Caroline Winchester II. - Hunter and hunted • OurStories.cz ~ naše povídky

Sam urobí niečo, čo Caroline vyvedie z miery a vyvolá v nej vlnu nostalgie. Nasledujú spomienky. Ako sa vlastne spoznala s mladým Winchestrom?
Deanovi sa konečne rozsvieti. Kto mu s tým pomôže a aký bude nový cieľ?

02.05.2013 (11:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 900×

Časť ôsma

Hunter and hunted

Sedela som v tichosti v aute a nemala som sa ku konverzácii. Sam šoféroval a hľadel priamo na cestu. Ani raz o mňa okom nezavadil. Jasné, veď je na mňa naštvaný. Ale nemal by mi byť vďačný, že som našla toľko síl, aby som vôbec utiekla? Nie je to predsa také jednoduché. Aj teraz už pomaly začínam byť v pokušení. Ako s ním mám komunikovať, keď vidí prekážku v tom, čo teraz zo mňa je?

„Kde presne ho zazreli?“ spýtala som sa, aby som nejako začala.

Sam sa zhlboka nadýchol a potom vydýchol.

„Videli ho neďaleko Richmondu. Určite má namierené práve tam,“ vysvetlil a ďalej sa sústredil na cestu.

„Sam... ja...“

„Nie Caroline, prestaň. Neunúvaj sa ani začínať,“ skočil mi do reči a to ma vyprovokovalo.

„Zastav auto!“ zvreskla som po ňom. Keď som si všimla, že nič nerobí, odopla som si pás a dupla mu na nohu, ktorú mal na brzde. Auto prudko zastavilo, no našťastie sme vyšli z cesty na trávu. Okamžite som vystúpila naštvane z auta. Sam tiež.

„Kam ideš?! Okamžite si nastúp, Caroline!“ skríkol po mne.

Prudko som sa otočila a zhlboka sa nadýchla. Hádam mi nechce rozkazovať.

„Idem preč! Nebudem s tebou v jednom aute, keď nevieš prijať fakt, čo zo mňa teraz je!“ Začala som sa k nemu približovať. „Nikdy si nezabil nikoho nevinného? Ako vedľajšiu škodu?!“ Nadvihla som obočie. „Obaja vieme, že mám pravdu! No ty aj cez to všetko vidíš chybu vo...“ Nestihla som dokončiť, lebo Sam ma zdrapil za vlasy a pritiahol si moju tvár k tej svojej. Spojil naše pery v dlhom bozku plnom túžby.

Nebola som schopná jedinej myšlienky a preto som mu tie bozky lačne oplatila. Po chvíli som sa ale odtiahla.

„Myslíš si, že to považujem za ospravedlnenie?“ zaujímalo ma.

Pohľad Deana:

„Ahoj, Dean,“ pozdravila mi nejaká osoba.

Otočil som sa a pred sebou zbadal černošku s dlhými tmavými, jemne vlnitými vlasmi.

„Ty si Bonnie, však?“ overoval som si.

Prikývla. Podišla ku mne bližšie a chytila ma za ruku. Zavrela oči a začala zhlboka dýchať.

Potom ich otvorila a o krok cúvla.

„Stratil si pamäť,“ konštatovala.

Založil som si ruky na hrudi. „Páni, ďakujem že si mi to povedala. Doteraz som bol v tom, že mám poriadnu opicu,“ poznamenal som sarkasticky.

Prižmúrila oči. „Môžem ti pomôcť spomenúť si. Samozrejme, ak chceš,“ navrhla.

Vytrieštil som oči. „Ak to dokážeš, budem ti vďačný.“

„Si píš, že to dokážem.“ Zavrela oči a začala niečo hovoriť v latinčine. Ja som zavrel oči radšej tiež. Nebol som si istý, čo od toho môžem čakať. V kútiku duše som sa bál, že sa to nepodarí a ja si na ňu nikdy nespomeniem.

Avšak spomienky prišli ako silný blesk! Preleteli mojou mysľou takou závratnou rýchlosťou, až som sa zapotácal dozadu. Dýchal som prerývane a videl každý jeden obraz z mojej minulosti. Sama, otca a... Caroline. Hneď mi došlo, prečo by bolo lepšie nepamätať si to.

Otvoril som oči a potláčal slzy.

„Tak čo... vrátila sa ti pamäť?“ zaujímalo Bonnie.

Posnažil som sa o úsmev. „Áno. Vrátili sa mi... všetky. A teraz môžeme prejsť k tomu, čo si odo mňa chcela.“

Poobzerala sa okolo seba.

„V meste sa nachádza jeden z Pôvodných. Chcem, aby sme ho zabili,“ povedala.

Mne na myseľ prišiel Klaus. Avšak... jasne mi prebehlo mysľou, že to on je ten, čo pobozkal Caroline!

„Bonnie, vrátila si mi pamäť. Nechcem byť nevďačný, ale myslím, že je tu jeden Pôvodný, ktorý si zaslúži prvé miesto!“ vyhlásil som rozhodne.

Nechápavo nadvihla obočie. „Ktorý?“

„Klaus.“

Pohľad Caroline:

Hľadela som na cestu neschopná uvažovať. Čo to malo znamenať? Prečo ma pobozkal? Myslela som, že sme si to už dávno vybavili a teraz, keď som upír, že je to jasné ako facka. Tak prečo sa obťažoval?

„Sam... mali by sme sa porozprávať,“ začala som po chvíľu zachrípnuto. Hrdlo som mala úplne stiahnuté. Mala som chuť na krv, ale tá teraz išla do úzadia.

Winchester mi ani teraz nevenoval pohľad.

„Prečo si to urobil? Prečo si ma pobozkal?“ Zahľadela som sa na neho, aby mi neušla žiadna reakcia.

Na sekundu akoby zamrzol, no potom len neprítomne pokrútil hlavou a nahodil nečitateľný výraz tak, ako to vie iba on.

„Vieš Caroline... pamätáš si na naše stretnutie?“ spýtal sa ma.

Musela som sa zasmiať. „Na to sa predsa nedá zabudnúť. Bol si to najkrajšie, čo sa mi mohlo prihodiť.“

Teraz na mňa konečne pozrel a ja som začala na všetko znova spomínať...

Mal to byť skvelý deň prázdnin a nič nerobenia, no namiesto toho mi do cesty vošiel Sam. Prišiel do mesta sám, bez Deana. Ani by som si ho nebola všimla, keby som nesedela s Elenou pred Grillom a nesledovali sme, koho tu dnes máme.

Vtedy som ho zazrela. Išiel mojím smerom, no nepozrel sa na mňa. Niekoho sa snažil nájsť. Postavila som sa a rozlúčila sa s Elenou. On si ma nevšimol a narazil do mňa.

„Ups, prepáč,“ začal sa mi hneď ospravedlňovať a pomohol mi postaviť sa zo zeme.

Usmiala som sa. „Nie, to nevadí. Je to v pohode,“ uisťovala som ho. Keď som si ho lepšie prehliadla... bol taký sexy a k zožratiu...

„Som Caroline, mimochodom,“ predstavila som sa skôr, ako mi stihol ujsť.

Podal mi ruku.

„Ja som Sam.“

„Teší ma, Sam. Keďže si už upútal moju pozornosť...“ lišiacky som sa usmiala. „Máš na dnes večer nejaký program?“ Nadvihla som obočie s veľkou nádejou.

Zasmial sa a zahryzol si do pery. „Mno vieš... hľadám tu istého...“ Siahol do nohavíc, odkiaľ vybral papier, „Alarica Saltzmana. Nepoznáš ho náhodou?“

„Alarica? No samozrejme, je to môj profesor,“ pritakala som.

„Nemohla by si mi povedať, kde tu býva?“

„Mohla by som, ale...“

„Ale čo?“ chcel vedieť.

„Nezašiel by si so mnou večer tu do miestneho baru?“ Pozrela som naňho a bolo mi jasné, že ma bude mať za nejakú dotieravú kravu.

„Jasné, prečo nie. Aj tak sa tu asi zdržím,“ odvetil mi nakoniec a to bol náš začiatok, ktorý sa skončil v jednej posteli.

„Ale aj tak sa to všetko zomlelo veľmi rýchlo.“ Vyrušil ma Sam svojou poznámkou v rozmýšľaní.

„Hm... a čia to je chyba? Kto koho pobozkal v aute pred mojím domom?“ Nadvihla som obočie a Sam sa zasmial.

„Ešte že som bol natoľko triezvi, že som ťa presvedčil dôjsť domov,“ podripol.

Na tom sme sa zasmiali obaja, ale moja tvár potom zvážnela. Naozaj som potrebovala krv a cítila som, ako sa mu pri smiechu napla žila na krku. Zatajila som dych.

„Je to v háji,“ zamrmlala som takmer nečujne.

„Čo sa deje?“ zaujímalo Sama a pozrel na mňa.

To som už ale mala predĺžené zuby a pod očami mi naskákali žilky.

„Myslím, že máme problém,“ povedala som vystrašene.

A je tu ďalšia kapitola! Tak čo myslíte, ublíži Samovi alebo nie? Dokáže sa Caroline ovládnuť?

Tak a v ďalšej kapitole nás čaká znova niečo z Klausovho pohľadu. Chce rozdeliť Sama od Caroline. Potrebuje sa zbaviť každého po jednom, no stále zabúda na Deana. Nevie, že ten si už všetko pamätá. Tak čo sa môže stať?

Prosím o nejaký komentík. Veď smajlík vás predsa nezabije. :)

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction