OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » In Another Skin 2. kapitola



In Another Skin 2. kapitolaÚnos a zaujímavý návrh. sarner123

2. kapitola

„Noah, vstávaj!" Niekto mnou silno triasol zo strany na stranu.

Rozlepila som oči. „Čo chceš, otec?!"

„Došli sem nejakí ľudia a chcú nás zabiť! Musíš ísť s nami do úkrytu!" naliehal.

Postavila som sa a rýchlo ho nasledovala do nášho tajného úkrytu, kde čakal celý kmeň. Bola to diera pod stromom. Dostať sa tam bolo možné iba cez tunel, ktorý bol vykopaný za posvätným stromom bohyne Eywy.

Panovala tu veľká panika. Nikto nevedel, čo sú zač a čo môžu spôsobiť.

„Noah, choď hliadkovať k vchodu s Tamenom," prikázala mama.

Bez slov som si vzala oštep a šla po boku s Tamenom, ktorý sa ku mne pridal. Keď sa jedná o kmeň, je mi jedno, kto pri mne stojí. Som schopná zabíjať, keď je Omaticaya v nebezpečenstve.

Ľahla som si tesne k diere a číhala. V lese bolo hrobové ticho. Bolo počuť iba šušťanie prírodných kríkov a stromov.

„Noah?" ozval sa potichu Taman vedľa mňa.

„Áno?" nespúšťala som oči z lesa.

„Ja... nechcem, aby si sa nahnevala. Tá svadba... sa mi nezdá. Myslíš, že by sme na to mali pristúpiť?"

Jeho slová mi vyrazili dych. On ma nechce? Však áno, ani ja jeho. Ale že mi povie toto?

„Naši rodičia to chcú. Ja ale nie, ak mám byť úprimná," priznala som.

„Nepáčim sa ti?" nechápal.

„Ehm... nie. Nie si môj typ. A navyše, celý klan žien ťa chce, takže si myslím, že mi to nejako neublíži, keď sa nezoberieme. Proste ťa nemusím."

Zrazu som v lese začula divný šum. „Mala by som to ísť obzrieť. Choď za náčeníkom a povedz, nech tam ešte chvíľku ostanú," zašepkala som a vystrčila hlavu z diery, čo bola veľká chyba.

Niekto ma silno udrel po spánku a ja som omdlela.

 

Prebudilo ma ostré biele svetlo. Som mŕtva?

„Konečne je hore. Na'vi, vnímaš ma?" Zhora sa na mňa dívala ryšavá žena v bielom plášti. Bol to človek. Spoznala som ju podľa otcovho opisu.

Chcela som dvihnúť ruku, ale obe som ich aj s nohami mala priviazané k lôžku.

„Čo tu robím?" nechápala som.

„Tvoj otec si myslí, že sme vás sem došli pozabíjať. No opak je pravdou. Sme tu len výskumne, došli sme sem sledovať váš obvyklý život, správanie, zvyky. Chceme sa niečo naučiť," vysvetlila.

Verila som jej. Neviem prečo, ale mala som ten pocit.

„A prečo ste ma chytili?"

„Lebo vieme, že si náčelníkova dcéra Noah a on si ťa nájde. Keď ťa nájde, tak tým nájde aj nás. A my sa s ním chceme dohodnúť. Nič ti nespravíme. Iba budeš chvíľku pripútaná a potom ťa pustíme. Mimochodom, som doktorka Woodsonová," predstavila sa.

Mňa už poznáte, prebleslo mi hlavou.

Rozhliadla som sa po miestnosti. Boli tu samé počítače a za nimi ľudia.

Pri stenách boli nejaké podlhovaté stroje, do ktorých by ste si mohli aj ľahnúť.

„Môžem sa spýtať, čo je tamto?" kývla som hlavou smerom k strojom.

„To sú počítačové stroje, pomocou ktorých sa môžeš prevteliť do iného človeka alebo Na'viho." Následne si zakryla ústa rukou. „To som nemala povedať."

„Takže polovica z nás nie sme my," pochopila som.

Ja som sprostá!" Päsťami si búchala do čela.

„Nebojte sa, ja to nikomu nepoviem," usmiala som sa.

„Ďakujem."

„Vlastne, ako to funguje? Celkom som nepochopila," žiadala som vysvetlenie.

„Ľahneš si tam, zavreš oči a mysľou sa prenesieš, v tvojom prípade, do človeka. Ľudia sa prenášajú do Na'vinov. Pomáhajú nám pri tom sieťové systémy," objasnila.

Tak toto ma zaujalo. Preniesť sa do niekoho iného?

„Ty už si sa niekedy preniesla?"

„Len raz."

„A aké to je?" Veľmi som túžila vedieť, ako to celé funguje. Možno existuje nádej, že odídem od tohto zúfalého života.

„Niečo nové, nepoznané. Akokeby si sa dostala do inej dimenzie. Je to perfektné," zasnene sa usmiala.

Perfektné? To bude niečo.

„To musí byť zážitok," vzdychla som.

„Viac než len to. Je to... neopísateľné. Byť v niekom cudzom."

„Veľmi by som to chcela vyskúšať."

„To nie je také ľahké."

„Pozrite sa. Naozaj to pre mňa veľa znamená. Chcem odtiaľto utiecť čo najďalej ako sa len dá. Tak vás prosím, aby ste mi pomohli." S nádejou som sa na ňu pozrela.

Vzdychla, akoby premýšľala. „Tak dobre. Pomôžem ti, ale pod jednou podmienkou-"

„Ukázať vám otca? Skrýva sa v diere pod stromom bohyne Eywy," prerušila som ju.

„Ten strom. Kde je?" Stoličkou sa prisunula bližšie.

Váhala som. Mám, nemám?

„Môžeš mi dôverovať. Nikdy sme vašemu druhu nechceli ublížiť. Aspoň nie my," dodala.

„Je presne v strede lesa. Má krásne veľké kvety. Alebo lepšie povedané, duše Na'vi," zamrmlala som.

Doktorka Woodsonová sa v momente postavila. Myslela som si, že ho odíde hľadať, ale ona ťukla do červeného tlačidla, a tým mi uvoľnila všetky putá.

„Netušila som, že mi to povieš hneď. Dám ti návrh." Ramenom sa oprela o roh steny.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek In Another Skin 2. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!