OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Humusáčka zo Slizolinu - 17. kapitola

25.08.2012 (19:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 10× • zobrazeno 1670×

Nasledoval zápas Slizolin proti Bifľomoru – posledný tohto roku a v Lininom živote vôbec. Ani nevedela, ako rýchlo to ubehlo a už mal prísť koniec roka. A ona mala dospieť, tak, ako všetci žiaci v jej ročníku. Bolo to tak... strašidelné. Opustiť miesto, ktoré ste sedem rokov považovali za domov a teraz sa postaviť na svoje nohy a ísť vlastnou cestou. Mala pocit, akoby sa jej detstvo a sladká nevedomosť končila. Išla niekam, odkiaľ nebolo návratu. Všetko to však bude ľahšie s priateľmi, ktorých si ako chrabromilčanka získala...

Už od začiatku zápasu to vyzeralo veľmi zle. Bifľomor viedol o stodvadsať bodov a keby chytil strelu, tak slizolinčania zažijú najhoršiu porážku za posledných dvesto rokov. Aj keď robili odrážači rôzne triky a pokusy, nedokázali trafiť takmer ani jediného bifľomorčania a triafači sa málokedy dostali k lopte. Zdalo sa, že ich Bifľomor prevalcuje na plnej čiare, čo sa ani Line a ani ostatným slizolinčanom vôbec nepáčilo. Hráči ako Halley alebo Baxshoot sa pokúšali zraziť z metiel maximálny počet protihráčov, no nikdy sa im to nepodarilo a ešte k tomu dostali trestné strieľanie, čím Bifľomor získal ďalšie body navyše. O pól hodinu už boli slizolinčania mierne povedané zúfalí. Stav bol 40 na 170 a už nebola takmer žiadna nádej, že tohtoročný Metlobalový pohár získajú. Keďže Chrabromil prehral so Slizolinom a zápas s Bifľomorom skončil remízou, boli už mimo hru. A všetkým už od začiatku bolo jasné, že Bystrohlav nemá šancu.

„Prehadzovačku má opäť Bifľomor! Haletová! Stormová! Morfinn! Opäť Haletová! A... Nie, planý poplach, slizolinský strážca prehadzovačku odrazil a tá letí cez polovicu ihriska! Chytil ju Dennis! Ideš, Rosmund!“ kričal Parker. Lina nervózne pozorovala, ako Dennis prihráva Baxshootovi a ten mieri na bránku. Zbystrila keď si všimla, že jeden z bifľomorských odrážačov sa nebezpečne pohybuje vysoko nad Baxshootom. Ani na stotinu sekundy nezaváhala a s pálkou v ruke sklonila metlu a zamierila bližšie k svojim spoluhráčom. A práve včas. Spomínaný odrážač sa z ničoho nič zahnal a poslal dorážačku priamo na Dennisa, ktorý mal opäť loptu. Lina zamierila a z celej sily odbila dorážačku na jedného z bifľomorských odrážačov. Ten to nečakal a spadol z metly. No napriek jej úsiliu Dennis netrafil a Bifľomor mal opäť prehadzovačku.

Vtom si všimla, že Regulus Black ohromnou rýchlosťou mieri ku slizolinským obručiam. Protihráčov stíhač bol tesne za ním a snažil sa ho predbehnúť. Už išlo do tuhého. Zbadali Zlatú strelu.

Lina popohnala svoju metlu k lepšiemu výkonu a snažila sa dohnať Regulusa, aby ho ochránila pred dorážačkou bifľomorského odrážača. Regulus a druhý stíhač natiahli ruky pred seba. Boli zarovno... potom sa zdalo, že protihráč má navrch...

Lina si všimla letiacu dorážačku. V mysli jej utkvel nápad. V tej istej chvíli Slizolin hlasno zatlieskal – asi sa im medzi tým podarilo dať gól. Z celej sily sa zahnala a sústredením prižmúrila oči. Odbila dorážačku a tá akoby v spomalenom filme letela k dvom stíhačom.

Bifľomorský stíhač sa už odliepal od metly... zdalo sa, že každú chvíľu bude zvierať v ruke Zlatú strelu...

BUM! Trafila ho dorážačka a spadol z metly. Regulus medzitým chytil strelu a celý šťastný sa zdvihol do výšok.

Dokázala to! Slizolin síce nevyhral, skončilo to remízou, no získali Metlobalový pohár! Dokázala to!

Slizolinský tým začal vypúšťať smaragdové obláčky dymu a dopredu naplánovanou choreografiou vytvorili na oblohe zelenkastého hada a pod ním ozdobným písmom slovo Slizolin.

Potom sa všetci vo vzduchu objali, dokonca medzi seba zobrali aj Linu. Takmer všetci si všimli, že vyhrali práve vďaka jej dobre mierenej rane.

Keď zosadli z metiel, utvoril sa okolo nich obrovský zhluk divákov a nadšencov. Lina sa z posledných síl smiala a oslavovala s nimi celou cestou do Veľkej siene, kde sa všetci chystali navečerať. No ona napokon nenápadne vycúvala a zamierila do chrabromilskej klubovne.

„Ale, ale! Naša hviezda dorazila!“ hvizdol James a obdivne začal tlieskať. Pridali sa k nemu aj ostatní Záškodníci a ona sa začervenala. Potom si všimla, že medzi nimi nie je Remus. Zamračila sa.

„Kde je Námesačník?“ opýtala sa ich smutne. Sirius trocha znervóznel a poškrabal sa na hlave.

„Nuž... šiel navštíviť chorú mamu. Mali sme ísť pôvodne s ním, no on nás napokon presvedčil, nech ostaneme tu s vami dvoma,“ prstom ukázal na Linu a Lily, „a máme s vami osláviť slizolinské víťazstvo.“

„Tak za prvé: Netuším, odkiaľ vedel, že vyhráte. Nehnevaj sa, Lina, no nebyť teba tak ste v koncoch. A po druhé: Oslavovať slizolinské víťazstvo? Preboha, čo sa to s nami stalo? Kedy sa to stalo? Sme už naozaj tak zúfalí?“ ozval sa James. Lils sa zachichotala a privinula sa k nemu na pohovke. Lina si sadla vedľa Siriusa a chtiac-nechtiac sa cítila strašne nervózne. Vždy keď sa pohol, tak zacítila jeho omamnú vôňu, ako sa šíri miestnosťou...

„No tak, no tak,“ namietla Lily. „Lina je naša kamarátka a ako správny priatelia túto radostnú udalosť oslávime spolu. Keď už sme pri tom, kde je zase Peter?“ Sirius s Jamesom znudene pokrútili plecami.

„My nevieme. Vlastne už pár dní nespal vo svojej posteli. A keď sme sa ho na to pýtali tak povedal, že sa rozpráva s jedným dievčaťom... Naozaj neviem. No mám taký pocit, že pred nami niečo vážne tají. Čo povieš, Tichošľap?“ Sirius pokýval hlavou.

„Asi v tom bude nejaké dievča. Žeby si aj náš Peter našiel ženu svojho života?“ uškrnul sa nad tou predstavou a ostatní ho napodobnili. „No dosť vážnych rečí. Ideme oslavovať!“ prehlásil.

O pár hodín neskôr (a vypitých ďatelinových pív) sa Lily postavila.

„No... niežeby to tu nebolo zábavné, ale my dvaja máme už iný program,“ povedala červenajúc sa. Lina sa zamračila.

„A aký?“ spýtala sa jej. James sa postavil vedľa Lils a chytil ju okolo pásu.

„To, že je Lily prefektka, má aj svoje výhody. Napríklad... Taká veľká kúpeľňa prefektov,“ odvetil a potmehúdsky sa usmial. Lily ešte viac zružovela a sklopila zrak. Lina so Siriusom chápavo prikývli a uškrnuli sa.

„Jasné. Chápeme. Tak už bežte, hrdličky! Nenechajte sa zdržovať,“ pobádal ich Sirius. James na nič nečakal, chytil Lily za ruku a vybehol s ňou z miestnosti. Chrabromilská klubovňa ostala prázdna. Lina tam so Siriusom ostala sama. Nastalo trápne ticho.

Potom sa Sirius zhlboka nadýchol a spod stola vytiahol ohnivú whisky. Lina pozdvihla jedno obočie.

„Ale no ták. Zábava predsa ešte neskončila!“ prehlásil a obidvom nalial. Relina chvíľu váhala, no napokon zodvihla svoj pohár a hodila jeho obsah do hrdla. Telom sa jej šírilo príjemné teplo, no krk zato nepríjemne pálil.

Tichošľap ju zamyslene celý čas pozoroval. Lina sa zarazila, keď si všimla jeho pohľad. Sedel nebezpečne blízko... Až príliš blízko. Musela sa mu stále pozerať do očí, nedokázala sa odtrhnúť. Tie hlboké priepaste jej sľubovali toľko... Vášne, lásky, túžby...

Neodolala a spojila ich pery. Ako dlho to túžila urobiť! Jeho ústa boli sladké, mäkké a tak nežné. Myslela si, že kvôli alkoholu bude drsný a viac prudký, no mýlila sa. Svojimi perami opatrne a s láskou bozkával tie jej a neodvažoval sa posunúť to ďalej. No bola to ona, ktorá to nevydržala. Jazykom vkĺzla do jeho úst a pohladila ho po tvári. Sirius jej ovinul ruky okolo pása a posadil si ju obkročmo na stehná. Lina cítila cez nohavice ako veľmi je vzrušený, hoci sa to snažil nedávať veľmi najavo.

„Sirius,“ šepla, keď rukou vošiel pod jej tričko a pohladil ju po hladkej pokožke. Stisla stehná k jeho bokom, čo spôsobilo, že tentokrát zavzdychal Sirius a pritiahol si ju bližšie. Snažil sa uvažovať rozumne, nechcel ju vystrašiť. Nie teraz, keď si opäť boli tak blízko, keď sa na neho nepozerala cez prsty a nesprávala sa chladne. Bozkával ju pomaly, nezrýchľoval, no bola to práve Lina, ktorá sa dožadovala čohosi viac. Len s veľkým sebazaprením ju nestrhol pod seba a nezobral si ju priamo na pohovke. Bola pre neho tak vzácna, že to nemohol urobiť za cenu jej nevraživosti a bolesti. No Lina opäť zavzdychala a hruďou sa o neho oprela.

„Sirius... prosím...“ zašepkala náhlivo a rukami blúdila pod jeho tričkom. Sirius slastne zaklonil hlavu. Nedokázal to... Nedokázal sa jej viac vzpierať.

Aj s ňou sa pomaly postavil a ona automaticky prekrížila nohy okolo jeho pása. Vyniesol ju hore do chlapčenských spální a položil ju na posteľ. Rýchlo si prútik vytiahol z vrecka a na zatiahnuté závesy uvrhol kúzlo nenarušiteľnosti.

Potom sa vrátil späť k Line, ktorá si ho premeriavala dychtivým pohľadom. Sklonil sa k nej a opäť ju pobozkal na ešte vlhké pery. Bozk mu opätovala no vzápätí sa odtrhla, aby mu mohla dať dole tričko. Rukou pohladila jeho vypracované svaly a letmo ho pobozkala na krk. Sirius privrel oči a nechal sa pretočiť na chrbát. Lina si sama strhla tričko aj s podprsenkou a zohla sa k nemu. Jeho hruď obsypávala motýlími bozkami. Potom si na neho ľahla celou váhou a lakťami sa oprela o vankúš vedľa jeho hlavy. Zadívala sa mu do očí, pričom jej neposlušné vlasy padali na jeho tvár. Sirius zdvihol ruky a pohladil ju po hrudi. Potom sa nadvihol a pobozkal ju.

„Nebudeš toho ľutovať?“ zašepkal. Potom sa na ňu opäť prevalil a stiahol jej dole nohavice.

„Nikdy,“ odvetila. Bolo jedno, koľko alkoholu v sebe mala. V tejto chvíli cítila iba neskonalú túžbu a lásku, ktorú k tomuto mužovi prechovávala. Nech už jej urobil čokoľvek, cítila, že aj on ju miluje. To, ako sa na ňu pozeral, ako ju bozkával, ako sa jej dotýkal... Položil by za ňu aj život. Tak, ako ona za neho.

Teraz to bolo iné ako ich prvá spoločná noc. Vtedy boli opatrný, skúšali, čo môžu a čo nie a hlavne Sirius sa snažil netlačiť na ňu. No teraz to bolo viac vášnivé, dlhé a rovnako pomalé.

Keď si Sirius unavene ľahol vedľa nej, pritisla sa na jeho hruď.

„Vieš, že ťa milujem, však?“ opýtala sa ho šeptom. Sirius sa usmial.

„Viem,“ odvetil a objal ju. „Aj ja ťa milujem.“

Keď sa Sirius zobudil, ešte len svitalo. Dnes mala byť aj tak sobota a kúzlo nenarušiteľnosti stále trvalo, takže mohli v posteli stráviť hoc aj celý deň... Táto myšlienka sa mu páčila. Pozrel sa na tíško oddychujúcu Linu po jeho boku. Ležala na chrbte a hlavu mala položenú na rukách. Odrazu sa zhlboka nadýchla a prudko vydýchla. Zobudila sa, no aj tak sa ani len nepohla.

Sirius to nevydržal a začal jej chrbát obsypávať motýlími bozkami. Lina spokojne mrnčala a poslušne držala, hoci ju jeho správanie privádzalo k šialenstvu. Odrazu sa Sirius zarazil a prestal sa hýbať. Lina sa nespokojne obrátila na bok smerom k nemu.

„Odkiaľ to máš?“ opýtal sa jej zamračene a s prehnanou opatrnosťou ju pohladil zozadu na krku.

„O čom to rozprávaš?“ nechápala Lina.

„O tých jazvách na lopatkách a krku. Odkiaľ... Kto ti to urobil, Lina?“ povedal. Potom sa ešte raz nahol a premeral si jej nepekne vyzerajúce jazvy. Lina sa nervózne pomrvila.

„Ja... To nič nie je,“ pokrútila hlavou a prevrátila sa na chrbát tak, aby si ju ďalej nemohol prezerať. Sirius sa ešte viac zamračil.

„Nič to nie je? Tie jazvy sú poriadne hlboké a vyzerajú byť pomerne čerstvé. No tak, povedz mi, kto ti to urobil? Som si skoro istý, že to bolo spôsobené nejakým kúzlom,“ trval na svojom Sirius. Lina si smutne vzdychla.

„Ale veď ty to predsa vieš,“ odvetila a uhla očami. Sirius prižmúril oči.

„Že viem?“ opýtal sa jej nechápavo. Lina prikývla.

„Bol si pri tom. Nepamätáš sa?“ povedala ticho. Do očí sa jej tlačili slzy keď si spomenula na tú udalosť. Sirius odrazu zalapal po dychu.

„Chceš povedať, že to je... že je to od... Och, Bože, Lina...“ zašepkal a dlaňou si prešiel po očiach akoby sa chcel zobudiť zo zlého sna. „Je to potom moja vina,“ dodal a pozrel sa na ňu s bolesťou vpísanou v očiach. Lina nesúhlasne pokrútila hlavou.

„Nie je to tvoja vina. Urobil to Snape a tí jeho kumpáni, zabudol si? Ty za to vôbec nemôžeš.“ No Sirius akoby ju ani nepočul.

„Je to moja vina. Keby... Keby som sa neskrýval, keby som len bol zasiahol! Mohlo to byť úplne inak. Bol som na teba nahnevaný. A pre takú sprostosť! Chcel, som, aby si dostala príučku, aby ti zmizol arogantný úsmev z tváre... Chcel som, aby ti ublížili, Lina,“ šepkal ako zmyslov zbavený a rukami si zašiel do vlasov. Lina len mlčky pozorovala jeho reakciu na jej jazvy po tom strašnom zaklínadle. Sectumsempra.

Potom sa nad neho nahla a pozrela mu do očí. Tie jeho boli plné bolesti, žiaľu a neskrývaného hnevu, ktorý bol určený pre neho samého. Lina sa smutne usmiala.

„Nemôžeš za to. Nemôžeš vedieť, čo by bolo, keby si sa ma bol zastal,“ povedala a objala ho. Sirius si zaboril hlavu do jej vlasov a prehĺtal vinu aj slzy, ktoré sa mu pomaly vkrádali do očí. Cítil výčitky svedomia ako ešte nikdy pred tým. Ublížil žene, ktorú miloval – dokonca dvakrát. To, že kvôli nemu bude až do smrti poznačená jeho vinou, ho ničilo zvnútra.

„Musíš to povedať Dumbledorovi. O tom, čo ti urobil Snape a ostatní školskí Smrťožrúti. Musí o nich vedieť,“ prehlásil po chvíli. Lina pokrútila hlavou.

„Nie. Nechcem mu to povedať. Aj tak si myslím že o tom už dávno vie. Je to predsa Dumbledore. A ak to on nechce riešiť, nebudem ani ja,“ namietla. Sirius sa nespokojne zamračil, no neprotirečil jej a nesnažil sa ju presvedčiť. Hlavné predsa bolo, že tu bola. S ním. A dobrovoľne. Až teraz mi poriadne odpustila,napadlo ho.

Ešte to ráno sa Lina stretla s Remusom v chrabromilskej klubovni. Vyzeral zvláštne strhane a na rukách sa mu črtali hlboké škrabance, akoby bol napadnutý zvieraťom. No Line to neprišlo až tak čudné ako ostatným – vídavala ho predsa takto bežne a nemala dôvod to nejako riešiť. No po celý deň sa jej zdalo, že jej Sirius s ostatnými chce niečo povedať. Preto bola celý ten čas ako na tŕni a čakala, čo chystajú. Večer, keď už bola klubovňa prázdna, sa to predsa len dozvedela.

„Čože?!“ zhíkli spoločne s Lily. Remus zahanbene sklopil hlavu a pokorne čakal na ich ortieľ. Lina sa na neho ľútostivo pozrela.

„Remus, ja...“ začala, no netušila ako má pokračovať. „Musí to byť strašné prežívať to každý mesiac,“ dodala napokon. Lily súcitne prikývla a potľapkala Remusa po pleci. Ten sa na nich zarazene pozrel.

„Počkať, takže... Vám to nevadí?“ opýtal sa ich prekvapene. Lina sa neisto usmiala.

„No... nie, žeby mi to bolo úplne ľahostajné, asi si budem musieť zvyknúť, no... Prežijem to,“ odvetila. Lily opäť prikývla a usmiala sa.

„Takže sa so mnou neprestanete rozprávať?“ chcel sa uistiť a v očiach mu pohrávali natešené iskričky šťastia.

„Nie, neprestaneme. Ako ti to len mohlo napadnúť?“ povedala Lily. Sirius s Jamesom sa víťazoslávne usmiali.

„No vidíš, Námesačník? Hovorili sme ti to! Tieto dve by ťa v živote nezavrhli len pre tvoj malý chlpatý problém,“ usmial sa James.

Lina pozdvihla jedno obočie.

„Hm, ako že to voláte? Malý chlpatý problém?“ zachichotala sa. „A keď už sme pri tom, preto ťa volajú Námesačník?“ spýtala sa ho so záujmom. Remus prikývol. „Aha... Rozumiem. No čomu nerozumiem je to, prečo sa Sirius volá Tichošľap a James Paroháč.“

„To je tá druhá vec, ktorú sme vám chceli povedať,“ odvetil Sirius. „Nuž.. pravda je tá, že... sme animágovia.“

Lina s Lils zalapali po dychu.

„Animágovia?! Neregistrovaní animágovia?!“ zhíkla Lily nahlas až jej musel James zapchať ústa. Lily sa ospravedlňujúco usmiala.

„No... áno,“ prikývol Sirius. Lina sa na nich obdivne zadívala.

„Vau. Som milo prekvapená. Vždy som chcela byť animágom,“ povedala. „A v čo sa premieňate?“ opýtala sa ich vzrušene.

„Ja v Paroháča. Som jeleň. A Peter v potkana, preto je Červochvost,“ odpovedal James. Lily sa rozosmiala.

„Aha. Parohy. To sedí,“ uškrnula sa.

„No a ja v Tichošľapa – som pes,“ doplnil ho Sirius. Lina sa zarazila.

„Počkaj... Ako to myslíš, pes? Ako veľký, chlpatý, čierny...“

„Pes. Áno,“ skočil jej do reči Sirius. Lina sa odrazu zachmúrila a hodila po ňom vankúš.

„Tak to si bol ty tam v tých záchodoch!“ skríkla pohoršene. „Dopekla, Sirius! A to ti nenapadlo, že chcem mať súkromie?!“ Siriu sa ospravedlňujúco usmial.

„Prepáč. Neodolal som,“ priznal sa. Na jeho peknej tvári pristál ďalší vankúš. „A mohla by si s tým, láskavo prestať?! Veď som sa ti už ospravedlnil!" Remus sa rozosmial.

„Aspoň vieme, že je všetko opäť v normále.

.................

Mala som sústredenie, a tak sa ospravedlňujem za menšiu pauzičku. Ani by ste neverili, koľko otlakov môže mať človek na jednej nohe! Nuž, ďakujem vám za komentáre. :) Som zvedavá, koľko ich bude pri tejto kapči, keďže som sa naozaj snažila. A pre tých, ktorí nevedia - už len tri kapitoly! Aspoň teda prvej série, druhá je pripravovaná niekedy na november až december.

Prcek

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Humusáčka zo Slizolinu - 17. kapitola: