby som bola v ohni. Nebola som schopná pohnúť sa. Začula som gumy zastávajúceho auta. Niekto vyskočil von a rozbehol sa ku mne.

„Caroline! Preboha, zbláznila si sa!“ skríkol po mne Sam a obhliadal si moje doráňané telo.

„Keby... keby som ti ublížila, neodpustila by som si. Až príliš mi na tebe záleží,“ šepla som a oči sa mi zatvárili. Potrebovala som oddych. Aspoň na chvíľu.

„Ako ti môžem pomôcť?“ pýtal sa ma dookola.

„Nemáš pri sebe krv, však?“ Pokúsila som sa o úsmev.

Na chvíľu sa pozrel do diaľky, no potom na mňa. Vyzeral zamyslene.

„Dám ti svoju krv,“ povedal nakoniec.

Vytrieštila som oči. Nie! To nemôže urobiť! Ak raz začnem, nebudem schopná prestať!

„Nie, Sam, to ti nedovolím! Ublížim ti!“

Na chvíľu sa usmial. „Zabúdaš hádam, že mám schopnosti? Len netuším, čo ti urobí moja krv,“ priznal nakoniec. „Keďže mám v sebe démonskú krv, tak to môže mať vplyv na teba.“ Hneď ale pokrútil hlavou. „Ale teraz to je jedno. Musíš sa zotaviť.“

„Nie, Sam, prosím,“ trvala som na svojom, ale to už vyberal nožík z vrecka. Priložil si ho k zápästiu a porezal sa. Trocha ho to zaštípalo a potom sa s rukou sklonil k mojim ústam.

„Musíš, Caroline.“

A aj keď som uhýbala hlavou, Sam bol teraz silnejší. Pritlačil mi svoje zápästie a krv mi tiekla do hrdla. Musela som preglgnúť. Tá chuť... bola ako časovaná bomba. Niečo tak dobré ako jeho krv som ešte v živote nepila. Bola to zmes všetkých sladkých chutí, ktoré keď sa spojili, chutili úžasne.

Zahryzla som sa mu do zápästia a pila som ďalej. Avšak po chvíli sa už začal vzpierať. Chcel sa odtiahnuť, avšak ja som chcela ešte krv.

„Caroline.“ Začula som Samov hlas a hneď som sa strhla. V sekunde sa odo mňa odtiahol a pritlačil si ruku k bunde.

Ja som sa cítila lepšie. Krv sa mi rozliala do celého tela a zahojila rany spôsobené cestou.

Sam mi pomohol postaviť sa. Nanešťastie moje oblečenie bolo zničené. Pozrela som mu do očí.

„Ďakujem Sammy,“ šepla som, no jeho pohľad ma zmiatol.

Vytrieštil na mňa oči a ustúpil o pár krokov dozadu. Potom však pokrútil hlavou a vydýchol si.

„Čo sa deje? Si v poriadku?“ zaujímala som sa.

„To nič, Caroline. Ja len... to nič. Poď, už sme skoro v meste,“ zahovoril to a nastúpili sme do auta.

Z kufra som si ale vybrala oblečenie a nastúpila na zadné dvere.

„Ideš sa prezliekať?“ Nechcelo sa Samovi veriť.

Uštedrila som mu jeden zo svojich pohľadov. „Ako čo to vyzerá, že idem robiť? Modliť sa s tým určite nebudem.“

Stiahla som zo seba tričko a potom aj nohavice. Všimla som si ale Samov pohľad v zrkadle.

„Akože... do aút sa síce veľmi nerozumiem, ale myslela som, že to je na sledovanie premávky,“ poznamenala som uštipačne.

Samovi stúpla do líc červeň. „Prepáč, ja len... vieš. Starý zvyk.“

Vzdychla som si a mlčala. Veď čo by som mu mala povedať? Poznám ho lepšie ako ktokoľvek iný, možno ho tak ani Dean nepozná. Ale to čo medzi nami bolo... nemala by to byť minulosť?

Pohľad Sama:

Vošli sme do mesta a ja som okamžite zamieril k prvému motelu. Vystúpili sme z auta a išli si zobrať izbu. Ten chlap na recepcii si tak zvláštne obhliadal Caroline, no to mi teraz až tak nevadilo. Musím ju tu nechať a ísť na vzduch. Sám. Ale ako?

Vošli sme dovnútra.

„Ehm... Caroline... ja si musím ísť niečo vybaviť. Urobila by si mi láskavosť a ostala tu?“ požiadal som so smutnými očami.

Prižmúrila oči a prekrížila si ruky na prsiach. „Chceš sa ma zbaviť?“

„Čo? Nie, jasné, že nie! Sme v tom predsa spolu. No teraz si naozaj potrebujem niečo vybaviť. S jednými starými priateľmi, avšak keby ťa videli... nie sú takí, ako ja,“ vysvetlil som jej, síce to bolo jedno veľké klamstvo.

Ale zabralo. Skočila mi na to a ja som si vydýchol.

„Ako dlho budeš preč?“ spýtala sa, keď som už bol vo dverách.

Otočil som sa. „Keď ma hneď nezabijú, tak ma čakaj do dvoch hodín.“ A zavrel som za sebou dvere.

Až keď som bezpečne sedel v aute a naštartoval, vybral som mobil a vyťukal Deanovo číslo.

Čakal som síce dlho, no nakoniec mi dvihol.

„Chceš mi znova klamať, Sammy?“ ozval sa automaticky.

„Dean, počkaj. Nie, chcem sa porozprávať. Som v Richmonde. Mohli by sme sa stretnúť.“

„Ako vieš, že som tu?“ spýtal sa.

„Som tvoj brat, nie debil. Prosím ťa, stretnime sa pri rohu Maple street v malom bare tak o pätnásť minút. Dobre?“

Dosť hodnú chvíľu som čakal na odpoveď. Vyzeralo to, že ma zruší, no nakoniec som sa dočkal.

„Fajn. Neopováž sa meškať.“ A zrušil ma.

S úsmevom som teda vyrazil. Porozprávam sa a keď, zavediem ho za Caroline a možno to tento krát bude v poriadku.

Pohľad Deana:

Sedel som za stolom a pozeral von oknom. Myšlienky sa mi honili hlavou a nedokázal som racionálne uvažovať. Pamätám si. Konečne si pamätám a viem aj, prečo mi Sam klamal. Snažil sa ma chrániť. To, že som prišiel o spomienky mohol byť pre mňa nov začiatok. Ale ja som sa v tom proste musel šprtať.

Otvorili sa dvere a dovnútra vošiel môj braček. Okamžite ma zbadal a zamieril ku mne. Sadol si oproti.

„Dean,“ pozdravil.

„Vrátili sa mi spomienky,“ vysvetlil som hneď na úvod, aby sme mali vo všetkom jasno.

Sam sa usmial. „To som rád. Ako sa ti to podarilo?“

Mávol som rukou. „To jej jedno. No teraz všetko viem a rozumiem, prečo si robil to, čo si robil.“

Sam sa oprel a prekrížil si ruky na hrudi. Sledoval ma s pobaveným výrazom.

„Takže Dean dostal rozum?“ Nadvihol obočie.

„Ha ha. Veľmi vtipné. Mám dosť rozumu na to, aby som ti vrazil za to, že si ma nenechal zavraždiť Klausa. Ani si mi o ňom už nepovedal. Po tom... čo som sa prebral.“

„Je ti jasné, že keď zabiješ Klausa, zomrie aj Caroline?“ Nadhodil.

Tak som sa tejto téme snažil vyhnúť, ale akosi... to proste nejde. Čo mu povedať? Asi pravdu, nie?

„Úprimne? Je mi to jedno,“ dostal som zo seba po chvíli. Sam vypúlil oči. Otvoril ústa, že mi niečo povie, no vzápätí ich aj zavrel. Asi nenachádzal tie vhodné slová.

„Ale veď... ju predsa miluješ, nie? Aj navzdory všetkému, stále ju miluješ, Dean,“ začal ma braček presviedčať.

Pokrútil som hlavou a pozrel von oknom. Poviem mu, čo sa stalo. Má právo to vedieť. Potom ma aspoň pochopí.

„Keď som ušiel, vybral som sa do Mystic Falls. Našiel som v mobile jej číslo a zavolal som jej. Nechal som jej správu a vydal sa na cestu. Ale keď som prišiel...“ Zmĺkol som, lebo mi v hrdle navrela hrča. Mne! Čakal som všetko, ale toto nie! „Videl som ju bozkávať sa s Klausom.“ Sam zalapal po dychu. „Aj napriek tomu, čo ju zabil a možno ja premenil na upíra... ona ho pobozkala. Tak prečo ju potom mám stále milovať?!“ vybafol som na neho. Nemyslím si, že toho budem niekedy schopný. Pamätám si, ako plakala, keď som odchádzal. Nenávidela ma. Mala právo na to nechať ma, ale s ním?!

„Aha.“ Bolo všetko, čo mi na to Sam povedal.

Odkašľal som si. „Tak čo. Pôjdeš so mnou do Mystic Falls zabiť Klausa a pochovať tak veľké množstvo upírov?“ Nadvihol som spýtavo obočie.

Vzdychol si.

„Ako to povieš Caroline?“

Uhol som pred Samovým pohľadom. „Nepoviem jej to. Nemám v úmysle stretnúť sa s ňou.“

Na chvíľu sa braček zatváril previnilo.

„Čo si urobil?“ vyštekol som naňho možno prudšie, ako som mal na začiatku v pláne.

„Ona je tu v meste so mnou,“ vysvetlil.

Musel som sa oprieť, aby som neprišiel o posledné zvyšky zdravého rozumu. Je tak blízko. Ale nie! Nemôžem sa s ňou stretnúť. Videl som, čo som videl a sľúbil som Bonnie, že sa postarám o všetkých.

„Môžeš ostať s ňou, ak chceš, ale mňa neodradíš,“ povedal som po chvíli.

Sam pozrela do zeme. Vedel som, že sa mu to nepáči. Ku Caroline určite niečo ešte cíti, keďže on bol prvý, kto ju mal.

„Nie. Pôjdem s tebou a zabijeme ho,“ rozhodol sa nakoniec.

No a ďalšia kapitola za nami. Tak čo? Zaskočil vás Dea a jeho plán?

No a túto kapitolu by som chcela venovať vám, všetkým čitateľom za to, že tento môj výtvor (síce možno nie veľmi podarený) stále čítate a že vás to baví. V ďalšej kapitole sa môžeme tešiť na ďalší bratský rozhovor. Sam sa snaží prehovoriť Deanovi do duše. No podarí sa mu to? A Caroline čaká v Richmonde prekvapenie.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction