Change Of Life 6. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Táto kapitola je kratšia, ale snáď sa bude páčiť. Malá bitka medzi Jaceom a Casimirom. Príjemné čítanie. :)

25.03.2015 (14:00) • sarner123 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 662×

Ráno som začula hrozne silný buchot. V sekunde som sa postavila. V izbe nikto nebol. Zvuk sa znovu opakoval, tak som sa upírskou rýchlosťou rozbehla do haly, odkiaľ sa zvuk ozýval.

„Alicia, dobre, že si tu, musíš nám pomôcť!" zakričala Clary spolu s Isabelle, ktoré ku mne dobehli, a tým mi zakrývali výhľad.

„S čím?" nechápavo som zdvihla obočie. Obidve váhali. Kým stihli niečo povedať, odstrčila som ich, aby som videla.

„Ako si mohol?! Ja som ti veril!" zvreskol Jace, ktorý držal Casimira pod krkom.

„Pusť ho!" zakričala som cez celú miestnosť.

Jace sa len obzrel, ale Casimira nepúšťal.

„Vravím ti, okamžite ho pusť," zavrčala som.

„Fajn," odvrkol a Casimira doslova šmaril o zem.

Pribehla som k nemu. „Si v poriadku?"

Casimir pomaly prikývol.

„Choď do nemocničného krídla. Za chvíľu som tam," povedala som. On sa postavil a pomaly, v sprievode Isabelle a Clary, ktoré ho podopierali, odišiel.

Nenávistne som sa pozrela na Jacea. „Cvaklo ti?! Ako sa vôbec opovažuješ len tak vybehnúť na Casimira?!"

„Len tak?! Vykecal ti, že... že ťa milujem," zašepkal tak ticho, že som ho sotva počula.

„Ale ty máš Clary, ktorá o teba stojí napriek tvojmu správaniu, a to by si si mal naozaj vážiť," vysvetlila som.

„Ale Clary teraz nie je dôležitá," pristúpil ku mne bližšie. Chcela som ustúpiť, ale nehodlala som ukázať strach.

Chytil ma za ruky, a úprimne sa mi pozrel do očí. „Chcem ti dokázať, že ty si dôležitejšia a na tebe jedinej mi záleží." Priblížil sa k mojim perám.

Rukami som mu zatlačila na hruď. „Prepáč, ale ja nemôžem." Odsotila som mu ruky a utekala do nemocničného krídla.

Casimir ležal na posteli, pri ňom sedel Derek a o niečom sa bavili.

Keď ma Derek zbadal, zodvihol sa a povedal: „Nie je to nič vážne, len má modriny na krku."

Prikývla som a sadla si ku Casimirovi. Derek medzitým odišiel. „Ako sa cítiš?" spýtala som sa.

„Na nič." Chytil ma za ruku.

„Chápem ťa," usmiala som sa.

Úsmev mi opätoval. „Počuj, našiel som niečo. Ukážem ti to." Postavil sa a šli sme do jeho izby.

Posadili sme sa vedľa seba na posteľ, Casimir zobral knihu a otvoril ju na strane, na ktorej sa písalo o anjeloch.

Anjel je čisto duchovná bytosť. Líšia sa hierarchiou stupňa a večného poriadku. Anjeli sa nelíšia individuálne. V katolicizme je anjel duchovná, telesná bytosť. Anjeli sú celým svojím bytím Boží služobníci a poslovia. Ako bytosti čisto duchovné majú rozum a vôľu, sú to bytosti osobné a nesmrteľné. Prevyšujú všetkých viditeľných tvorov dokonalosťou, ako o tom svedčí lesk ich slávy.

„Iba toto sa tam píše?" zdvihla som obočie, keď som si dočítala malý článok.

„O anjeloch sa veľa nevie, pretože ich nikto nikdy nevidel. Je ich na svete veľmi málo," vysvetlil Casimir.

„Koľko približne?" zaujímalo ma.

„Predpokladá sa okolo dvadsiatich, ale viac určite nie." Zabuchol knihu.

„To je málo. Ako niekoho takého nájdeme?" rozmýšľala som zúfalo.

„Netuším, ale nebude to ľahké. Ktorý človek má na svete rozum a vôľu?" zachechtal sa.

„Máloktorý," súhlasila som.

„Tak čo, máte niečo?" vošla do izby Isabelle.

„V jedinej knihe, v ktorej sa píše o anjeloch, je táto tu. Ale je tam toho máličko, ba skoro nič." Casimir si prstami prečesal ofinu.

„A čo sa tam píše?" Isabelle sa oprela o stenu.

„Také veci ako že sú to duchovné bytosti, majú rozum a vôľu, a že sú nesmrteľní. Kto to už len môže byť?" nechápala som.

„Nemám ani poňatia," mykla plecami.